Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. máj 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/240/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915205528
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7915205528.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: B. S., nar. XX.XX.XXXX,

bytom H. XXX/XX, XXX XX R. nad D., právne zastúpeného: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokátka,
Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov dlžníka č. 8300030855 zo dňa 18.08.2010
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je neplatná.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená vo výroku tohto rozsudku
uzavretá medzi účastníkmi je neplatná. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný porušil povinnosti ako
účastník zmluvy o spotrebiteľskom úvere tým, že v návrhu zmluvy ako spôsob zabezpečenia záväzku
naformuloval dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej malo vzniknúť žalobcovi právo, aby v
prípade riadneho neplnenia úverového záväzku zo strany žalobcu zabezpečil toto plnenie zrážkami
zo mzdy žalobcu. Podľa žalobcu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda v tej časti nemôže byť
Dohoda o zrážkach zo mzdy platným právnym úkonom.

2. Žalovaný vo vzťahu k návrhu na určenie namieta jeho neprípustnosť v zmysle ustanovení CSP.
Určovacia žaloba je v zmysle ustanovení CSP ohľadne právnej skutočnosti prípustná len vtedy, ak to
ustanovuje osobitný predpis. Podaná žaloba je neprípustná podľa § 137 písm. c) CSP (žalobca sa
nedomáha určenie práva) a je neprípustná aj podľa písm. d) uvedeného ustanovenia (žiadny osobitný
zákon takýto typ žaloby neupravuje). Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola
uzavretá zmluva dňa 18.08.2010 zmluva o revolvingovom úvere č. 8300030855. Pri jej uzavretí bol

žalobcovi predložený aj návrh dohody o zrážkach zo mzdy s rovnakým číslom. Zo žaloby nevyplýva,
že by žalobca poprel možnosť prečítania, resp. oboznámenia sa s obsahom dohody. Ďalej žalovaný
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 81/2011. O tom, že žalovaný vyžaduje
na poskytnutie úveru uzatvorenie dohody o zrážkach, žalobca vedel, nakoľko tento údaj je povinnou
obsahovou náležitosťou formulára. O rovnakej dohode o zrážkach zo mzdy rozhodol aj Krajský súd
v Bratislave, č. k. 6Co/142/2016-86 a Krajský súd v Banskej Bystrici, č. k. 4Co/236/2016-63. V
prípade predtlačenej formy dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný poukázal na skutočnosť, že zmluvné

podmienky v spotrebiteľských vzťahoch sa vyznačujú vo všeobecnosti tým, že sú vopred naformulované
dodávateľom. Toto je reálnym faktom plynúcom z praxe spotrebiteľských vzťahov, a tiež aj z úpravy v
Občianskom zákonníku. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky,
pre ktorej uplatnenie sa žiadne súdne rozhodnutie o pohľadávke nevyžaduje ani nepredpokladá.Prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade
splátok úveru. Podstatou dohody o zrážkach zo mzdy je, že platiteľ mzdy dlžníka uhrádza na základe
dlžníkovho súhlasu vyjadreného v dohode o zrážkach zo mzdy jeho splatný dlh pomocou zrážok zo

mzdy, a tieto poukazuje na účet veriteľa, čím sa spláca veriteľova pohľadávka. Na použitie tohto inštitútu
sa neviaže schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti,
napr. porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, v tomto prípade nesplácanie dohodnutých splátok.
K námietke subjektívneho určenia výšky dlhu veriteľom, poukazuje žalovaný na to, že výška zrážky
zo mzdy je prísne regulovaná právnymi predpismi. Zákon presne určuje, v akej maximálnej výške

zrážky zo mzdy možno vykonávať, pričom ani dohodou zmluvných strán nemožno dospieť k tomu,
aby bola zrážka vykonaná v rozpore so zákonným znením. Žalovaný rovnako poprel tvrdenia žalobcu
o rozpore tohto zabezpečovacieho prostriedku s právom Európskej únie. Poukázal na to, že dňa
15.12.2015 bola opätovne schválená novela zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť dňa
23.12.2015, kde podľa jej článku VI. bod 8 - „Získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť
uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku

spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za
podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti
jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti
zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.“ Žalovaný ďalej poprel tvrdenia žalobcu v
oblasti ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. Zákaz retroaktivity je založený na tom, že

právna norma nepôsobí spätne, ale pôsobí do budúcnosti. Nie je preto možné aplikovať znenie právnej
normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené účinnosťou od 01.05.2014 na dohody o zrážkach
zo mzdy z roku 2013.

3. Súd na základe vykonaného dokazovanie zistil nasledovné:

4. Medzi stranami nie je sporné, že uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere zo dňa
18.08.2010 č. 8300030855 a tiež aj Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. Rovnako nie je
sporné, že žalobca dal písomný súhlas k tomu, aby v prípade, ak nastanú podmienky uvedené v dohode

o zrážkach zo mzdy, môže žalovaný požiadať zamestnávateľa žalobcu o plnenie nesplatenej časti úveru
formou zrážok zo mzdy žalobcu.

5. Rovnako nie je sporné, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok.

6. Súd zistil z potvrdenia vyhotoveného zamestnávateľom žalobcu zo 18.03.2015, že žalovaný doručil
dňa 11.01.2011 zamestnávateľovi žalobcu dohodu o zrážkach zo mzdy č. 8300030855, aby tento
vykonával zrážky zo mzdy žalobcu na splatenie úveru, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi pod č.
8300030855 v prospech žalovaného.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom aleboukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný
vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

11. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení, súd v súlade s

ustanovením § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka rozhodol, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená
vo výroku tohto rozsudku je neplatná.

16. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje také znenie, ktoré jednoznačne stavia žalobcu do nevýhodnej
pozície oproti žalovanému. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka,

vykonaním dohody o zrážkach zo mzdy v čase, keď základ alebo výška pohľadávky - úveru je medzi
účastníkmi úverovej zmluvy sporná, dovoľuje táto situácia žalovanému ako veriteľovi bez ohľadu na
možné námietky dlžníka subjektívne vyložiť otázku plnenia povinnosti dlžníka v rozpore so skutočným
stavom a bez akéhokoľvek odôvodnenia vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka začať realizovať zrážky
zo mzdy dlžníka aj po dobu spornosti základu a výšky úverovej pohľadávky. Dlžník za žiadnych okolností

nemôže zabrániť tomu, aby prípadný postup žalobcu ako veriteľa mohol zvrátiť vo svoj prospech v
prípade, že žalobca ako veriteľ v rozpore so skutočnosťou posúdil dodržiavanie povinnosti dlžníka pri
splácaníúveru.Takýtopostupžalobcuakoveriteľajezameranýjednoznačnenato,abyobmedzildlžníka
pri uplatňovaní svojich práv takým právnym spôsobom, aký mu poskytuje napr. inštitúcia námietok alebo
návrhu na zastavenia exekúcie v exekučnom konaní. V prípade výkonu dohody o zrážkach zo mzdy

zamestnávateľ dlžníka nemá možnosť odmietnuť vykonávanie zrážok alebo toto pozastaviť , aj keby sa
toho dlžník ako zamestnanec domáhal. Rovnako nemá možnosť zadržať zrazené čiastky mzdy ako je
to v prípade exekučného konania.

17. Dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorá neobsahuje žiadne podmienky, splnením ktorých by

zamestnávateľ dlžníka mohol odmietnuť, pozastaviť alebo nevyplácať zrážky zo mzdy pre veriteľa -
žalovaného sa obmedzuje prístup dlžníka k dôkazom a skryto sa stanovuje povinnosť pre dlžníka ako
spotrebiteľaniesťdôkaznébremeno,ktorébypodľaprávamalniesťveriteľ-žalobca.Dohodaozrážkach
zo mzdy ako zabezpečovací úkon na splatenie úveru by mohla spĺňať podmienky platnej zmluvy ale
iba vtedy, ak by bola uzavretá na splácanie dlhu, ktorý už ku dňu uzavretia dohody existoval. Tým, že

žalovaný podmienil uzavretie úverovej zmluvy podpísaním dohody o zrážkach zo mzdy na splatenie
dlžnej časti úveru ku ktorej má dôjsť až po uzavretí dohody o zrážkach porušil žalovaný svoju povinnosť
uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka tým, že spôsobil značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu.

18. Ako neprijateľnú podmienku, ktorou je dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, kvalifikoval Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku z 19.06.2014 č.k.
5 Co/554/2013 vo veci Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 16C/111/2012 a v rozsudku z
22.3.2016 č.k. 5Co/176/2015 vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. 12C/191/2014. Takouto dohodou
sa umožňuje veriteľovi obísť preskúmavanie splnenia podmienok, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie

splnenie povinnosti dlžníka - spotrebiteľa.

19. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014,
neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvydohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto
dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal
možnosť ju odmietnuť. Neplatnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva zo spôsobu, akým

bola táto dohoda uzavretá, a to ako formulárová zmluva, obsah ktorej bol vypracovaný a koncipovaný
žalovaným, a žalobca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných
podmienok ovplyvniť. Preto spotrebiteľ sa v takejto situácii dostáva v porovnaní s predajcom do
nevýhodného postavenia, keď je do značnej miery obmedzená jeho vyjednávacia povinnosť tým, že
do vopred vypracovaných zmluvných podmienok bolo pojaté aj zabezpečenie záväzku dlžníka formou

dohody o zrážkach zo mzdy. Už samotná táto skutočnosť vylučuje možnosť, aby bez súhlasu žalobcu,
ako spotrebiteľa, s touto zmluvnou podmienkou bola uzavretá samostatná úverová zmluva. Spotrebiteľ
sa tak zákonite zbavuje svojej možnosti, aby zásah do jeho práv vyvolaný formou zrážok z jeho
mzdy bol vykonávaný iba zákonným postupom na základe exekučného titulu a to formou exekúcie.
Práve vykonávanie zrážok na základe takejto neplatnej dohody zbavuje spotrebiteľa možnosti ochrany
pred takýmto neoprávneným zásahom a preto nevyplýva ani naplnenie zákonných predpokladov v

zmysle hore citovaného ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. a to, že by žalobca bol
poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Keďže z výsledkov vykonaného
dokazovania to nevyplynulo, je jednoznačne neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo
splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v prospech
predávajúceho alebo inej osoby s odkazom práve na ust. § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.

(rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 15.03.2018, sp. zn. 3Co/146/2017)

20. Neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy bezprostredne súvisí aj s neprijateľnosťou zmluvných
podmienok, ktoré sú v rozpore s ust. § 54 ods. 1 OZ, keďže predložením dohody zamestnávateľovi
žalobcu veriteľ - žalovaný sám určuje výšku dlhu jednostranne, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom,

pričom ide o možnosť postihnúť majetok žalobcu podľa vôle veriteľa, ktorý stanovuje výšku pohľadávky a
jej príslušenstva, a žalobca ako spotrebiteľ nemá možnosť priamo voči svojmu zamestnávateľovi zrážky
zo mzdy zastaviť.

21. Je potrebné vziať na zreteľ ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa nekalých

podmienkach v spotrebiteľských veciach ohľadom povinnosti vnútroštátneho súdu preskúmať aj bez
návrhu nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, že je významným prvkom ochrany
spotrebiteľa v práve EÚ a že ak by vnútroštátne právo umožnilo veriteľovi obísť takéto preskúmavanie
prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, jej užitočného účinku (Effet Kutilén).

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu
v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 % voči

žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich
výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd

Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.