Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/216/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217566
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217217566.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, IČO: 043
55 211, so sídlom: Příkop 843/4, 602 00 Zábrdovice, Brno, zastúpený: JUDr. Barbora Korenecová,
advokátka so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, proti žalovanému: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX, Q., zastúpená: Združenie na ochranu práv občana - AVES, IČO : 50 252 151, so sídlom Jána

Jána Poničana č. 9, Bratislava, o zaplatenie 350,- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Csp/283/2017-66 zo dňa 19.03.2019 v spojení s
opravným uznesením č. k. 5Csp/283/2017-88 zo dňa 10.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením r u š í a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 350,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 350,- € od 26.12.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vo výroku II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že podľa výroku
III. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

2.Napadnutýrozsudoksúdprvejinštancieodôvodnilust.§52,§53,§54,§544ods.1až3 Občianskeho
zákonníka, § 1 ods. 2, ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 4,
§ 5 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku, § 297 písm. b),
§ 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.

3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na obsah dojednania zmluvy poskytnutú
čiastkubolapovinnážalovanávrátiťvlehotekratšejako3mesiacevdôsledkučohoúversaneposudzuje
podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona číslo 129/2010Z.z.).
Žalobca si svoju povinnosť splnil, keď žalovaná porušila podmienky zmluvy, nevrátila úver riadne a včas
do 28 dní od poskytnutia úveru 18.11.2014, dňom nasledujúcim 19.12.2014 sa dostala do omeškania
so zaplatením dlhu. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona, keď žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania stanovených zákonom vo výške 5,05% ročne. Strany sporu si dojednali zmluvnú
pokutu 12,00 €, v ktorej časti žalobca vzal žalobu späť ešte pred vydaním platobného rozkazu. Žalobca
si neuplatnil nárok na zaplatenie nákladov za poskytnutý úver. Predmetom sporu ostala výlučne len istiny
350,00 €, keď žalovaná ani po obdržaní žaloby žiadnu časť dlhu neuhradila, hoci si bola vedomá, že
nárok minimálne čo do istiny by mohol byť dôvodný, keď v odpore považovala nárok za bezdôvodné
obohateniezjejstranyvsume350,00€avtejtovýškeboloajvyhovenéžalobe.Žalobcadojednalzmluvu

o spotrebiteľskom úvere so žalovanou ešte v roku 2014, žalobu podal až v roku 2017, pričom, žalovaná
si vedomá svojej povinnosti, vrátiť dlh aspoň čo do istiny 350,00 €, tento ani po uplynutí viac než štyrochrokov nezaplatila. Ochrana spotrebiteľa, neznamená, že spotrebiteľ požíva bezmedzú ochranu a túto
ešte aj zneužíva na oddialenie splnenia povinnosti, o ktorej je presvedčený, že nárok oprávneného je
dôvodný. Spotrebiteľ koná pri uzatváraní zmlúv ako svojprávny subjekt, vedomí si záväzkov plynúcich

zo zmluvy, minimálne čo do základu. V prípade pochybností, vždy má možnosť vopred sa presvedčiť
o správnosti svojho postupu, zvážiť si svoje pomery, pred tým ako podpíše zmluvu, keď má povinnosť
vrátiť dlh do 28 dní. Je nepochopiteľné, že až po troch rokoch si žalovaná uvedomila svoju neschopnosť
v tak krátkom čase dlh vrátiť. Nič jej nebránilo zobrať si úver od iného subjektu, dojednať splátkový
kalendár a podľa svojich možností v primeranej lehote dlh splatiť. Žalovaná však takýto postoj v žiadnom

smere neprejavila, čo dokazuje jej vedomé neplnenie ani základnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, keď plnenie prijala, ale nechcela včas vrátiť a ani po podaní žaloby. Potom
odpor podaný žalovanou, kde napáda opodstatnenosť takých nárokov, ktoré si žalobca neuplatňuje,
náklady na poskytnutie úveru 100,00 €, zmluvnú pokutu, a solventnosť žalovanej, boli bezvýznamné,
nakoľko výsledok je taký istý, ako keby odpor nebol podaný. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100,00%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorým sa domáhala jeho zrušenia
a vrátenia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. zmeny a zamietnutia žaloby. Žalovaná napriek
tomu, že ustanovenie CSP pripúšťa možnosť pojednávanie nenariadiť, očakávala, že súd vo veci
nariadi pojednávanie, nakoľko žalovaná nepovažuje danú vec ako otázku jednoduchého právneho

