Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201840
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1619201840.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: Bc. V. S., N.. XX.X.XXXX, W.
S. XX, V., zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária,
Havlíčkova 16, Bratislava, IČO: 47 244 895, proti žalovanému: V. M., N.. XX.XX.XXXX, W. S. XXXX/XX,
V., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 7C/51/2019-96, zo dňa
2.1.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia.

2.Vodôvodneníuviedol,žežalobkyňasažaloboudoručenousúdudňa6.8.2019domáhalavyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Návrhom doručeným súdu dňa
5.12.2019 sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., ktorý
odôvodnila tým, že už pred začatím konania podala na Okresný súd Malacky samostatný návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom poukázala najmä na opakované fyzické útoky žalovaného

na jej osobu a rovnako aj na značné verbálne útoky žalovaného, ktorými atakoval aj jej syna T. V..
Žalobkyňa dala do pozornosti súdu aj viacero trestných oznámení, ktoré podala na žalovaného a
rovnako aj skutočnosť, že žalovaný bol v rokoch 2017 až 2018 privolanými policajnými hliadkami
dvakrát vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom
zbore; Okresný súd Malacky na základe týchto skutočností, ktoré považoval za dostatočne dôvodné
a osvedčujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov, uznesením č.k. 5C/13/2018-21, zo dňa 7.6.2018,

nariadil žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu a súčasne žalovanému uložil
povinnosť nepribližovať s k osobe žalobkyne a k jej synovi T. V.Q. počas doby trvania vykázania zo
spoločného bydliska, na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Na podklade neskôr podaného návrhu o
zrušenie neodkladného opatrenia žalovaným došlo k zrušeniu tohto neodkladného opatrenia; ku dňu
29.10.2019 tak bol právoplatne zrušený zákaz žalovanému vstupovať do priestorov rodinného domu a
nepribližovať sa k osobám žalobkyne a jej syna.

3. Žalobkyňabolanázoru,žemedzičasomdošloknovýmskutočnostiam,ktoréopakovaneodôvodňujúa
osvedčujúexistujúcuhrozbuzostranyžalovanéhoapotrebudočasnejúpravyvzťahovmedzižalobkyňou
a žalovaným formou nariadenia neodkladného opatrenia; toho času býva v rodinnom dome spolu so
svojím synom T. V., novým partnerom V. W. a jeho synom H. W.. Vzťahy medzi ňou a žalovaným
sú dlhodobo zlé a napäté, o čom svedčí viacero trestných oznámení, ktoré podala na žalovaného z

dôvodu opakovaného a pretrvávajúceho fyzického a psychického týrania. Napriek tomu, že žalovaný
mal súdom na podklade pôvodného uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia uložený zákazvstupovať do rodinného domu a priblížiť sa k žalobkyni či jej synovi na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov,
opakovali sa situácie, kedy psychicky atakoval žalobkyňu a jej rodinu. Dňa 8.11.2019 sa žalobkyňa
od žalovaného a jeho právnej zástupkyne dozvedela, že neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené

uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 5C/13/2018-21, zo dňa 7.6.2018, bolo rozhodnutím súdu
zrušené. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa v zmysle zákonnej povinnosti odovzdala kľúče od domu
žalovanému a oboznámila ho so skutočnosťou, že ona a s ňou žijúce osoby obývajú len dve izby v
dome, v ktorých sú ich osobné veci a súčasne uviedla, že izby budú uzamknuté. Žalovaného preto
požiadala, aby rešpektoval ich právo na súkromie a súčasne mu navrhla, že mu dá možnosť overiť

si (iba v jej prítomnosti), že v predmetných izbách nie sú žiadne veci jeho osobnej povahy, keďže v
dome už takmer rok a pol nežil. Žalovaný sa jej však už v tomto čase vyhrážal, že na uvedené konanie
nemá právo a že, v prípade, ak budú dvere v rodinnom dome uzamknuté, ich vykopne. Nakoľko sa
situácia medzi ňou a žalovaným opakovane zhoršovala, ako sa aj bála sa o život a zdravie seba a syna,
podala dňa 14.11.2019 na žalovaného na Generálnej prokuratúre SR opakovane trestné oznámenie.
Následne dňa 15.11.2019 sa v rodinnom dome odohral incident, kedy bola privolaná policajná hliadka

