Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. apríl 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1409209309
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1409209309.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a

členov senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Bytové
družstvo ,,Centrum" v Bratislave, Záhradnícka 25, Bratislava, IČO: 00 176 834, zastúpeného : JUDr.
Rudolf Adamčík, advokát, Liptovská 2/A, Bratislava, proti žalovanému: MARKÍZA - SLOVAKIA, spol.
s r.o., Bratislavská 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpeného: Advokátska kancelária DEDÁK &
Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IĆO: 35 906 464, o peňažné zadosťučinenie vo výške
100 000 eur, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 1.12.2015, č.k. 9C/331/2009-316, v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV zo dňa

16.12.2015, č.k. 9C/331/2009-329, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V napadnutom rozsudku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
33 193,91 eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku
rozhodnutia napokon s použitím ust. § 150 ods.3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
„O.s.p.“) deklaroval, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Prisudzujúci a zamietajúci výrok vo veci samej právne odôvodnil § 19b ods.1,2,3 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“), keď rešpektujúc závery uznesenia Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 10.2.2015, č.k. 11 Co/27/2013-228 doplnil dokazovanie výsluchom svedkov
Q. O., B.. V. B., M.. Q. Q., M. Z., T.. T. P., O.. V. B., V. A., oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov
Ponukou na vykonanie správy bytového domu C. X,X,X Z. K. vypracovanej žalobcom dňa 9.11.2009,
elektronickejsprávyz26.10.2009adresovanejžalobcovi,správouzelektronickejpoštyzodňa23.3.2009

od odosielateľky označenej priezviskom P. a vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania, t.j. žaloby
o zaplatenie sumy 100 000 eur predstavujúcej primerané zadosťučinenie za zásah do dobrej povesti
právnickej osoby dospel k záveru o jeho čiastočnej dôvodnosti. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej
inštancie konštatoval, že v konaní bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný výrokmi redaktorky
Q. O. v reportáži odvysielanej dňa 16. marca 2009 a 17. marca 2009 neoprávnene zasiahol do
právom chránených záujmov žalobcu, keď jeho konanie bolo nazvané vydieraním a zastrašovaním,
v dôsledku čoho bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho dobrej povesti. Tieto výroky žalovaného i

vzhľadomnaspôsobspracovania predmetnejtelevíznejrelácie,celkovéhozneniapodávanejinformácie
nezodpovedajúcej pravde (podrobne odôvodnenej v rozhodnutí súdu prvej inštancie) znevažujúcej
dobrú povesť žalobcu, zasiahli do dobrej povesti v intenzite, ktorú v demokratickej spoločnosti už
nemožno tolerovať.3. Súd prvej inštancie pri posudzovaní zostávajúceho predmetu konania uviedol, že obdobne ako
pri ochrane osobnosti, treba aj pri zásahu do dobrej povesti právnickej osoby posudzovať naplnenie

predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej predpoklady pre priznanie sú v
prípade právnickej osoby naplnené vtedy, ak došlo k zásahu do osobnostných práv, avšak poskytnuté
primerané zadosťučinenie sa nezdá postačujúce, a to najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dobrá povesť žalobcu v spoločnosti. K naplneniu kritérií pre samotné priznanie
náhrady konštatoval, že to, či môže byť poskytnutie primeraného zadosťučinenia (spravidla vo forme

ospravedlnenia) postačujúce, treba hodnotiť z toho hľadiska, či je priznané zadosťučinenie spôsobilé
vzhľadom na okolnosti danej veci účinne zmierniť vzniknutú ujmu. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch je potom na mieste tam, kde priznanie ospravedlnenia vzniknutú ujmu účinne zmierniť
nemôže. V súlade s ustálenou judikatúrou a výkladovou praxou treba za značné zníženie dôstojnosti
fyzickej osoby v spoločnosti spravidla považovať taký zásah, ktorý by vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah
a trvanie vedúce k zníženiu jeho dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti pociťoval ako závažný každý,

