Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. máj 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17Csp/220/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919205736
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919205736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanej: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.
XXX/XX, XXX XX D. T., v konaní o zaplatenie 470 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 470 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zosumy470Eurod22.12.2016dozaplatenia,atovlehotedotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2019 domáhal voči žalovanej vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu istiny vo výške 470 Eur, odplatu vo výške 196 Eur,
zmluvný úrok vo výške 60,57% ročne zo sumy 700 Eur od 21. 12. 2015 do 17. 01. 2017, zo sumy 600
Eur od 18. 01. 2017 do 22. 01. 2018, zo sumy 570 Eur od 23. 01. 2018 do 19. 07. 2018, zo sumy 520
Eur od 20. 07. 2018 do 18. 09. 2018, zo sumy 470 Eur od 19. 09. 2018 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 5% ročne zo sumy 896 Eur od 22. 12. 2016 do 17. 01. 2017, úrok z omeškania vo výške

5% ročne zo sumy 796 Eur od 18. 01. 2017 do 22. 01. 2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 766 Eur od 23. 01. 2018 do 19. 07.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
716 Eur od 20. 07. 2018 do 18. 09. 2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 666 Eur
od 19. 09. 2018 do zaplatenia, poplatok za upomienky v sume 180 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 33
Eur a trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovanou dňa 21.12.2015 uzatvoril zmluvu
o úvere č. 901001993, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 700 Eur, ktorý sa žalovaná
zaviazala vrátiť spolu s odplatou a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata je vo výške

60,57% ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 21.12.2016. V zmysle
Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy
ospotrebiteľskomúvere,sažalobcaažalovanádohodli,žeakspotrebiteľneuhradícelkovúčiastkuúveru
v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaná sa zaväzuje žalobcovi zaplatiť zmluvnú
pokutu vo výške 33,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle
dohodnutých podmienok, čím porušila dojednania predmetnej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil
výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok

poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- Eur, t. j. celkom vo
výške180,- Eur. Žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi sumu vo výške 230 Eur.2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 17.02.2020 spolu s prílohami a všeobecným
poučením pre spotrebiteľa písomne nevyjadrila.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP), súd
na prejednanie sporu nariadi pojednávania. Pojednávanie (v spotrebiteľských sporoch) nie je potrebné
nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 Eur.

4.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V predmetnom konaní bolo predmetom konania zaplatenie sumy 470 Eur, išlo o otázku jednoduchého

právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, rozhodol súd spor podľa § 297 písm. b)
CSP bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 11.05.2020.

6. Strany sporu sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili.

7. Súd sa oboznámil so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o úvere č. 901001993,
všeobecnými podmienkami, poskytnutia úveru a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalobca poskytol žalovanej úver 700 Eur za odplatu 196

Eur, ktorá mala tvoriť 28% RPMN; úrok bol dohodnutý v miere 60,57 % ročne, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 424 Eur. Ako termín konečnej splatnosti úveru
bol uvedený deň 21.12.2016. V zmluve bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 33 Eur, ak žalovaná
neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere a tiež zmluva
obsahovala ustanovenie, že za každú upomienku je žalovaná povinný zaplatiť žalobcovi 30 Eur.

9. Podľa § 52 OZ v znení neskorších predpisov, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 39 OZ v znení neskorších predpisov, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa § 3 ods.1 OZ v znení neskorších predpisov, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi

12.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

13. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy
je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú

možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o
stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací
predpis.14. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

15. Podľa § 53 ods. 4 písm. t/ OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za
službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

16. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 11 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

18. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri

poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

19. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR, odplata podľa odseku 1 sa vyjadruje v percentách zo sumy

zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov za rok a vypočíta sa ako súčet plnení podľa odseku 3
za rok.

20. Podľa § 1 ods. 3 Nariadenia Vlády SR, odplatu podľa odseku 1 tvoria plnenia vyjadrené v
a) percentách zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že

1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného
roka,
2. jednorazové plnenie v percentách sa považuje za plnenie za rok,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa považuje za plnenie za rok,

b) peniazoch prepočítavané na percentá zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v peniazoch za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného
roka, vydelí sa sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,
2. jednorazové plnenie v peniazoch sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov a
vynásobí sa číslom 100,

3. opakujúce sa plnenie v peniazoch za rok sa vydelí sumou zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov a vynásobí sa číslom 100,

c) percentách z inej sumy, ako je suma zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov tak, že
1. opakujúce sa plnenie v percentách za iné obdobie ako jeden rok sa prepočíta na obdobie jedného roka

a vynásobí sa podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy zmluvne dohodnutých peňažných
prostriedkov,
2. jednorazové plnenie v percentách sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie, a sumy
zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov,
3. opakujúce sa plnenie v percentách za rok sa vynásobí podielom sumy, z ktorej sa vypočítava plnenie,

a sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov.

21. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia Vlády SR, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa

osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

22. Podľa § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 priobdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

23. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom do 22.12.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9

ods. 2 písm. a) až l), s), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

24. Podľa § 9 ods. 2 písm. j), k),l) Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 22.12.2015,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: j) odplatu podľa osobitných predpisov, k)ročnú percentuálnu mieru nákladov

a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

25. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len ako „Zákon o ochrane spotrebiteľa“) v znení
účinnom do 31.01.2016, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

26. Podľa § 9a Zákona o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, od spotrebiteľa nemožno
požadovať úhradu nákladov vymáhania pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady, ktoré
vznikli osobe, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo
spotrebiteľskej zmluvy.

27. Podľa § 544 ods. 1 OZ v znení neskorších predpisov, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

28. Podľa § 544 ods. 2 OZ v znení neskorších predpisov, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne
a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ.“) v znení
neskorších predpisov, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie Vlády SR), výška úrokov

z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Nakoľko žalovaná nepoprela skutkové tvrdenia žalobcu, súd nepovažoval za sporné medzi stranami
žiadne skutkové tvrdenia žalobcu (§ 151 ods. 2 CSP). Za nesporné medzi stranami tak súd považoval

najmä, že žalovaná a žalobca uzatvorili Zmluvu o úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru
vo výške 600 Eur, ktorý mala žalovaná vrátiť do 21.12.2016, zmluvné strany si pre prípad riadneho
nesplatenia pôžičky (úveru) dohodli zmluvnú pokutu v sume 33 Eur v neprospech žalovanej; žalovaná
uhradila z úveru žalobcovi sumu 230 Eur.

32. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, konkrétne Zmluvou o úvere Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru (nepodpísané žalovanou) a v zmysle § 295 CSP aj porovnaním
dojednaných úrokov s Priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách rezidentomeurozóny podľa NBS (stav a nové obchody) za rok 2015; súd porovnal tiež skutočnú RPMN (resp.
odplatu) v Zmluve o úvere s váženým priemerom hodnôt RPMN.

33. Vzhľadom na spotrebiteľských charakter Zmluvy o úvere (§ 52 OZ) súd konštatuje, že ani nepopretie
skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovanej nezbavuje súd povinnosti podrobiť predmetnú zmluvu
kontrole (a) z hľadiska dodržania jej zákonných náležitostí v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch
(§ 9 a § 11) a ako aj (b) kontrole z hľadiska prípadných neprijateľných zmluvných podmienok. Súd
je takisto povinný prihliadať na (c) absolútnu neplatnosť právnych úkonov aj z ostatných dôvodov

(napr. podľa § 39 OZ) a na (d) zákonné následky bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 Zákona
o spotrebiteľských úveroch). Na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné následky pritom musí súd
prihliadať bez ohľadu na prípadné mimosúdne (dohody) zmluvných strán.

34. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 21.12.2015 uzavreli žalobca a žalovaná Zmluvu o
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 700 Eur pri celkovej čiastke úveru 1320 Eur.

Odplata bola vo výške 196 Eur a mala tvoriť 28% RPMN; úrok bol dohodnutý v miere 60,57 % ročne.
Ako termín konečnej splatnosti úveru bol uvedený deň 21.12.2016. V zmluve bola dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 33 Eur, ak žalovaná neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere a tiež zmluva obsahovala ustanovenie, že za každú upomienku je žalovaná
povinný zaplatiť žalobcovi 30 Eur.

35. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci dospel súd k záveru, že predmetná Zmluva
o úvere je v časti týkajúcej sa výšky úrokov (čiastočne) neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39
Obč. Z. a § 3 ods. 1 Obč. Z.). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/57/2005, ZSP
35/2010 „Nezodpovedá všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť
na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval. Predovšetkým však treba porovnať
dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek“.PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Cdo26/2011zodňa26.04.2012,„Občiansky
zákonník a ani iné právne predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke

dojednaťúroky,ztejtoskutočnostivšaknemožnovyvodzovať,žebyvýškaúrokovzáviselalenoddohody
účastníkov zmluvy o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke
sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlom správania a vzájomným vzťahom

medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty

(odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým
spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto
situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou
dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k

najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009, Dohoda o výške úrokov musí byť
v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon
absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. V predmetnej veci súd zistil, že výška dojednaných úrokov

(60,57 %) bola viac ako 7-násobkom priemernej (obvyklej) úrokovej miery v danom období (7,85%)
pre spotrebiteľské úvery so splatnosťou do 1 roka a teda v zmluve dojednaná výška úrokov podstatne
a v rozpore s dobrými mravmi prevyšuje obvyklú výšku úrokov na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Podporne súd poukazuje na v zásade konštantnú rozhodovaciu prax
(najmä odvolacích) súdov, ktoré skonštatovali, že vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom

na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako
100% oproti priemeru bank a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu .... je neobhájiteľné viac ako
stopercentné navýšenie ceny úveru oproti priemeru bánk. (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne
sp.zn. 17Co 313/2010 z 9.11.2010, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 7Co/112/2017, sp.zn.17Co/26/2015, sp.zn. 3Co/105/2014, sp.zn. 3Co/151/2013, sp.zn. 17Co/26/2015, sp.zn. 3Co 3/2011 z
12.10.2011).

