Rozhodnutie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/186/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209625
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6414209625.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobkyne Z. Z., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom Z. XXX, Z. O., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s. r.
o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária

JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie sumy
1.211,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č. k. 10C/127/2014-264 z 09. apríla 2019, v spojení s opravným uznesením č. k. 10C/127/2014-303 z
30. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom 10C/127/2014-264 zo dňa 09. 04. 2018 v spojení s
opravným uznesením č. k. 10C/127/2014-303 zo dňa 30. 07. 2019 m e n í tak, že žalovaný je povinný

zaplatiť žalobkyni sumu 1.211,35 Eur s 8,15 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 15. 07. 2014 do
zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania na súde prvej inštancie a náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 36 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej

inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom, ako súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej
inštancie“, event. „prvoinštančný súd“), rozsudkom zo dňa 09. 04. 2018 žalobu zamietol (prvý výrok).
O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni náhradu trov
konania v pomere 100 % trov konania (druhý výrok). Opravným uznesením č. k. 10C/127/2014-303 zo
dňa 30. 07. 2019 opravil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/127/2014-264 zo dňa

09. 04. 2018 ohľadne dátumu narodenia žalobkyne, ktorý mal správne znieť „06. 06. 1949“. V ostatných
častiach zostal rozsudok okresného súdu nezmenený.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť jej sumu 1.769,81 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 %
ročne od 15. 07. 2014 do zaplatenia z titulu bezdôvodného obohatenia sa žalovaného, a to na základe

zmluvného vzťahu vzniknutého zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500003231 (ďalej aj ,,Zmluva“) zo
dňa 21. 03. 2011, ku ktorej bola podpísaná aj Dohoda o poskytovaní služieb. Predmetného nároku sa
žalobkyňa domáhala z dôvodu absencie náležitostí predmetnej Zmluvy, z ktorého dôvodu ju považovala
za bezúročnú a bez poplatkov. Podľa predmetnej Zmluvy mal žalovaný poskytnúť žalobkyni úver vo
výške 1.500,- Eur, reálne jej však poskytol sumu 1.284,24 Eur, na ktorý úver mu zaplatila sumu 1.769,81
Eur, z toho po podaní žaloby zaplatila sumu 241,11 Eur.3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 34, § 43, § 43a ods. 1,
§ 44 ods. 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 ods. 1, 6 Zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“,
resp. „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) a dospel k
záveru o nedôvodnosti žaloby žalobkyne z dôvodu premlčania nároku. Mal za preukázané, že Zmluva,
na základe ktorej žalobkyňa požiadala o poskytnutie úveru obsahovala v bode 5. predpokladanú výšku
RPMN 70,01 %, pričom v bode 6. predmetnej Zmluvy žalovaný uviedol inú výšku RPMN, a to 66,37 %,

a podpísal ju dňom 21. 03. 2011, pričom v danom prípade išlo o zmenu návrhu (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý
mala žalobkyňa prijať, Nakoľko Zákon o spotrebiteľských úveroch pod sankciou neplatnosti vyžaduje
uzavretie Zmluvy v písomnej forme, bolo potrebné, aby ju žalobkyňa opäť opatrila podpisom, ktorý
postup nebol dodržaný. Predmetná Zmluva nemala zákonom vyžadovanú písomnú formu, preto ju
posúdil za neplatnú. Údaje o schválenom úvere žalovaným v čase podpisu žalobkyňou neboli obsahom
Zmluvy, preto ich nemohla akceptovať, pretože údaje uvedené bode 6. Zmluvy predstavovali nový návrh

na jej uzatvorenie a nebolo preukázané, že žalobkyňa taký návrh akceptovala. Pre absolútnu neplatnosť
je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t. j. od začiatku a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nie je
prípustná konvalidácia alebo ratihabícia. Predmetnú Zmluvu posúdil ako neplatný právny úkon, pretože
nebola uzatvorená v zákonom predpísanej písomnej forme. S poukazom na hospodárnosť konania
nevykonal dôkaz výsluchom svedkyne U. S., ktorý by nemal vplyv na posúdenie neplatnosti Zmluvy z