kto by sa ocitol na mieste a v postavení dotknutej osoby. Obdobne pri právnickej osobe treba za takýto
zásah považovať zásah, ktorý by vzhľadom na okolnosti hodnotila ako závažný každá iná právnická
osoba pôsobila v obdobnej oblasti za obdobných (teritoriálnych, časových a ďalších) podmienok.
Za takúto ujmu treba spravidla považovať ujmu spôsobenú masovokomunikačnými prostriedkami,
ktoré majú vo verejnosti (odbornej i laickej) široký ohlas, keď v takýchto prípadoch je priznanie

náhrady nemajetkovej ujmy účinným prostriedkom na zmiernenie a vyváženie následkov zásahu, ktoré
nepredstavujú len bežnú alebo krátkodobo pretrvávajúcu ujmu. Vo vzťahu k predpokladom pre
priznanie náhrady zhrnul, že ak súd na základe vykonaného dokazovania zistí v posudzovanej veci také
okolnosti, z ktorých je zrejmé, že tu poskytnutie primeraného zadosťučinenia nemôže efektívne zmierniť
následky zásahu do dobrej povesti, treba dotknutej osobe priznať okrem primeraného zadosťučinenia

(napr. v podobe ospravedlnenia) aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

4. V predmetnej veci z dokazovania vykonaného v priebehu konania súd prvej inštancie ustálil, že k
zásahu do dobrej povesti žalobcu došlo prostredníctvom najsledovanejšej celoštátnej televízie, tento
zásah tak nesporne mal širokú publicitu a už len táto samotná skutočnosť v zásade vytvára priestor

pre priznanie peňažného zadosťučinenia (i keď nie celkom absolútne a bez ďalšieho).V
danej veci vykonaným dokazovaním zistil konkrétne následky zásahu žalovaného, keď z výsluchu
svedkov M.. Q., B.. B. Q. M.. Z. vyplynulo, aké negatívne následky malo vysielanie
časti televíznej relácie Paľba na vzťahy žalobcu k okoliu pôsobenia predmetu jeho podnikania, ktoré
sprevádzalo neustále vysvetľovanie, že boli odvysielané nepravdivé informácie, že pracovníci žalobcu

nevydierajú a nezastrašujú svojich zákazníkov (užívateľov bytov). Ochladli aj vzťahy na pracovisku,
pretože aj pracovníci žalobcu boli zneistení vysielaním časti televíznej relácie Paľba vo vzťahoch so
zákazníkmi a obchodnými partnermi žalobcu. Výsluchom svedkov B.. B. M. Z. Q. V. A. mal súd
prvej inštancie za preukázané, že v rámci výkonu správy bytov stratil žalobca správu bytov na C.
F. X,X,X Z. K., že mal problémy s realizáciou vlastnej investície vo vzťahu k jej zhotoviteľom a ich

subdodávateľom,ktorístratilivneho dôveru akoinvestora.SvedokM..Q.,bývalýO.O.žalobcu potvrdil,
že reakcie na odvysielanie časti relácie ,,.... boli veľmi zlé...“, že bolo ťažké reagovať a vysvetľovať
obsah relácie, ako nepravdivý a zmanipulovaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno tiež
nepoukázať na skutočnosť, že činnosť žalobcu, správa bytových domov a bytov a nebytových priestorov
v bytových domoch, je založené na vysokej miere dôvery jej zákazníkov, užívateľov bytov. Pri činnosti

žalobcu je často nevyhnutné za účelom vykonania rôznych opráv a údržby vstupovať do bytov,
teda do súkromia zákazníkov, čo si vyžaduje značnú mieru dôvery jednotlivých užívateľov bytov a
nebytových priestorov. Predmetný neoprávnený zásah do práva na ochranu dobrej povesti je preto plne
spôsobilý privodiť žalobcovi stratu dôvery jeho zákazníkov a nepochybným faktom je tiež to, že povaha
týchto následkov je takmer nezvratná a nemožno tieto následky eliminovať len poskytnutím satisfakcie,