posúdenia veci a ešte sa nevyjadrila ku všetkým skutočnostiam, ku ktorým sa mienila vyjadriť na
ústnom pojednávaní, kde mienila navrhnúť okrem iného aj vypočutie svedka. Žalovaná v postavení
spotrebiteľky môže podávať vyjadrenia a navrhovať dôkazy až do vyhlásenia rozsudku, resp. pokým súd
nevyhlási dokazovanie za skončené, čo v sa v prejednávanom spore nestalo; súd prvej inštancie pred
vyhlásením rozsudku nevyhlásil dokazovanie za skončené. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie

sa v rozsudku zameral len na nečestnosť a nekalosť žalovanej, pričom nekalosť a nečestnosť žalobcu
ani len nespomenul, zástupca žalovanej v prvom rade upriamuje pozornosť na podnikanie žalobcu v
oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov. Žalobca sa stal nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej
spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s., IČO: 35 852 453, ktorej sídlo bolo na ul. Pribinova 25, Bratislava a
ktorá zanikla dňa 15.06.2017. Akcionárom zanikajúcej spoločnosti bola známa spoločnosť (nebankový

subjekt) POHOTOVOSŤ, s.r.o, voči ktorej už súdna prax zaujala jednotné stanoviská, a ktorá sa
rovnako stala jediným akcionárom aj u žalobcu. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie len
oboznámením sa Zmluvy o úvere č. 456894, Rozhodcovskej zmluvy k zmluve o úvere, Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru , Dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré súdu predložil žalobca, prihliadol
na tvrdenia žalobcu. V konaní však nebol predložený žiaden dôkaz (žalobca ho nepredložil), že

by žalovaná skutočne prijala návrh zmluvy. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz, že žalobca
skutočne poskytol žalovanej úver vo výške 300,00 eur a finančné prostriedky aj previedol na účet
žalovanej. V konaní nebol (okrem predloženej zmluvy) predložený žiaden dôkaz o registrácii žalovanej
za účelom zriadenia užívateľského účtu, nebola predložená žiadna žiadosť na uzavretie zmluvy, ktorú
mala žalovaná adresovať žalobcovi, nebol predložený žiaden dôkaz, ktorým by žalobca preukázal

zaslanieadoručeniepredzmluvnéhoformuláraobsahujúcehoinformáciespotrebiteľskéhoúveruanebol
predložený dôkaz, že návrh zmluvy bol žalovanej formou elektronickej pošty so súhlasom spotrebiteľa
a vyjadrením kliknutím na odkaz, ktorý mal byť údajne žalovanej zaslaný prostredníctvom elektronickej
pošty, aj skutočne zaslaný. Taktiež nebolo vykonané dokazovanie, či Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, Rozhodcovská zmluva a Dohoda o zrážkach zo mzdy boli žalovanej doručené. Žalovaná totiž

popiera (a popierať skutočnosti mienila na ústnom pojednávaní, avšak nebolo jej to umožnené) uzavretie
zmluvy a poskytnutie finančných prostriedkov, nakoľko vo svojom veku ani náhodou nedokáže pracovať
s počítačom, nemá ani základné znalosti s prácou počítača. Keďže žalovaná mala pôžičku od akcionára
žalobcu nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., tak žalobca disponuje jej osobnými údajmi
a vzniklo u nej podozrenie, či nedošlo k zneužitiu jej osobných údajov. Podozrenie má aj preto, že

predložená úverová zmluva, ktorá je bez uvedenia dátumu a podpisov zmluvných strán, mala byť
uzavretá,resp.odsúhlasenáobidvomistranami,t.j.žalobcomajžalovanouvtenistýdeň,pričomžalobca
ju mal potvrdiť a odsúhlasiť v Bratislave dňa 20.11.2014 o 08:34 hod. a žalovaná ju mala potvrdiť a
odsúhlasiťvoVrakúni20.11.2014o08:34hod..Totižanielektronickoukomunikáciounemôžebyťzmluva
odsúhlasená na zhodnú hodinu, minútu dokonca sekundu - 08:34 hod. Žalovaná si nespomína, že by