dôvodu nedostatku jej písomnej formy. Vzhľadom na chýbajúcu písomnú formu Zmluvy, nepovažoval
za potrebné zaoberať sa námietkami žalobkyne o absencii obligatórnych náležitostí. Reálne žalobkyňa
čerpala sumu 1.284,25 Eur, ktorá skutočnosť nebola sporná, na úver zaplatila celkove sumu 2.495,60
Eur, ktorá taktiež nebola sporná, a preto jej vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 1.211,35 Eur. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žalovaným sa zaoberal predmetnou

námietkou. Dvojročná premlčacia doba pre vydanie bezdôvodného obohatenia plynie odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa
však premlčí za tri roky. Vzhľadom na podanie žaloby žalobkyňou na súd dňa 01. 08. 2014, považoval
nárok žalobkyne za nedôvodný pre vznesenú námietku premlčania, pretože Zmluva bola od počiatku
neplatná. Žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť žalovanému sumu poskytnutého úveru vo výške 1.284,25

Eur, pretože mu zaplatila navyše sumu 2.495,60 Eur, čiže o sumu 1.211,35 Eur naviac. Opravným
uznesením č. k. 10C/127/2014-303 zo dňa 30. 07. 2019 opravil podľa ust. § 224 Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) záhlavie predmetného rozsudku v dátume narodenia žalobkyne, ktorý mal
správne znieť dňa 06. 06. 1949.

4. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP aplikujúc zásadu úspechu,
pričom žalovaný bol v spore plne úspešný, a preto mu priznal náhradu trov konania v pomere 100 %
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a žiadala, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu
1.211,35 Eur s 8,15 % úrokom z omeškania od 15. 07. 2014 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.

6. Namietala inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci
prvoinštančnýmsúdomvsúvislostisposúdenímnámietkypremlčaniavznesenoužalovaným.Poukázala
na nevysporiadanie sa prvoinštančným súdom s námietkou premlčania v napadnutom rozsudku, napriek
tomu, že bol k tomu zaviazaný uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 12Co/43/2017-224

zo dňa 26. 01. 2018. Len stroho konštatoval premlčanie nároku žalobkyne, pričom neuviedol, či ide o
nárok premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe alebo v trojročnej objektívnej premlčacej
dobe, kedy a na základe akých skutočností datoval počiatok plynutia uvedených premlčacích dôb,
a kedy ich plynutie malo skončiť. Preto prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí dostatočne a
výstižne neodôvodnil základné dôvody, ktoré ho viedli k vydaniu rozhodnutia a svoj záver nepodložil

ani len akýmikoľvek ďalšími úvahami, nie to ešte dôkazmi. Predmetné rozhodnutie vykazuje znaky
arbitrárnosti a svojvôle, odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného odôvodnenia podľa § 220 ods.
2 CSP, preto je nepreskúmateľné a nezákonné. Nesúhlasila so záverom o premlčaní nároku. Pre
vydanie bezdôvodného obohatenia právny poriadok SR zakotvuje kombinovanú premlčaciu dobu, a tosubjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú, ktoré začínajú plynúť nezávisle od seba a ich plynutie
končí nezávisle od seba. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť až momentom, kedy sa oprávnený
subjekt objektívne dozvie o takých skutočnostiach, z ktorých dokáže vyvodiť záver o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, pričom prvoinštančný súd mal uvedené
skúmať pri posudzovaní otázky premlčania, čo však neurobil. Prvýkrát malo dôjsť k bezdôvodnému
obohateniu poukázaním tej splátky na účet žalovaného, ktorú prijal ako plnenie nad rámec ním
poskytnutých finančných prostriedkov, a to splátkou zo dňa 29. 11. 2012 vo výške 81,- Eur, ktorou
došlo k úplnému splateniu istiny a k plneniu nad rámec jej poskytnutých finančných prostriedkov. Až