zverejnením ospravedlnenia. Sanovanie, opätovné získanie dôvery verejnosti, následkov týchto
neoprávnených zásahov bude s najväčšou pravdepodobnosťou trvať dlhú dobu. Z výrokov a formulácií
moderátorkou relácie, zo spôsobu strihu obrazu, je preukázaná snaha škandalizovať žalobcu , znevážiť
jeho podnikanie, s použitím znevažujúcich výrokov o vydieraní, zastrašovaní zo strany pracovníkov
žalobcu, ako bežných pracovných metód. Z výrokov a formulácií použitých moderátorkou

relácie, zo spôsobu strihu obrazu, je preukázaná snaha po vysielaní senzačných informácií za každú
cenu, teda aj s použitím nepravdivých tvrdení, bez akéhokoľvek overenia, a difamujúcich hodnotiacich
úsudkov s cieľom zaujať diváka, zvýšiť sledovanosť relácie O. a tým dosiahnuť lepší
komerčný výsledok. Úmyselné dubiózne konanie žalovaného je zrejmé z toho, že ani po písomnomupozornení, ktoré obdržal ešte pred vysielaním časti relácie O., nevykonal žiadne opatrenia smerujúce
k overeniu následne zverejnených nepravdivých tvrdení faktov aj z iných zdrojov, ako z podkladov a
informácií získaných od pani N., nevykonal žiadne kroky na odborné preskúmanie podkladov, čo vyústilo

do odvysielania nepravdivých tvrdení a difamujúcich úsudkov o žalobcovi. Takéto konanie
je bezprecedentným zneužitím televízneho vysielania na poškodenie zákonom chránených záujmov
žalobcu . Situácia, keď exekútor na základe právoplatného rozsudku súdu, vykonával vypratanie bytu
bola zámerne zneužitá na nepravdivé a osočujúce opísanie ,,nezákonných praktík“ žalobcu so zrejmým
záujmom zaujať diváka tragickým prípadom osoby, ktorú vypratali z bytu pre ,,zločinecké praktiky“

pracovníkov žalobcu.

5. Súd prvej inštancie ďalej v rozhodnutí uviedol, že z doplneného dokazovania vyplynuli ďalšie následky
neoprávnenýchzásahov,atopredovšetkýmstratadôverypotenciálnychpartnerovžalobcu,ato, T..T.P.,
ktorý sa na základe sledovania časti relácie rozhodol neprenajať si od žalobcu nebytové priestory, ktoré
si pôvodne prenajať chcel. Ďalej je to strata záujmu obyvateľov bytov na C. F. Z. K. o správu ich bytového

domu zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť vyplynula z výsluchu svedkyne Dany A. v spojení s listinnými
dôkazmi, predovšetkým ponúknutie účasti na výberovom konaní na správu bytového domu na C. ulici,
vyplnenie dotazníka a následné oznámenie nezáujmu o služby žalobcu na základe zlej referencie,
pretože majú obavy vyplývajúce z relácie O.. Zo svedeckých výpovedí svedkyne A. Q. O.. B. vyplynulo,
že boli konfrontované s negatívnymi reakciami ľudí po vysielaní časti relácie, vyplývajúce z ich obáv, že

sa im zo strany žalobcu môže prihodiť to, čo sa prihodilo panej vystupujúcej v relácii O., pričom takéto
reakcie trvali asi pol roka. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca pri odôvodnení nároku na priznanie
primeraného zadosťučinenia v peniazoch poukazoval na skutočnosť, že s ohľadom na rozsah a trvanie
následkov neoprávneného zásahu je možné dosiahnuť zverejnením ospravedlnenia po štyroch rokoch
od vykonania zásahov len minimálnu satisfakciu a preto v tomto konaní uplatňuje aj právo na primerané