z dôvodu, že syn partnera žalobkyne (H. W.) po príchode domov našiel vykopnuté dvere na oboch
izbách, ktoré obýva spolu s partnerom a deťmi a bolo zistené, že z rodinného domu bolo odcudzených
viacero vecí; po príchode polície bolo zistené, že z rodinného domu zmizli finančné prostriedky, nejaké
cennosti, ale súčasne aj listinné podklady a oficiálne dokumenty, ktoré sa týkali jej majetkových a
vlastníckych pomerov a trestných oznámení podaných na žalovaného, vrátane zápisnice z podania

vyššieuvedenéhotrestnéhooznámenianaGenerálnuprokuratúruSRdňa14.11.2019,zktoréhodôvodu
jeho obsah nemôže predložiť. V zmysle uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Malackách, OO PZ
v Stupave, ČVS: ORP-793/MC-MA-2019, zo dňa 15.11.2019 je zrejmé, že orgány činné v trestnom
konaní začali vo veci trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného
zákona v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona. Dňa

15.11.2019 bola vypočutá ako svedok - poškodený. Upriamila pozornosť na fakt, že kľúče od domu mal
okrem nej, jej syna T. V., partnera V. W. a jeho syna H. W., už len žalovaný. Nakoľko vchodové dvere
do rodinného domu poškodené neboli a nakoľko po zrušení neodkladného opatrenia riadne odovzdala
kľúčeodrodinnéhodomužalovanému,pričomžalovanýsajejvyhrážal,ževprípade,akbudúvrodinnom
dome uzamknuté sporné miestnosti, tieto dvere vykopne. Podotkla, že z dôvodu obavy o svoj život a

zdravie nainštalovala už v minulosti v dome kameru, ktorá sa nachádzala na nočnom stolíku v spálni;
kamera však v inkriminovanom čase nič nezaznamenala, nakoľko v čase spáchania skutku (krádeže)
niekto odpojil ističe v elektrickej skrini a tým i celý dom a kameru od elektriny. Jediné poškodenie vecí
bolo zaznamenané na uzamknutých dverách do spálne a detskej izby (teda na izbách, ktoré obýva
žalobkyňa, jej partner a deti), pričom poškodenie sa nachádzalo v oblasti zámku a zárubne, z čoho

je zrejmé, že došlo k ich úmyselnému násilnému otvoreniu za účelom ich prehľadania a odcudzenia
vecí v nich sa nachádzajúcich. Keďže nedošlo k poškodeniu vchodových dverí, ale len k poškodeniu
uzamknutých interiérových dvier, je zrejmé, že páchateľ mal od rodinného domu kľúče a tieto mal okrem
nej a osôb s ňou žijúcich v rodinnom dome, už len žalovaný.

4. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne opakovane vyvolali u žalobkyne odôvodnený strach a
obavy o život, o život jej syna, ako i osôb s ňou žijúcich v rodinnom dome. Nebolo jej zrejmé, čo by sa
stalo, ak by sa v inkriminovanom čase v dome niekto nachádzal, pričom bola dôvodne presvedčená, že
násilného konania sa dopustil práve žalovaný. Z uvedeného dôvodu bola nútená z dôvodu enormného
stresu a zhoršenia svojho fyzického a psychického stavu dňa 18.11.2019 vyhľadať lekársku pomoc na

ambulantnej pohotovostnej službe v V., o čom svedčí predložená ambulantná správa zo dňa 18.11.2019.
Z dôvodu pretrvávajúceho stresu následne dňa 20.11.2019 opakovane vyhľadala lekársku pomoc a to
u svojho obvodného všeobecného lekára MUDr. L., ktorý žalobkyni predpísal lieky na upokojenie, o
čom svedčí v prílohe priložený záznam zo zdravotnej dokumentácie zo dňa 20.11.2019. Z priložených
lekárskych správ je teda nepopierateľné, že obaja ošetrujúci lekári skonštatovali u nej stresovú reakciu,

