Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 2T/25/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415010083
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Cviková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4415010083.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v konaní pred senátom zloženom predsedníčky senátu JUDr. Diany Cvikovej

a prísediacich Ing. Štefana Kovalčíka a Magdalény Birkus, v trestnej veci obžalovaného A. U. a spol.,
pre zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 odsek 3
písmeno a) Trestného zákona a iné, na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky
sp.zn. 2Pv/420/13/4404 z 26.02.2015 a sp.zn. 1Pv/429/13/4404 z 30.09.2016, na hlavnom pojednávaní
konanom v Nových Zámkoch dňa 04.07.2019 takto

r o z h o d o l :

I.
Obžalovaní:

X. A. U., nar. XX.XX.XXXX, v M. , trvale bytom E., N. G. Č.. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Kráľová
2. ml. U. U., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Č. Č.. XX, t.č. bytom H. R.,XX R. E., M., D. M. XRW,

sú vinní, že

obžalovaný A. U.

1. s dosiaľ nestotožnenou osobou po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.00
h vošli do dvora rodinného domu č. XXX v obci N., pričom obžalovaný A. U. odpútaval rozhovorom
pozornosť poškodeného C. R., nar. XX.XX.XXXX, zatiaľ čo ďalšia nestotožnená osoba vošla do spálne
rodinného domu, odkiaľ odcudzil jednu dámsku svadobnú obrúčku zo zlata, jeden prsteň zo zlata
s veľkým červeným očkom a peniaze v sume 870,- Eur, s ktorými následne spoločne ušli osobným
motorovým vozidlom, čím spôsobili poškodeným C. R., nar. XX. XX.XXXX a L. R., nar. 24. 10.1939,
obaja trvale bytom N. Č.. XXX škodu vo výške 975,- Eur,

obžalovaní A. U. a ml. U. U.
2. po predchádzajúcej vzájomnej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.30 h vošli cez odomknuté dvere do
domu č. 89 v obci N., odkiaľ z obývacej izby zo šperkovnice odcudzili jeden dámsky snubný prsteň zo
zlata s malým bielym očkom v tvare kocky, jeden dámsky prsteň zo zlata s lístočkom a jednu dámsku
klasickú svadobnú obrúčku s vygravírovanými ružičkami a lístočkami, čím spôsobili poškodeným A. L.
nar. XX.XX.XXXX a G. L. nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom N. Č.. XX škodu vo výške 170,- Eur,

pričom obžalovaný A. U. sa uvedených skutkov dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného
súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/126/2012 z 11.03.2013, právoplatným dňa 30.05.2013 v spojitosti s
uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2To/48/2013 z 30.05.2013 uznaný vinným z prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3, písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a iné a bol mu uložený
súhrnný trest odňatia slobody dva roky a štyri mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia a
napriek tomu, že obžalovaný A. U. bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.

3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa 07.03.2006, uznaný vinným aj z trestného činu lúpežespolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona číslo 140/1961 Zb. a bol mu
uložený úhrnný trest odňatia slobody štyri roky so zaradením na výkon trestu do I. NVS,

teda

Obžalovaný A. U. v bodoch 1 a 2
- spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a spáchal
čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného, a v bode 1 spáchal čin voči chránenej osobe
(osobe vyššieho veku) a opätovne spáchal zločin,

Obžalovaný ml. U. U. v bode 2
- spoločným konaním neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchali

Obžalovaný A. U. v bodoch 1 a 2
- pokračovací prečin krádeže podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v znení

zákona číslo 334/2012 Z.z. ( ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona s poukazom na § 38
odsek 5 Trestného zákona,

Obžalovaný ml. U. U. v bode 2
- prečin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1 Trestného
zákona.

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný A. U.
Podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona ( za nezistenia žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmeno h) Trestného zákona), § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 6 (šesť)

rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný ml. U. U.
Podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, § 117 odsek 1 Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného
zákona ( za nezistenia žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona ako ani priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 Trestného zákona) na trest odňatia slobody 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba 1(jeden) rok.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sú obžalovaní A. U. a ml. U. U. povinní spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodeným A.Á. L. nar. XX.XX.XXXX v U. Q., trvale bytom N. Č.. XX a G. L. nar. XX.XX.XXXX
v U. Q., trvale bytom N. Č.. XX škodu vo výške 170,-Eur s tým, že poškodení sú voči nim oprávnení
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný A. U. povinný nahradiť poškodeným C. R. nar.
XX.XX.XXXX trvale bytom N. Č.. XXX a L. R. nar. XX.XX.XXXX trvale bytom N. Č.. XXX škodu vo výške
975,-Eur s tým, že poškodení sú voči nemu oprávnení spoločne a nerozdielne.II.
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa

Obžalovaný A. U., nar. XX.XX.XXXX, v M. , trvale bytom E., N.
G. Č.. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody
v ÚVTOS Kráľová,

oslobodzuje

spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryNovéZámkysp.zn.2Pv/420/13/4404z26.02.2015,pre
skutok, právne posúdený ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 2 písmeno
a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom

podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 13.00. hodiny do 14.25 hodiny dňa 5. júna 2013, v obci N. U. Ž., na Ulici
C..K..L. Č. XX, po tom, čo videl poškodenú K. I. v prednej záhradke, vošiel spolu s ďalším doposiaľ

nestotožneným páchateľom do rodinného domu tak, že preskočil od susedného dvora, po plechovom
200 l sude betónový deliaci múr o výške 234 cm, vošiel cez odomknuté vchodové dvere do domu
poškodenej a odcudzil finančnú hotovosť 50,-Eur, ďalej 2 obrúčky zo žltého kovu, 1 dámsky prsteň zo
žltého kovu s veľkým oválnym modrým kameňom, 1 pár náušníc okrúhlych zo žltého kovu, 1 pár visiacich
náušníc zo žltého kovu, mierne točené, 1 dámsku retiazku zo žltého kovu, 1 zlatý prívesok, 1 hrubšiu

dámsku retiazku zo žltého kovu, 1 hodinky Prim, 1 dlhú mužskú retiazku zo žltého kovu, s príveskom
štvorlístka, z červeného zlata, 1 retiazku s príveskom blížencov zo žltého kovu, 1 striebornú retiazku
s príveskom blížencov, 1 pánsku hrubú obrúčku s ryhami zo žltého kovu, 1 dámsku obrúčku zo žltého
kovu, 1 dámsky prsteň zo žltého kovu s modrým očkom, 1 dámsky prsteň zo žltého kovu s bielym očkom,
1 prsteň zo žltého kovu, 3 páry dámskych náušníc zo žltého kovu, 1 krížik zo žltého kovu, 1 pánsky

pečatný prsteň zo žltého kovu, čím spôsobili škodu poškodenej K. I., narodenej XX. O. XXXX, trvale
bytom N. U. Ž., na Ulici C..K..L. Č. XX vo výške 1.670,-Eur, pričom po tomto čine odišiel aj s ďalším
páchateľom z miesta činu na osobnom motorovom vozidle značky Peugeot s evidenčným číslom BL
763 EM na doposiaľ nestotožnené miesto,
i napriek tomu, že

rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš spisovej značky 9T 126/12 zo dňa 11.03.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.05.2013 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky a štyri mesiace a pre výkon tohto trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená K. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. U. Ž.,
Z.. C..K.. L. Č.. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