zadosťučinenie v peniazoch na vyváženie ujmy, ktorá mu týmito hrubými útokmi, zásahmi do jeho práva
naochranudobrejpovestivznikla. V nadväznostinavýrokyredaktorkyspoločnostižalovaného, ktorými
bolo znevážené podnikanie žalobcu použitím znevažujúcich výrokov o vydieraní a zastrašovaní zo
strany jeho pracovníkov, ako bežných pracovných metód dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému
záveru, že žalobcovi treba za účelom zmiernenia vzniknutej ujmy okrem priznaného ospravedlnenia

priznaťajnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,keďniktonespochybňujelegitímneprávožalovaného
na závažné spoločenské problémy, a to aj s akceptovateľnou dávkou preháňania a zjednodušenia. Ak
tak však chce televízia urobiť, musí sa tak stať pri rešpektovaní práv a oprávnených záujmov všetkých
osôb, ktorých sa reportáž týka a s vedomím dosahu následkov. Vychádzajúc z materiálov, ktoré mala
redaktorka k dispozícii, nesporne bolo možné reportáž spracovať tak, aby nedošlo k zásahu, ktorý je

predmetom tohto konania. Keďže sa tak nestalo, musí žalovaný znášať negatívne právne následky
zásahu, ktorý s tým náš právny poriadok spája.

6. Pokiaľ ide o výšku peňažného zadosťučinenia súd prvej inštancie konštatoval, že vo vzťahu k jeho
výške viazaný zákonom stanovenými kritériami pre určenie výšky, ktoré vytvárajú základný rámec, v

ktorom sa súd môže (a zároveň musí) pohybovať. Týmito kritériami sú v súlade s primeraným použitím
ust. § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. S poukazom na skutočnosti uvedené v rozhodnutí a s použitím zákonných kritérií pre
stanovenie výšky náhrady, po starostlivom zvážení všetkých okolností, doplnení dokazovania, dospel
k záveru, že práve suma 33 193,91 eur je náhradou, ktorá je spôsobilá zmierniť žalobcovi následky

neoprávnených zásahov do jeho práva na ochranu dobrej povesti. Priznaná suma náhrady je súčasne
primeraná aj z hľadiska nevyhnutnosti zachovania primeraného a rozumného zohľadnenia a vyváženia
záujmov všetkých zúčastnených strán, ktoré nemožno pri rozhodovaní opomenúť. Vo zvyšku žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

7. Proti zamietajúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zmenil a žalovaného zaviazal na zaplatenie
peňažnej satisfakcie vo výške 100 000 eur. Poukázal na to, že v písomnom vyhotovení rozhodnutia súd
prvej inštancie nárok uplatnený v tomto konaní nesprávne právne posúdil ako „náhradu nemajetkovej
ujmy„ (str. 7 a nasl. rozsudku). V konaní súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil

rozsiahle negatívne následky neoprávneného zásahu vo vzťahu k poškodeniu dobrej povesti žalobcu
a takmer všetky argumenty, ktoré žalobca v priebehu konania predniesol, uznal za relevantné aj pri
jeho úvahách o primeranosti výšky peňažnej satisfakcie. Zdôvodnenie primeranosti priznanej výšky
peňažnej satisfakcie je však nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a v tejto časti rozsudok súduprvej inštancie nezodpovedá kritériám uvedeným v § 157 O.s.p. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je
zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vyrovnal s argumentmi žalobcu obsiahnutými v jeho záverečnej reči,
predovšetkým vo vzťahu k zvýrazneniu, že s ohľadom na rozsah a trvanie následkov neoprávneného

zásahu, je možné dosiahnuť zverejnením ospravedlnenia po štyroch rokoch od vykonania zásahu len
minimálnusatisfakciuaanikuskutočnosti,žežalovanýanisodstupomdeväťmesiacovodnadobudnutia
právoplatnosti a vykonateľnosti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zverejniť ospravedlnenie,
túto povinnosť uloženú rozhodnutím súdu nesplnil. V tejto súvislosti žalobca poukázal aj na preventívnu
funkciu primeraného zadosťučinenia v peniazoch, pri posudzovaní jej výšky, ako už v minulosti judikovali

slovenské súdy.