prijala finančné prostriedky od žalobcu a o povinnosti platiť žalovanú sumu sa dozvedela až po doručení
platobného rozkazu. Žalobca ju totiž počas štyroch rokov vôbec nekontaktoval ani telefonicky a ani
písomne.5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil aj s poukazom na § 4 zákona č. 102/2014 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzavretých na diaľku, avšak v zmysle ustanovení, ktoré súd cituje v
rozsudku nevykonal žiadne dokazovanie, ako: ,,predávajúci je povinný bezprostredne pred odoslaním

objednávky spotrebiteľa výslovne, jednoznačne a zrozumiteľne uviesť informácie podľa § 3 ods. 1 písm.
a), e), o) a p); Predávajúci je povinný zabezpečiť, aby spotrebiteľ výslovne potvrdil, že bol oboznámený
s tým, že súčasťou objednávky je povinnosť zaplatiť cenu; tlačidlo alebo funkcia "objednávka s
povinnosťou platby"; Na webovom sídle predávajúceho musia byť najneskôr v okamihu začatia
postupu vytvárania objednávky uvedené jasné a čitateľné informácie o prípadných obmedzeniach

dodávky tovaru, ako aj informácie o spôsoboch platby; predávajúci je povinný pred uzavretím zmluvy
prostredníctvom tohto prostriedku uviesť aspoň informácie podľa § 3 ods. 1 písm. a), b), e), h) a o); V
prípade zmluvy o službách uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho musí byť výslovný
súhlas podľa odseku 6 zaznamenaný na trvanlivom nosiči; Zmluva, ktorej náležitosti boli dohodnuté
počas telefonického rozhovoru z podnetu predávajúceho podľa odseku 1, je uzavretá, keď je vyjadrenie
súhlasuspotrebiteľasobsahomnávrhuvpísomnejforme23)doručenépredávajúcemu.Akjenesplnenie

povinnostipodľaodseku2spôsobiléuviesťspotrebiteľadoomyluoodplatnostiprávnehoúkonu,celkovej
cene tovaru alebo služby alebo o spôsobe výpočtu celkovej ceny, spotrebiteľ nie je povinný cenu za
dodaný tovar alebo poskytnutú službu uhradiť.

6. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že vzhľadom na obsah dojednania zmluvy

poskytnutú čiastkou bola povinná žalovaná vrátiť v lehote kratšej ako 3 mesiace v dôsledku čoho úver
sa neposudzuje podľa ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 3 písm. l/ zákona číslo
129/2010Z.z.). Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov
a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými
veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9 ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14,

16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu. Predmetná zmluva o úvere síce nie je zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko úver mal byť splatený v lehote nepresahujúcej tri mesiace (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona o
spotrebiteľských úveroch), avšak žalobca v zmysle ustanovenia § 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch má postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje
úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. Podľa zákonného ustanovenia § 24 ods. 1

zákona o spotrebiteľských úveroch sa však aj na zmluvu o úvere uzatvorenú s iným veriteľom, ktorá
nie je spotrebiteľským úverom vzťahujú taxatívne stanovené ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch. V prípade, ak by aj žalovaná skutočne uzavrela so žalobcom predmetnú zmluvu, tak Zmluva o
pôžičke bola uzatvorená ako spotrebiteľský úver podľa § 24 zákona č. 129/2010 Z.z.. Vzájomné vzťahy
medzi zmluvnými stranami by boli spotrebiteľské, nakoľko žalobca by poskytol pôžičku žalovanej v

rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná by bola v postavení fyzickej osoby, ktorej by bola pôžička
poskytnutá na jej osobné účely. Preto mal súd prvej inštancie aplikovať na posudzovanie právnych
vzťahov aj zákon č. 129/2010 Z.z..

7. Žalovanej z rozsudku nie je zrejmé, čo mal súd prvej inštancie na mysli, cit.: ,,Žalobca si svoju

povinnosť splnil, keď žalovaná porušila podmienky zmluvy, nevrátila úver riadne a včas do 28 dní od
poskytnutia úveru 18.11.2014 dňom nasledujúcim 19.12.2014 sa dostala do omeškania so zaplatením
dlhu“. Súd prvej inštancie nezdôvodnil akú povinnosť si žalobca splnil, keď žalovaná porušila podmienky
zmluvy. Žalovaná odmieta názor súdu prvej inštancie, že si mala byť vedomá počas troch rokov, že má
vrátiť dlh aspoň čo do istiny 350,00 €, a že tento ani po uplynutí viac než štyroch rokov nezaplatila.

