Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/225/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200384
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5818200384.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu J. O., nar. X.X.XXXX,
bytom I., V. W. XXX/XX, právne zastúpeného advokátom JUDr. Tomášom Pukajom, so sídlom P. S.,
Z. K. XXXX, proti žalovanému MetLife Europe designated activity company, so sídlom Lower Hatch
Street, On Hatch 20, Dublin, Írsko, konajúca prostredníctvom svojej pobočky MetLife Europe d.a.c.,

pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Bratislava, Pribinova 10, IČO: 47 257 05, právne
zastúpenému advokátom Vladimírom Ivančom, so sídlom O., Z. K. X a JF advokátska kancelária s.r.o.,
so sídlom tamtiež, IČO: 50 695 541, o zaplatenie 16.500 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 7Csp/13/2018-111 zo dňa 3. decembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e vo výroku o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 9.000 eur s úrokom z omeškania 5% ročne od 28.11.2018 do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu m e n í vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania tak, že žiadna
zo strán n e m á nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku zastavení konania v časti o
zaplatenie 7.500 eur a vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 9.000 eur.
Uviedol, že nebolo sporné, že žalobca ako poistený so žalovaným uzatvorili poistnú zmluvu o životnom
poistení, ktorej súčasťou bolo pripoistenie pre prípad úrazu/choroby. Rovnako nebolo sporné, že žalobca
v dňoch 1.9.2010 a 6.9.2010 utrpel úraz - podvrtnutie pravého kolena a že mu boli vykonané dve
punkcie a následne absolvoval kontroly v chirurgickej ambulancii v dňoch 10. a 22.9.2010 a 6. a
20.10.2010. Ustálil, že žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy neinformoval žalovaného pravdivo o

svojom zdravotnom stave. Okresný súd však neakceptoval argument žalovaného, že v dôsledku tohto
nepravdivého tvrdenia je poistná zmluva čiastočne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Zdôraznil,
že Občiansky zákonník rieši situáciu, keď poistený pri uzatvorení poistnej zmluvy vedome uvedie
nepravdivé údaje.
2. V takom prípade má poisťovateľ viaceré možnosti; podľa § 798 Obč. zák. je oprávnený plnenie z
poistnej zmluvy primerane znížiť; ďalej podľa § 802 ods. 1 Obč. zák. môže od poistnej zmluvy odstúpiť,

ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Nakoniec, podľa § 802
ods. 2 Obč. zák. ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorúpre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia a ktorá pre
uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť.
3. Okresný súd konštatoval, že žalovaný žiadnu z týchto možností pre prípad vedomého uvedenia

nepravdivých údajov nevyužil, ale tvrdil, že poistná zmluva je v danej časti neplatná pre rozpor s dobrými
mravmi. Súdu však ani nevysvetlil, v čom má spočívať tento rozpor poistnej zmluvy s dobrými mravmi;
žalovaný len zdôrazňoval, že má dôvodné podozrenie, že žalobca sa pokúsil od neho vylákať poistné
plnenie podvodom. Okresný súd vyslovil, že uplatnenie práva žalobcu na poistné plnenie nie je v rozpore
s dobrými mravmi, a to aj napriek uvedeniu nepravdivých údajov o zdravotnom stave pri uzatvorení

poistnej zmluvy. Občiansky zákonník totiž takúto situáciu výslovne predpokladá a rieši, preto pokiaľ si
žalobca uplatnil právo na poistné plnenie, nemôže byť toto uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi.
4. V súvislosti s podozrením žalovaného, že žalobca sa podvodným spôsobom pokúsil od neho vylákať
poistné plnenie, okresný súd dodal, že žalovaný má možnosť v tomto smere podať na žalobcu trestné
oznámenie; no doposiaľ (podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok ) tak
ešte nespravil. Okresný súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania vyžiadaním správ od poisťovní,