III.
Podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa

Obžalovaný ml. U. U., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom Č. č. XX,
t.č. bytom H. R.,XX R. E., M.,
D. M. XRW,

oslobodzujespodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryNovéZámkysp.zn.1Pv/429/13/4404z30.09.2016,pre
skutok v bode 1 obžaloby, právne posúdený ako prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212
odsek1Trestnéhozákonaazločinporušovaniadomovejslobodyspolupáchateľstvompodľa§20k§194

odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona a ktorého sa mal dopustiť spoločne s obžalovaným A. U. na tom skutkovom základe,
že

po predchádzajúcej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.00 h vošli do domu č. XXX v obci N., kde vošli

do spálne, odkiaľ odcudzili jednu dámsku svadobnú obrúčku zo zlata, jeden prsteň zo zlata s veľkým
červeným očkom a peniaze v sume 870,- Eur, čím spôsobili poškodeným C. R., narodenému dňa XX.
U. XXXX, a L. R., narodenej dňa XX. O. XXXX, škodu vo výške 975,- Eur,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 2Pv/420/13/4404 dňa 26.02.2015
obžalobu na obvineného A. U. pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek
2 písmeno a), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a zločin porušovania domovej slobody
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na
ust. § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 13.00. hodiny do 14.25 hodiny dňa 5. júna 2013, v obci N. U. Ž., na Ulici
C..K..L. Č. XX, po tom, čo videl poškodenú K. I. v prednej záhradke, vošiel spolu s ďalším doposiaľ
nestotožneným páchateľom do rodinného domu tak, že preskočil od susedného dvora, po plechovom
200 l sude betónový deliaci múr o výške 234 cm, vošiel cez odomknuté vchodové dvere do domu

poškodenej a odcudzil finančnú hotovosť 50,-Eur, ďalej 2 obrúčky zo žltého kovu, 1 dámsky prsteň zo
žltého kovu s veľkým oválnym modrým kameňom, 1 pár náušníc okrúhlych zo žltého kovu, 1 pár visiacich
náušníc zo žltého kovu, mierne točené, 1 dámsku retiazku zo žltého kovu, 1 zlatý prívesok, 1 hrubšiu
dámsku retiazku zo žltého kovu, 1 hodinky Prim, 1 dlhú mužskú retiazku zo žltého kovu, s príveskom
štvorlístka, z červeného zlata, 1 retiazku s príveskom blížencov zo žltého kovu, 1 striebornú retiazku

s príveskom blížencov, 1 pánsku hrubú obrúčku s ryhami zo žltého kovu, 1 dámsku obrúčku zo žltého
kovu, 1 dámsky prsteň zo žltého kovu s modrým očkom, 1 dámsky prsteň zo žltého kovu s bielym očkom,
1 prsteň zo žltého kovu, 3 páry dámskych náušníc zo žltého kovu, 1 krížik zo žltého kovu, 1 pánsky
pečatný prsteň zo žltého kovu, čím spôsobili škodu poškodenej K. I., narodenej XX. O. XXXX, trvale
bytom N. U. Ž., na Ulici J.K..L. číslo XX vo výške 1.670,-Eur, pričom po tomto čine odišiel aj s ďalším

páchateľom z miesta činu na osobnom motorovom vozidle značky Peugeot s evidenčným číslom BL
763 EM na doposiaľ nestotožnené miesto,
i napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš spisovej značky 9T 126/12 zo dňa 11.03.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 30.05.2013 bol odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno

a), písmeno b) Trestného zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky a štyri mesiace a pre výkon tohto trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal následne dňa 30.09.2016 obžalobu na obvinených

A. U. a ml. U. U. pre pokračovací zločin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno e)
Trestného zákona, v súbehu u obvineného A. U. s pokračovacím prečinom krádeže spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona a u obvineného ml. U. U. s
pokračovacím prečinom krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1 Trestného zákona na

tom skutkovom základe, že
napriek tomu, že obvinený A. U. bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu vo Veľkom Krtíši spisovej
značky 9T/126/2012 zo dňa 11.marca 2013 uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1,
odsek 3, písmeno a) a b) Trestného zákona a iné, za čo mu bol podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona
s použitím § 37 písmená h) a m), § 38 odsek 2, odsek 4 a § 42 odsek 1 Trestného zákona uloženýsúhrnný trest odňatia slobody 28 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia,

obvinení A. U. a U. U.
1.po predchádzajúcej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.00 h vošli do domu č. XXX v obci N., kde vošli
do spálne, odkiaľ odcudzili jednu dámsku svadobnú obrúčku zo zlata, jeden prsteň zo zlata s veľkým
červeným očkom a peniaze v sume 870,- Eur, čím spôsobili poškodeným C. R., nar. XX. XX.XXXX a L.
R., nar. XX. XX.XXXX, škodu vo výške 975,- Eur,

2.po predchádzajúcej dohode dňa 8. júna 2013 asi o 10.30 h otvorili odomknutú zámku domu č. XX
v obci N. a vošli takto do tohto domu, odkiaľ z obývacej izby zo šperkovnice odcudzili jeden dámsky
snubný prsteň zo zlata s malým bielym očkom v tvare kocky, jeden dámsky prsteň zo zlata s lístočkom
a jednu dámsku klasickú svadobnú obrúčku s vygravírovanými ružičkami a lístočkami, čím spôsobili
poškodeným A. L. a G. L. škodu vo výške 170,- Eur.

Súd uznesením sp.zn. 2T/25/2015 z 04.10.2016 obe trestné veci spoji na spoločné konanie.

Následne súd obžalobu prokurátora predbežne prejednal na verejnom zasadnutí dňa 19.01.2017
oznámil, že skutky obvineného A. U.G., ktoré sú predmetom vyššie uvedených obžalôb prokurátora, o

ktorých sa vedie spoločné konanie, budú v ďalšom konaní posudzované ako pokračovací zločin krádeže
podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona v znení zákona
č. 334/2012 Z.z. (ďalej len „Trestný zákon“) s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného zákona,
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ust. §

139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a súd
súčasne upozornil aj na do úvahy prichádzajúcu možnosť doplnenia skutkovej vety žalovaných trestných
činov o skutkovú okolnosť, vzťahujúcu sa na predchádzajúce odsúdenie obvineného A. U. rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa 07.03.2006 aj z
trestného činu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č.

140/1961 Zb. a iné, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky so zaradením
na jeho výkon do I. NVS.

Súd na podklade podaných obžalôb prokurátora konal proti obvinenému A. U. potom, ako bol vydaný
na územie SR z Českej republiky na výkon trestov odňatia slobody na základe európskych zatýkacích

rozkazov iných súdov SR, a to uznesením Krajského súdu v Hradci Králové sp.zn. 11Nt/8/2014 z
22.04.2014. Obvinený sa síce vo vydávacom konaní nevzdal uplatnenia zásady špeciality, napriek
tomu jeho trestnému stíhaniu v predmetnej trestnej veci zásada špeciality nebránila, a to s poukazom
na článok 30 odsek 3 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci
poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných

veciach z 29.10.1992 v znení protokolu z 29.10.2012.

Na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 odsek 1 a nasl. Trestného poriadku následne
obžalovaný A. U. nepodal žiadne z vyhlásení podľa citovaných ust. Trestného poriadku a obžalovaný
ml. U. U. vyhlásil, že je nevinný zo skutkov, uvedených v obžalobe.

Súd následne na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov -
poškodených: K. I., A. L., G. L., C. R. a L. R., svedkov: C. O., F. T., W. U., B.. C. G., U. U., znaleckým
dokazovaním a oboznámením listinných dôkazov.

Obžalovaný ml. U. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa žalovaných skutkov nedopustil, v
obci N. nikdy nebol, nepamätal sa, s akými osobami bol v bližšom vzťahu a sa stretával jeho brat -
spoluobžalovaný A. U., pričom tento bol vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Peugeot, ktorého
evidenčné číslo si nepamätal, iba toľko, že malo značku BL.

Obžalovaný A. U. vypovedal, že sa žiadneho zo žalovaných skutkov nedopustil, nie je pravdou, že by
mal chodiť niekde aj so svojim spoluobžalovaným bratom a to, čo vypovedajú poškodení, nie je pravda.
Obžalovaný potvrdil, že v roku 2013 bol vlastníkom motorového vozidla zn. Peugeot 607, ale potom
ho predal, pretože bolo havarované. Skutočnosť, že uvedené vozidlo bolo videné v čase spáchaniažalovaných skutkov v obci N. vysvetľoval tak, že mal v uvedenom čase komplica - svojho bratranca U. U.
pri trestnej činnosti, ktorú páchali v Českej republike a za túto aj boli odsúdení a tomuto zvykol uvedené
motorové vozidlo požičiavať a je možné, že mu ho požičal aj v inkriminovaný deň. Vo vzťahu ku skutku

v obci N. U. Ž. vypovedal, že predmetným svojim motorovým vozidlom bol v uvedenej obci aj so svojim
bratrancom W. U. a U. U., išli za kamarátom W. U. F. T.. Obžalovaný preskočil bránu do dvora rodinného
domu, v ktorom si myslel, že býva T., zbadal tam však jednu pani, opýtal sa jej, či tam T. býva, a keď mu
táto povedala, že nie, hneď bránu preskočil naspäť. Potom už išli k T., kde sa zdržali, vybavili, čo treba a
odišli preč. Obžalovaný tvrdil, že tej pani, do ktorej dvora preskočil, sa aj ospravedlnil. Obžalovaný ďalej

uvádzal, že náušnicu nosil ešte ako dieťa. Preskočenie do dvora rodinného domu poškodenej I. označil
za chybu a vysvetľoval, že pri návšteve F. T. preskakoval plot, pretože Hlavačka je z inej vrstvy, vagabund
a preto volil tento spôsob jeho návštevy. Podľa obžalovaného poškodená s F. T. počas ich prítomnosti u
neho na návšteve riešila, kto jej vtedy preskočil do dvora, avšak táto neriešila zmiznutie žiadnych vecí.