pričom za účelom jej zmiernenia nasadili vhodnú medikamentóznu liečbu. Opísané konanie žalovaného
je účelové a cielene u nej vyvoláva strach a stres. Vzhľadom na to, že opakovane takmer ihneď po
zrušení pôvodného neodkladného opatrenia došlo k opakovaniu situácie s jasným prejavom násilného
správania, je odôvodnená naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.
Žalobkyňa ďalej uviedla, že trestné oznámenie podané na Generálnej prokuratúre SR dňa 14.11.2019,

bolo po postúpené a uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1-
VYSMA-2019, zo dňa 28.11.2019 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týranie blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.5. Na podklade uvedeného žalobkyňa uviedla, že sa jedná o nové skutkové okolnosti a nový stav
veci, ktoré odôvodňujú vydanie nového neodkladného opatrenia v predmetnej veci. Na podklade
vyššie uvedených skutočností a životných skúseností bližšie popísaných v čestnom vyhlásení, má

dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, ako aj o život a zdravie svojho syna a osôb, ktoré s ňou žijú v
spoločnej domácnosti. Vždy bola naklonená riešiť spory so žalovaným zmierlivou cestou, avšak ako
náhle získal žalovaný opakovane kľúče od rodinného domu, došlo k zhoršeniu vzťahov medzi stranami
sporu, ktoré vyústili do poškodenia zariadenia domu a viedli k odcudzovaniu viacerých hnuteľných veci
značnej hodnoty, vrátane listinných dokumentov a podkladov týkajúcich sa prebiehajúceho konania

o vyporiadanie BSM a podkladov týkajúcich sa trestných oznámení podaných proti žalovanému.
Hroziacemu nebezpečenstvu zo strany žalovaného nevie zabrániť žiadnym účinným spôsobom ako
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému uložený zákaz vstupovať do priestorov
rodinného domu a na ním súvisiace pozemky. S ohľadom na uvedené preto možno jednoznačne
konštatovať, že uložením požadovaného obmedzenia zákazu vstupu do rodinného domu možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáha. Z povahy veci je zrejmé, že neodkladným opatrením sa upravujú

pomery medzi stranami dočasne, na nevyhnutné obdobie. Na podklade predmetného návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala, aby bola žalovanému uložená povinnosť na dobu
do právoplatného skončenia predmetného konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov po rozvode; v predmetnom konaní totiž dôjde k vyporiadaniu spoluvlastníckych vzťahov
medzi stranami sporu a to vrátane vlastníckych vzťahov k rodinnému domu. Akcentujúc uvedené je

zrejmé, že neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Právo na ochranu života a
zdravia,ktorésúžalovanýmohrozované,majúabsolútnupovahuaprednosťpredochranouvlastníckeho
(spoluvlastníckeho) práva žalovaného k spornej nehnuteľnosti.

6. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ozrejmil, že neodkladné opatrenie možno teda nariadiť

z dvoch dôvodov. Jedným je potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým potreba
zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce
prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo
bezprostrednej hroziacej ujmy. Potrebu a splnenie zákonných predpokladov nariadenia neodkladného

opatrenia však súd musí skúmať z hľadiska účelu súdneho konania vo všeobecnosti a ochrany práv a
právom chránených záujmov všetkých účastníkov konania.

7. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa osvedčovala naliehavosť potreby dočasnej úpravy
vzťahov medzi ňou a žalovaným ako bývalým manželom dvomi lekárskymi správami, trestnými

oznámeniami a nahrávkou; z doložených dôkazov však nie je možné vyvodiť žiadne také správanie
žalovaného, ktoré by osvedčovalo, že svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu žalobkyne.
Z lekárskych správ totiž nevyplýva, že by zdravotné problémy žalobkyne pramenili zo správania sa
žalovaného. Žiadny z doložených dôkazov nenasvedčuje tomu, že by zo strany žalovaného dochádzalo
k obťažovaniu, prenasledovaniu, zastrašovaniu ani k inému nátlaku a vôbec nie k násiliu. Na zvukovo-