ktoré poskytujú rovnaký druh poistenia, či si žalobca aj u nich uplatnil poistné plnenie z úrazového
poistenia, ako oneskorené, pretože žalovaný ich nenavrhol v rámci odporu proti platobnému rozkazu,
hoci mu nič nebránilo, aby tak urobil. Predovšetkým ich ale zamietol z dôvodu nadbytočnosti, pretože
ani prípadné zistenie, že žalobca si takéto nároky uplatnil u iných poisťovní, by nezmenilo záver o tom,
že uplatnenie jeho práva vo vzťahu k žalovanému nie je v rozpore s dobrými mravmi.

5. Okresný súd uložil žalovanému aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, ale až od 28.11.2018, keďže
vyšetrovanie poistných udalostí bolo ukončené 12.11.2018, a teda posledným dňom (15-dňovej) lehoty
na plnenie bol 27.11.2018. Vo vzťahu ku skoršiemu obdobiu žalobu zamietol. Obdobne žalobu zamietol
aj ohľadne nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (spísanie predžalobnej výzvy a jej odoslanie),
keďže predžalobná výzva nie je podmienkou uplatnenia práva na súde. Samostatným výrokom okresný

súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil konanie v časti o zaplatenie 7.500 eur. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že uložil žalovanému povinnosť nahradiť ich žalobcovi v
rozsahu 92%, keď vychádzal z rozdielu medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného v súdenom
spore.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal vo výroku o uložení mu povinnosti zaplatiť
protistrane 9.000 eur s príslušenstvom odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazoval na nadštandardné množstvo úrazov pravého
kolena žalobcu a vysoký počet chirurgických zákrokov v rozhodnom období (v priebehu cca jedného
roka), ako aj celkovo v období rokov 2010 až 2016. Trval na tom, že správanie žalobcu bolo v rozpore

s dobrými mravmi; pokiaľ by tento nezamlčal dôležité informácie o jeho zdravotnom stave, žalobca by
poistnú zmluvu s ním neuzavrel, resp. by ju uzavrel s výlukou poistenia pravého kolena. Odvolateľ dával
dopozornostiajpodozrenie,žežalobcapriuzatváranípoisteniapostupovalvkoordináciisinýmiosobami
poistenými u žalovaného.
7. Namietal nevykonanie dokazovania ohľadne oslovenia iných poisťovní, či taktiež u nich žalovaný

uzatváral úrazové poistenia bez uvedenia úplných a pravdivých údajov o zdravotnom stave a následne
si uplatňoval nároky na poistné plnenia. Takýto postup žalobcu je - podľa žalovaného - potrebné
považovať za rozpor s dobrými mravmi. Nesúhlasil so spôsobom aplikácie zásady koncentrácie konania
okresným súdom, ktorý bol v rozpore s jej účelom - zabránením zdržiavaniu konania. Žalovaný označil
za „nepochopiteľné“, ak samotný okresný súd potvrdil, že žalobca neinformoval pravdivo o zdravotnom

stave a následne odmietol vykonať navrhnuté dôkazy. S odkazom na § 366 písm. c/ a d/ CSP navrhoval
vykonanie dokazovania aj v rámci odvolacieho konania; osobitne vo vzťahu k prehľadu úrazov a ošetrení
iných osôb poistených u žalovaného, pochádzajúcich z tej istej oblasti (Orava), zastupovaných tým istým
právnym zástupcom, ošetrených obdobnými zákrokmi a u tých istých lekárov.
8. Žalovaný nesúhlasil ani s právnymi závermi okresného súdu a odkazoval na neplatnosť právneho

úkonu - poistnej zmluvy z hľadiska § 39 Obč. zák. Protiprávnosť konania žalobcu môže mať pritom
viaceré dôsledky, vrátane prípadného trestnoprávneho rozmeru v podobe poistného podvodu. Odvolateľ
uviedolvšeobecnévýchodiskátýkajúcesainštitútudobrýchmravovamožnostinazákladejehoaplikácie
nepriznať požadované plnenie. Napokon namietal jej rozhodnutie o trovách konania. Ak okresný súd
uzavrel, že lehota na plnenie požadované žalobcom žalovanému plynula až do 27.11.2018, potom bola