zaplatením uvedenej splátky došlo ďalšími platbami žalobkyne k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného a začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba, ktorá mala uplynúť až dňa 29. 11.
2015. Žalobu podala dňa 01. 08. 2014, teda len po 1 roku a 9 mesiacoch od vzniku bezdôvodného
obohatenia, preto trojročná objektívna premlčacia doba nemohla uplynúť. Navyše nedošlo k uplynutiu
ani dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože k uplatneniu nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia došlo len približne 1 rok a 9 mesiacov od vzniku bezdôvodného obohatenia. Preto nedošlo

k premlčaniu nároku, a to v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby, ani v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe. Prvoinštančný súd predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Zároveň za nesprávny
považoval aj výrok o náhrade trov konania. Poukázal na čl. 2 CSP a na princíp právnej istoty, a tiež na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5ECdo/192/2014, 6MCdo/9/2012.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami
§ 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a
odvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepodľaust.§388CSPzmenil,pretoženebolisplnené

podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

9.Naúvododvolacísúdpoukazujenato,ževsúdenejveciideužvporadíodruhérozhodnutiesúduprvej
inštancie, nakoľko prvým rozhodnutím č. k. 10C/127/2014-191 zo dňa 02. 11. 2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.211,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne od 15. 07.

2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (I. výrok). Vo zvyšku žalobu žalobkyne
presahujúcu sumu uvedenú v I. výroku zamietol (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa
má nárok na náhradu trov konania vo výške 36,80 % voči žalovanému (III. výrok).

10. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k 12Co/43/2017-224

rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/127/2014-191 zo dňa 02. 11. 2016 v napadnutom
I. výroku a v závislom výroku o náhrade trov konania (III. výrok) zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po zrušení I. výroku a závislého výroku o trovách konania (III.
výrok) rozsudku prvoinštančného súdu zostala predmetom sporu suma 1.211,35 Eur s príslušenstvom.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobu zo dňa 01. 08. 2014 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.769,81 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia sa na strane
žalovaného, pretože požiadala o poskytnutie revolvingového úveru, ktorú žiadosť podpísala dňa 17.
03. 2011, teda urobila návrh zmluvy uvedený v bode 5., ktorý žalovaný bezvýhradne neprijal a urobil
výhradyvpodobebodu6.dňa21.03.2011.Pretokúplnémuprijatiunávrhuzostranyžiadnehoúčastníka

Zmluvy nedošlo a prvoinštančný súd mal za to, že predmetná Zmluva je neplatná pre nedostatok jej
písomnej formy. Reálne žalovaný poskytol žalobkyni sumu 1.284,25 Eur, ktorá nebola medzi stranami
sporu sporná, pričom žalobkyňa zaplatila žalovanému spolu sumu 2.495,60 Eur, preto jej vzniklo právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.211,35 Eur.

12. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd síce riadne zistil skutkový stav veci, jeho rozhodnutie
je však vecne nesprávne, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v súvislosti s posúdením
námietky premlčania vznesenou žalovaným.

13. Žalovaný reálne poskytol žalobkyni sumu dňa 22. 08. 2011 vo výške 1.284,25 Eur, ktorú následne

splácala splátkami počnúc dňom 12. 05. 2011, pričom ku dňu 29. 11. 2012 zaplatila žalovanému sumu
1.286,51 Eur, teda zaplatila celú sumu poskytnutých prostriedkov. V období od 15. 05. 2013, ide o
dobu, od ktorej už realizovala žalobkyňa splátky nad rámec jej poskytnutých finančných prostriedkov
žalovaným, do dňa 19. 08. 2014, ktorú dobu splácania žalovaný potvrdil, zaplatila žalovanému sumu1.209,09 Eur. V splátke dňa 29. 11. 2012 zaplatila žalovanému o 2,26 Eur viac ako bola povinná,
preto k uvedenému dňu mu celkove zaplatila sumu 1.286,51 Eur. Nad rámec poskytnutých finančných
prostriedkov žalovanému zaplatila sumu 1.211,35 Eur.

