Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/58/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111206291
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6111206291.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu SAD Banská

Bystrica, a.s., Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica, IČO: 36052205, zastúpeného advokátom
Mgr. Branislavom Jurgom, Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 42290899, proti žalovanému
Slovenská republika - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, nám. Slobody 2902/6, 811
06 Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného Mesto Banská Bystrica, so sídlom ČSA 26,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 00313271, zastúpeného advokátom Mgr. Robertom Antalom, Ul. Kláry
Jarunkovej 2, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 37818309, o zaplatenie 2 518 142,52 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný ako aj intervenient na strane žalovaného m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23. 03. 2011 domáhal od žalovaného
náhrady škody 2 518 142,52 Eur v zmysle zákona 514/2003 Z. z. z titulu nezákonného rozhodnutia
Mesta Banská Bystrica č. PR.V-53/2006VKS194/06 zo dňa 26. 01. 2006, ktorým tento správny orgán
odňal s platnosťou od 31. 01. 2006 do 01. 03. 2010 žalobcovi dopravnú licenciu na vykonávanie verejnej
pravidelnej mestskej hromadnej dopravy na území mesta Banská Bystrica. Škoda spôsobená týmto

nezákonným rozhodnutím predstavuje ušlý zisk za obdobie od 01. 02. 2006 do 01. 03. 2010 v sume 667
264,15 Eur a skutočnú škodu na majetku 1 850 878,37 Eur.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť pre nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi rozhodnutím Mesta
Banská Bystrica a vzniknutou škodou na strane žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výpoveďou zástupcov strán, svedeckou

výpoveďou N.. W., N.. P. H. N.. L., dopravnou licenciou vydanou Mestom Banská Bystrica dopravcovi
- žalobcovi na výkon pravidelnej mestskej hromadnej dopravy s platnosťou od 01. 03. 2002 na dobu
neurčitú, rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. DKS 165/2005 zo dňa 28. 02. 2005, ktorým bola
zmenená dopravná licencia zo dňa 28. 02. 2002 na dobu určitú do 01. 03. 2010, rozhodnutím Mesta
Banská Bystrica zo dňa 26. 01. 2006 o odňatí dopravnej licencie vydanej dňa 28. 02. 2002 a zmenenej
dňa 28. 02. 2005 s platnosťou od 31. 01. 2006, rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní
23SP 23/2007, ktorým bolo zrušené rozhodnutie zo dňa 26. 01. 2006, výpisom z obchodného registra

žalobcu, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody došlou žalovanému dňa 29. 10.
2010, uzneseniami Mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici zo dňa 24. 05. 2005, 15. 02. 2005, 13.
12. 2005, listom primátora Mesta Banská Bystrica zo dňa 16. 12. 2005, zmluvou o výkone vo verejnom
záujmeuzatvorenoumedzižalobcomaMestomBanskáBystricač.110/2005/RDKSzodňa01.06.2005,žiadosťou žalobcu zo dňa 07. 02. 2008 o vydanie dopravnej licencie, oznámením o začatí konania o
udelenie dopravnej licencie zo dňa 05. 03. 2008, výzvou na odstránenie nedostatkov podania k žiadosti
o udelenie dopravnej licencie, rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. Pr.V.5182-05/08 zo dňa 01. 04.

2008 o zastavení konania vo veci žiadosti o udelenie dopravnej licencie, žiadosťou o vydanie dopravnej
licencie zo dňa 19. 05. 2008, rozhodnutím o zamietnutí návrhu na udelenie dopravnej licencie zo dňa
23. 11. 2009 a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu nezákonným rozhodnutím Mesta Banská Bystrica č. Pr.V.53/2006, DKS

194/06 zo dňa 26. 01. 2006 bola žalobcovi odňatá dopravná licencia s platnosťou od 31. 01. 2006.
Zároveň bol vylúčený odkladný účinok prípadného odvolania proti tomuto rozhodnutiu. Mesto Banská
Bystrica rozhodovalo v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 zákona 168/1996 Z. z. o cestnej doprave na
základe prenesenej pôsobnosti štátnej správy na úseku cestnej dopravy.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 13. 09. 2007 sp. zn. 23SP/23/2007-30 zrušil toto
rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie.

5. V dôsledku tohto nezákonného odňatia dopravnej licencie, naviac s odložením odkladného účinku
podaného odvolania, zanikla žalocovi možnosť vykonávať verejnú pravidelnú mestskú hromadnú
dopravu na území mesta Banská Bystrica, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Bez dopravnej licencie
v zmysle § 7 ods. 1 zákona o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. mal zamedzenú možnosť vykonávať

pravidelnú autobusovú dopravu v mestskej hromadnej doprave na území mesta Banská Bystrica. Nový
dopravca SAD Zvolen vykonával aj naďalej mestskú hromadnú dopravu na tých istých dopravných
linkách, ktoré boli v zrušenom rozhodnutí označené ako nepotrebné.
Žalobca ako držiteľ dopravnej licencie musel neustále spĺňať všetky povinnosti a požiadavky stanovené
zákonom 168/96 Z. z. a vyhláškou 311/96 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej doprave. Musel

vlastniť alebo mať v nájme dostatočný počet autobusov, plniť povinnosti ohľadom odbornej spôsobilosti,
finančnej spoľahlivosti, personálnej a technickej základne, mať zriadenú sieť cestovných lístkov a
poukážok na zľavy z cestovného. Musel udržiavať v stave vyhovujúcom v zmysle vyhlášky 725/04 Z.
z. svoje vozidlá, mať zriadený systém dispečerského riadenia dopravy, udržiavať technickú základňu
opravy a údržby vozidiel. V roku 2006 mal 72 autobusov, 98 vodičov a 15 ďalších zamestnancov.

Nebyť nezákonného rozhodnutia mal by dopravnú licenciu do 01. 03. 2010 a žalovaná škoda by mu
nevznikla.
Výpočet skutočnej škody preukazoval doloženým znaleckým posudkom č. 1/11 Ing. Milana Mozoláka.
Príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodu videl žalobca v tom, že správny
orgán bezdôvodne a úmyselne poškodil jedného na trhu pôsobiaceho súťažiteľa - spoločnosť žalobcu

a zvýhodnil iného súťažiteľa, čím dosiahol vyradenie žalobcu ako súťažiteľa z hospodárskej súťaže
na trhu. Urobil to s odložením odkladného účinku odvolania, pričom si musel byť vedomý právnych
následkovodňatialicencie.TýmtokonanímspôsobillikvidáciudopravnejčinnostižalobcuvMHDBanská
Bystrica, pričom nezákonné rozhodnutie je príčinou prvotnou, podstatnou a závažnou na vzniknutej
škode.