žalobapodanápredčasneaajjejčiastočnéspäťvzatiejenutnépričítaťnaťarchužalobcovi.Toznamená,
že pomer úspechu a neúspechu strán v spore nebol správne ustálený.9.Žalobcažiadalnapadnutýrozsudokpotvrdiť.Uviedol,žekoncentráciakonania(osobitnedokazovania)
v súdenej veci zodpovedala príslušným zákonným ustanoveniam. Zároveň nie je povinnosťou
konajúceho súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy; pričom okresný súd primerane zdôvodnil, prečo

žalovaným navrhované dokazovanie nevykonal.
10. Vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy žalobca
konštatoval, že v minulosti sa síce podrobil punkcii kolena, ale tá nezanechala žiadne zdravotné
následky. Išlo teda o úplne preliečený úraz. Navyše, sa nepotvrdila príčinná súvislosť medzi predošlými
zraneniami, resp. chirurgickými zákrokmi a vznikom posudzovaných poistných udalostí. Žalobca trval

na tom, že dotknutá poistná zmluva je v celom rozsahu platná. V nadväznosti na návrhy na doplnenie
dokazovania v odvolacom konaní dodal, že každý prípad je nutné posudzovať individuálne; súčasne ide
o informácie, ktoré boli žalovanému známe už v štádiu konania pred okresným súdom.

11. V následnej reakcii žalovaný len stručne uviedol, že trvá na podanom odvolaní.
12. K dotknutému podaniu sa už žalobca nevyjadril.

13. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§
379 a § 380 ods. 1 CSP), z ktorého titulu nedotknutým zostal rozsudok okresného súdu v odvolaním
nenapadnutých výrokoch o zastavení konania o zaplatenie 7.500 eur a o zamietnutí žaloby vo zvyšnej
časti a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) v

preskúmavanej meritórnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo vzťahu
k trovám prvoinštančného konania zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je konštatované vo výroku tohto
rozhodnutia.

14. Odvolateľ prehliada (nie je podstatné, či úmyselne alebo nevedome), že okresný súd nevykonanie

ním navrhnutých dôkazov zdôvodnil nielen oneskorenosťou ich označenia/navrhnutia (nedodržaním
konzekvencií vyplývajúcich zo zásady koncentrácie konania), ale predovšetkým z dôvodu ich
nadbytočnosti. Okresný súd jednoznačne konštatoval, že ani prípadné zistenie uplatnenia si plnenia
žalobcom z tých istých poistných udalostí u iných poisťovní by nezmenilo jeho určujúci záver, že vo
vzťahu medzi sporovými stranami sa nejedná o uplatnenie práva žalobcom v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný toto konštatovanie priamo nenapadá/konkrétne nespochybňuje, iba (hoci z rôznych aspektov)
odkazuje na samotný inštitút dobrých mravov.

15. Krajský súd v danej spojitosti uvádza, že len okolnosť uzavretia ďalších poistných zmlúv s inými
poisťovateľmi (dokonca aj na identické poistné udalosti ) a následné uplatnenie nároku z nich nemá

žiaden významnejší vplyv na súdenú vec. V každom individuálnom/ /jedinečnom prípade poistnej zmluvy
ide o vzťah dvoch zmluvných strán, s konkrétne dojednanými zmluvnými právami a povinnosťami,
vrátane eventuálnych sankcií postihujúcich nepravdivé, resp. neúplné odpovede poisťovaného subjektu
pri uzatváraní daného kontraktu. Navyše, pri životnom/úrazovom poistení, ktoré je vo svojej podstate aj
kapitálovým investovaním, neplatí všeobecný zákaz súčasného poistenia tých istých poistných udalostí

u viacerých poisťovateľov. To znamená, že dotknuté (žalovaným navrhované) dokazovanie, bolo/je
dokazovaním nadbytočným.