Poškodená K. I. ako svedok na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 05.06.2013 v čase okolo

12.30. hod okopávala vo dvore svojho rodinného domu, všimla si, že pred domom suseda T. zastalo
auto a z neho vystúpili traja muži, pričom jeden z nich zvonil a dvaja stáli pri jej plote. Pri okopávaní
zaregistrovala, že jeden z tých mužov (pričom svedkyňa ukázala na obžalovaného A. U.), sa nachádza
na jej dvore a pokúša sa otvoriť dvere na garáži. Skríkla na neho, ten sa rozbehol a preskočil plot smerom
na ulicu. Pýtala sa ho, čo to malo znamenať a on jej tvrdil, že nebol u nich a že sa pomýlil, že chcel

ísť k susedovi, čo ale hovoril ten druhý z mužov. Potom ich sused T. zavolal do vnútra. Svedkyňa si
zapísala EČV vozidla tých mužov a tiež zatelefonovala sestre, čo sa stalo. Ukľudnila sa, znovu vyšla na
dvor a kopala ďalej, pričom mala celý čas zamknutú bránu aj predné dvere domu, jediné, ktoré zostali
otvorené, boli dvere na dome vzadu na terase. Pri okopávaní videla, že jeden z tých mužov sedel na
schodoch pred susedovým domom a ďalší bol vo vnútri, pričom sa rozprávala aj so susedou a dávala

na nich pozor. Svedkyňa tvrdila, že nemohla tušiť, že ďalší si postavil plechový sud zo záhrady suseda
T., preskočil plot do ich záhrady a vošiel do ich domu, čo ale konkrétne nevidela. Svedkyňa po odchode
tých mužov vytýkala susedovi, akých má kamarátov, on ich ospravedlňoval, že sa pomýlili. Svedkyňa v
priebehu dňa nezistila nič, až večer manžel zistil, že skriňa na spálni je vo vnútri rozhádzaná a následne
zistili, že im boli odcudzené peniaze a cennosti, uvedené v obžalobe. Svedkyňa ďalej vypovedala, že

manžel išiel na políciu, ale tam riešili iný prípad, potom na obecnú políciu a v podstate až na druhý deň
podali trestné oznámenie. Polícii odovzdala EČV vozidla ako aj mená mužov, ktorí boli u suseda, pretože
sa ho na nich pýtala. Svedkyňa usudzovala fakt, že v jej dome bol práve obžalovaný A. U. z toho, že
pokiaľ jeden z mužov sedel na schodoch, druhý bol vo vnútri domu, tak jedine obžalovaný mohol byť v
jej dome, pričom tvrdila, že aj sused T. jej neskôr povedal, že práve obžalovaný A. U. prišiel za nimi do

domu a povedal, že už môžu ísť. Svedkyňa tiež vypovedala, že v čase, keď okopávala, nemala výhľad
na tú časť pozemku, pri ktorej bol následne nájdený sud pri plote.

Poškodený C. R. v procesnom postavení svedka vypovedal, že dňa 08.06.2013 asi o 10.00. hod. mu
zaklopal obžalovaný A. U. (na ktorého svedok výslovne ukázal v pojednávacej miestnosti) a rozprával

mu, že je tu z Čiech na dovolenke a chcel kúpiť vajíčka. Na to manželka zvnútra domu zakričala, že
vajíčka nepredávajú, pretože ich potrebujú. Obžalovaný mu následne rozprával rôzne veci, pýtal sa ho
na strihanie kríka, znovu pýtal vajíčka, svedok ho vyprevádzal von z dvora, keď sa ho ešte začal pýtať
na plantu, kde ju predávajú. Keď obžalovaný odišiel, sused sa svedka pýtal, či mal návštevu, svedok mu
povedal, o čo išlo a na to sused podotkol, že jeden je u vás a druhý vám ide zo záhrady k autu. Svedok

uviedol, že si vtedy všimol, že nejaký druhý muž uteká smerom od jeho záhrady k autu a aj ten, s ktorým
sa rozprával, zrýchlil krok. Svedok si všimol, že ich auto malo EČV BL a toto číslo si ihneď zapísal a
odovzdal ho aj polícii. Svedok tvrdil, že najskôr nezistil, že im niečo chýba. Potom ale prišla dcéra s
vnučkou, či ich nevykradli, pretože vykradli susedu L.. Tvrdili preto najskôr, že nie, pretože boli celý čas
doma a až potom zistili, že veci v izbách boli porozhadzované a bolo im odcudzených 870,- Eur (pričom

svedok podrobne vysvetlil, z akého dôvodu mali presne uvedenú sumu) a tiež im boli odcudzené šperky,
a to snubný prsteň a obrúčka. Svedok tiež tvrdil, že keď sa s obžalovaným A. U. rozprával, mal náušnicu.
V čase, keď sa s obžalovaným rozprával, jeho manželka bola v kuchyni po celý čas, robila koláč, bola
chrbtom k chodbe, ktorá vedie do izieb. Svedok uvádzal, že nikoho iného okrem obžalovaného A. U. v
čase, keď sa s ním rozprával, nevidel. Svedok vysvetľoval, že do domu majú iba jeden vchod, ale do

dvora sa dá dostať i spredu aj zozadu.

Poškodená L. R. vypovedala, že obaja s manželom boli doma, ona stála pri kuchynskej linke, otočená
chrbtom k dverám na chodbu, manžel bol s ňou, ale počuli z dvora, že niekto ich zdraví. Manžel vyšielvon, dlho sa tam rozprával, potom jej kričal, či nemá vajíčka na predaj a odpovedala, že vajíčka na
predaj nemá. Manžel sa skutočne dlho rozprával s tým cudzím človekom. Potom boli ďalej doma, keď
im volala dcéra, či ich náhodou neokradli, pretože v dedine boli zlodeji, tvrdila jej, že nie, bola si istá a

preto ani nešla pozrieť po izbách. Neskôr dcéra hovorila, že zlodej bol u pani L. a až poobede išla pozrieť
do izby, v ktorej spávajú a videla pootvárané všetky skrinky, boli odcudzené všetky peniaze a tiež aj
prsteň a obrúčka. Svedkyňa tvrdila, že žiadneho z páchateľov nevidela, ten z páchateľov, ktorý manžela
zdržiaval, ho naschvál zdržiaval v takom mieste, aby nebolo vidieť na jediný vchod do domu, avšak do
dvora sa dá dostať okrem hlavnej brány aj cez záhradnú bráničku, ktorú mávajú stále otvorenú.