Po tom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie,
Mesto Banská Bystrica vo veci nerozhodlo. V čase rozhodovania krajským súdom došlo ku zmene
zákona o cestnej doprave novelou č. 43/2007, ktorá upravovala povinnosť tzv. prelicencovania v lehote
6 mesiacov u subjektov, ktoré mali dosiaľ platnú licenciu. Pred rozhodnutím krajského súdu nemohol
požiadať o prelicencovanie. Následne požiadal opätovne o vydanie licencie, ktorú mu Mesto neudelilo.

Voči tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, ale podal novú žiadosť. Opätovne mu licencia nebola
udelená a opätovne nepodal odvolanie.
Ďalej uviedol, že v čase odňatia licencie mal riadne vydaný prepravný poriadok v zmysle § 5 zákona
168/1996 Z. z. a schválený cestovný poriadok v zmysle § 13 citovaného zákona. Mohol vykonávať
pravidelnú autobusovú dopravu MHD aj bez zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme. Aj keď sa cestovný

poriadok robí spravidla na obdobie jedného roka a schvaľuje ho Mesto, platí, kým nie je zrušený alebo
vydaný nový. Zmluva o výkone vo verejnom záujme sa uzatvára len pre prípad, ak Mesto chce, aby
bola doprava vykonávaná za ohraničenú maximálnu cenu lístka. Takáto zmluva aj bola z ich strany
uzatvorená. Nepriamym dôkazom o jej existencii je zmluva o nájme dopravných prostriedkov z 30. 12.
2005.

6. Žalovaný uviedol, že samotné udelenie dopravnej licencie nie je dôvodom pre vykonávanie služieb
dopravy, ale musí byť uzatvorená aj zmluva o výkonoch vo verejnom záujme v zmysle § 15 zákona168/1996 Z. z. Nemal vedomosť o tom, že by takáto zmluva bola so žalobcom uzatvorená. Uzatvára
sa vždy na obdobie jedného roka.
Z uvedených dôvodov nebola daná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodu na strane žalobcu a

rozhodnutím Mesta zo dňa 26. 01. 2006.
Na základe výsledkov výberového konania dopravcov na prevádzkovanie MHD v Banskej Bystrici a
na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva zo dňa 13. 12. 2005 primátor Mesta Banská Bystrica
uzatvoril zmluvu o výkone vo verejnom záujme č. 490/2005/RDKS so spoločnosť SAD a. s. Zvolen. Táto
začala prevádzkovať mestskú hromadnú dopravu v Banskej Bystrici od 01. 01. 2006.

7. Z rozhodnutia Mesta Banská Bystrica PR.V-53/2006, DKS/194/06 zo dňa 26. 01. 2006 bolo zistené,
že Mesto Banská Bystrica odňalo žalobcovi dopravnú licenciu na vykonávanie verejnej pravidelnej
mestskej dopravy na území mesta Banská Bystrica s platnosťou od 31. 01. 2006. V zmysle § 55
ods. 2 Správneho poriadku z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu bol vylúčený odkladný účinok
prípadného odvolania proti tomuto rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že Mesto Banská

Bystrica rozhodlo o zmene dopravcu od 01. 01. 2006, ktorému udelilo dopravnú licenciu rozhodnutím
zo dňa 21. 12. 2005 a schválilo cestovný poriadok dňa 28. 12. 2005. Z uvedených dôvodov autobusové
linky uvedené v dopravnej licencii žalobcu sa stali v meste nepotrebnými.

8. Na základe odvolania žalobcu doručeného 15. 02. 2006 Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní

23Sp/23/2007 rozsudkom vyhláseným dňa 13. 09. 2007 zrušil rozhodnutie Mesta a vec vrátil na ďalšie
konanie.
V odôvodnení krajský súd uviedol, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia,
a preto podľa § 250j ods. 2, písm. a) OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Poukázal na ustanovenie § 7 ods. 8 zákona 168/1996 Z. z., keď v danom prípade dôvod

uvedený v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. c) pre odňatie licencie žalobcovi naplnený
nebol. Autobusové linky v meste sa od 01. 02. 2006 nestali nepotrebnými. Nový dopravca SAD
Zvolen vykonával aj naďalej MHD na tých istých dopravných linkách, ktoré boli správnym orgánom
označenéakonepotrebné.UdelenienovejlicenciepreSADZvolennebolodôvodomnazrušenielicencie
doterajšiemu dopravcovi.

9. Svedok N.. O. P., člen predstavenstva žalobcu v roku 2005, uviedol, že do konca roka 2005 boli
výlučnými dopravcami MHD v Banskej Bystrici. V októbri 2005 sa dozvedel o vypísaní výberového
konania verejnej súťaže na dopravcu. Prihlásili sa oni a SAD Zvolen. Súťaž nebola ukončená pre
neporovnateľnosť ponúk. Pri jednaní dňa 29. 12. 2005 mu bolo povedané, že sa začne pripravovať

zmluva s tým, že od nového roku budú dopravcami oni. Asi po jednej hodine bola zmluva napísaná a
podpísaná zástupcami za firmu žalobcu, aj za Mesto a následne pán T. oznámil, že aj SAD Zvolen odišiel
aj s podpísanou zmluvou. Primátor mesta volal zástupcovi SAD Zvolen, aby sa so zmluvou okamžite
vrátil. Povedal, že sa vráti na druhý deň ráno. Požiadal ich, aby mu zmluvu vrátili s tým, že im ju následne
vráti po tom, čo zmluvu vráti SAD Zvolen. SAD Zvolen však povedal, že zmluvu neodovzdá a následne

ich požiadal primátor, či by od 01. 01. 2006 nezačali s prevádzkou dopravy s tým, že SAD Zvolen to
nemôže zvládnuť a následne jej vypovedajú zmluvu a odoberú licenciu. Následne im však bola odňatá
licencia rozhodnutím zo dňa 26. 01. 2006.