8. Proti prisudzujúcemu výroku rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie
odôvodnil ust. § 205 ods.2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. tým, že rozsudok nie je dostatočne odôvodnený,
čím bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom , súd prvej inštancie dospel v konaní na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa k jeho argumentom a obrane týkajúcej sa nedôvodnosti
priznania náhrady nemajetkovej ujmy takmer vôbec nevyjadril a k jeho jednotlivým argumentom
podstatným pre meritórne rozhodnutie nezaujal žiadne stanovisko. V rozsudku absentuje dostatočné
a presvedčivé zdôvodnenie prečo súd nepovažuje morálne zadosťučinenie za dostatočnú satisfakciu

pre žalobcu, preukázanie príčinnej súvislosti medzi príspevkom a zásahom do práv žalobcu a prečo
pôvodne priznanú sumu 16 596,95 eur zdvojnásobil. Za porušenie zásad občianskeho súdneho procesu
považoval žalovaný fakt, že súd v opätovnom rozsudku priznal žalobcovi vyššiu čiastku peňažného
zadosťučinenia namiesto pôvodných 16 596,95 eur, aj keď odvolací súd dospel k záveru, že v pôvodnom
prvoinštančnom konaní nebol preukázaný nárok na peňažnú náhradu. Súd prvej inštancie sa otázkam

dôvodnosti a preukázanosti nároku na peňažnú náhradu vytýkanú odvolacím súdom venoval až v
opakovanom konaní a až v tomto štádiu konania žalobca navrhol vykonanie dodatočných dôkazov.
Akékoľvek nové dôkazy by však pre rozhodovanie o peňažnom zadosťučinení nemali byť prípustné a
vykonávané v opakovanom konaní, a už vôbec by nemali spôsobiť dokonca navýšenie priznanej čiastky
nad sumu 16 596,95 eur. V danej veci výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali dôvodnosť

priznania peňažného zadosťučinenia najmä z dôvodu, že ospravedlnenie bolo odvysielané na E. M. v
súlade s rozhodnutím súdu, t.j. v hlavnom vysielacom čase pred Televíznymi novinami dňa 22.5.2015
(vďaka čomu ho videlo nepomerne viac ľudí ako samotný príspevok) a z dôvodu, že od odvysielania
príspevku uplynulo 6 rokov, pričom dĺžka súdneho konania bola zapríčinená postupom súdov a aj
konaním žalobcu. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré mali svedčiť o zásahoch

príspevku do dobrej povesti právnickej osoby, a to napr. vo vzťahu k skutočnosti, že žalobca mal v
dôsledku príspevku stratiť správu bytov na C. F..Č.. X,X,X (nikdy správu v tomto dome nevykonával a
bol vo výberovom konaní neúspešný) a vo vzťahu k ťažko uveriteľnému tvrdeniu svedka O.. B. o tom,
že 6 rokov od odvysielania príspevku vystupujú ľudia z družstva práve kvôli príspevku.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaných odvolaní (§
379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom
by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti zamietajúcemu výroku vo veci

samej a odvolanie žalovaného proti prisudzujúcemu výroku vo veci samej nie je dôvodné.

10.Podľaprávnehostavuúčinnéhodo30.júna2016boloodvolanímmožnénapadnúť rozhodnutiesúdu
prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon (§ 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo prípustné
proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolania žalobcu a žalovaného

vyvolalo v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) -
odvolaniami napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri
rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016. O
odvolaniach žalobcu a žalovaného rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z., viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) a prihliadajúc na procesnú úpravu
platnú v čase vydania napadnutého rozhodnutia (t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku).11. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2
C.s.p.), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi vzťahujúcimi sa

k odvolaním napadnutého prisudzujúceho a zamietajúceho výroku rozsudku prvoinštančného súdu,
ktorým v súvislosti s preukázaným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby priznal žalobcovi
peňažné zadosťučinenie vo výške 33 193,91 eur a vo zvyšku žalobu zamietol, v ktorom dostatočne
zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam,
pričom sa v rozhodnutí vyporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde

prvej inštancie (§ 387 ods. 2, 3 C.s.p.) vzťahujúcimi sa k prijatým výrokom týkajúcim sa veci samej, ktoré
čiastočne obaja odvolatelia zopakovali v podanom odvolaní. Z uvedeného dôvodu využíva možnosť
danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

12. Pre doplnenie rozhodnutia a v záujme vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza

nasledovné.

