Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Stará Ľubovňa
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladimír Gurka
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/6/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202948
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516202948.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, IČO: 30807484 proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E. F., pr. zast. JUDr. Gáborom Szárazom, advokátom, Garbiarska 20, Stará
Ľubovňa v konaní o zaplatenie 11 611,28 eur takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Svoju žalobu
odôvodnil tým, že vyplatil G. A. dávky dôchodkového poistenia vo forme vdovského dôchodku
a sirotských dôchodkov v žalovanej výške za obdobie od 14.3.2014 do 13.5.2016 v dôsledku dopravnej
nehodyzodňa11.7.2005,ktorúzavinilžalovaný.RozsudkomOkresnéhosúduZvolensp.zn.4T95/2008
zo dňa 24.6.2008 bol žalovaný právoplatne odsúdený za trestný čin ublíženia na zdraví pri uvedenej
dopravnej nehode. Nároku sa žalobca domáhal v zmysle § 238 ods. 1 a 6 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení.
Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to 4 rozpisy
vyplatených dávok za obdobie od 14.3.2014 do 13.5.2016, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn.
4T 95/2008 zo dňa 24.6.2008, výzvy č. 25/2015 zo dňa 27.2.2015 a č. 30/2016 zo dňa 25.4.2016
adresované žalovanému a odpovede právneho zástupcu žalovaného na tieto výzvy zo dňa 28.7.2015
a 20.6.2016.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť, pričom namietal predovšetkým svoju pasívnu
legitimáciu vzhľadom na skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré riadil v čase dopravnej nehody, patrilo
spol. RAREX, s.r.o. a malo riadne uzavreté zákonné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobené prevádzkou motorového vozidla u spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., pričom boli
splnené všetky podmienky na to, aby za žalovaného nahradila vyplatené dávky komerčná poisťovňa
z povinného zmluvného poistenia (ďalej len PZP), a to aj s poukazom na § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001
Z.z., ktorý bol platný v období, keď boli vyplatené dôchodkové dávky uplatňované v tomto konaní.
Poukázal tiež na to, že do februára 2014 uvedená komerčná poisťovňa hradila za žalovaného vyplatené
dôchodkové dávky. Namietal aj nepreukázanie nároku žalobcom a premlčanie nároku vzhľadom na
uplynutie 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie si nároku na náhradu škody.Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedol, že v zmysle § 238 zák. č. 461/2003 Z.z.
má voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania. Treťou osobou je fyzická alebo právnická osoba, ktorá sa dopustila
konania, ktoré odporuje právnym predpisom. Komerčná poisťovňa teda vo vzťahu k žalobcovi nie je
treťou osobou, preto námietku zlej pasívnej legitimácie považoval žalobca za bezpredmetnú. Plnenie
zmluvných povinností medzi komerčnou poisťovňou a žalovaným nie je predmetom konania o práve
žalobcu na náhradu škody podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z. Výšku škody preukazuje Sociálna
poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok,
ktoré k svojmu vyjadreniu žalobca pripojil. K námietke premlčania uviedol, že úprava § 238 zákona
č. 461/2003 Z.z. má vo vzťahu k úpravu Občianskeho zákonníka povahu špeciálneho ustanovenia.
Vzmysle§238ods.5citovanéhozákonanárokžalobcuniejepremlčaný.Vzhľadomnauvedenéžalobca
trval na podanej žalobe.
Žalovaný v reakcii na repliku žalobcu trval na svojom vyjadrení. Výkladom ustanovení zákona č.
381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, ktoré citoval, opakovane vyjadril svoj názor, že
uplatňovaný nárok by mal byť krytý z PZP. S poukazom na § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a § 2
písm.g)zák.č.381/2001Z.z.vyvodilďalejzáver,žežalobcajevtomtokonkrétnomprípadepoškodeným
a ako poškodená strana má nárok voči poisťovateľovi na náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. a § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z.
Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovanížalobevyhovelažalobcovinároknanáhradutrovkonania
nepriznal. Dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého došlo
k usmrteniu p. A.. Jeho zodpovednosť za tento skutok a protiprávne konanie mal súd preukázané
trestným rozsudkom Okresného súdu Zvolen. V dôsledku úmrtia p. A. vznikol jeho manželke a 2 dcéram
nárok na vdovský, resp. sirotské dôchodky, ktoré vyplácala Sociálna poisťovňa. Zároveň súd prvej
inštancie dospel k záveru že je daná pasívna legitimácia žalovaného vzhľadom na skutočnosť, že
žalovaný je osobou, voči ktorej sa žalobca v zmysle § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. môže domáhať
náhrady škody a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že vozidlo, s ktorým žalovaný spôsobil škodu,
resp. smrť jednej osoby, bolo riadne poistené (čo vyplývalo aj z dôkazov predložených stranami sporu),
pretože aj keby existoval priamy nárok Sociálnej poisťovni voči komerčnej poisťovni vyplývajúci z PZP,
má Sociálna poisťovňa stále na výber, koho bude žalovať a má právo domáhať sa náhrady za vyplatené
dávky aj voči osobe, v dôsledku protiprávneho konania ktorej došlo ku škode Sociálnej poisťovne. Ak
toto právo Sociálna poisťovňa voči tretej osobe využije, nemožno dospieť k záveru, že tretia osoba nie
je pasívne legitimovaná, aj keď popri tom existuje právo tretej osoby, aby za ňu platila uplatnené nároky
komerčná poisťovňa z PZP. Súd preto bližšie neskúmal nárok žalobcu voči komerčnej poisťovni z PZP,
keďže toto nebolo predmetom konania. Nárok žalobcu súd prvej inštancie nepovažoval za premlčaný.