obrazovom zázname prebieha konverzácia medzi žalobkyňou a žalovaným, z ktorej nie je možné
vyvodiť zásah žalovaného do integrity žalobkyne; okrem toho ide o video vyhotovené v roku 2017. Čo
sa týka fotografií doložených na dvd nosiči súd prvej inštancie nevidel žiadnu spojitosť medzi týmito
fotografiami a žalobkyňou popísaným správaním žalovaného. Z uznesení o začatí trestných stíhaní
nevyplýva, že by práve žalovaný mal byť podozrivý z týchto skutkov; žalobkyňa neuviedla a nedoložila,

či bolo vznesené obvinenie žalovanému. V prípade začatého trestného stíhania pre zločin týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, má ísť o trvajúci skutok v
období od roku 2017 do 8.6.2018, čo je obdobie viac ako rok a pol pred podaním návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Sama žalobkyňa v návrhu uviedla, že žalovaný v období pred podaním návrhu
(odo dňa nariadenia predchádzajúceho neodkladného opatrenia v júni 2018 do dňa zrušenia v októbri

2019) sa v dome nezdržiaval, z čoho možno vyvodiť, že rešpektoval nariadené neodkladné opatrenie;
nemohlo teda dochádzať k narúšaniu telesnej a osobnej integrity žalobkyne v období bezprostredne
predchádzajúcom podaniu tohto návrhu a žalobkyňa to ani netvrdí. Z popísania udalostí žalobkyňou sa
súdu prvej inštancie javilo, že ide o jej jednostranné silno subjektívne popisovanie priebehu udalostí,
pričom cieľom žalobkyne je zabrániť žalovanému užívanie ich spoločného rodinného domu tak, aby

ho mohla využívať výlučne pre seba, svojho syna ako aj nového priateľa a jeho syna. Žalobkyňou
uvádzané skutočnosti, ktorými odôvodňovala zásah do svojej telesnej a duševnej integrity zostali len v
rovine jej subjektívneho popisu bez toho, aby akýmkoľvek objektívnym dôkazom osvedčila správanie
žalovaného vymykajúce sa z rámca bežného správania. Žalobkyňa si musí byť vedomá, že žalovanýmá také isté právo dom užívať ako má aj ona, keďže je rovnakým spoluvlastníkom rodinného domu s
rovnakými právami a povinnosťami; zákaz vstupu do domu, ktorý požadovala je závažným obmedzením
vlastníckeho práva a na vyhovenie je potrebné relevantné osvedčenie skutočností odôvodňujúcich

takýto zásah, ktoré však neosvedčila.

8. Na uvedenom základe podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. f), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2 veta
prvá C.s.p. súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

9. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových
tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napadnuté rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že splnenie všetkých predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia v návrhu riadne demonštrovala a preto jej nebolo zrejmé, z akého dôvodu

súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Lekárske správy zo dňa
18.11.2019 a 20.11.2019 deklarujú prítomnosť adaptačnej poruchy ako výsledku reakcie na akútnu
stresovú situáciu a potrebu nasadenia medikamentóznej liečby. Z popisu skutkového stavu veci v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia je nepopierateľné, že uvedené psychické zhoršenie zdravotného
stavu bolo bezprostrednou reakciou na skutočnosti, ktoré sa udiali dňa 15.11.2019, ergo ako následok

incidentu, ktorý sa odohral v spoločnom rodinnom dome (ktorý je v bezpodielovom vlastníctve strán
sporu) a bolo potrebné privolať policajnú hliadku. Podrobným a vyčerpávajúcim spôsobom ozrejmila
svoje obavy o svoj život a život svojej rodiny a dôvody podania trestného oznámenia na žalovaného
dňa 14.11.2019 a rovnako tak v zápisnici o výsluchu svedka - poškodeného spísanej orgánmi činnými v
trestnom konaní dňa 15.11.2019 aj dôvody, pre ktoré mala za to, že vyššie deklarovaného protiprávneho

