Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/76/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720010083
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6720010083.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci obžalovaného M. K. na verejnom zasadnutí
dňa 26. augusta 2020, za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo
dňa 01.07.2020, sp.zn. 3T/15/2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného M. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. na tom
skutkovom základe, že
dňa 02.11.2019 v čase okolo 18.00 hod. vo I., ul. I. E. XXXX/XX, v byte, ktorý spoločne obývajú,

po predchádzajúcej žiarlivostnej hádke fyzicky napadol svoju družku A. C., nar. XX.XX.XXXX tým
spôsobom, že ju niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre, v dôsledku ktorého útoku si
udrela hlavu o vchodové dvere, čím spôsobil A. C. otras mozgu s neveľkým úrazovým vnútrolebečným
krvácaním pod pavúčnicu v čelovej oblasti vľavo - posttraumatické subarachnoidálne krvácanie,
pomliaždenie hlavy v čelovej oblasti a tržnú ranu v záhlaví, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť spojenú
s dobou liečenia v trvaní 13 dní.

Za to mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m) Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák., § 49
ods. 2 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej UNION
zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo výške 1.062,08 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie, a
to proti výrokom o vine, o treste a o náhrade škody, ktoré odôvodnil jednak sám písomnými podaniami
doručenými krajskému súdu dňa 09.07.2020 a Okresnému súdu Zvolen dňa 28.07.2020 a jednak
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 14.07.2020.
Obžalovaný uviedol, že so svojou družkou poškodenou A. C. zdieľa spoločnú domácnosť. Nie je
pravdou, že by jej mal dňa 02.11.2019 po hádke spôsobiť zistené zranenia, čo napokon vo svojich

výpovediach potvrdzuje aj samotná poškodená. Naviac, táto nikdy nedala súhlas na jeho trestné
stíhanie, a ak by aj áno, tak bola uvedená do omylu zo strany vyšetrovateľa. Zdôraznil, že poškodená
bola v čase skutku pod značným vplyvom alkoholu, pričom si voči nemu neuplatnila nárok na náhradu
škody. Verziu poškodenej o vzniku zranení potvrdil aj znalecký posudok, čo však OČTK, ani okresný
súd vôbec nebrali do úvahy. Odsúdený bol len kvôli jeho trestnej minulosti, pričom celá obžaloba je
postavená na dohadoch, neexistoval totiž žiadny dôkaz, ktorý by ho usvedčoval zo spáchania trestného

činu ublíženia na zdraví. Napokon na konajúcu prokurátorku podal trestné oznámenie, pretože nielen v
tejto trestnej veci, ale aj v minulosti konala v jeho trestných veciach v rozpore so zákonom.V podaní adresovanom Okresnému súdu Zvolen podal sťažnosť aj na zákonného sudcu, ktorý
rozhodoval v prvom stupni a vôbec nemal záujem zistiť skutočnú pravdu, t.j. že poškodená si spôsobila
zranenie sama pádom na klzkú podlahu a v ďalšom zopakoval argumenty a dôvody zo svojho vyššie

uvedeného prvého podania.
Za súčasť obhajoby možno považovať aj jeho podanie na Generálnu prokuratúru SR, v ktorom dal do
pozornosti, že poškodená v prípravnom konaní jednoznačne uviedla, že jej zistené zranenia nespôsobil
on, ale spôsobila si ich sama v dôsledku ťažkého stupňa opitosti. Nebol produkovaný žiadny priamy
dôkaz, ktorý by ho usvedčoval, a ani nepriame dôkazy netvoria ucelenú reťaz, z ktorej by bolo možné

vyvodiť jeho vinu.
Obhajca obžalovaného najprv poukázal na výrokovú časť napadnutého rozsudku, s ktorou sa však
nestotožnil, ani pokiaľ ide o uznanie viny, ani pokiaľ ide o uložený trest, a taktiež ani pokiaľ ide o výrok
o náhrade škody.
Súdprvéhostupňanezistilriadnymspôsobomskutkovýstav,apretoznehonemoholvyvodiťanisprávne
právne závery, naviac, vykonané dôkazy vyhodnotil evidentne v jeho neprospech. Pripustil, že medzi

ním a poškodenou došlo k nedorozumeniu, keďže táto cez mobil komunikovala s neznámym mužom. Z
tohto dôvodu jej dal ľavou rukou na pravé líce jednu facku, po ktorej však poškodená neutrpela žiadne
zranenia, iného fyzického útoku sa voči nej nedopustil. Poškodená požívala pred tým alkohol, on si vypil
len malé množstvo, aj to po nedorozumení, čo potvrdilo vyšetrenie na množstvo alkoholu v krvi. Samotná
poškodená potvrdila jeho výpoveď, a to v prípravnom konaní, kde uviedla, že si zranenia spôsobila