10. Svedok N.. N. W., generálny riaditeľa a predseda predstavenstva žalobcu, uviedol, že do roku 2005

žalobca mal vydanú platnú licenciu a s Mestom dojednávali cestovné poriadky s platnosťou na dobu
neurčitú. Ak sa v priebehu roka objavila potreba zmeny, tak sa táto zapracovala. Prepravný poriadok
nepodliehal schváleniu Mesta. Určovala sa tarifa a určovali sa maximálne ceny. Robilo sa to operatívne.
Menili sa najmä zľavy. V lete 2005 Mesto vyhlásilo verejnú obchodnú súťaž. Táto bola zrušená z
dôvodu, že sa nedala vyhodnotiť pre odlišné ponuky. Žalobca dal do ponuky zabezpečenie dopravy aj

trolejbusmi, čo SAD Zvolen nevedel zabezpečiť. V tej dobe došlo ku zmene kompetencie na samosprávy
vo vzťahu k zabezpečeniu MHD s tým, že toto malo byť financované z rozpočtu Mesta. Obdržal dopis
od primátora, ktorým ho žiadal predložiť ponuku, ktorá by počítala s nulovou dotáciou. Takýto návrh
bol daný, ale nemohli v tom prípade poskytovať zľavy. Následne boli viaceré rokovania s primátorom
mesta. Dňa 29. 12. 2005 bola podpísaná zmluva medzi žalocom za jeho prítomnosti a primátorom s

tým, že obdobnú zmluvu v tej dobe spisoval aj SAD Zvolen. Táto zmluva bola vrátená primátorovi, ktorý
ju dal do depozitu s tým, že im ju vráti nasledujúci deň. Nasledujúci deň im oznámil, že SAD Zvolen
zmluvu nevrátila, tak dopravu bude prevádzkovať ona. Licencie môže mať na MHD aj viacero dopravcov
a nemusí byť so všetkými uzatvorená zmluva o verejnom záujme. Ďalej svedok uviedol, že licenciaudelená na dobu neurčitú mohla zaniknúť len z dôvodu porušenia povinností na strane žalobcu. Neskôr
zákonodarca licenciu prikázal udeľovať na dobu určitú 8 rokov, neskôr na 10 rokov. Aj z toho je zrejmé,
že mala byť dopravcovi daná záruka investovať značné finančné prostriedky, aby došlo k ich návratnosti.

11. Svedkyňa N.. Q. L., ekonomická námestníčka navrhovateľa, uviedla, že úzko spolupracovala so
znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku. Bola tiež prítomná na rokovaní s primátorom dňa 29. 12.
2005. Popísala priebeh tohto jednania rovnako ako predchádzajúci svedkovia.

12. Do konania vstúpil ako vedľajší účastník (neskôr intervenient) Mesto Banská Bystrica. Uviedol, že
neboli preukázané predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody, ani príčinná súvislosť
medzi zrušeným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

13. Okresný súd rozsudkom zo dňa 20. 02. 2013 žalobu žalobcu zamietol. Dôvodom bola najmä tá
skutočnosť, že podľa názoru súdu pre výkon dopravy mal mať dopravca nielen platnú licenciu, ale aj

uzatvorenú zmluvu o výkone vo verejnom záujme v zmysle § 15 zákona 168/1996 Z. z. Vychádzal z
toho, že žalobcovi bola udelená dopravná licencia na výkon verejnej pravidelnej mestskej hromadnej
dopravy zabezpečovanej vo verejnom záujme.

14. Krajský súd rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2014 zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie. Dôvodom boli procesné pochybenia.

15. Po zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu okresný súd doplnil dokazovanie výsluchom zástupcov
strán a intervenienta, ukončením platnosti zmlúv Mesta so žalobcom zmluvy o výkone vo verejnom
záujme zo dňa 16. 12. 2005 ako aj nájomnej zmluvy uzatvorenej 01. 03. 2005, zmluvou o výkone vo

verejnom záujme uzatvorenou medzi Mestom a žalobcom na dobu určitú do 31. 12. 2005, prepravným
poriadkom žalobcu zo dňa 01. 01. 2002, cestovným poriadkom s platnosťou od 01. 01. 2005, zmluvou
o nájme dopravných prostriedkov uzatvorenou medzi žalobcom a MHD Banská Bystrica dňa 30. 12.
2005 do 24. 12. 2006, monitoringom za obdobie od 12. 01. do 18. 01. 2006, tarifnými podmienkami
MHD v zmysle cenového výmeru č. 1/2005 s účinnosťou od 01. 04. 2005, odborným vyjadrením Alfa

znalecká s.r.o. k hodnote časti podniku žalobcu zo dňa 31. 01. 2011, zmluvou o výkone vo verejnom
záujme uzatvorenou medzi Mestom a SAD Zvolen zo dňa 29. 12. 2005, svedeckou výpoveďou bývalého
primátora mesta Banská Bystrica Ing. Jána Králika (č. l. 617 spisu), N.. T. T. (č. l. 624 spisu), svedeckou
výpoveďou Y.. J. Ď. (č. l. 702 spisu), N.. Y. Ž. (č. l. 703 spisu), čestným prehlásením nezávislého
odborovéhozväzuverejnejcestnejdopravyZOBanskáBystricazodňa05.01.2006,prezenčnoulistinou

zo zasadnutia predstavenstva spoločnosti žalobcu zo dňa 02. 01. 2006, zasadnutia predstavenstva zo
dňa 06. 01. 2006, výsluchom N.. L. a zástupcu žalobcu N.. W..

16. Žalovaný (č. l. 756pv) ako aj intervenient na strane žalovaného (č. l. 276c) vzniesli námietku
nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovaného. Osobou zodpovednou za prípadnú

vzniknutú škodu na strane žalobcu malo byť Mesto ako orgán územnej samosprávy v zmysle § 1 písm.
b), § 10 ods. 1 a 2 zákona 514/2003 Z. z. v súvislosti s ustanovením § 4 zákona o obecnom zriadení č.
369/1990 Zb. a § 30a zákona 168/1996 Z. z. Voči nemu je však nárok premlčaný.
Zároveň poukázali na tú skutočnosť, že žalobca nevykonával pravidelnú autobusovú MHD už od 01.
01. 2006, keď 31. 12. 2005 stratil platnosť cestovný poriadok liniek MHD, a teda nie je daná príčinná

súvislosť medzi odňatím licencie a tvrdenou vzniknutou škodou, keďže k odňatiu licencie malo dôjsť až
s účinnosťou od 01. 02. 2006.
Vydaním dopravnej licencie sa Mesto Banská Bystrica nezaviazalo, že schváli dopravcovi aj cestovný
poriadok a uzatvorí s ním zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Súhlasili s názorom zástupcu žalobcu,
že MHD môžu vykonávať paralelne aj viacerí dopravcovia a to aj bez zmluvy vo výkone vo verejnom

záujme. Žalobca ju od 01. 01. 2006 nevykonával, hoci mal platnú dopravnú licenciu. Schválenie
cestovného poriadku a uzatvorenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme nie sú právne nárokovateľné.