13. K námietke oboch odvolateľov, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h/ C.s.p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom
konajúci súdprvejinštancie zosprávnychskutkovýchzáverovvyvodilsprávneprávnezáveryaaplikoval

správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

14. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých
svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako
aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná.

Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva
strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany nie je súd povinný
dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len
na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou, čo sa nepochybne

v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa
25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008). Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené
tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem

rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva
na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu , aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana
sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS

50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je k námietkam žalobcu a
žalovaného o nedostatku riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia, v ktorom absentuje relevantné
právne posúdenie a vyhodnotenie, z ktorého by bolo možné vyvodiť akými úvahami bol súd vedený
pri posudzovaní rozhodujúcich otázok možné konštatovať, že odôvodnenie rozhodnutia uvedeným
požiadavkám vyhovuje a odvolacie námietky oboch strán sporu sú nedôvodné a nepodložené. Aj keď

súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uplatnený nárok v niektorých častiach
označoval ako „ náhradu nemajetkovej ujmy „ a i ako „ nárok na priznanie peňažného zadosťučinenia „,
zprávnehoposúdeniaveci,vyplývajúcehojednakzprávnychpredpisov použitýchsúdomprvejinštancie
na právne posudzovanie zisteného skutkového stavu a i z ostatného obsahu odôvodnenia je zrejmé,
že sa zo strany súdu prvej inštancie jedná len o nepresnú a v rozhodnutí nezjednotenú terminológiu

nároku, o ktorom v napadnutom rozhodnutí rozhodoval a ktorým bez akejkoľvek pochybnosti je nárok
žalobcu na priznanie primeraného peňažného zadosťučinenia za zásah do dobrej povesti právnickej
osoby (§ 19b ods.2,3 Občianskeho zákonníka).15. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na porušenie zásad občianskeho súdneho procesu
spôsobené tým, že „súd v opätovnom rozsudku priznal žalobcovi vyššiu čiastku peňažného
zadosťučinenia namiesto pôvodných 16 596,95 eur, aj keď odvolací súd dospel k záveru, že v pôvodnom

prvoinštančnom konaní nebol preukázaný nárok na peňažnú náhradu“, tejto námietke nebolo možné
priznať úspech. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 17.9.2009 domáhal ochrany proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby uverejnením ospravedlnenia za nepravdivé a znevažujúce informácie o Bytovom
družstve „Centrum“ v Bratislave, predsedovi jeho predstavenstva a činnosti ním riadených pracovníkov

odvysielanej dňa 16. marca 2009 a 17. marca 2009 a uložením povinnosti žalovanému zaplatiť
žalobcoviprimeranézadosťučinenievovýške100000eur. Okresnýsúd BratislavaIVrozsudkomzodňa
15.10.2013, č.k. 9C/331/2009-176 uložil žalovanému povinnosť odvysielať do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutiavtelevíznomvysielanítelevízieM.ZA,bezprostrednepredvysielaním hlavnejspravodajskej
relácie Televízne noviny, ospravedlnenie v znení: „. G. E. U. Z. P. „.K.“ vysielanej dňa 16. marca 2009
a 17. marca 2009, nepravdivé a znevažujúce informácie o Bytovom družstve „Centrum“ v Bratislave,

predsedovi jeho predstavenstva a činnosti ním riadených pracovníkov, spočívajúce v hodnotení konania
Bytového družstva „Centrum“, predsedu jeho predstavenstva a činnosti pracovníkov družstva, ako
vydieranie a zastrašovanie, čím neoprávnene zasiahla do práva na ochranu dobrej povesti Bytového
družstva „CENTRUM“ v Bratislave, za čo sa ospravedlňuje.“ Ospravedlnenie v určenom znení uložil
žalovanému zverejniť textom umiestnením na minimálne 90 % plochy obrazovky, vo veľkosti písma

riadne vnímateľnej televíznymi divákmi, v trvaní minimálne 20 sekúnd. Vo výroku rozhodnutia ďalej
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 596,95 eur,
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Po odvolaní oboch
strán sporu ( žalobcu proti výroku, ktorým nad určený prísudok žalobu o peňažné plnenie zamietol
a žalovaného proti vyhovujúcim výrokom ) bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa

10.2.2015, č.k. 11 Co/27/2013-228 rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy v sume 16 596,95 eur, o zamietnutí
žaloby nad určený prísudok a vo výroku o trovách konania zrušené a v rozsahu zrušenia vrátené
na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti (t.j. vo výroku o uložení povinnosti žalovanému odvysielať
ospravedlnenie) potvrdené. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v prejednávanom

prípade pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nezodpovedajúceho ust. § 157
O.s.p. nebolo možné preskúmať správnosť jeho úvahy v časti rozhodnutia, v ktorom rozhodoval
o žalobcom uplatnenom nároku na peňažné zadosťučinenie (nesprávne v rozhodnutí označované
ako náhrada nemajetkovej umy), čím závery vzťahujúce sa k určenému prísudku v sume 16 596,95
eur a k zamietnutiu žaloby v tejto časti nad určený prísudok, sú pre širšiu právnickú (ale aj laickú)

verejnosť neprijateľné, neracionálne a nespravodlivé. Uvedené znamená, že predmetom konania bol
po vrátení veci na súd prvej inštancie nárok žalobcu na zaplatenie peňažného zadosťučinenia za zásah
žalovaného do dobrej povesti právnickej osoby (žalobcu) v uplatnenej výške 100 000 eur. Odvolací súd
poznamenáva, že v označenom rozhodnutí odvolacieho súdu nebol vyslovený právny názor o tom, že
„ v prvoinštančnom konaní nebol preukázaný nárok na peňažnú náhradu“, ktorým mal byť súd prvej

inštancie v ďalšom priebehu konania podľa ust. § 226 O.s.p. viazaný.

16. Za nezodpovedajúce procesnej právnej úprave posúdil námietky žalovaného o neprípustnosti
vykonávania dôkazov navrhnutých žalobcom po vrátení veci na súd prvej inštancie, keď postup žalobcu
v konaní a aj súdu prvej inštancie bol v tomto smere v súlade s ust. § 120 a nasl. O.s.p..

17. Vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania, ktorým je nárok žalobcu na priznanie primeraného
zadosťučinenia za zásah do dobrej povesti právnickej osoby vo výške 100 000 eur odvolací
súd opakovane zdôrazňuje, že právnym prostriedkom ochrany dobrej povesti právnickej osoby
je podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka možnosť domáhať sa ochrany vo forme

primeraného zadosťučinenia, a to prípadne aj v peniazoch. Pre úvahu súdu o poskytnutí tejto formy
ochrany proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti stanovuje zákon za relevantné len hľadisko
primeranosti, ktoré však musí byť založené na konkrétnych okolnostiach neoprávneného zásahu na
podklade hodnotenia vykonaných dôkazov. V rámci tzv. satisfakčnej žaloby za neoprávnený zásah
do dobrej povesti právnickej osoby sa možno domáhať satisfakcie morálnej (najčastejšie vo forme

ospravedlnenia) a satisfakcie majetkovej (v peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môžu
byť uplatnené súčasne. Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia
(nerozlišujúc jeho formu), je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu primeranosť možno vyvodiť, že
súdu je daná možnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu,prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie každého prípadu. Súd má teda možnosť voľnej úvahy
pre rozhodnutie, či za primerané bude považovať len morálne, alebo len finančné zadosťučinenie
alebo obe tieto formy. Primerané zadosťučinenie vo forme peňažného plnenia neobsahuje žiadne