Žalovaná odmieta názor súdu, že zneužíva spotrebiteľskú ochranu na oddialenie splnenia povinnosti,
o ktorej by podľa názoru súdu mala byť presvedčená, že nárok oprávneného (malo byť žalobcu) je
dôvodný. Žalovaná nikdy nevyslovila, že je presvedčená o tom, že nárok žalobcu je dôvodný, práve
naopak, považuje ho za nedôvodný, dokonca zvažuje podať voči žalobcovi podnet orgánom činným
v trestnom konaní. Žalovaná odmieta názor súdu, že by si mala byť vedomá záväzkov plynúcich z

predmetnej zmluvy, minimálne čo do základu. Žalovaná nie je si vedomá toho, že by mala mať možnosť
vopred sa presvedčiť o správnosti svojho postupu, zvážiť si svoje pomery, pred tým ako mala údajne
podľa názoru súdu predmetnú zmluvu podpísať, a keď mala údajne povinnosť vrátiť dlh do 28 dní.
Pre žalovanú je taktiež nepochopiteľný názor súdu, že až po troch rokoch si žalovaná uvedomila svoju
neschopnosť v tak krátkom čase dlh vrátiť, o ktorom totiž žalovaná tri roky nevedela a preto jej nie je

známe, prečo si mala túto svoju neschopnosť uvedomiť. Taktiež nechápe, čo mal súd na mysli tým, že
jej nič nebránilo zobrať si úver od iného subjektu, dojednať splátkový kalendár a podľa svojich možností
v primeranej lehote dlh splatiť. Nie je nám známe, prečo súd prvej inštancie vytýka nedostatky výlučne
žalovanej a vo vzťahu k žalobcovi nemá žiadne výhrady. Súdu prvej inštancie nie len že nevadí spôsobžalobcu uzatvárania zmluvy, RPMN so štvorciferným číslom, úžerná odplata, lehota splatnosti, ale v
rozsudku sa ani len nezmienil, že (v prípade ak sa preukáže, že zmluva bola skutočne uzavretá a
žalovaná skutočne dostala finančné prostriedky) tak ako žalovaná by konala nezodpovedne tak konal

aj žalobca, ktorý naviac porušil svoje zákonné povinnosti. Súd sa zaoberal výlučne tým, že žalovaná
nevrátila údajný dlh viac ako štyri roky, pričom žalobcovi nakládol za vinu ani to, že tri roky sa nedomáhal
vrátenia úveru, že žalovanú vôbec nekontaktoval a bol nečinný a teda finančné prostriedky mu nijako
nechýbali (ak ich vôbec poskytol).

8. Ako už bolo uvedené, žalobca nepredložil žiaden dôkaz, a súd prvej inštancie ho ani nežiadal,
pritom odpor bol odôvodnený hlavne pre neskúmanie bonity žalovanej, ktorým by preukázal skúmanie
bonity. V prípade ak zmluva bola uzavretá, žalobca je povinný preukázať skúmanie bonity žalovanej,
t.j. predložiť dôkaz, ktorým preukáže ako zistil príjmy a výdavky žalovanej a je povinný preukázať, ako
mala žalovaná pri príjme 420,00 eur zaplatiť dlh 450,00 eur do 28 dní, v opačnom prípade žalovaná
zastáva názor, že žalobca konal vedome, t.j. vedel, že žalovaná by dlh v žiadnom prípade nesplatila

v lehote 28 dní, a konal s úmyslom dosiahnuť buď zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá nie je podpísaná, alebo dosiahnuť vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý by uplatnil v
exekučnom konaní, čím by získal väčšie obohatenie. Žalovaná odmieta názor súdu, že vedome neplnila
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď plnenie prijala, ale nechcela včas vrátiť
a ani po podaní žaloby. V jednom prípade súd uvádza, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom

a následne uvedie, že zmluva je o spotrebiteľskom úvere. Nebolo preukázané platné uzavretie zmluvy
a nie je preukázané, že žalovaná prijala plnenie a preto žalovaná považuje za absurdné, že nechcela
plnenie vrátiť a ani po podaní žaloby (prečo by mala vracať niečo, čo nedostala). Za nezrozumiteľný
považuje aj názor súdu, že ,,odpor podaný žalovanou, kde napáda opodstatnenosť takých nárokov,
ktoré si žalobca neuplatňuje, náklady na poskytnutie úveru 100,00 €, zmluvnú pokutu, a solventnosť