17. Podľa žalovaného ako aj intervenienta na jeho strane dôvod, ktorý viedol žalobcu k ukončeniu
prevádzkovania MHD v Banskej Bystrici už 01. 01. 2006, bol ten, že s ním nebola uzatvorená zmluva

o výkonoch vo verejnom záujme. Z jeho strany došlo k dobrovoľnému ukončeniu prevádzkovania liniek
MHD a to bez ohľadu na neskoršie odňatie dopravnej licencie. V prípade, ak by mali vykonávať dopravu
v meste viacerí dopravcovia, bolo by potrebné vydať spoločný cestovný poriadok.Žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu o vzniknutej škode a ušlom zisku majú len vysoko hypotetický
charakter. Spoločný cestovný poriadok by si vyžadoval v prvom rade vzájomnú dohodu dopravcov, ktorá
v prípade Mesta Banská Bystrica vzhľadom na antagonistické záujmy dopravcov a Mesta neexistovala.

Podľa § 13 ods. 7 zákona 168/1996 Z. z. by bol správny cestný orgán povinný uložiť zmenu cestovného
poriadku na ochranu verejného záujmu v súlade s ustanovením § 7 ods. 3 a 4 a § 8 ods. 1 písm. i) ako
aj § 15, čo by fakticky znamenalo nový cestovný poriadok.

18. Zástupca intervenienta ďalej uviedol, že žalobca dňa 01. 01. 2006 nenastúpil na výkon MHD v

Banskej Bystrici, pričom vykonal množstvo úkonov, ktoré smerovali k tomu, že ani neplánoval nastúpiť
a vykonávať dopravu. Pokiaľ tvrdil, že dopravu nezačal vykonávať na základe dohody s Ing. Králikom,
znamená to, že ju nezačal vykonávať dobrovoľne a nie na základe nezákonného rozhodnutia, ktoré v tej
dobe ani neexistovalo. Existenciu takejto dohody nepreukázal. Nepreukázal tiež, že by mal uzatvorenú
zmluvu o výkone vo verejnom záujme so žalobcom. V opačnom prípade by ani nebol daný dôvod,
prečo by nemohol a nemal vykonávať dopravu už od 01. 01. 2006. V prípade, ak by vykonával dopravu

bez uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme, t. j. bez dotácie sumy okolo 36 000 až 50 000
Sk, spochybnil, že by mal žalobca nejaký nárok na náhradu škody, keďže dopravu by vykonával so
stratou väčšou, ako je uplatnená suma v konaní. Svoje tvrdenia žalobca preukazoval len svedeckými
výpoveďami svojich zástupcov, ktorí mali záujem vypovedať v jeho prospech.

19. Žalobca k námietke nedostatku vecnej pasívnej legitimácie poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo
dňa 16. 05. 2014 (č. l. 390 spisu). Do 31. 01. 2007 vykonávali obce podľa § 27 ods. 2 zákona 168/1996
Z. z. štátnu správu na úseku cestnej dopravy. Pokiaľ potom rozhodlo Mesto dňa 26. 01.2006 o odňatí
dopravnej licencie, išlo z jeho strany o výkon štátnej správy na úseku cestnej dopravy a nie o výkon
samosprávy obce (tzv. prenesený výkon štátnej správy). Zodpovednosť štátu je potom daná podľa § 4

ods. 1 písm. c) zákona 514/2003 Z. z. Poukázal v tejto súvislosti aj na znenie § 2 písm. b) bod 2 zákona
514/2003 Z. z. a odlišné znenie § 30 písm. a) zákona 168/1996 Z. z. do 31. 01. 2007 a po 01. 02. 2007.
Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodu na strane žalobcu
mal za to, že sa jednalo o škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s odňatím licencie, ktoré mu
znemožnilo podnikanie a znehodnotilo mu majetok - vznikla mu priama škoda a tiež mu bolo zamedzené,

aby sa jeho majetok rozmnožil o zisk bežný a primeraný v tejto dopravnej činnosti. Aj predtým vykonával
dopravu MHD, pričom zmluva o výkone vo verejnom záujme bola uzatvorená až neskôr v priebehu
tohto obdobia (01. 06. 2005). Naďalej tvrdil, že mal platne uzatvorenú zmluvu o výkone vo verejnom
záujme aj na rok 2006. V dopravnej licencii udelenej dňa 28. 02. 2002 mu nebola stanovená žiadna
povinnosť podľa § 7 ods. 3 zákona 168/1996 Z. z. Uzatvorenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme

nebolo v tej dobe zákonnou podmienkou pre výkon dopravy (§ 14a zákona 168/1996 Z. z. bol účinný až
od 01. 02. 2007). Mal vydaný platný prepravný poriadok v zmysle § 5 zákona 168/1996 Z. z. a schválený
cestovný poriadok platný od 01. 01. 2005 bez časového obmedzenia v zmysle § 13 zákona 168/1996
Z. z. Existovala aj tarifa (§ 14 zákona 168/1996 Z. z.). Ďalej uviedol, že vo výkone MHD by pokračoval
aj bez uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme, t. j. bez nároku na dotáciu.