16. V otázke návrhu na doplnenie dokazovania vo vzťahu k iným osobám, ktoré si taktiež za obdobných
okolností ako žalobca uplatnili poistné nároky voči žalovanému, krajský súd konštatuje, že takýto rozsah

dokazovania nekorešponduje so zmyslom dokazovania v rámci civilného sporového konania, ako i
samotným účelom takéhoto konania. Jednoznačne ide o preverenie podozrenia z trestnej činnosti (a to
viacerých osôb, ktoré ani nie sú účastníkmi/stranami v súdenej veci), ktorá právomoc však neprináleží
„civilnému“ súdu. Žalobca pritom vôbec nenamietal záver okresného súdu, že trestné oznámenie, ako
inštitút smerujúci (práve) k prešetreniu podozrenia z trestnej činnosti, nevyužil.

17. Krajský súd dopĺňa, že všetky relevantné informácie mal žalovaný k dispozícii minimálne v čase
začatia konania v súdenej veci - 23.2.2018, keďže ide o úrazy a zákroky, ku ktorých malo dôjsť
v období od 12.5.2015 do 12.1.2017. Zároveň z pohľadu posudzovaného sporu medzi žalobcom a
žalovaným bez ďalšieho nemajú okolnosti týkajúce sa právnych vzťahov od žalobcu odlišných osôb
bezprostrednejší význam. Nadväzne (bez ohľadu na včasnosť a tým v zmysle § 366 CSP prípustnosť

takéhoto dokazovania; ktorá sa javí viac ako problematická) nebol dôvod dopĺňať dokazovanie v štádiu
konania pred odvolacou inštanciou.18. Dobré mravy ako všeobecne akceptované (morálne) pravidlá správania neexistujú mimo rámec
pravidielkodifikovaných,t.j.pravidielsprávaniadefinovanýchvkonkrétnychprávnychnormách.Naopak,
značná časť spoločenských pravidiel v určitom období ustálených ako komplex dobrých mravov, má

svoje priame vyjadrenie v právnej úprave. To znamená, že identické pravidlo správania môže byť
súčasťou morálnych imperatívov (dobrých mravov) a súčasne vyplývať z právnych noriem. Inštitút
dobrých mravov tak prioritne dopadá na tie situácie, ktoré nie sú právne normované a ich posúdenie
si vyžaduje - spravidla popri využití analógie - aj zohľadnenie všeobecne akceptovateľných morálnych
princípov.

19. Okresný súd náležite vychádzal z toho, že dôsledky neuvedenia pravdivých, resp. úplných
odpovedí pri uzatváraní poistnej zmluvy nielenže zákon priamo predpokladá, ale definuje i následky
(dokonca v niekoľkých variáciách), ktoré sú s neúplnými/nepravdivými odpoveďami spojené. Žalovaný
(ako poisťovateľ) disponoval viacerými možnosťami zákonom upravenej reakcie na nesplnenie, resp.
nedostatočné splnenie informačnej povinnosti žalobcom. Žalovaný pritom ani v odvolaní nespochybňuje

záver okresného súdu, že žiadnu z dotknutých možností nevyužil. Je potrebné zdôrazniť, že zákon
uvedenie nepravdivých, či neúplných údajov o zdravotnom stave poisťovaného subjektu nesankcionuje
neplatnosťou (časti) poistnej zmluvy. Ak zákonodarca presne definuje dôsledky porušenia určitej
povinnosti (v tomto prípade neúplného informovania o zdravotnom stave), bolo by odporujúce samotnej
podstate právnej regulácie, aby toto porušenie (napríklad i prostredníctvom ne/súladu s dobrými mravmi)

malo súčasne viesť k „zneplatneniu“ predmetného právneho úkonu.
20. Pripustenie takéhoto výkladu by (ad absurdum) znamenalo, že ak niektorý subjekt zmluvného
vzťahu poruší svoje zákonné povinnosti, potom koná v rozpore s dobrými mravmi, a preto predmetný
právny úkon (ktorého súčasťou je porušená povinnosť) sa stáva neplatným. Inými slovami, právne
úkony by boli platné, len pokiaľ niektorá zo strán neporuší jej povinnosti vymedzené príslušnou právnou