sama. Vzhľadom na jej ovplyvnenie alkoholom, t.j. ťažký stupeň opitosti, by túto ani nebolo potrebné
fyzicky napádať.
Svedkyne V. U. a G. G. vypovedali, že z ich bytu sa ozýval krik a hádka, avšak vôbec sa nezmienili o
fyzickom útoku. Svedkovia P. L. a E. V., členovia policajnej hliadky uviedli, že im poškodená povedala,
že si zranenia spôsobila sama. Členovia ďalšej policajnej hliadky, svedkovia X. G. a B. Q., potvrdili, že

nebol agresívny, spolupracoval s nimi a poprel pred nimi, že by na poškodenú zaútočil.
Zo znaleckého posudku, z odboru zdravotníctva a výpovede znalca vyplynulo, že zranenia poškodenej
mohli vzniknúť aj v dôsledku iného mechanizmu, než bol ustálený v skutkovej vete napadnutého
rozsudku. Naviac znalec vypovedal, že na pravom oku poškodenej neboli zistené žiadne zranenia.
Zo záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie vyplynulo, že jeho pobyt na slobode nie je

nebezpečný, zároveň mu znalkyňa nenavrhla uložiť žiadne ochranné liečenie, aj znalec z odvetvia
psychológie uviedol, že u neho neexistujú významnejšie tendencie dopúšťať sa protiprávneho konania
a agresivita nie je dominantnou črtou jeho osobnosti.
Nepoprel, že bol v minulosti 7-krát súdom trestaný, avšak v 6-ich prípadoch sa na neho hľadí, ako by
odsúdený nebol, taktiež sa dopustil niekoľkých priestupkov, ale najmä dopravného charakteru.

Nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz, na základe ktorého by ho bolo možné uznať za vinného, a ani
súhrn nepriamych dôkazov netvorí ucelenú reťaz, na základe ktorej by bolo možné vyvodiť jeho trestnú
zodpovednosť. Vina musí byť preukázaná jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností, čo sa nestalo,
naopak, stále pretrvávajú dôvodné pochybnosti, a preto bolo namieste aplikovať procesnú zásadu „in
dubio pro reo“.

Vzhľadom k tomu navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. okresnému súdu vec vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol, alternatívne, aby podľa § 322 ods. 3 Tr.por. rozhodol vo veci sám tak, že ho v
celom rozsahu spod obžaloby oslobodí podľa § 285 písm. a) Tr.por., t.j. z dôvodu, že nebolo dokázané,
že sa stal skutok, pre ktorý je trestne stíhaný.

Na verejnom zasadnutí prokurátor krajskej prokuratúry považoval napadnutý rozsudok za zákonný a
správny, a to vo všetkých jeho výrokoch. Stotožnil sa aj s odôvodnením okresného súdu, a preto navrhol
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodená uviedla, že obžalovaný jej nespôsobil žiadne zranenia, spôsobila si ich sama, pričom si ani
neuplatnila nárok na náhradu škody.

Obhajca sa plne pridržiaval dôvodov uvedených v písomne vyhotovenom odvolaní. Zdôraznil, že
vzhľadom na dôkaznú situáciu je potrebné aplikovať zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného
a v konečnom dôsledku navrhol, aby bol v celom rozsahu spod obžaloby oslobodený.
Obžalovaný sa pripojil k návrhu svojho obhajcu. Opätovne dal do pozornosti, že sa žiadneho trestného
činu nedopustil, poškodená si zranenia spôsobila sama. Konajúca prokurátorka bola voči nemu zaujatá,

a to už aj v jeho predchádzajúcej trestnej veci. Žiadal, aby bol spod obžaloby v plnom rozsahu
oslobodený.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie bolo podané obžalovaným, ako
oprávnenou osobou, a to v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné. Následnepreskúmal v intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o
vine,otresteaonáhradeškody,protiktorýmodvolateľpodalodvolanie.Nachyby,ktoréneboliodvolaním
vytýkané, by prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por., čo

však zistené nebolo. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nebolo podané dôvodne.
Súd prvého stupňa prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto
smere nič podstatné vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov tiež vtedy,

ak si navzájom čiastočne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zároveň zistiteľné,
akými právnymi úvahami sa prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa
príslušných ustanovení zákona v otázke viny obžalovaného zo spáchania skutku kladeného mu za vinu
a správne postupoval, keď ho v konečnom dôsledku uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1,2 písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák.
Krajský súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresným súdom, vrátane