Pri výpočte ušlého zisku vychádzal z dotácií, ktoré v zmysle takejto zmluvy obdržal od Mesta Banská
Bystrica SAD Zvolen. Aj keby však nemal uzatvorenú zmluvu o výkone vo verejnom záujme, sama táto
skutočnosť neznamená, že by nedosahoval zisk. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že zmluva o verejnom
záujme uzatvorená medzi Mestom a SAD Zvolen je neplatná, keďže nebola podpísaná tromi členmi
predstavenstva. Jej neplatnosť vyplývala aj z toho, že neexistoval zákonný stav na jej uzatvorenie, teda

ženebolozáujemcuokonkrétnulinku.Prerok2006bolizáujemcoviadvaja.Jednalosapotomoneplatný
právny úkon v zmysle § 39 O. z. pre rozpor so zákonom, resp. obchádzanie zákona o cestnej doprave
(§ 7 ods. 3). Zákon 168/1996 Z. z. stanovoval zákonnú povinnosť prepravovať cestujúcich podľa tarify, a
teda ochraňoval cestujúcich pred stanovením svojvoľných cien. Cenová tarifa, t. j. cenový výmer mesta
č. 1/2005, stanovoval maximálne ceny v MHD. Podľa tohto výmeru by naďalej vykonával dopravu, nebyť

odňatia dopravnej licencie.
Príčinnú súvislosť medzi vzniknutou škodou a odňatím licencie preukazoval pripojeným znaleckým
posudkom, ako aj odborným vyjadrením znaleckej organizácie Alfa znalecká s.r.o.
Ohľadom pripravenosti vykonávať MHD od 01. 01. 2006 argumentoval aj uzatvorenou zmluvou o
prenájme 35 kusov autobusov MHD od spoločnosti MHD Banská Bystrica a. s. zo dňa 30. 12. 2005.

Čo sa týka výšky škody, žalobca podaním zo dňa 21. 04. 2017 (č. l. 693 spisu) navrhol, aby súd vyžiadal
na výšku škody odborné vyjadrenie Ústav súdneho inžinierstva v Žiline alebo profesora N.. Y. R. S..
na otázku, aký zisk by dosiahol v prípade dopravy s nulovou dotáciou a alternatívne s uzatvorením
zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Tiež na otázku, ak by nedošlo k odňatiu dopravnej licencie, čiby bol schopný a oprávnený prevádzkovať MHD so zohľadnením tej skutočnosti, že rovnaké linky by
prevádzkoval aj iný dopravca a či by bol reálne možný výkon MHD dvomi dopravcami podľa dopravnej
licencie, ktorá im bola vydaná a či bol reálne možný výkon MHD tak, aby žalobca ako dopravca pokryl

náklady na dopravu zo zdrojov bez zmluvy o výkone vo verejnom záujme a za akých podmienok.

20. Svedok Ing. Milan Mozolák, autor znaleckého posudku, ktorý vyčíslil škodu, ktorá bola predmetom
sporu, uviedol, že pri výpočte ušlého zisku nezohľadňoval, že na tej istej linke už prevádzkoval dopravu
iný dopravca. Ďalej uviedol, že pri jeho výpočte vychádzal z predpokladu existencie zmluvy o výkone vo

verejnom záujme a to z tých podmienok, aké Mesto podpísalo s dopravcom SAD Zvolen.

21. Svedok N.. Ž. na pojednávaní dňa 05. 05.2017 uviedol, že pracoval u žalobcu ako dopravný
námestník a zároveň bol členom dopravnej komisie Mesta Banská Bystrica. Keďže finančná situácia
Mesta nebola dobrá, bolo deklarované z jeho strany, že nebudú finančné prostriedky na dotáciu
dopravy. Z týchto dôvodov vypracovali alternatívy, keď rátali s tým, že nebude žiadna dotácia, prípadne

len v určitých výškach. Od 01. 01. 2006 dopravu nevykonávali po dohode členov predstavenstva s
primátorom, ktorý ich požiadal, aby načas nevykonávali dopravu, kým sa situácia nevyjasní. On sa sám
nezúčastňoval rokovaní s primátorom. V prípade, ak by nebola uzatvorená zmluva o výkone vo verejnom
záujme, museli by stanoviť vyššiu cenu než v cenovom výmere, prípadne by sa to dotklo otázky zliav
u jednotlivých typov cestujúcich. U prímestskej dopravy 11 mesiacov fungovali bez zmluvy a napriek

tomu však stanovili cenu v súlade s cenovým výmerom ako aj v zľavách. Viacerí dopravcovia by mohli
vykonávať dopravu na tých istých linkách, ak by mali schválený spoločný cestovný poriadok s Mestom.
Potom by však nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o verejnom záujme so žiadnym dopravcom. Žalobca
mal všetko vybavenie, cestovný poriadok na to, aby vykonával v januári 2006 dopravu aj bez zmluvy
o výkone vo verejnom záujme.

22. Bývalý primátor mesta Ing. Králik na pojednávaní dňa 09. 03. 2016 uviedol, že z dôvodu, že
zastupiteľstvo chcelo znížiť sumu za výkony vo verejnom záujme na rok 2006 a žalobca túto sumu
neakceptoval, začalo Mesto hľadať iného dopravcu. Zmluva o výkone vo verejnom záujme uzatvorená
so žalobcom mala byť ukončená koncom roka 2005. Výška dotácie nezohľadňovala jednotlivé trasy,

ale brala sa doprava MHD ako celok. Žalobca odmietol na jednaní podpísať zmluvu, z týchto dôvodov
podpísal zmluvu so SAD Zvolen. Ďalej svedok uviedol, že od 01. 01. 2006 nebránil žalobcovi pokračovať
v doprave, pričom sa nevedel vyjadriť, z akého dôvodu v nej nepokračoval. Podľa jeho názoru ukončil
svoju činnosť dobrovoľne. Žalobca si stále myslel, že uzavrie zmluvu pre neho výhodnejšiu z hľadiska
dotáciíažeSADZvolenniejeschopnátakútočinnosťvykonávať.Ďalejsvedokuviedol,žežalobcavnoci

zo Silvestra do 1. januára odpílil zástavky a zlikvidoval označníky, stiahol z médií oznam o vykonávaní
dopravy a boli plné médiá toho, že s dopravou končí a je zvedavý, ako sa to skončí v Banskej Bystrici.
Začal tiež vracať poskytnuté autobusy MHD zo strany Mesta. On sám nemal vedomosť o uzatvorení
zmluvy o nájme dopravných prostriedkov medzi žalobcom a MHD Banská Bystrica a. s. Ďalej svedok
uviedol, že určite nepodpísal zmluvu o výkone vo verejnom záujme so žalobcom. Zmluvu so SAD Zvolen

uzatváral na druhý deň s tým, aby obe strany mali čas na rozmyslenie. K výpovedi zástupcu žalobcu
N.. P., že to bol jeho nápad, po tom, čo sa udialo 30. 12. 2005, že ak má Mesto strach z toho, že mu
vznikne nejaká škoda, nech nechá Zvolen jazdiť s tým, že boli požiadaní zo strany Mesta, aby dozorovali
Zvolen, svedok uviedol, že určite by takéto dojednanie nespravil. Nevedel o tom, že sa budú likvidovať
zástavky a nebol prítomný ani pri dojednávaní nejakého monitorovania zvolenského dopravcu zo strany

žalobcu. Svedok uviedol, že žalobca chcel skončiť s vykonávaním dopravy, pokiaľ nebudú splnené jeho
požiadavky.