úpravou. Neudržateľnosť takéhoto prístupu je viac ako zrejmá. Odvolací súd v danej spojitosti úmyselne
použil určitú mieru zveličenia, argumentácia odvolateľa totiž v konečnom dôsledku smeruje presne k
popísanému spôsobu použitia interpretačného pravidla súladu s dobrými mravmi.

21.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné

a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v preskúmavanej meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

22. Naproti tomu je dôvodným odvolanie žalovaného v časti o nároku na náhradu trov (prvoinštančného)
konania. Ak okresný súd ustálil (vzhľadom na nepodanie odvolania žalobcom aktuálne už právoplatne),

že žalovaný mal podľa poistnej zmluvy plniť až v období od 12.11.2018 do 27.11.2018, potom je zrejmé,
že žaloba podaná dňa 23.2.2018 bola predčasnou. Pokiaľ by okresný súd rozhodoval bezprostredne
v danom okamihu, musel by žalobu v celom rozsahu zamietnuť, keďže žalovanému (hmotnoprávna)
povinnosť plniť z poistnej zmluvy v tam čase ešte nevznikla. V daných súvislostiach je nadväzne nutné
posúdiť i procesné zavinenie za (čiastočné) zastavenie konania o zaplatenie 7.500 eur.

23. V čiastočnom späťvzatí žaloby žalobca potvrdzuje, že suma 7.500 eur mu bola žalovaným uhradená
23.11.2018 a dotknutý dispozitívny procesný úkon žalobca vykonal dňa 27.11.2018; t.j. ešte v rámci
vyššie vymedzenej lehoty na plnenie. Z daného titulu stranou, ktorá procesne zavinila čiastočne
zastavenie konania, je žalobca, čo z hľadiska vyhodnotenia celkovej miery úspechu strán v spore možno
chápať ako jeho neúspech.

24. Po zohľadnení neúspechu (v dôsledku nepodania odvolania žalobcom aktuálne už právoplatne
ustáleného) tak v otázke úroku z omeškania (navyše v období od 1.1.2018 do 27.11.2018 zo sumy
16.500 eur, t.j. 755 eur), ako i v otázke nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (331,08 eur)
vzájomný pomer úspechu a neúspechu sporových strán je tak zrovnateľný, že podmieňuje aplikáciu
„druhej časti“ § 255 ods. 2 CSP. To znamená, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov

prvoinštančného konania. Len na okraj krajský súd dodáva, že prihliadnutie i na výšku príslušenstva
pri posudzovaní miery úspechu sporových strán vyplýva z ustálenej súdnej praxe; bližšie napríklad
rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 34/2005.

25. V odvolacom konaní mal odvolateľ - žalovaný úspech len pokiaľ ide o trovy konania, vo vzťahu k

veci samej nebol úspešný ani čiastočne. Významu meritórneho rozhodnutia a významu rozhodnutia o
trovách konania v konkrétnostiach súdenej veci zodpovedá pomer 3:1. To znamená, že žalovaný bol
neúspešný (a naopak, žalobca úspešný) v rozsahu 75% a úspešný (a naopak, žalobca neúspešný)v rozsahu 25%. Uvedené predstavuje v úhrne čistý úspech žalobcu v rozsahu 50%, v ktorej miere je
žalovaný povinný nahradiť trovy odvolacieho konania žalobcovi.

26. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.