vyhodnotenia dôkazov na str. č. 7., s ktorým sa stotožnil, avšak považoval za potrebné reagovať v rámci
odvolacieho konania na námietky obžalovaného, ktoré však nebolo možné akceptovať v takom rozsahu,
ktorý by viedol k inému meritórnemu rozhodnutiu vo výroku o vine.
Odvolací súd poznamenáva, že trestné stíhanie za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1,2
písm. a) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr.zák. nie je podmienené súhlasom poškodeného

v zmysle § 211 ods. 1 Tr.por., a preto ani v tomto prípade nebol na trestné stíhanie obžalovaného
potrebný súhlas poškodenej A. C..
Je nepochybné, že v danom prípade boli produkované dve skupiny dôkazov, a to v prospech, ale aj
v neprospech obžalovaného, ktoré si navzájom odporovali. Nebolo sporné, že poškodená v danom
čase a na danom mieste, ako to bolo ustálené, utrpela popísané zranenia, rozdielne boli len tvrdenia

obžaloby a obhajoby, pokiaľ išlo o ustálenie príčiny, ktorá ich spôsobila, vrátane spôsobu akým vznikli
(mechanizmus vzniku zranenia). Obžalovaný dokazoval, že poškodená si spôsobila zranenia sama v
dôsledku pádu, ktorý nastal vzhľadom na jej značné ovplyvnenie požitým alkoholom. Takýto priebeh
potvrdila v prípravnom konaní svojimi výpoveďami aj samotná poškodená, ktorá však už na hlavnom
pojednávaní nevypovedala.

Naproti tomu existovala druhá skupina dôkazov, ktorá preukazovala, že poškodená utrpela zranenia v
dôsledku fyzického útoku zo strany obžalovaného a následného úderu záhlavia o dvere. Aj samotný
obžalovaný priznal, že s poškodenou mali nielen verbálny konflikt, ale v dôsledku žiarlivostnej hádky
dal poškodenej facku, hoci jej nemal spôsobiť žiadne zranenia, a takto sa vyjadril aj pred zasahujúcim
príslušníkom polície E. V.. Svedkyňa poškodená A. C. síce v prípravnom konaní vypovedala v prospech

obžalovaného v tomto smere, avšak z prepúšťacej lekárskej správy zo dňa 04,11.2019 nepochybne
vyplynulo, že po jej príchode na ošetrenie po skutku uviedla, že ju inzultoval jej priateľ - obžalovaný. Z
výpovede svedka P. L., zasahujúceho príslušníka polície, vyplynulo, že poškodená síce najprv uviedla,
že si udrela hlavu o dvere, ale neskôr, keď ju uistil, aby sa nebála, povedala, že ju napadol jej partner.
Členovia ďalšej policajnej hliadky, X. G. a B. Q., potvrdili, že poškodená pri komunikácii s P. L. priznala,

že ju udrel druh. Naviac vypovedali, že keď sa rozprávali s deťmi, tieto síce tvrdili, že poškodená mala
spadnúť, avšak obžalovaný, keď už prišli vonku, na deti, ktoré boli v okne, zakričal, že sú už dohodnutí,
a že vedia, čo majú povedať. Aj zo znaleckého posudku z odvetvia úrazovej chirurgie, ako aj výpovede
znalca vyplynulo, že ako najpravdepodobnejší mechanizmus vzniku zranení poškodenej bol určený
spôsob, ktorý bol ustálený v zistenom skutkovom stave, i keď úplne nevylúčil, že by mohli vzniknúť v

dôsledku pádu. Svedkyne G. G. a V. U. zhodne uviedli, že z bytu obžalovaného a poškodenej bolo
počuť krik, keďže títo sa hádali, čo bolo dôvodom, aby zavolali políciu. Svedkyňa V. U. však vo výpovedi
z prípravného konania, ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná, uviedla tiež to, že počula, ako
poškodená povedala niečo v tom zmysle, aby ju nechal, že má už toho dosť a počula aj obžalovaného,
ako kričal. Obe svedkyne zároveň potvrdili, že k hádkam medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo

často, pričom svedkyňa V. U. potvrdila, že po vzatí obžalovaného do väzby už nepočula, že by sa z
bytu ozývali nejaké výkriky ako predtým. Veľmi dôležitou skutočnosťou bolo i to, že obžalovaný už
bol v minulosti 7-krát súdom trestaný (hoci 6 odsúdení už má zahladených) pre rôznu úmyselnú trestnú
činnosť, naposledy tiež za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák., čo preukazuje, že má
sklon dopúšťať sa voči iným osobám násilného konania.