23. Svedkyňa Y.. J. Ď., právna zástupkyňa žalobcu, uviedla, že sa zúčastnila osobne rokovaní s Mestom
v decembri 2005. Dňa 29. decembra 2005 jej neskoro večer volal N.. W., že zmluva s Mestom je

podpísaná, ale zostala tam, lebo pán primátor sa rozhodol, že si ponecháva rozhodnutie, kto bude
vykonávať dopravu pre mesto do nasledujúceho dňa. Nasledujúci deň sa čakalo na zástupcov SAD
Zvolen. Medzitým sa prerokovávala zmluva o nájme dopravných prostriedkov. Poobede prišiel primátor,
ktorý povedal, že dopravu bude vykonávať SAD Zvolen, že inak sa nedá, lebo hrozí škoda. Po 01.
01. 2006 doprava nefungovala. Ona sama jednala s N.. L. H. N.. V., ekonómkou mesta, s tým, že

má byť žalobca pripravený, lebo so Zvolen to nevyzerá dobre a že predsa len žalobca bude dopravu
vykonávať. Pokiaľ monitorovali výkon dopravy zo strany SAD Zvolen, bolo to preto, aby boli dôvody
pre zrušenie dohody uzatvorenej so SAD Zvolen. Nedobrovoľnosť ukončenia dopravy zo strany žalobcupodľa svedkyne spočívala v tom, že mu bola odňatá licencia. Do odňatia licencie však bola zo strany
žalobcu pripravenosť na výkon.

24. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia
Mesta Banská Bystrica č. Pr.V-53/2006,DKS/194/06 zo dňa 26. 01. 2006, ktorým bola odňatá žalobcovi
dopravná licencia vydaná dňa 28. 02. 2002 na vykonávanie verejnej pravidelnej mestskej hromadnej
dopravy na území mesta Banská Bystrica s platnosťou od 31. 01. 2006.

25. Žalobca sa svojou žalobou domáhal nároku na náhradu škody v zmysle špeciálnej právnej úpravy
zákona 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Tento právny
predpis nadobudol účinnosť od 01. 07. 2004.

26. Preukázal, že v súlade § 15 ods. 1 citovaného zákona požiadal o predbežné prerokovanie nároku
žalovaného, pričom jeho nárok v zákonom stanovenej lehote nebol uspokojený.

27. Súd sa predovšetkým zaoberal námietkou nedostatku vecnej pasívnej legitimácie vznesenou zo
strany žalovaného ako aj intervenienta na jeho strane.

28. Žalobca argumentoval znením ustanovenia § 27 ods. 1 písm. c) a odlišným znením ustanovenia §

30 zákona 168/1996 Z. z. do 31. 01. 2007 a po 01. 02. 2007.

29. Mesto Banská Bystrica vo svojom rozhodnutí zo dňa 26. 01. 2006 uviedlo, že rozhodlo ako vecne
a miestne príslušný správny orgán v zmysle ustanovenia § 13 ods. 5 zákona 369/1990 Zb. o obecnom
zriadení a § 27 ods. 1 písm. c), § 30 písm. a) a § 7 ods. 8 písm. c) zákona o cestnej doprave č. 168/1996

Z. z. o odňatí dopravnej licencie žalobcovi.

30. Právomoc Mesta rozhodnúť o odňatí licencie vychádzala z ustanovenia § 30 písm. a) zákona
168/1996 Z. z., podľa ktorého obec udeľuje a odníma dopravnú licenciu na autobusovú linku
nepresahujúcu územie obce.

31. Sporná bola potom otázka posúdenia, či Mesto v tej dobe podľa platnej právnej úpravy rozhodovalo z
titulu svojej originálnej právomoci ako samosprávneho orgánu alebo delegovanej právomoci na základe
preneseného výkonu štátnej správy.
Táto otázka bola rozhodujúca pre posúdenie, či je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného z titulu

škody spôsobenej orgánom verejnej moci.

32. V zákone o obecnom zriadení v § 4 č. 369/1990 Zb. v znení účinnom v čase rozhodovania boli len
demonštratívne uvedené úkony, ktoré vykonáva obec pri výkone samosprávy.

33. Pri definovaní pôsobnosti obce ako pôsobnosti samosprávnej alebo prenesenej pôsobnosti štátnej
správy je potom potrebné vychádzať aj zo znenia ustanovenia § 4 ods. 4 citovaného zákona o obecnom
zriadení č. 369/1990 Zb

34. V ustanovení § 4 ods. 4 zákona 369/1996 Z. z. uvedené, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce

neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej
pôsobnosti obce.

35. Aj v § 4 ods. 2 zákona 416/2001 Z. z. O prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy
na obce a VÚC je výslovne uvedené, že ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o

prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.
Zákon 416/2001 Z. z. v ustanovení § 2 účinnom v čase rozhodnutia Mesta špecifikovalo
prechod pôsobnosti na obce na úseku pozemných komunikácií, ktoré sa týkali zabezpečovania
stavebnotechnického vybavenia ciest a miestnych komunikácií, vykonávania pôsobnosti špeciálneho
stavebného úradu a poskytovanie údajov z technickej evidencie ciest.

36. Zákon č. 416/2001 Z. z. neustanovoval prechod žiadnych pôsobností na obce na úseku cestnej
dopravy.37. Zásady výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy na územnú samosprávu sa odvíjajú od článku
71 Ústavy SR. Definovanie, čo môže byť pôsobnosťou územnej samosprávy a čo preneseným výkonom
pôsobnosti štátnej správy, je ponechané na jednotlivé zákony. Územná samospráva však musí plniť

prenesenú pôsobnosť štátnej správy iba v prípade naplnenia oboch podmienok uvedených v Ústave
SR a to:
1. úloha štátnej správy bola na územnú samosprávu prenesená zákonom
2. štát uhrádza náklady preneseného výkonu pôsobnosti štátnej správy.

38. Podľa § 27 ods. 1 zákona 168/1996 Z. z. v znení k 31. 01. 2007 správne orgány v cestnej doprave sú
a) ministerstvo,
b) krajské úrady dopravy,
c) iné správne orgány.
(2) Štátnu správu na úseku cestnej dopravy vykonávajú aj samosprávne kraje 28a) a obce.

39. Zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v ustanovení § 1 ods. 1 v súvislosti s ods. 2 citovaného
ustanovenia vymedzil pôsobnosť správnych orgánov na úseku podnikania v cestnej doprave vrátane
MHD. V ustanovení § 27 špecifikoval, ktoré orgány pre účely tejto právnej úpravy predstavujú správne
orgány v cestnej doprave a špeciálne v ods. 2 uviedol, v ktorých prípadoch štátnu správu vykonávajú
na úseku cestnej dopravy samosprávne kraje s odkazom č 28a na znenie § 4 ods. 2 zákona 416/2001

Z. z. Zo znenia tohto zákonného ustanovenia však vyplýva, že pre účely tohto zákona zákonodarca
považoval obce za orgány štátnej správy na úseku cestnej dopravy, keď u obcí nemal žiaden odkaz na
zákon č.416/2001 Z. z.

40. Z ďalšieho paragrafového znenia tretej časti prvej hlavy citovaného zákona nazvaného „Pôsobnosť

správnych orgánov“ vyplýva, že jednotlivé správne orgány tu majú definovanú svoju právomoc
(ministerstvo, krajský úrad dopravy, samosprávny kraj).
V§30jeupravenáprávomocobce,okreminéhoajudeľovaťaodnímaťdopravnúlicenciunaautobusovej
linke nepresahujúcej územie obce).
Právomoc iných správnych orgánov je upravená v § 31 a týka sa útvarov policajného zboru, štátneho

odborného dozoru a colných orgánov.

41. Pokiaľ potom došlo ku zmene zákonom č. 435/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 02. 2007 v ustanovení
§ 30 citovaného zákona, ktorý výslovne uviedol, že táto činnosť obce je činnosťou samosprávy, došlo
ku zmene aj vo vzťahu k úprave právomoci u samosprávneho kraja ako aj ku zmene v znení § 27, kde

vypadlo celé znenie ods. 2.

42. Ako už bolo uvedené, Ústava SR definuje základnú charakteristiku územnej samosprávy vo vzťahu
k plneniu jej úloh v 4. hlave, pričom zasahovanie štátu, t. j. aj štátnej správy do činnosti orgánov územnej
samosprávy je možné iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví

zákon. Je zrejmé, že v čase rozhodovania žalobcu 26. 01. 2006 zo znenia § 27 ods. 2 zákona 168/1996
Z. z. vyplýva, že štát zveril výkon štátnej správy na úseku cestnej dopravy obciam, pričom úpravu na
tomto úseku neobsahoval zákon č. 416/2001 Z. z., ale vyplýval z právne úpravy zákona č. 168/1969
Zb. takmer v nezmenenom znení tak, ako bol prijatý ešte pred účinnosťou zákona 416/2001 Z. z. Zákon
416/2001 Z. z. v zmysle §1 ods. 1 neobsahoval žiadne prechodné záverečné ustanovenia vo vzťahu k

právnej úprave účinnej pred prijatím tohto zákona vo vzťahu k zákonu 168/1996 Z. z. Súd mal za to,
že takáto nejednoznačnosť právnej úpravy nemôže byť v neprospech žalobcu, ktorý z takejto právnej
úpravy vychádzal pri označení žalovaného subjektu - Slovenská republika - Ministerstvo dopravy a
výstavby.

43. Súd mal z uvedených dôvodov za to, že žalovaný v čase rozhodovania rozhodoval ako orgán
vykonávajúci štátnu správu na úseku cestnej dopravy v zmysle § 27 ods. 2 a § 30a zákona 168/1996 Z.
z., a teda subjekt označený ako žalovaný bol označený správne v súlade s ustanovením § 3 ods. 1a), §
4 ods. 1d) zákona 514/2003 Z. z. Bola potom daná jeho vecná pasívna legitimácia.

44. Ďalej sa súd zaoberal dôvodnosťou uplatneného nároku zo strany žalobcu.45. Podmienkou vzniku objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu nezákonným rozhodnutím je
nielen existencia nezákonného rozhodnutia ale aj vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody
a vydaním nezákonného rozhodnutia.

46. Nebolo sporné, že došlo k odňatiu licencie rozhodnutím Mesta, ktoré bolo ako nezákonné zrušené
Krajským súdom v Banskej Bystrici.

47. Sporná bola otázka existencie a rozsahu škodu, ale najmä príčinná súvislosť medzi nezákonným

rozhodnutím a škodou na strane žalobcu.
Po zrušujúcom rozhodnutí prvostupňového rozhodnutia krajským súdom obe strany zhodne uviedli a
vyplynulo to aj z dokazovania, že existencia zmluvy o výkone vo verejnom záujme nebola podmienkou
pre výkon MHD na strane žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že MHD mohli vykonávať aj viaceré subjekty
s platnou licenciou a schváleným spoločným cestovným poriadkom.

48. V období od 01. 01. 2006 do odňatia licencie do 31. 01. 2006 žalobca napriek tomu, že mal platnú
licenciu, MHD nevykonával.

49. Dôkazné bremeno na preukázaní, že nevykonávanie MHD a teda v tej súvislosti aj vznik škody na
strane žalobcu, bolo v priamej príčinnej súvislosti s odňatím licencie bolo na žalobcovi.

50. Súd sa stotožnil s názorom žalovaného ako aj intervenienta na strane žalovaného, že pre vyriešenie
otázky, či odňatie licencie s účinnosťou od 31. 01. 2006 bol jediným, resp. jedným ale najhlavnejším
dôvodom, pre ktorý žalobca nevykonával MHD, bolo potrebné skúmať aj dôvody, pre ktoré nevykonával
dopravu ešte v čase, keď mal platnú licenciu, a teda túto dopravu mohol vykonávať spolu aj s ďalším

dopravcom s platnou licenciou (t. j. od 01. 01. do 31. 01. 2006).