žalovanej, boli bezvýznamné, nakoľko výsledok je taký istý, ako keby odpor nebol podaný“. Podaným
odporom žalovaná totiž napadla hlavne absolútnu neplatnosť právneho úkonu aj pre rozpor s dobrými
mravmi, pretože takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy, kedy žalovaná mala vrátiť dlh v
lehote 28 dní aj keď na to nemala a žalobca o tom vedel, a vzniesli námietku premlčania, čím sa súd
prvej inštancie ani nezaoberal, naviac, keď žalobca sa žiadnym vyjadrením neohradil voči vzneseným

námietkam žalovanou. Akým spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity žalovanej
sasúdprvejinštancienevysporiadal.Jeirelevantné,žežalobcasičiastočnýmspäťvzatímužneuplatňuje
náklady na úver a zmluvnú pokutu, dôležité je že si nárok uplatňoval podaným žalobným návrhom a
dôležité je, že náklady na úver, zmluvná pokuta a RPMN vo výške až 2 430,96 % boli zakomponované
do spotrebiteľskej zmluvy. Na kategóriu dobrých mravov sa kladie osobitný dôraz pri spotrebiteľských

zmluvách.

9. Nie je ničím výnimočným vysledovať, že súdne konania v rôznych podobách sa stávajú priestorom na
sofistikované právne konštrukcie, ktorými sa sleduje obohatenie sa na úkor iného a kým osoba konajúca
s takýmto zlým úmyslom vyzerá ako odborne zdatný subjekt, tak obeť takéhoto konania odborne slabý a

neskúsený spotrebiteľ je vo výsledku osobou nezodpovednou. Zmysel a cieľ súdneho konania a výkonu
spravodlivosti ekvity sa pri nadmerne formalistickom prístupe úplne vytráca. Za všetko hovorí výsledok
takéhoto procesu, podľa ktorého je evidentne spotrebiteľ zaviazaný na plnenia z nečestných zmluvných
podmienok, dokonca z nepreukázaných nárokov. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania -
poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov (porov. spravodlivosť nad formálne

zneniezákona,správaprezidentaSRostaverepublikyz18.06.2015).Ústavnečlánkyosúdnejochrane
čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym
poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti
načrtol český Ústavný súd keď v jednom zo svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo,
ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým

nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky
aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho, ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj
nález Ústavního soudu ČR sp.zn. II. ÚS 222/07). Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne
obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo
súdnej kontroly. Je síce pravdou, že SD EÚ zvýšil nároky na spotrebiteľov a na ich aktivitu (porov.

rozsudok C-34/13 Kušionová), ale vo vzťahu k tomu, aby sa snažili a urobili viac pre to, aby sa vec
dostala pred súd. Pokiaľ však už má vec sudca tzv. ,,na stole“ a preskúmava vec, tak je povinný ex offo
reagovať na nečestné konanie veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 Smernice.
V prípade spotrebiteľskej zmluvy ak existujú dôvodné pochybnosti o správnosti údajov uvedených vzmluve pri určovaní úrokovej sadzby, výšky RPMN, celkových nákladov, celkovej splatnej čiastky, atď...
t.j. ich nesprávne uvedenie je spájané s bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, na čo súd prihliada
ex offo (uznesenie SDEÚ vo veci C-76/10).

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v

ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného

sporového poriadku).

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdenie otázky, či súd prvej inštancie postupoval
správne, keď žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie § 297 písm. b) Civilného
sporového poriadku rozhodol bez nariadenia pojednávania. Predtým súd prvej inštancie rozhodol vo
veci platobným rozkazom, ktorý bol zrušený z dôvodu odporu podaného žalovanou. Žalovaná v odpore
spochybňovala platnosť spotrebiteľskej zmluvy, pre nesplnenie podmienok požadovaných zákonom,
preverenie bonity klienta, možnosti vrátenia dlhu do 28 dní a neprimeranosti nákladov za poskytnutie

úveru 100,00 €, namietala absolútnu neplatnosť zmluvy, žiadala nárok posúdiť podľa § 451 ods.1 a 2
OZ ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a vzniesla námietku premlčania.