Poškodená A. L. ako svedkyňa na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi uviedla, že dňa 08.06.2013
v doobedňajších hodinách bola doma, išla z práčovne v suteréne smerom hore, keď počula klopanie
na dvere, ktoré neboli zamknuté, otvorila ich a videla muža, ktorý sa jej pýtal, či mu nepredá plantu.
Odpovedala mu, že plantu nepredáva, ten muž ale tvrdil, že ho navigovali k nej s tým, že má plantu na
predaj a ďalej ju zdržiaval tým, že sa pýtal, kto predáva plantu. Následne za týmto mužom už zamkla

dvere a išla pozrieť do obývačky, aby sa cez okno pozrela na ulicu, či tam ten muž nemá auto. V tom
začula štrkotať kľúče a videla cez okno druhého muža vychádzať z jej domu a utekať. Vybehla preto
von, kde bol aj sused O., kričala na neho, aby ich zastavil a spolu so susedom potom za tými mužmi
utekali. Títo mali asi o 50 metrov zaparkované auto, ktoré bolo naštartované, v ňom sedel už muž, ktorý
sa jej pýtal na plantu a naskočil do neho aj ten druhý, ktorý vychádzal z jej domu. Keď sa vrátila do

domu, zistila, že jej boli odcudzené 3 prstene uvádzané v obžalobe. Svedkyňa opísala oboch mužov
tak, že ten, ktorý vychádzal z jej domu, mohol mať do 180 cm, do tváre mu nevidela, druhý z mužov,
ktorý od nej pýtal plantu, mal náušnicu a rukou si akoby zakrýval ústa. Podľa vyjadrenia svedkyne bolo
vozidlo, do ktorého uvedení muži nastúpili, tmavé a sused O. si zapísal aj EČV. Svedkyňa uvádzala,
že ich dom má dva vchody, spredu aj zozadu, ale ani jeden nemala zamknutý. Svedkyňa tvrdila, že vo

vozidle, ktorým uvedené osoby odišli, iné osoby už nevidela.
Súd prečítal časť výpovede tejto svedkyne z prípravného konania, kedy opísala oboch páchateľov, a to
toho, ktorý od nej pýtal plantu ako Róma, ktorého opísala už pri prvom výsluchu a aj opoznala podľa
fotografie, tento mal bledo modré tričko, modré rifle, bol nakrátko ostrihaný, mohol mať okolo 20 rokov
a asi 170 cm. Druhého z páchateľov vtedy svedkyňa opísala ako Róma, ktorý mohol mať výšku 170

až 180 m, vo veku okolo 18 rokov, pričom bol o niečo mladší ako ten, s ktorým sa rozprávala a mal
pomarančové tričko.

Poškodený G. L. na hlavnom pojednávaní ako svedok vypovedal, že v čase skutku sa doma
nenachádzal, manželka mu volala, že mali nepovolanú návštevu a potom pri kontrole domu zistil že zo

šperkovnice chýbajú prstene. Následne vo svojej výpovedi opísal jeho manželkou mu opísaný priebeh
skutku.

Svedok C. O. vypovedal, že dňa 08.06.2013 bol so svojim synom na ulici, keď videl obžalovaného U.
U., ako vyšiel od susedov L., potom vybehla suseda s krikom, že ju vykradli, načo začal obžalovaný

bežať smerom k autobusovej zastávke, utekal preto za ním, obžalovaný bol pred ním asi 2 - 3 metre,
pričom na autobusovej zastávke nasadol do auta a potom s autom odišli smerom na rybníky pri ich obci.
Svedok tiež tvrdil, že uvedené vozidlo riadil obžalovaný A. U., na sedadle spolujazdca sedel obžalovaný
U. U., svedok ich videl, keď sa s vozidlom otočili a išli proti nemu, pričom ich videl na vzdialenosť
asi dvoch metrov. Svedok uviedol, že pracuje v ÚVTOS Želiezovce ako referent režimu, ale toto jeho

pracovnézaradenienemávplyvnajehovýpoveď apreduvedenýmskutkomanijednéhozobžalovaných
nevidel. Svedok ďalej uvádzal, že vozidlo obžalovaných bolo zn. Peugeot, malo bratislavské EČV, farbu
vozidla si nepamätal, vo vozidle videl dve osoby. Svedok uviedol, že v prípravnom konaní opoznal oboch
obžalovaných,niktohoneovplyvňoval,pričompriopoznávaníbolaprítomnáajobhajkyňaobžalovaného.
Vypovedal, že v ÚVTOS Želiezovce pracuje od roku 2010, pred dňom 08.06.2013 s obžalovaným A. U.

do kontaktu neprišiel vo výkone trestu odňatia slobody, ale až potom, ako nastúpil výkon trestu.

Svedok F. T. vo svojej výpovedi uviedol, že doma počul zvoniť na bránu, keď pozrel cez okno, videl pri
bráne zvoniť W. U.. Zakričal, že hneď príde, ale vtedy už počul, že kričí suseda I., v ktorom čase zrejme
dvaja spoločníci W. U. preskakovali von z jej dvora. Zišiel dole, pýtal sa ich, čo robia a pozval ich do

vnútra. S W. U. prišiel aj obžalovaný A. U.G., ktorých oboch pozná z vyšetrovacej väzby a jeden ďalší
muž, ktorého nepoznal a tiež nepozná ani obžalovaného U. U.. W. U. chcel kávu, zvyšný dvaja nie, tí
potom vyšli von, že musia niečo vybaviť. Svedok s W. U. pili kávu, rozprávali sa možno 10 minút, keď sa
tí dvaja vrátili, že musia ísť, pretože volala žena, že treba ísť s dieťaťom na pohotovosť a potom všetciodišli. Suseda I. sa ho potom ešte pýtala, čo to boli za ľudia, on jej povedal, kto to bol a večer I. zistili, že
ich vykradli a to tí dvaja, ktorí zostali vonku, prešli cez jeho záhradu na ich pozemok. Podľa vyjadrenia
svedka je jeho pozemok oplotený, ale mal pri plote 200 litrový sud, pomocou ktorého prešli k susedom.

Svedok uviedol, že uvedené osoby k nemu prišli na vozidle Peugeot čiernej farby, videl jedného z nich
vyskakovať z dvora pani I. na ulicu, oni tvrdili, že si pomýlili dom.

Svedok W. U. potvrdil, že bol dňa XX.XX.XXXX vo N. U. Ž. pozrieť F. T. s obžalovaným A. U. a U. U.,
ale rozdielnym od obžalovaného U. U.. Zvonili u T., ale sa pomýlili o jeden dom, tak im pani v susedstve

povedala, že T. býva vedľa a potom ich T. pozval na kávu, pričom vo vnútri u T. bol s A. U., ten tretí
zostal vonku. Tiež vypovedal, že predtým, ako zvonili T., obžalovaný A. U. preskočil do dvora, na to
hneď vyšla staršia pani, ktorej povedali, že hľadajú T. a ona im povedala, že ten býva vedľa, pričom sa
jej ospravedlnili. Tvrdil, že obžalovaný A. U. preskočil do toho dvora, pretože chcel zabúchať na dvere
domu, lebo si neboli istí, či ich T. počul.

Svedok B.. C. G. vypovedal, že pracoval v záhrade a videl pred domom R. postáť auto, z neho vystúpil
jeden muž, ktorý sa rozprával s pánom R. a potom videl to, ako dvaja muži utekajú zo zadnej časti dvora
R., nasadli do toho auta a odišli. Svedok tvrdil, že videl troch mužov, ale všetkých troch ich spolu nevidel.

Svedok U. U. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, využijúc svoje právo podľa § 130 odsek 2

Trestného poriadku vzhľadom na blízky príbuzenský pomer s obžalovanými.

Zo zápisnice o rekognícii súd zistil, že poškodená K. I. ako osobu, ktorá preskočila do dvora jej rodinného
domu dňa 05.06.2013, označila osobu obžalovaného A. U..

Zo zápisníc o rekogníciách súd tiež zistil, že poškodená A. L. v tomto procese opakovane podľa
fotoalbumu označila obžalovaného A. U. ako osobu, ktorá od nej v rozhodnom čase chcela kúpiť plantu.
Osobu, ktorá následne vyšla z jej domu, označiť nevedela.

Zo zápisníc o rekogníciách zo dňa 12.07.2013 súd zistil, že svedok C. O. v tomto procese opoznal

obžalovaného A. U. ako osobu, ktorá šoférovala vozidlo Peugeot tmavej farby s EČV: BL-763 EM a
čakal na druhého, ktorý utekal od susedy L., súčasne jednoznačne opoznal aj osobu obžalovaného U.
U. s tým, že tohto videl najskôr kľudne odchádzať z domu poškodenej L. na parkovisko pri autobusovej
zastávke, keď však poškodená L. vyšla von a kričala „stoj“, tento sa rozbehol smerom na parkovisko,
kde naskočil do vyššie uvedeného vozidla a odišiel s tou druhou osobou, ktorá šoférovala a ktorú tiež

opoznal.
Svedok C. O. sa zúčastnil úkonu rekognície aj dňa 17.10.2014 (aj v prítomnosti obhajkyne obž. U. U.),
avšak pri tomto úkone rekognície bola predmetom opoznávania ďalšia osoba (obžalovaný A. U. a U.
U.G. už vo fotoalbumoch zaradený neboli

Z vyššie uvedených zápisníc o rekogníciách, v rámci ktorých bol jednotlivými poznávajúcimi osobami
opoznaný obžalovaný A.Ó. U., súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť na fakt, že na fotografiách
obžalovaného, zaradených do fotoalbumov, obžalovaný má v ľavom uchu náušnicu, pričom na
uvedených fotografiách obžalovaný rozhodne nepôsobí ako dieťa (obrana, prednesená obžalovaným
na hlavnom pojednávaní).