Krajský súd po komplexnom zhodnotení dôkaznej situácie dospel k záveru, že súhrn vykonaných
dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovaného, ktoré na seba nadväzujú a dopĺňajú sa, vyvracia
ním produkovanú obhajobu a dostatočne preukazuje, že skutok kladený mu za vinu sa stal takým
spôsobom, ako správne ustálil okresný súd, ako aj to, že ho spáchal práve obžalovaný. Súhrn dôkazovvyznievajúcich v jeho prospech nebol totiž dostatočne spôsobilý na to, aby mohla byť aplikovaná zásada
v pochybnostiach v prospech obžalovaného, a preto nemohol byť v konečnom dôsledku spod obžaloby
oslobodený tak, ako sa toho domáhal. Je zrejmé, že obžalovaný sa chcel zbaviť trestnej zodpovednosti,

resp. chcel ju aspoň zmierniť, najmä, ak mu hrozilo uložene nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Taktiež poškodená nemala záujem na jeho trestnom stíhaní, ktoré sama ani neiniciovala, čo svedčí o jej
pozitívnomvzťahukobžalovanému,naviacsamusíodetistaraťsamaapreneprítomnosťobžalovaného
došlo nepochybne aj k zhoršeniu ekonomickej situácie v rodine, čo sú ďalšie dôvody, aby vypovedala
v jeho prospech.

Z hľadiska subjektívnej stránky trestného činu, a to zavinenia, možno dospieť k záveru, že obžalovaný
konal v tzv. priamom úmysle, jeho pohnútkou bola žiarlivosť na SMS komunikáciu medzi poškodenou a
iným mužom, ktorá fyzickému útoku z jeho strany predchádzala.
Obžalovanývpodanomodvolaníneuviedolbližšiedôvody,prektorénapádalzákonnosťaodôvodnenosť
výroku o treste.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s

výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený nepodmienečný trest odňatia
slobody, vrátane spôsobu jeho výkonu. Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa
Trestného zákona povinný prihliadnuť, predovšetkým v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr.zák., odvolací súd
preto poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie napadnutého rozsudku na str. č. 7-8, s ktorým sa
stotožnil.

Prvostupňový súd u obžalovaného správne zistil existenciu jednej priťažujúcej okolnosti, a to, že
už bol za trestný čin odsúdený (ust. § 37 písm. m/ Tr.zák.), súčasne nezistil existenciu žiadnej
poľahčujúcej okolnosti. V dôsledku toho mohol obžalovanému ukladať, pri zvýšení dolnej hranice
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (ust. § 38 ods. 4, ods. 8 Tr.zák.), trest odňatia
slobody na 20 mesiacov až na 3 roky. Zároveň prihliadol aj na mieru závažnosti priťažujúcej okolnosti,

ktorá bola pomerne významná (ust. § 38 ods. 2 Tr.zák.), keďže sa trestnej činnosti dopustil počas
plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia za jeho obdobnú predchádzajúcu trestnú činnosť,
preto ho možno považovať za tzv. špeciálneho recidivistu. Uloženie trestu odňatia slobody nad dolnou
hranicou zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky bolo v súlade so zákonom.
Okresnýsúdnepochybilanivtom,keďobžalovanéhozaradilpodľa §48ods.2písm.a)Tr.zák.doústavu

s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Naviac
podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody ani neprichádzal do úvahy, vzhľadom na
ust. § 49 ods. 2 Tr.zák. Prihliadajúc aj na kriminálnu minulosť obžalovaného, keď doposiaľ uložené tresty
evidentne neviedli k jeho náprave, by už vôbec nepostačovalo uloženie niektorého z alternatívnych,
miernejších druhov trestov.

Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v danej výmere zabezpečí v danom prípade v
dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie,
ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám
vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a súčasne i z ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady
ukladania trestov.

Obžalovanývpodanomodvolaníneuviedolbližšiedôvody,prektorénapádalzákonnosťaodôvodnenosť
výroku o náhrade škody. Poškodená A. C. si síce nárok na náhradu škody neuplatnila, avšak jej
čiastočná právna nástupkyňa Union zdravotná poisťovňa, a.s. žiadala náhradu liečebných nákladov v
sume 1.062,08 Eur, ktoré boli vynaložené na zdravotnú starostlivosť poškodenej, ako jej poistenca.
Súčasne predložila vyčíslenie jednotlivých položiek, ktoré ich tvorili, pričom o ich výške neexistovali

žiadne relevantné pochybnosti. Okresný súd správne postupoval, keď obžalovanému uložil povinnosť,
aby nahradil právnej nástupkyni poškodenej Union zdravotná poisťovňa, a.s. škodu vo výške 1.062,08
Eur. Obžalovaný spôsobil poškodenej škodu výlučne svojím zavinením a zodpovedá za ňu v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd ako súd odvolací, po preskúmaní zákonnosti a
odôvodnenostinapadnutýchvýrokovovineaotreste,akoajvýrokuonáhradeškody, považovalpodané
odvolanie obžalovaného za nedôvodné, a preto v súlade s citovaným ustanovením Trestného poriadku
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.