Na odvolanie žalovaného, s ktorým žalobca vo svojich vyjadreniach nesúhlasil, Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 24Co/58/2017 zo dňa 27.3.2018 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec
vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie o pasívnej legitimácii žalovaného.
Výkladom§4ods.2zák.č.381/2001opovinnomzmluvnoupoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla účinného do 31.12.2004 dospel k záveru, že Sociálna poisťovňa
bola v čase vzniku poistnej udalosti oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla výplatou dávok
dôchodkového poistenia, bola v zmysle tohto ustanovenia nahradená poisťovateľom, u ktorého bolo
uzavreté PZP. Novelizáciou zákona o PZP a zákona o sociálnom poistení zákonom č. 430/2003 Z.z.
účinným od 1.11.2003 došlo k spresneniu nárokov Sociálnej poisťovne a došlo k ustáleniu, že takýto
nárok Sociálnej poisťovne je nárokom regresným. Uvedená zmena vychádzala z toho, že regresy
zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne sú ujmou, ktorá vznikla až následne výplatou dávok. Nič sa
však nezmenilo na tom, že zákon až do tejto novely považoval nárok na úhradu nákladov zdravotných
poisťovní a Sociálnej poisťovne (teda aj dávok dôchodkového poistenia) za škodu, ktorá môže vzniknúťiba Sociálnej poisťovni a žalovaný mal právo z PZP, aby poisťovateľ za neho nahradil aj škodu voči
Sociálnej poisťovni. Odvolací súd ďalej uviedol, že je preto nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom,
že povinnosť nahradiť škodu spočívajúcu vo vyplatených dávkach dôchodkového poistenia uplatnených
Sociálnou poisťovňou v zmysle § 238, ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení ležala na žalovanom
bez posúdenia zodpovednosti poisťovne v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o povinnom zmluvnom
poistení v znení účinnom do 30. 04. 2004. V tejto súvislosti nemôže ostať bez povšimnutia skutočnosť,
že poisťovňa KOOPERATÍVA nároky žalobkyne spočiatku uhrádzala a následne prestala. Argument
poisťovne KOOPERATÍVA uvedený v ich písomnom stanovisku, že Sociálna poisťovňa (t.j. žalobkyňa)
nemá postavenie poškodeného v zmysle zákona o PZP je nesprávny. (k tomu záveru poukázal napr.
na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3 Co 271/2016 z 5.10.2017, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16 Co 318/2016 z 26.1.2017). Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd
považoval záver o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného za predčasný, preto rozsudok zrušil
a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd zároveň uložil súdu prvej inštancie
v ďalšom konaní zaoberať sa a opätovne posúdiť existenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v konaní s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení, a to nielen
vo vzťahu k § 238 Zákona o sociálnom poistení, ale aj vo vzťahu k § 4 Zákona o PZP v prípade, ak
žalovaný mal v čase vzniku dopravnej nehody platne uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Ďalej odvolací súd uviedol, že jedine v prípade
záveru o danosti pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v konaní, ktorý by bol dôvodný jedine v prípade
nepreukázania poistného vzťahu PZP, bude jeho povinnosťou zaoberať sa výškou škody a posúdením
miery poškodeného na vzniku škody.
Súdpozrušenívecinariadilvovecitermínpojednávaniaazaslalstranámsporurozhodnutieodvolacieho
súdu.
Žalobca vo vyjadrení po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie trval na tom, že je daná pasívna
legitimácia žalovaného v zmysle § 238 zák. č. 461/2003 Z.z., pretože ani § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z.
nezbavuje žalovaného zodpovednosti za škodu podľa § 238 zák. č. 461/2003 Z.z. Uvedené ustanovenie
len dáva poistenému právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému preukázané nároky na
náhradu škody, ale neznamená, že by si žalobca mal nárok podľa § 238 zákona uplatniť voči komerčnej
poisťovni. Návrhy na doplnenie dokazovania nemal.
Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na úlohy, ktoré odvolací súd uložiť súdu
prvého stupňa, zopakoval, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda s následkom smrti, bolo
riadne poistené s tým, že žiadal vyzvať spol. KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. na predloženie poistnej
zmluvy na dané vozidlo a na oznámenie, či poistná udalosť bola nahlásená, kým, či daná spoločnosť
plnila z danej poistnej udalosti a ak áno, tak komu, kedy a koľko. Zároveň opakovane žiadal pripojiť spis
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008, kde by mal byť záznam z dopravnej nehody, v ktorom by
malo byť uvedené číslo poistnej zmluvy, číslo zelenej a bielej karty. Krátko po svojom vyjadrení predložil
súdu údaje o poistnej zmluve získané z webového portálu spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., z ktorej
vyplývajú základné údaje o produkte, poistenom, čísle poistnej zmluvy, predmete poistenia a platbách
poistného.