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (skutok zo dňa 05.06.2013) súd zistil, že ohliadka bola vykonaná
dňa 06.06.2013 v čase o 09.40. hod, pričom ohliadka bola zameraná predovšetkým na interiér domu
poškodenej I. a bola pri nej zaistená iba daktyloskopická stopa z papierovej krabice v spálni. Dodatočná
ohliadka miesta činu bola vykonaná až dňa 10.07.2013, pri ktorej bolo zistené, že za domom poškodenej

je hneď murovaná šopa o výške 235 cm, zo strany susedného domu pána T. je vidieť múr šopy, pri
ktorom je plechový hrdzavý sud 200 l, pričom neboli zaistené žiadne stopy.

Vyššie označená daktyloskopická stopa bola predmetom znaleckého skúmania, avšak bola
vyhodnotená ako nevhodná na individuálnu identifikáciu.

Hodnotu poškodenej K. I. dňa 05.06.2013 odcudzených zlatých šperkov, uvádzanú v obžalobe, mal súd
rovnako preukázanú zadováženým odborným vyjadrením.Z karty vozidla Peugeot 607 V6 HDI, EČV: BL 763 EM čiernej farby, ktorého evidenčné číslo si poznačila
poškodená K. I., ako aj poškodený C. R., súd zistil, že ako jeho budúci vlastník bol v čase skutkov
evidovaný obžalovaný A. U..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (skutok na škodu poškodenej A. L.) súd zistil, že táto bola vykonaná
dňa 08.06.2013 v čase o 11.50 .hod. a boli pri nej zaistené DNA stopy- na šperkovnici v obývačke a
na krabičke z tlačiarne v detskej izbe.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (skutok na škodu poškodených R.) súd zistil, že táto bola vykonaná
dňa 08.06.2013 o 15.30. hod. a boli pri nej zaistené DNA stopy z popolníka a zo šperkovnice v spálni.

Vyššie označené biologické stopy boli predmetom znaleckého skúmania, pričom však analýza DNA
stopy zo šperkovnice nebola úspešná, analýzou DNA z biologickej stopy zaistenej na krabičke bolo
zistené, že táto je zmiešanou biologickou stopou DNA poškodeného G. L. a minimálne jednej ďalšej

osoby, avšak táto nestotožnená časť nebola vhodná na individuálnu identifikáciu. Rovnako ako ani
znaleckým skúmaním ostatných DNA stôp nebola zistená zhoda zaistenej DNA s DNA obžalovaných.

Hodnotu zlatých šperkov, odcudzených poškodeným L. a R. mal súd preukázanú odbornými
vyjadreniami v takej výške, ako je vyčíslená v obžalobe.

Obžalovaný A. U. bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/126/2012 z 11.03.2013,
právoplatným dňa 30.05.2013 spojitosti s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
2To/48/2013 z 30.05.2013, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), písmeno b) Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody 2 roky a 4

mesiace v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp.zn. 3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa
07.03.2006, bol obžalovaný A. odsúdený aj za trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek
2 k § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 4

roky so zaradením na výkon trestu do I. NVS.

Vyššie opísané vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach v
zmysle zásady bezprostrednosti a ústnosti, ktoré umožňujú súdu pozorovať jednotlivé vypovedajúce
osoby a ich reakcie na položené otázky a dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:

K výrokom pod bodmi I. a III. rozsudku:

K výrokom o vine:
Takto vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že obžalovaný A. sa dopustil

skutkov pod bodmi 1 a 2 výrokovej časti I. tohto rozsudku, pričom skutku pod bodom 1 spoločným
konaním s doposiaľ nestotožnenou osobu a skutku v bode 2 spoločne s obžalovaným ml. U. U..

Súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný A. U. bol tým, ktorý v rozhodnom čase rozhovorom
odpútaval pozornosť poškodeného C. R. a to tak, aby si tento nevšimol, že do domu poškodených vnikol

jeho spolupáchateľ, ktorý následne z priestorov rodinného domu odcudzil šperky, opísané v obžalobe a
peňažnú hotovosť vo výške 870,- Eur. Obrana obžalovaného, že sa v rozhodnom čase v obci N. vôbec
nenachádzal, bola v plnom rozsahu vyvrátená výpoveďou poškodeného C. R., ktorý obžalovaného
označil za páchateľa nielen na hlavnom pojednávaní, ale tohto podrobne opísal aj v prípravnom konaní,
pričom tvrdil, že obžalovaný mal v uvedenom čase náušnicu, ktorá skutočnosť zodpovedá aj fotografii

obžalovaného, tvoriacej súčasť fotoalbumov pri rekogníciách inými účastníkmi konania. Poškodený
pritom aj na hlavnom pojednávaní podrobne a nemenne opísal aj detaily rozhovoru s obžalovaným,
ktorým sa snažil odpútať jeho pozornosť a vytvoriť tak priestor preto, aby spolupáchateľ obžalovaného
mohol z domu poškodených odcudziť cennosti a peniaze. Poškodený si naviac zapísal evidenčné číslo
vozidla,ktorýmpáchateliazmiestačinuušliaktorévozidlovrozhodnomčasepoužívalabolajevidovaný

v evidencii vozidla práve obžalovaný A. U.. S výpoveďou poškodeného C. R. pritom plne korešponduje
aj výpoveď svedka C. G., ktorý videl od domu poškodeného utekať dve osoby a práve on poškodeného
upozornil na túto skutočnosť.Súd je toho názoru, že pokiaľ ide o účasť obžalovaného A. U. na skutku pod bodom 1 tejto časti výroku
rozsudku, túto nemožno hodnotiť izolovane od dôkazov, vykonaných vo vzťahu ku skutku pod bodom
2 označenej časti výroku rozsudku, t.j. vo vzťahu ku skutku na škodu poškodených L. a ku ktorému

podľa vykonaného dokazovania došlo asi 30 minút potom, ako došlo ku skutku na škodu poškodených
R. v tej istej obci. Aj v tomto prípade bol obžalovaný A. U. plne usvedčený z jeho spáchania výpoveďou
poškodenej A. L., ktorá obžalovaného opoznala aj v procese rekognície už v prípravnom konaní a
poskytla podrobný opis obžalovaného. Poškodená rovnako opísala zámienku obžalovaného A. U., pre
ktorú klopal na dvere jej domu v čase, keď jeho spoluobžalovaný ml. U. U. odcudzoval z priestorov

domu zlaté šperky. Z tohto hľadiska konanie obžalovaného A. s jeho spolupáchateľom vykazuje zhodné
modus operandi ako v prípade skutku na škodu poškodených R.. Naviac, v tomto konkrétnom prípade
je výpoveď poškodenej A. L. v plnom súlade aj s výpoveďou svedka C. O., ktorý reagoval na krik
poškodenej L. potom, ako táto zistila, že po odchode obžalovaného A. U. spred dverí jej domu,
následne z jeho vnútra odišiel ďalší muž. Svedok C. O. následne prenasledoval obžalovaného U. U.,
utekajúceho spred domu poškodenej L. až do momentu, ako nastúpil do osobného motorového vozidla,

a to zhodného, akého evidenčné číslo poskytol aj poškodený C. R.. Svedok C. O. už v prípravnom
konaní pritom opoznal oboch obžalovaných, t.j. nielen obžalovaného A. U. (ktorý podľa jeho vyjadrenia
riadil predmetné osobné motorové vozidlo), ale aj jeho spoluobžalovaného ml. U. U., ktorý podľa svedka
nastúpil do vozidla na miesto spolujazdca. Pre súd vyznela výpoveď svedka C. O. absolútne vierohodne,
súd nemal žiadne dôvody pochybovať o pravdivosti jeho výpovede napriek tomu, že obžalovaný A.

U. namietal, že svedok O. je pracovne zaradený v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom
obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody. V nadväznosti na tieto námietky obžalovaného
súd primárne zdôrazňuje, že svedok C. O. zhodne vypovedal už v prípravnom konaní a už v uvedenom
štádiu trestného konania opoznal obžalovaných aj v procese rekognície, t.j. v čase, keď obžalovaný A.
U. v označenom ústave na výkon trestu odňatia slobody žiadny trest nevykonával a podľa vyjadrenia

svedka O. s týmto obžalovaným svedok prišiel po prvý krát pracovne do kontaktu až potom, ako trest
odňatia slobody v ich ústave nastúpil.