51. Podľa tvrdenia žalobcu a svedkov, ktorých navrhol vypočuť, to bolo z dôvodu džentlmenskej dohody
uzatvorenej s bývalým primátorom mesta, ktorý ich požiadal, aby nevyhrocovali vypätú situáciu a
čakali na jeho pokyn, kedy by mohli opätovne vykonávať MHD. Prerušenie výkonu si mohli dovoliť

maximálne na jeden mesiac, aby nedošlo k odňatiu licencie zo zákona. Pokiaľ odstraňovali označníky
na autobusových zástavkách v tomto období a strhávali cestovné poriadky, bolo to z dôvodu, že
si brali len svoj majetok, keď nový dopravca deklaroval, že je pripravený realizovať MHD v plnom
rozsahu (N.. W. na pojednávaní dňa 20. 10. 2017). Ďalej uviedli, že boli technicky pripravení vykonávať
MHD, mali uzatvorenú zmluvu o prenájme autobusov s dcérskou spoločnosťou mesta a. s. a platný

cestovný poriadok z roku 2005 na dobu neurčitú s tým, že v priebehu januára pravidelne rokovali o
tom, kedy majú opätovne začať vykonávať MHD (N.. L. na pojednávaní dňa 20. 10.2017). Primátor
sa mal vyjadriť, aby vydržali, lebo SAD Zvolen nespĺňa podmienky licencie ani zmluvy o výkone vo
verejnom záujme. N.. O. P. vo výpovedi dňa 09. 03. 2016 uviedol, že žalobca chcel ďalej dopravu MHD
vykonávať aj s nulovým variantom bez dotácie. Ako dôkaz pripravenosti vykonávať MHD žalobca pripojil

zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia predstavenstva z 02. 01. 2006, prezenčnú listinu zo zasadnutia
predstavenstva z tohto dáta, zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia predstavenstva zo 06. 01. 2006 a
prehlásenie nezávislého odborového zväzu zo dňa 05. 01. 2006.

52. Podľa žalovaného a intervenienta na jeho strane pravým dôvodom, pre ktorý od 01. 01. 2006 žalobca

nevykonával dopravu, bola tá skutočnosť, že nemal uzatvorenú zmluvu o výkone vo verejnom záujme,
bez ktorej by nedosahoval zisk.

53. Pokiaľ by došlo k ukončeniu výkonu MHD v meste Banská Bystrica zo strany žalobcu po vydaní
rozhodnutia o odňatí licencie, bez ktorej ako jednej zo základných podmienok výkonu by žalobca

nemohol vykonávať MHD, bola by nesporne daná priama príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a vzniknutou škodu na strane žalobcu v dôsledku tohto rozhodnutia.

54. Nebolo však sporné, že k ukončeniu výkonu MHD zo strany žalobcu došlo už skôr a to 01. 01.
2006, t. j. v čase, keď ešte mal platnú licenciu na vykonávanie MHD a spĺňal podľa jeho tvrdenia aj

všetky ostatné zákonom požadované podmienky pre riadny výkon MHD (technickú pripravenosť, platný
cestovný poriadok, vydanú tarifu).55. Dôvod, pre ktorý napriek tomu žalobca nevykonával MHD, t. j. existencia džentlmenskej dohody s
primátorom nebola preukázaná.
Okamihom, keď na základe platnej licencie a podpísanej zmluvy o výkone vo verejnom záujme

medzi Mestom a SAD Zvolen tento subjekt začal vykonávať MHD v Banskej Bystrici, žalobca sa mu
snažil znemožniť výkon MHD tým, že odstránil cestovné poriadky, odpílil zástavky a monitoroval jeho
nedostatky pri výkone MHD. Hoci v priebehu konania tvrdil, že aj bez zmluvy o výkone vo verejnom
záujme mohol vykonávať dopravu a mohli túto dopravu vykonávať v meste aj viacerí prepravcovia
s podmienkou schváleného spoločného cestovného poriadku, netvrdil, ani nepreukázal, že by urobil

nejaké kroky k tomu, aby bol takýto spoločný cestovný poriadok schválený, alebo že by jednal s
primátorom mesta alebo inými zodpovednými osoba o tom, že by mohli vykonávať dopravu dvaja
dopravcovia vedľa seba s platnou licenciou.
Taktiež, pokiaľ tvrdil, že mal s Mestom podpísanú zmluvu o výkone vo verejnom záujme, nepreukázal,
že v tomto období, t. j. v januári 2006, sa domáhal voči Mestu z tohto titulu realizácie výkonu MHD,
pričom mal podpísanú zmluvu o nájme autobusov, prostredníctvom ktorých sa mala MHD realizovať.

56. Podľa názoru súdu takéto správanie sa na strane žalobcu skôr svedčí o tom, že si bol vedomý toho,
že zmluva o výkone vo verejnom záujme bola podpísaná s iným subjektom SAD Zvolen, ktorý vykonával
od 01. 01. 2006 MHD a ktorá tomuto subjektu zabezpečovala dotácie pre výkon MHD a on sám takúto
dohodu nemal k dispozícii. Žalobca hoci v konaní prostredníctvom svedkov tvrdil, že bol pripravený a

ochotný realizovať výkon MHD aj povedľa iného dopravcu a aj bez zmluvy o výkone vo verejnom záujme,
t. j. bez dotácií, takýto výkon nerealizoval.
Z jeho správania - monitorovania nedostatkov MHD SAD Zvolen, odpílenia zástavok, jednania s
primátorom vyplýva, že za takýchto podmienok ani nebol ochotný ho realizovať. Mesto pri tom neurobilo
žiadne kroky v tomto období k tomu, aby zmenilo daný stav. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu

potom žalobca nepreukázal, že hlavnou a podstatnou príčinou, prečo prestal vykonávať MHD v Banskej
Bystrici, bolo odňatie dopravnej licencie zo strany Mesta, ale tá skutočnosť, že za takých podmienok,
aké nastali v meste po 01. 01. 2006, dopravu MHD nechcel vykonávať.

57. Otázka platnosti uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme so subjektom SAD Zvolen nemá

pre posúdenie dôvodnosti ani výšky nároku v danom spore právnu relevanciu.

58. Pokiaľ žalobca tvrdil, že zmluva so SAD bola uzatvorená v rozpore so zákonom § 39 O. z., keď
obchádzala účel zákona a v prípade, ak by existovali dvaja dopravcovia, takáto zmluva nemohla byť
uzatvorená ani jedným z nich, takýto postup zo strany Mesta mohol zakladať nárok na náhradu škody

z titulu nesprávneho úradného postupu ale nie nezákonného rozhodnutia.

59. Z uvedených dôvodov súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.

60. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 1 a

§ 262 CSP.

Poučenie:

: Protitomutorozhodnutiujeprípustnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).