14. Odvolací súd uvádza, že začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na
sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže
plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Vzájomný vzťah týchto lehôt
je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že oprávnenému

ešte plynie druhá premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a pre začatie jej plynutia
je významný (primárny) subjektívny prvok, pozostávajúci z toho, kedy sa oprávnený dozvie nielen o
bezdôvodnom obohatení, ale aj tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Za rozhodujúci začiatok plynutia
subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné
považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal

možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná)
nielen predpokladaná vedomosť oprávneného (R25/1986). Aj pri posúdení námietky premlčania v
spotrebiteľskom vzťahu princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa (uznesenie NS SR sp. zn. 6MCdo/9/2002).

15. V danom prípade nesprávne právne posúdenie spočívalo v stanovení okamihu, kedy sa žalobca
dozvedel o bezdôvodnom obohatení žalovaného, t. j. stanovenia začiatku plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
16. K otázke uzavretia Zmluvy odvolací súd dodáva, že návrh na uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, ktorú vyžaduje zák. č. 129/2010 Z. z., pričom z

dokazovania nevyplýva písomné prijatie návrhu (nového návrhu v bode 6 žiadosti/zmluvy) na uzavretie
Zmluvyzostranyžalobkyne.Právnyzáverotom,žeZmluvaoúverenevznikla,právnyzáveroabsolútnej
neplatnosti Zmluvy o úvere a právny záver o tom, že úver je v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročný
a bez poplatkov sú úplne odlišné právne závery, navzájom sa vylučujúce, nemôžu obstáť popri sebe.

17. Zákon o spotrebiteľských úveroch pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyžaduje písomnú
formu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere [§ 9 ods. 1 prvá veta zák. č. 129/2010 Z. z. v spojení s § 11 ods.
1 písm. a) uvedeného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy], návrh na jej uzavretie, ako
aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, preto ak z dokazovania nevyplýva písomné prijatie návrhu
na uzavretie Zmluvy zo strany žalobkyne, úver sa považuje v zmysle osobitného zákona za bezúročný

a bez poplatkov.

18. Odvolací súd dodáva, že následkom nedodržania písomnej formy Zmluvy je v súlade s § 11 ods. 1
písm. a) zák. č. 129/2010 Z. z., bezúročnosť a bezpoplatkovosť takto poskytnutého úveru, nie absolútna
neplatnosť Zmluvy ako celku.

19. Preto v súvislosti s plynutím subjektívnej dvojročnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že táto
nezačala plynúť tak ako to ustálil nesprávne okresný súd od počiatku ,,neplatnej Zmluvy“, pričom ju
považoval za neplatnú ex tunc, ale k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného došlo až prijatím
platieb žalobkyne nad rámec jej poskytnutých finančných prostriedkov, teda dňom 29. 11. 2012, ktorým

dňom zaplatila žalovanému celú sumu poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1.284,25 Eur a
navyše aj sumu 2,26 Eur v splátke zo dňa 29. 11. 2012. Nakoľko žalobu podala žalobkyňa dňa 01. 08.
2014, nárok žalobkyne bol uplatnený nielen v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby, ale aj v rámci
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, pretože trojročná objektívna premlčacia doba začala plynúť
dňom 01. 08. 2011 a dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 29. 11. 2012.

20. Preto bol záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobkyne nedôvodný, keďže nesprávne
ustálil počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby od počiatku kontraktačného vzťahu, t. j. od podpisu
Zmluvy, ktorú vyhodnotil za neplatnú pre nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy. Správne
však konštatoval, že k prijatiu predmetného návrhu Zmluvy po zmene bodu 6. Žalovaným zo strany

žalobkyne nedošlo, a preto nedošlo k uzavretiu zmluvného vzťahu.

21. Odvolanie žalobkyne bolo podané dôvodne a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa
§ 388 CSP zmenil a žalobe vyhovel.22. Keďže odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu, musel podľa ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP
rozhodnúť o trovách celého konania (prvoinštančného aj odvolacieho konania). Nakoľko žalobkyňa mala

v spore čiastočný úspech (žalobou pôvodne uplatnila nárok vo výške 1.769,81 %, priznaná jej bola
suma 1.211,35 Eur (68 % úspech - 32 % neúspech = celkový úspech žalobkyne 36 %), odvolací súd s
použitím ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP jej voči žalovanému priznal náhradu trov konania na súde
prvej inštancie a tiež náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 36 %. O výške náhrady trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).