Súd nemal žiadne pochybnosti ani o veciach, ktoré za odcudzené označili v prípade oboch skutkov
poškodení R. a L., a to bez ohľadu na to, kedy naposledy títo predmetné šperky a poškodení R.

aj finančnú hotovosť kontrolovali. Aj z tohto hľadiska súd výpovede poškodených R. považoval za
absolútne vierohodné, keďže aj podrobne vysvetlili, na základe akého postupu vedeli vyčísliť aj presnú
sumu odcudzenej im finančnej hotovosti a obdobne aj poškodení L. zhodne uviedli, aké konkrétne
šperky boli umiestnené pred samotným skutkom na mieste, z ktorého boli obžalovanými odcudzené.
Pokiaľ sa obhajoba obžalovaného A. U. snažila docieliť pochybnosti o rozsahu skutkami spôsobenej

jednotlivým poškodeným škody s poukazom na časové súvislosti poslednej kontroly týchto odcudzených
vecí poškodenými, súd túto považoval za vyvrátenú samotnými okolnosťami, za ktorých odcudzenie
uvedenýchšperkovahotovostivyšlonajavostým,žeažpozisteníneoprávnenéhopohybucudzíchosôb
v ich domoch v rozhodnom čase vznikla potreba kontroly týchto miestností, ktoré boli tak, ako vyplýva
zo zápisníc o ohliadke miesta činov, rozhádzané a zjavne prehľadávané, ktoré skutočnosti poškodenými

v inej, skutkom predchádzajúcej súvislosti, spozorované neboli a preto ani nebol dôvod na ich kontrolu.
Súd vychádzal z rozsahu odcudzených vecí a hotovosti tak, ako boli uvedené v obžalobe prokurátora,
a teda v súlade s opisom odcudzených vecí jednotlivými poškodenými, pričom ich hodnotu mal zhodne
ako obžaloba preukázanú za týmto účelom zadováženými odbornými vyjadreniami.

Z vykonaného dokazovania tak pre súd vyplynul záver, že obžalovaný A. U., sa dopustil skutku pod
bodom 1 s dosiaľ nestotožnenou osobu a skutku pod bodom 2 s obžalovaným ml. U. U., pričom s
týmito konal vo vzájomnej súčinnosti, zjavne po predchádzajúcom rozdelení úloh s tým, že jeho úlohou
bolo odvrátiť pozornosť poškodených od pohybu jeho spolupáchateľa v ich dome, ktorý sa počas toho
zmocňoval ich šperkov a hotovosti a následne spoločne z miesta činu ušli práve na osobnom motorovom

vozidle obžalovaného A. U..

Aj keď časová nadväznosť skutkov pod bodmi 1 a 2 mohla nasvedčovať účasti obžalovaného ml. U. U.
aj na skutku pod bodom 1 tejto časti výroku rozsudku, a to aj s poukazom na jeho príbuzenský pomer
s obžalovaným A.R. U. a fakt, že sa spolu s ním sa dopustil aj skutku pod bodom 2 tejto časti výroku

rozsudku, súd musel prihliadnuť na fakt, že obžalovaný ml. U. U. nebol ani v prípravnom konaní, ani v
konanípredsúdomvsúvilostistýmtoďalšímskutkomopoznanýžiadnymznámymsvedkom.Poškodený
C. R. do priameho kontaktu so spolupáchateľom obžalovaného A. U. neprišiel vôbec a svedok C. G.,
ktorý práve poškodeného upozornil na fakt, že počas jeho rozhovoru s obžalovaným A.R. U. zo zadnejčasti dvora poškodeného vyšla druhá osoba, nielenže nebol v prípravnom konaní vôbec vypočutý,
ale ani účastný procesu rekognície. Svedok C. G. pritom na hlavnom pojednávaní nevedel páchateľov
žiadnym bližším spôsobom opísať a dokonca hovoril o troch osobách, ktoré v čase a v súvislosti s

týmto skutkom vnímal ako podozrivé. Za tohto stavu, pokiaľ svedok C. G. vnímal dokonca tri osoby ako
podozrivé zo spáchania skutku pod bodom 1 tejto časti výroku rozsudku, nemožno podľa názoru súdu
napriek vyššie označenej časovej nadväznosti skutku pod bodom 2 tejto časti výroku rozsudku( v ktorej
súd dospel k záveru o jeho spáchaní aj obžalovaným ml. U. U.G.) dospieť k jednoznačnému a dôvodné
pochybnosti nevzbudzujúcemu záveru o tom, že obžalovaný ml. U. U. sa dopustil aj tohto skutku pod

bodom 1. Z tohto dôvodu v zmysle zásady in dubio pro reo obžalovaného ml. U. U. pre označený skutok
spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku tak, ako je uvedené vo časti III.
výroku tohto rozsudku.

Súd tak dospel k záveru o vine obžalovaného A. U. v bodoch 1 a 2 tejto časti výroku rozsudku a o vine
obžalovaného ml. U. U. za skutok pod bodom 2 tejto časti výroku rozsudku s tým, že obžalovaný A. U.

sa uvedeného konania dopustil napriek jeho odsúdeniu pre prečin krádeže rozsudkom Okresného súdu
Veľký Krtíš sp.zn. 9T/126/2012 a tiež napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
sp.zn. 3T/192/2005 z 16.02.2006, právoplatným dňa 07.03.2006, odsúdený za spáchanie trestného činu
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 k 234 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

Obžalovaní protiprávnym konaním, opísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, naplnili všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty, a to:
- obžalovaný A. U. v bodoch 1 a 2 pokračovacieho prečinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §
212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom
porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 194 odsek 1, odsek 3 písmeno a)

Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona a § 38 odsek 5 Trestného
zákona z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej stránky, pretože úmyselne (§15
písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmov chránených Trestným zákonom, a to záujmu
na ochrane majetku fyzických a právnických osôb a na ochrane domovej slobody jednotlivca tým, že
spoločným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a spáchal čin,

hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a spoločným konaním
neoprávnene vnikol do obydlia iného a v bode 1 spáchal čin voči chránenej osobe (osobe vyššieho veku)
a opätovne spáchal zločin,
- obžalovaný ml. U. U. bode 2 prečinu porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 194 odsek 1 Trestného zákona z hľadiska subjektu, subjektívnej stránky, objektu i objektívnej

stránky, pretože úmyselne ( §15 písmeno a) Trestného zákona) zasiahol do záujmu chráneného
Trestným zákonom, a to záujmu na ochrane domovej slobody jednotlivca tým, že spoločným konaním
neoprávnene vnikol do obydlia iného.
Súd nemal žiadne pochybnosti ani o priamej príčinnej súvislosti medzi uvedeným protiprávnym konaním
obžalovaných a následkami ich činov na jednej strane a ich úmyselným zavinením na strane druhej.

Pokiaľ ide o žalované prečiny, jeho zákonné znaky naplnili obžalovaní aj po stránke materiálnej, pretože
jeho závažnosť rozhodne nie je u obžalovaného A. U. nepatrná ( §10 odsek 2 Trestného zákona)
a u obžalovaného ml. U. U. rozhodne nie je malá (§ 95 odsek 2 Trestného zákona). V konkrétnom
prípade je určená predovšetkým spôsobom vykonania činov, ich následkami, okolnosťami, za ktorých
boli spáchané, mierou ich zavinenia a zištnou pohnútkou obžalovaných.

Súd dospel k záveru, že obžalovaný A. U. spáchal skutok pod bodom 1 na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku, majúc za to, že skutok bol spáchaný v súvislosti s vekom poškodených, o čom svedčí
spôsob komunikácie obžalovaného s poškodeným C. R. za účelom odpútania jeho pozornosti a teda
uľahčenia spáchania činu.

Súd konanie obžalovaných kvalifikoval podľa zákona účinného v čase spáchania skutkov, pretože
neskorší zákon nie je pre obžalovaných priaznivejší (predovšetkým u obžalovaného A. U., keďže s
účinnosťou od 01.01.2017 by bola na mieste kvalifikácia skutku pod bodom 1 ako zločinu krádeže podľa
§ 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b), odsek 4 písmeno f) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139

odsek 1 písmeno e) Trestného zákona).