36. Z obsahu zmluvy vyplýva, že odplata pri poskytnutých peňažných prostriedkov (700 Eur) je vo
výške 196 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 28 %. Zároveň však úrok je vo výške 60,57% ročne z
poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 424 Eur. V zmysle ust. § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.
z. sú ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19. RPMN

je číslo, ktoré nie je zhodné s ročnou úrokovou sadzbou. Hodnota RPMN je obvykle vyššia ako je
úrok, nikdy však nemôže byť nižšia ako úrok, keďže ide o úrokovú mieru zahŕňajúcu aj úrok, ktorá je
prepočítaná na jeden kalendárny rok a zohľadňuje nielen úroky, ktoré za pôžičku či úver spotrebiteľ
zaplatí, ale aj všetky poplatky, ktoré si spoločnosť poskytujúca pôžičku účtuje. V zmysle uvedeného
je preto výška RPMN v zmluve nesprávne uvedená, čo ex lege (§ 11 ods. 1 písm. d) Zákona o
spotrebiteľských úveroch) spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

37. Vzhľadom na bezúročnosť (a bezpoplatkovosť) úveru súd žalobcovi priznal nárok len na zaplatenie
(a) neuhradenej istiny úveru v sume 470 Eur.

38. Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní dostane sa do omeškania, čo mu zakladá povinnosť

zaplatiť veriteľovi popri plnení dlhu aj úroky z omeškania. Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do
omeškania so zaplatením svojho záväzku, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto
sumy. Žalobca má nárok na úrok z omeškania odo nasledujúceho dňa po dni, kedy nastala splatnosť
úveru. Konečná splatnosť spotrebiteľského úveru nastala dňa 21.12.2016 a teda súd mu priznal úrok z
omeškania od 21.12.2016 do zaplatenia. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne

zo sumy 896 Eur od 22. 12. 2016 do 17. 01. 2017, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 796
Eur od 18. 01. 2017 do 22. 01. 2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 766 Eur od 23.
01. 2018 do 19. 07.2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 716 Eur od 20. 07. 2018 do
18. 09. 2018, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 666 Eur od 19. 09. 2018 do zaplatenia.
Hoci žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná nesplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých

podmienok, stratila výhodu splátok a žalobca ju vyzval na úhradu jej záväzku, toto tvrdenie je v rozpore
so zmluvou (žiadne splátky dojednané neboli), žalobca žiadnu výzvu nedoložil.

39. Zvyšnú časť žaloby (odplata v sume 196 Eur, zmluvné úroky 60,57% ročne), vzhľadom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd zamietol ako nedôvodnú (výrok II.).

40. Ďalej si žalobca v žalobnom návrhu uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 180 Eur za upomienky a
sumy 33 Eur ako zmluvnú pokutu.

41. Žalobca nepredložil jediný dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení. Neuniesol dôkazné bremeno čo do

tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože
nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky.

42. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak

povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene
nerovnovážne postavenie strán sporu.

43. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

44. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia
ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj
so zásadou rovnosti strán sporu. Dokazovanie v občianskom procesnom práve je v sporom konaní

založené na prejednacej zásade, ktorá je vyjadrená v citovanom ustanovení čl. 8 CSP. Sporové konanie
ovládané touto zásadou je chápané tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať dôkazy je vecou účastníkov.
Zistený skutkový stav je tak predovšetkým výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov.45. Aby mohol žalobca so svojou argumentáciou v sporovom konaní uspieť, musí k svojím skutkovým
tvrdeniam navrhnúť také dôkazy, z ktorých by súd mohol po ich vykonaní a zhodnotení dospieť k záveru,
že má právo, ktorého uspokojenia sa vo veci domáha. Pri zisťovaní skutkového stavu súd v zásade vždy

vychádza len z tých dôkazov, ktoré boli na návrh strán sporu vykonané. Ak žalobca potrebné dôkazy
nepredložil, znamená to, že neuniesol dôkazné bremeno, následkom čoho nemôže v konaní uspieť. S
ohľadom na uvedené súd žaloby v časti o zaplatenie sumy 1800 Eur za upomienky zamietol.

46. Čo sa týka zmluvnej pokuty súd má za to, že takéto dojednanie o zmluvnej pokute je neplatné podľa

ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Zároveň táto zmluvná pokuta
paušálne trestá nesplnenie povinnosť dlžníka zaplatiť v lehote celkovú čiastku úveru, to znamená, že v
prípadeakéhokoľvekzostatkucelkovejčiastkydlžníkjepovinnývždyzaplatiťplnúsumuzmluvnejpokuty
vo výške 33 Eur. Pri takomto dojednaní spotrebiteľ mal povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu v plnej výške
pri akomkoľvek porušení zmluvných povinností, čo nemožno považovať za primerané. Zmluvná pokuta
tiež nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, ktorá spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je preto v rozpore
sochranouprávspotrebiteľa.Dojednanázmluvnápokutajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkouapodľa
§ 53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a
žalovanej povinnosť plniť. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi nepriznal sumu 33 Eur titulom zmluvnej
pokuty.

47. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
48.Podľa§255ods.1zákonaCSP,súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods.2).

49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení. Žalobca
bol v konaní úspešný v rozsahu 53%, žalovaná 47%, z čoho vyplýva, že úspech strán sporu v konaní
bol pomerne rovnaký, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.