ďalšie podmienky. Súdu je daná možnosť postupovať individuálne a hodnotiť a posudzovať okolnosti
konkrétneho zásahu, závažnosť vzniknutej ujmy, intenzitu i zásahu, spôsob jeho prevedenia, dobu jeho
trvania, jeho teritoriálny dopad a pod. .Pokiaľ sú teda splnené základné podmienky - existencia zásahu,
neoprávnenosť zásahu a ich príčinná súvislosť, je treba primerané finančné zadosťučinenie priznať a to
buď v plnej výške, alebo ho primerane znížiť. Súd však musí vždy starostlivo skúmať, či za konkrétnej

situácie, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo, ako aj s prihliadnutím k záujmom právnickej osoby,
možno spoľahlivosť dovodiť, že by vzniknutú ujmu pociťoval ako závažnú každý na mieste a v postavení
dotknutej osoby.

18. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie pri preukázaní existencie zásahu do dobrej povesti
právnickej osoby (žalobcu) ku ktorému došlo odvysielaním výrokov redaktorky Q. O. v reportáži

odvysielanej dňa 16. marca 2009 a 17.marca 2009 v relácii „O.“ dospel po vykonanom dokazovaní k
záveru, že pri zohľadnení skutkových okolností prípadu je žalobcovi nutné za účelom zmiernenia
vzniknutej ujmy, okrem ospravedlnenia priznaného v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo
dňa 15.10.2013, č.k. 9C/331/2009-176 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
10.2.2015, č.k. 11 Co/27/2013-228, priznať aj primerané finančné zadosťučinenie, ktorého výšku ustálil

na sumu 33 193,93 eur a vo zvyšku žalobu v tejto časti zamietol. Súd prvej inštancie sa v konaní a aj v
rozhodnutí dostatočnezaoberal hodnotenímaposudzovanímokolnostikonkrétnehozásahu (reportáže
odvysielanej dňa 16. marca 2009 a 17. marca 2009), pri zohľadnení, že vzniknutú ujmu by pociťoval
ako závažnú každý na mieste a v postavení dotknutej osoby, že nepravdivé údaje boli uverejnené
prostredníctvom média, ktoré má široký vplyv na verejnosť, ktoré oslovuje množstvo ľudí, ktorí podané

informácie prijímajú ako pravdivé a dôveryhodné a pri zohľadnení spôsobu spracovania predmetnej
televíznej relácie, celkového znenia podávanej informácie nezodpovedajúcej pravde, ktorý bezpochyby
znevažoval dobrú povesť žalobcu spôsobom a v intenzite, ktorú v demokratickej spoločnosti nie
je možné tolerovať. Za skutkovo a právne podložené považuje odvolací súd aj závery súdu prvej
inštancie týkajúce sa následkov, ktoré žalobcovi v dôsledku neoprávneného zásahu do jeho dobrej

povesti vznikli, ktoré sú uvedené na str. 8,9,10 napadnutého rozhodnutia, keď prijaté skutkové závery
vyplynuli z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V intenciách uvedeného nie je potom
možné priznať úspech ani námietke žalovaného uplatnenej z dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/
C.s.p. (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam). Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vo vzťahu k výroku, ktorým žalobe o priznanie

primeraného zadosťučinenia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby čiastočne
vyhovel vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor,
prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 zákona č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016 (t.j.
z procesnej úpravy účinnej v čase prejednania veci) alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Vychádzajúc
z uvedeného sa odvolací súd plne stotožňuje aj s výškou primeraného zadosťučinenia priznaného
žalobcovi súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, keď sumu 33 193,91 eur aj on považuje za

spôsobilé zmierniť žalobcovi (ktorého činnosť - správa bytových domov a bytov a nebytových priestorov
v bytových domoch je založená na vysokej miere dôvery užívateľov bytov a nebytových priestorov)
následky neoprávneného zásahu žalovaného do jeho dobrej povesti.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 a § 262 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím, že v odvolacom konaní nebola žiadna strana úspešná.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).