K výrokom o treste:Zo správ a charakteristík k osobe obžalovaného A. U. zistil, že tento sa v mieste trvalého bydliska
nezdržiava. Obžalovaný má v evidencii priestupkov záznamy za spáchanie priestupkov aj proti majetku.
Obžalovaný bol dosiaľ opakovane súdne trestaný. Okrem odsúdení, ktoré sú súčasťou popisu skutkov

vo výrokovej časti tohto rozsudku, súd poukazuje aj na jeho odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
Galanta sp.zn. 3T/244/2012 z 06.09.2013, právoplatným dňa 24.09.2013, za spáchanie prečinu krádeže
podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona a za čo mu bol uložený súhrnný trest
odňatia slobody 2 roky a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so

stredným stupňom stráženia a za súčasného zrušenia výroku o treste rozsudku Okresného súdu Levice
sp.zn. 3T/171/2012 z 22.10.2012. Následne Okresný súd Nitra trestným rozkazom sp.zn. 2T/61/215 z
30.06.2015, právoplatným dňa 06.08.2015, pri uznaní viny obžalovaného z prečinu krádeže podľa § 212
odsek 2 písmeno a), odsek 3 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona u obžalovaného upustil od uloženia súhrnného trestu vo
vzťahu k vyššie citovanému rozsudku Okresného súdu Galanta. Obžalovaný bol odsúdený aj v Českej

republike rozsudkom Okresného súdu Pardubice sp.zn. 3T/252/2013 z 03.12.2013, právoplatným dňa
25.02.2014, a to pre trestný čin krádeže a bol mu uložený trest odňatia slobody 3 roky a 6 mesiacov.

Pokiaľ ide o obžalovaného ml. U. U., tento sa rovnako v mieste svojho trvalého bydliska nezdržiava,
obcou Čeláre bol počas jeho pobytu v nej hodnotený negatívne s tým, že sa správal drzo, klamal a

bol podozrivý z krádeží. V evidencii priestupkov má obžalovaný naposledy evidovaný priestupok proti
majetku z roku 2015. Zo šetrenia pomerov obžalovaného ešte ako mladistvého vyplýva, že tento v
čase šetrenia pomerov cestou ÚPSVaR Veľký Krtíš nevykazoval problémové správanie, bol študentom
odborného učilišťa v odbore kuchár - čašník s tým, že nemal zníženú známku zo správania a riadne
sa zúčastňoval vyučovacieho procesu. Aktuálne obžalovaný dlhodobo žije aj s rodinou v zahraničí - vo

Veľkej Británii, kde pracuje ako čašník. V odpise z registra trestov má obžalovaný viacero záznamov pre
spáchanie trestnej činnosti. Rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/93/2015 z 05.10.2015
bol obžalovaný ako mladistvý uznaný vinným zo zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno
a), odsek 4 písmeno b) Trestného zákona a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek
1 Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody 1 rok so zaradením do ústavu na

výkon trestu pre mladistvých, ktorý trest vykonal dňa 09.03.2016. Z tohto dôvodu sa na obžalovaného v
tejto veci s poukazom na ust. § 121 odsek 1 Trestného zákona hľadí, akoby nebol odsúdený. Trestným
rozkazom Okresného súdu Senica sp.zn. 2T/7/2017 z 05.06.2017, právoplatným dňa 30.06.2017, bol
obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 8 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu

na skúšobnú dobu 18 mesiacov, ktorá u obžalovaného uplynula dňa 01.01.2019. U obžalovaného tak
prichádzalo do úvahy ukladanie samostatného trestu.

Súd pri rozhodovaní o treste obžalovaným postupoval podľa zásad uvedených v § 34 Trestného zákona,
zisťoval poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol na spôsob spáchania činu, jeho následok, osobu

obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy.

Súd u obžalovaného A. U. nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, ale zistil
u neho priťažujúcu okolnosť, a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona (spáchal viac trestných
činov). Priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona súd obžalovanému nepriznal,

pretože pred spáchaním skutkov v prejednávanej veci bol odsúdený jedine ako nezahladenými týmto
odsudzujúcimi rozsudkami, ktoré sú súčasťou popisu skutku vo výrokovej časti tohto rozsudku a teda
odôvodňujúcichprísnejšiuprávnukvalifikáciuauloženieiprísnejšiehotrestu.Súdobžalovanémuukladal
úhrnnýtrestpodľazásaduvedenýchvust.§41odsek1Trestnéhozákona,pričomnajprísnejšietrestným
zo zbiehajúcich sa trestných činov je zločin podľa § 194 odsek 3 Trestného zákona, kde je základná

sadzba trestu odňatia slobody 3 až 8 rokov. Súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona prihliadol
na pomer a mieru závažnosti u obžalovaného zistenej priťažujúcej okolnosti a pri absencii okolností
poľahčujúcich však nezvýšil dolnú hranicu trestu odňatia slobody podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona,
pretože z dôvodu opätovného spáchania zločinu zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa §
38 odsek 5 Trestného zákona o jednu polovicu, t.j. na 5,5 roka. Súd obžalovanému uložil trest odňatia

slobody vo výmere 6 rokov majúc za to, že trest uvedenej výmery je na ochranu spoločnosti a nápravu
obžalovaného dostatočný. Súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol
vo výkone trestu uloženého mu za úmyselný trestný čin.Súd je toho názoru, že uložený trest reflektuje závažnosť obžalovaným spáchaných trestných činov, ich
následky v majetkovej sfére poškodených ako aj neskoršie správanie sa obžalovaného, ktorý bol i po
spáchaní žalovaných skutkov súdne trestaný pre zhodnú trestnú činnosť v Českej republike, čo svedčí

o jeho postoji k právnym poriadkom stanoveným normám správania. Súd je toho názoru, že uložený
trest splní účel trestu nielen z hľadiska represívneho a individuálnej prevencie (zabráni obžalovanému v
páchaní trestnej činnosti a vytvorí u neho predpoklady pre vedenie riadneho života v budúcnosti) ale aj,
a to predovšetkým, z hľadiska prevencie generálnej tým, že dostatočne ochráni spoločnosť a súčasne
aj iných odradí od páchania trestnej činnosti.

U obžalovaného ml. U. U. súd rovnako nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného
zákona,aleanipriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestnéhozákona.Priznaniepriťažujúcejokolnostipodľa
§ 37 písmeno m) Trestného zákona nebolo na mieste, pretože obžalovaný pred spáchaním skutku v
prejednávanej veci odsúdený nebol. Vyššie uvedený fakt zahladenia odsúdenia obžalovaného vo veci
Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/93/2015 súčasne bránil už vo veci ukladať súhrnný trest, ktorého

uloženiebyinakprichádzalodoúvahy. Súdtakobžalovanémuukladalsamostatnýtrestpodľa194odsek
1 Trestného zákona, kde je základná sadzba trestu odňatia slobody 0 až 2 roky, ktorá trestná sadzba
sa u mladistvých znižuje podľa § 117 odsek 1 Trestného zákona na polovicu, t.j. na 0 až 1 rok. Súd pri
absencii poľahčujúcich aj priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona obžalovanému
uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace a za zistenia podmienok podľa § 49 odsek 1 písmeno

a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného podmienečne odložil na skúšobnú
dobu 1 rok.

