Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1Er/2355/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119327075
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Benčová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119327075.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Technické služby Brezno, so sídlom
Rázusova 16, 977 01 Brezno, IČO 00 183 067, právne zastúpený JUDr. Rudolfom Gunišom, advokátom
so sídlom Kiepka 80, 977 01 Brezno, proti povinnému: L. U., O.. XX. XX. XXXX, V. X.Ľ. Z. XXX, XXX
XX Y. Z., občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 534,35 Eur s príslušenstvom, vedenej pred
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom ČSA 23,

974 01 Banská Bystrica, sp. zn. EX 552/97, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1) Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške

534,35 Eur s príslušenstvom na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu
Banská Bystrica, č.k. 16C 172/97 zo dňa 22. 01. 1997.

2) Poverením číslo: 5601 * 003021 zo dňa 06. 11. 1997 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Liščáka.

3) Súdny exekútor doručil súdu žiadosť na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie vo výške 60,50 Eur s DPH
a predložil exekútorský spis.

4) Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov exekučné konania, ktoré sa
začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

5) Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu 31. 01. 2002/, exekúciu súd zastaví
na návrh alebo aj bez návrhu.

6) V zmysle § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu 31. 01. 2002/, exekúciu
súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7) Súd z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného bola viackrát vykonaná
lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného
poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. V priebehu exekučného
konania súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľného
majetku, nemá evidovaný žiadny bankový účet. Je držiteľom šiestich motorových vozidiel, na ktorých
je 8 predchádzajúcich blokácií súdnych exekútorov. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné

aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučnéhoporiadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore
so zásadou hospodárnosti a účelnosti.

8) Inými dôvodmi na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité dôvody, ktoré nie
sú upravené inými ustanoveniami § 57 ods.1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, ktorú preukázal súdny
exekútor, že povinný v súčasnosti nedisponuje takým exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhaný nárok, je dostatočným dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú.

9) Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu 31. 01. 2002/ za výkon exekučnej činnosti
patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

10) Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu 31. 01. 2002/ náklady podľa
§ 196 uhrádza povinný.

11) Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku /v znení účinnom ku dňu 31. 01. 2002/ trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní
exekúcie (§ 196).

12) Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a

záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku rešpektujú zásadu platnú v občianskom súdnom konaní, podľa ktorej konanie začaté pred
účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Znamená to, že ak aj
exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku, v exekučnom konaní sa už postupuje

podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve
ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto zásady, pretože výslovne vylučuje použitie
novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak
sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom 2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa
predpisov platných do 1. februára 2002.

13) Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny
exekútor žiadal, aby bol na úhradu trov zaviazaný oprávnený (pričom sa odvolával na ust. § 203 ods.

2 Exekučného poriadku). Vyššie citované ustanovenie § 203 Exekučného poriadku /v znení účinnom
do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak
dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie
nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia
tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení

exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia ani
pri náležitej opatrnosti. Za podmienky pridŕžania sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v
znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že samotná skutočnosť, že u povinného bola zistená
nemajetnosť a nemožno mu preto uložiť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie
povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko túto skutočnosť (nemajetnosť) nie je možné

subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002, ktoré
vymedzujepodmienky,zaktorýchmožnouložiťpovinnosťnahradiťtrovyexekúcieoprávnenému.Novela
Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z.z., síce zaviedla do ust. § 203 druhý odsek,
podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto ustanovenie však pre
danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1. februárom 2002 a je nutné

postupovať podľa právnej úpravy účinnej do 31. januára 2002. Súd má za to, že ustanovenie § 203
Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov
zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 41 CoE 340/2011/.

14) Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky

nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len "ústava", je nepochybne aj nárok na náhradutrov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.

15) Vzhľadom na uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie

dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Vodvolanímusíbyťuvedenáspisováznačkaamusíbyťpodpísané.Odvolanietrebapredložiť
v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu (a) - h)), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Proti druhému výroku tohto uznesenia nie je prípustné podať odvolanie.