Pojednávania dňa 5.9.2018 sa bez ospravedlnenia nezúčastnil žalobca, aj keď bol riadne a včas
predvolaný, preto súd prejednal vec aj v jeho neprítomnosti. Žalovaný a jeho právny zástupca na
pojednávaní trvali na svojich vyjadreniach s tým, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Žiadali preto
žalobu zamietnuť.
Súd doplnil dokazovanie vykonané pred vydaním prvého rozsudku vo veci listinami predloženými
žalovaným po vydaní rozhodnutia odvolacieho súdu ako sú uvedené v bode 10 tohto odôvodnenia,
listinami predloženými spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. pred pojednávaním a listinami z trestného
spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008 (ktoré boli zaslané súdu deň pred pojednávaním
vzhľadom na skutočnosť, že dožiadaný spis bol zapožičaný a dožiadanému súdu sa vrátil až 4.9.2018),
ktoré prečítal na pojednávaní a zistil tento skutkový stav:Žalovaný dňa 11.7.2005 spôsobil motorovým vozidlom H. A., EČ: E. XXXAJ dopravnú nehodu, pri
ktorej usmrtil I. A.. Za tento skutok bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví rozsudkom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T 95/2008 zo dňa 24.6.2008. Manželke nebohého a jeho 2 dcéram
vyplácal žalobca vdovský, resp. sirotský dôchodok. V období od 14.3.2014 do 13.5.2016 boli tieto
dôchodky vyplatené v celkovej výške 11 611,28 eur. Tento nárok poškodených do 13.5.2016 stále
trval. Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group vyplácala za žalovaného
z PZP vyplatené dôchodkové dávky za obdobia od 11.7.2005 do decembra 2008, od 14.3.2009 do
13.3.2010, od 14.3.2010 do 13.6.2011, od 14.6.2011 do 13.3.2012, od 14.3.2012 do 13.2.2013, od
14.2.2013 do 13.3.2014, a to na základe poistnej zmluvy č. 6524381331 uzavretej medzi spoločnosťou
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a spoločnosťou RAREX, s.r.o., Garbiarska 25,
Stará Lubovňa, ktorou bolo dohodnuté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, a to vozidla H. A., EČ: E. XXXAJ. Poistné za obdobie od 1.7.2005
do 1.10.2005 bolo uhradené dňa 1.7.2005, teda v čase dopravnej nehody bola poistná zmluva platná
a poistné bolo riadne zaplatené. Uvedené skutočnosti ani neboli sporné.
Podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.
Podľa § 238 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z., právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu
škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho
konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že dávky boli
vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb, a keď sa dozvedela o tom, kto za
vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok..
Podľa § 238 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z.z., právo na náhradu škody podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna
poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinnom od 1.11.2003 do 31.3.2007, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov
zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.
Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinnom od 1.4.2007, poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom uplatnené, preukázané
a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia,
úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia
a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.
Aj po doplnení dokazovania nebolo sporné, že žalovaný sa dopustil protiprávneho konania, v dôsledku
ktorého došlo k usmrteniu p. A.. Za tento skutok bol uznaný vinným trestným rozsudkom Okresného
súdu Zvolen. V dôsledku úmrtia p. A. vznikol jeho manželke a 2 dcéram nárok na vdovský, resp. sirotské
dôchodky, ktoré vyplácala Sociálna poisťovňa. Vozidlo, ktorým došlo k dopravnej nehode so smrteľným
následkom, bolo v čase dopravnej nehody poistené. Tieto skutočnosti napokon ani nikto nenamietal.
Súd sa v zmysle pokynu odvolacieho súdu znova zaoberal otázkou pasívnej legitimácie žalovaného,
ktorú žalovaný v konaní namietal.Krajský súd v Prešove v zrušujúcom rozhodnutí vyslovil vyššie uvedený právny názor, že pasívna
legitimácia žalovaného by bola daná iba v prípade, ak by nebol preukázaný poistný vzťah z PZP.
Existencia tohto vzťahu k vozidlu, ktorým došlo k dopravnej nehode, ako aj zaplatenie poistného v čase
dopravnej nehody, mal súd preukázané vykonaným dokazovaním. O nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný),
nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Keďže súd prvej inštancie je viazaný
vyššie uvedeným názorom Krajského súd v Prešove (aj keby mal na vec iný právny názor) a boli
preukázané podmienky v zmysle názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný nie
je v danej veci pasívne legitimovaný. Následkom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v konaní je
zamietnutie žaloby. Súd preto žalobu zamietol, pričom vzhľadom na túto skutočnosť už nebolo potrebné
sa zaoberať výškou škody a posúdením miery zavinenia poškodeného na vzniku škody.
O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s
§ 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda má nárok na plnú
náhradu trov konania voči žalobcovi, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.