Súd si je vedomý faktu, vyplývajúceho z vyššie zadovážených charakteristík k osobe obžalovaného, že
v čase spáchania predmetného prečinu v prejednávanej veci bolo uvedené správanie sa obžalovaného

plne v súlade s vtedy ním vedeným spôsobom života. Rovnako je zrejmé i to, že obžalovaný aj po výkone
trestu odňatia slobody vo veci Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 9T/93/2015 neviedol riadny život,
keďže sa následne bezprostredne po vykonaní trestu odňatia slobody dňa 10.07.2016 už ako plnoletý
dopustil znovu trestného činu krádeže, z ktorého spáchania bol uznaný vinným trestným rozkazom
Okresného súdu Senica sp.zn. 2T/7/2017. Po tomto odsúdení však súd nemá k dispozícii žiadne

negatívne poznatky k osobe obžalovaného a jeho správaniu, zo zadovážených podkladov vyplýva, že
obžalovaný sa ani počas skúšobnej doby posledného podmienečného odsúdenia nedopustil priestupku
ani iného trestného činu, obžalovaný je toho času vo veku 22 rokov, žije so svojou rodinou v zahraničí,
kde je riadne zaradený do pracovného procesu, pričom je otcom maloletého dieťaťa. Za tohto stavu,
keď od spáchania prečinu obžalovaným, spáchaným ešte ako mladistvým, uplynulo už viac ako 6 rokov,

by ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému tak, ako navrhoval prokurátor,
bolo v zjavnom rozpore s účelom trestu zvlášť, pokiaľ súd i toho času tento obžalovanému ukladá
ako mladistvému, a kedy je prioritným z hľadiska splnenia jeho cieľa výchova obžalovaného k životu
v súlade s právnym poriadkom. Súd preto dospel k záveru, že obžalovaný toho času aj vzhľadom na
svoj vek, zodpovednosť voči svojej rodine a izolovaný život od výchovného prostredia, ktoré dosiaľ

tolerovalo(amožnoipodporovalo)jehotrestnúčinnosť,prehodnotísvojedoterajšiesprávanieatakéhoto
sa v budúcnosti vyvaruje. Z týchto dôvodov mal súd za to, že toho času hrozba nariadenia výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody počas skúšobnej doby 1 rok v prípade porušenia podmienok
podmienečného odsúdenia, vytvorí u obžalovaného už definitívne podmienky pre vedenie riadneho
života aj v budúcnosti.

K výroku o náhrade škody:

V prípravnom konaní včas a riadne uplatnili nárok na náhradu škody C. R. a L. R. a tiež aj poškodení
A. L. a G. L. v súvislosti s odcudzenými im vecami. Tak, ako je vyššie uvedené, súd mal výšku

poškodeným spôsobenej škody bez akýchkoľvek pochybností preukázanú výpoveďami poškodených
a odbornými vyjadreniami k hodnote jednotlivých im odcudzených vecí, pričom škodu v takejto výške i
poňal do skutkovej vety výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku. Vzhľadom na uvedené závery preto
súd zaviazal obžalovaného A. U. k náhrade škody vo výške 975,- Eur v prospech poškodených R. s
tým, že títo sú voči nemu titulom náhrady škody oprávnení spoločne a nerozdielne a za rovnakých

podmienok zaviazal obžalovaných A. U. a ml. U. U. spoločne a nerozdielne k náhrade škody v prospech
poškodených L. vo výške 170,- Eur.K výroku pod bodom II. rozsudku:

Pokiaľ ide o skutok zo dňa 05.06.2013, spáchaný na škodu poškodenej K. I., ktorý obžaloba kládla za

vinu obžalovanému A. U., súd na základe vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti o tom,
že žalovaný skutok sa stal a že tento i vykazuje znaky trestného činu. Z vykonaného dokazovania totiž
vyplynulo, že v rozhodnom čase skutočne došlo v rodinnom dome poškodenej k odcudzeniu v obžalobe
opísaných šperkov zo zlata, ako aj finančnej hotovosti vo výške 50,- Eur a z vykonaného dokazovania
vyplýva i to, že páchateľ vnikol do rodinného domu poškodenej tak, že preskočil betónový deliaci múr,

oddeľujúci pozemok poškodenej od susedného pozemku F. T., odkiaľ páchateľ na preskočenie použil
pristavený plechový sud. Podľa názoru súdu však zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplýva záver,
že týmto páchateľom mal byť práve obžalovaný A. U..

Možno síce prisvedčiť logickému úsudku poškodenej, ktorá potom, čo zaregistrovala obžalovaného
A. U. v prednej časti dvora svojho rodinného domu a bezprostredne potom ho aj z neho vykázala

preč, pričom sledovala následne pohyb všetkých troch návštevníkov suseda T., že pokiaľ jeden z
týchto návštevníkov (W. U.) bol po celý čas vo vnútri domu suseda T. a ďalší jeho spoločník (U.
U.) sedel na schodoch pred domom, že týmto páchateľom mohol byť práve obžalovaný A. U..
Táto domnienka poškodenej však nebola preukázaná žiadnym ďalším dôkazom, smerujúcim proti
obžalovanému. Rozhodnutie o vine obžalovaného totiž nemožno založiť na domnienkach, ale vina

musí byť obžalovanému preukázaná vykonanými dôkazmi, tvoriacimi ucelenú, žiadnou pochybnosťou
nenarušenú reťaz dôkazov, umožňujúcou dospieť iba k jednoznačnému záveru, že páchateľom skutku
je práve obžalovaný.

Obžalovaný A. U. ani nepopieral, že sa dňa 05.06.2013 nachádzal v blízkosti bydliska poškodenej, ako

ani to, že pri príchode k miestu bydliska ich známeho F. T. preskočil z ulice predné oplotenie dvora
poškodenej I.. Bránil sa však tým, že z jeho strany došlo k omylu a ihneď po oslovení samotnou
poškodenou plot ihneď preskočil naspäť. Obžalovaný však popieral, že by do dvora poškodenej vošiel
kedykoľvek následne počas jeho návštevy u F. T. a popieral tak nielen krádež šperkov a hotovosti
poškodenej, ale aj samotné vniknutie do jej dvora spôsobom, opísaným v obžalobe. Súd je toho názoru,

že záver o tom, že následne obžalovaný A. U. počas toho, ako jeho spoločník W. U. trávil čas návštevy v
dome F. T., preskočil v zadnej časti jeho pozemku betónový plot a tak vnikol na pozemok poškodenej I.,
následnedojejdomuaodcudzilznehoveci,uvádzanévobžalobe,nevyplývazožiadnehozvykonaných
dôkazov. Obžalovaný totiž následne nebol videný na pozemku ani v dome poškodenej, a to nielen
samotnou poškodenou, ktorá na túto časť svojho pozemku nemala počas svojej práce v jeho prednej

časti od ulice výhľad, ale ani iným svedkom. Pri ohliadke miesta činu (ktorá bola vykonaná až s veľkým
časovým odstupom a dodatok k nej, zameraný na zadnú časť dvora poškodenej, dokonca ešte neskôr)
neboli zistené žiadne stopy, umožňujúce identifikovať práve obžalovaného. Účasť obžalovaného A. U.
na žalovanom skutku súčasne nevyplýva ani nepriamo z akéhokoľvek iného na hlavnom pojednávaní
vykonaného dôkazu a súdu súčasne neboli nielen navrhnuté, ale samotnému známe žiadne iné dôkazy,

ktoré by z tohto hľadiska mohli vec ešte bližšie objasniť.

Z hľadiska tohto záveru je pritom podľa názoru súdu nevyhnutné rozlišovať skutok, kladený za vinu
obžalovanému A. U.G. podanou obžalobou prokurátora a faktom jeho zjavne tiež neoprávneného
vniknutia na pozemok poškodenej K. I. po jeho príchode na návštevu k F. T. a ku ktorému došlo v inom

čase a za rozdielnych skutkových okolností, než sú opísané v obžalobnom návrhu prokurátora a teda
nesúvisiacich s neoprávneným vniknutím do samotného domu poškodenej a odcudzením jej šperkov a
finančnej hotovosti. Z tohto hľadiska ide preto podľa názoru pre absenciu totožnosti skutku o rozdielny
skutok, pre ktorý nebola na obžalovaného v tejto veci podaná obžaloba a preto sa súd z hľadiska
posudzovania viny týmto zaoberať vôbec nemohol.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd postupoval v zmysle zásady „in dubio pro reo - v
pochybnostiach v prospech obvineného“, z ktorej vyplýva pre súd povinnosť rozhodnúť v prospech
obžalovaného, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním
ďalších dostupných dôkazov a jednak ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký

dôsledok, ako dokázaná nevina (ktorú obžalovaný ani nie je v konečnom dôsledku povinný dokazovať).
Na uvedené pravidlo v prejednávanej veci súd zvlášť poukazuje preto, že uznať vinu obžalovaného je
možné iba vtedy, ak je vina obžalovaného pozitívne prokurátorom dokázaná, t.j. preukázaná dôkazmi,
ktoré ho zo spáchania žalovaného skutku usvedčujú takým spôsobom, že o vine obžalovanéhoneexistujú žiadne dôvodné pochybnosti. Nakoľko v prejednávanej veci sa tak nestalo, súd obžalovaného
spod obžaloby podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil.

Keďže súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, poškodenú K. I. s uplatneným nárokom na náhradu
škody obligatórne odkázal podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti
konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).