14. Podľa § 149 Civilného <.).

40. Porušením práva na spravodlivý proces je potrebné podľa odvolacieho súdu chápať i taký postup
súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznáva Civilný
procesný poriadok za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými

predpismi. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením
základného práva strany sporu (účastníka súdneho konania) na spravodlivý proces, toto právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994,

séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č.
18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. I. ÚS 226/03), treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

41. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku (čo je použiteľné i pre uznesenie) súd uvedie,
čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku
použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považujeza preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa odseku 3, ak sa súd

odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku obsahuje aj dôkladné odôvodnenie
tohto odklonu.

42. Odôvodnenie rozsudku súdu a primerane i uznesenia (§ 234 ods. 2 CSP) musí mať náležitosti
uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež
s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky
kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel,
ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky,
vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie

súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

43. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom,
spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť
rozhodnutiaakocelku,ktorámôžebyťdôsledkomobsahovejagramatickejnezrozumiteľnosti,neurčitosti

alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa
o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí
byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a

obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a
právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

44. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevyhodnotil skutkovú a právnu argumentáciu

žalovanej, ktorá vo vzťahu k predmetu sporu bola relevantná a svoj záver o dôvodnosti žaloby
odôvodnil len stotožnením sa s argumentáciou žalobcu. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s
argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie. Ak sa súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so zásadnou námietkou sporovej strany, treba
absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za prejav arbitrárnosti a porušenia základného

práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp. zn. II. ÚS 410/2006).

45. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

Civilného sporového poriadku. Závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, v odôvodnení rozsudku nie
sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú
nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového

stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.
Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným
spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Z celkového
kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva absencia presvedčivého a výstižného vysvetlenia

dôvodov rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal podrobnou argumentáciou žalovanej,
ktorá spochybňovala dôvodnosť podanej žaloby.

46. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami

strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia práva
dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.47.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP v

závislosti od miery znemožnenia stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

48. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá

aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda
existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

49.Odvolacísúdupriamujepozornosťajnaviacerérozhodnutiaodvolacíchsúdovvskutkovoobdobných

veciach, v ktorých súdy skonštatovali nepreukázanie uzavretia zmluvy o úvere a nepreukázanie
poskytnutia úveru (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 9Co/112/2019 zo dňa
19.12.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 11Co/362/2018 zo dňa 25.09.2019,
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 9Co/40/2019 zo dňa 10.09.2019, rozhodnutie Krajského
súdu v Nitre sp.zn. 9Co/126/2019 zo dňa 20.06.2019).

50. Odvolací súd konštatuje, že v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie,
ktorým bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než tento napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku

zrušiť a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

51.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkmi konania (akt. stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania (akt. strany), ktorý
ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov
konania (akt. strán) (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a

podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

52. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
§ 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, nariadiť

vo veci pojednávanie, splniť si procesnú povinnosť v zmysle § 181 ods. 2 CSP, na základe iniciatívy
procesných strán prípadne doplniť dokazovanie a následne výsledky vykonaného dokazovania potom
vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15
Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa,

tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v prvom rade posúdiť platnosť uzavretej úverovej
zmluvy, reagujúc tak na rozsiahlu argumentáciu žalovanej, podľa ktorej nie je možné považovať za
preukázané platné uzavretie zmluvy, vysporiadať sa tiež s otázkou reálneho poskytnutia úveru, posúdiť
tiež dôvodnosť vznesenej námietky premlčania, ako aj všetky ďalšie rozhodujúce otázky.

53. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem,
vysvetlenie,ktorézoskutkovýchzisteníodôvodňujúaplikáciuprávetýchtoprávnychnoriemadostatočnú
argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 Civilného sporého poriadku odôvodniť. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie

písomného vyhotovenia rozsudku bolo presvedčivé s uvedením skutočností, ktoré považoval za
preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadneodôvodniť rozhodnutie je odrazom práva sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie
spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán sporu.

54. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).