konania sa dopustil práve žalovaný. Vyčítala súdu prvej inštancie, že v odôvodnení rozhodnutia sa
nevysporiadal s čestným vyhlásením, v ktorom podrobnejšie predostrela zhrnutie skutkového stavu
veci a konanie žalovaného; predložené fotografie a obrazovo-zvukový záznam preukazujú pravdivosť
tvrdení v čestnom vyhlásení a zachytávajú opakované šikanózne správanie žalovaného, ako aj
zdokumentované modriny na jej tele preukazujúce fyzické ataky žalovaného, ktorých sa v minulosti

dopúšťal na jej osobe. Dôvodnosť a opodstatnenosť obáv o život a zdravie jej osoby, ako i jej
rodiny, potvrdzuje aj skutočnosť, že uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS:
ORP-535/1-VYS-MA-2019, zo dňa 28.11.2019 bolo rozhodnuté o začatí trestného stíhania pre zločin
týranie blízkej a zverenej osoby podľa 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Argumentácia súdu prvej
inštancie,žesajednalo skutoktrvajúcivobdobíodroku2017do8.6.2018jeprávneirelevantná,nakoľko

tietoskutočnostidaladopozornostiprávezdôvoduvykresleniacelkovejsituácieacelkovéhoskutkového
stavu veci. Je zrejmé, že žalovaný sa dopúšťal opakovaného a dlhodobého protiprávneho konania vo
forme zásahov do jej telesnej a duševnej integrity, ako aj jej maloletého syna už v minulosti, pričom po
zrušení predchádzajúceho súdom nariadeného neodkladného opatrenia sa obťažovanie a schválnosti
zo strany žalovaného opakujú. Nikdy netvrdila, že by v období predchádzajúcom novému podaniu

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedochádzalo k opakovanému narúšaniu jej osobnej
integrity; v čestnom prehlásení deklarovala, že napriek skutočnosti, že žalovaný nevstúpil do rodinného
domu či sa nepribližoval k nej a jej synovi, opakovali sa v ich živote nepríjemné situácie. Takmer
bezprostredne po zrušení neodkladného opatrenia došlo v spoločnom rodinnom dome k spáchaniu
trestného činu a tým aj k bezprostrednému narušeniu jej súkromného a rodinného života, k vyvolaniu

obáv a strachu z opakovania sa situácií a incidentov z minulosti a k narušeniu jej vlastníckych práv
odcudzením hnuteľných vecí v jej vlastníctve. Žalovanému nikdy nebránila vo vstupe do spoločného
rodinného domu. Rešpektovala a rešpektuje rozhodnutie súdu, riadne odovzdala žalovanému kľúče
od domu, pričom nekonala žiadnym spôsobom, ktorým by žalovanému zamedzila a znemožnila vstup
do domu, preto nie je zrejmé, na podklade čoho súd prvej inštancie prejudikuje svoje nedôvodné

závery. Namietala tvrdenie, že si "jednostranne nedokresľuje" skutkový stav veci, ktorý deklarujú nielen
prebiehajúce trestné konania, dôkazy priložené k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj
skutočnosť, že žalovaný bol v minulosti opakovane vykázaný zo spoločného rodinného domu privolanou
policajnou hliadkou v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore. Súd prvej inštancie
zrejme opomenul, že z dikcie predmetného zákonného ustanovenia zákona o policajnom zbore vyplýva,

že k vykázaniu z priestorov domu dochádza v situáciách, kedy na základe zistených skutočností možno
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej
osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky. Je preto dostatočne osvedčené, že žalovaný
sa v minulosti dopúšťal násilného a agresívneho správania voči jej osobe, pričom mu nevadilo, žesvedkom týchto útokov a incidentov bol aj maloletý syn. Pokiaľ súd prvej inštancie hovoril o právach
a povinnostiach žalovaného ako spoluvlastníka rodinného domu, netreba opomínať fakt, že žalovaný
nehradí žiadne náklady súvisiace s rodinným domom, a preto žalobkyňa po úhrade všetkých platieb

nemá finančné prostriedky na to, aby sa zo spoločného rodinného domu spolu so synom vysťahovala do
prenájmu a predišla tak dôsledkom konania žalovaného. Naviac pre tento druh neodkladného opatrenia
je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k
dotknutému domu; prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel,
ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné,

čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Upriamila pozornosť na fakt, že podmienkou pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie, vyžadujúcej neodkladné riešenie
veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchy v právnom vzťahu. Výklad, ktorý súd prvej
inštancie vo svojom rozhodnutí predostrel nasvedčuje tomu, že je nutné preukázať (a opakovane
tak čakať na fyzické ataky žalovaného) alebo je "úplne v poriadku" vyvolávať u druhej strany obavy,
stres a psychický nátlak v podobe ničenia spoločného majetku strán sporu, nerešpektovania súkromia,

výsmechmi, zastrašovaním a zasahovaním do duševnej integrity druhej strany aj prostredníctvom
neustále sa opakujúcich incidentov brániacich v riadnom užívaní spoločnej veci. Súd prvej inštancie
zrejme úplne opomenul podstatu predloženého čestného vyhlásenia a k jeho obsahu, podporeného
ďalšími dôkazmi (obrazovo-zvukový záznam a fotografie) sa nevyjadril ani jedinou vetou. Na uvedené
nadväzuje zrejme aj neporozumenie predloženiu fotografií obsiahnutých na DVD nosiči ako ďalšieho

z dôkazov doložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne súd prvej inštancie
nedostatočne zdôvodnil aj tú skutočnosť, z akého dôvodu podľa jeho právneho názoru nie sú naplnené
jednotlivé zákonné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré boli podrobným spôsobom
deklarované v návrhu, čím zaťažil konanie vadou svojvoľnosti a nepreskúmateľnosti pre nedostatok
dôvodov.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len "C.s.p."), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobkyne bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.) a dospel k záveru, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú

integritu svojím konaním ohrozuje.

14. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne
v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie),
s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide
v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu najmä s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových

a právnych okolností, ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.17. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných

pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

18. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a

zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení

navrhovateľa,ajepotrebnétietotvrdeniaspoľahlivoosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

19. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich

zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

20. Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.
osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí

navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok
na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo
neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí
preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné

uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o
skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné odvolací súd uviesť, že

ak sa žalobkyňa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala, aby súd uložil žalovanému
povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku
parcely registra "C" č. XXXX/XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2 ako aj na priľahlé
pozemky parcely registra "C" č. XXXX/XX, orná pôda o výmere 331 m2 parcely č. XXXX/XXX, orná
pôda o výmere 339 m2 parcely č. XXXX/XXX, ostatná plocha o výmere 10 m2, parcely č. XXXX/XXX,

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, nachádzajúce sa v k. ú. V., obec V., okres V., zapísané
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, a to do doby
právoplatnéhoskončeniakonaniaovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovporozvode
vedenom na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 7C/51/2019, bolo jej procesnou povinnosťou nielen
skutkovými tvrdeniami opísať rozhodujúce dôvody svedčiace v prospech nariadenia neodkladného

opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) C.s.p., t.j. ohrozenie telesnej a duševnej integrity žalobkyne
zo strany žalovaného, ale súčasne tieto tvrdenia podporiť takými dôkaznými prostriedkami, ktoré
celkový skutkový dej spoľahlivo osvedčia a to aspoň do takej miery, že možno dôvodne nadobudnúť
presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa tvrdené skutočnosti o konaní
žalovaného, ktoré má ohrozovať jej telesnú a duševnú integritu, preukazovala uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Malackách, OO PZ v Stupave, ČVS: ORP-793/MC-MA-2019, zo dňa 15.11.2019,
výpoveďou zo dňa 15.11.2019, lekárskymi správami, fotografiami a zvukovoobrazovým záznamom nadátovom nosiči (DVD), uznesením OR PZ v Malackách, odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1-
VYS-MA-2019, zo dňa 28.11.2019 a čestným vyhlásením zo dňa 2.12.2019.

23. Pokiaľ žalobkyňa preukazovala potrebu úpravy pomerov medzi stranami na skutkovom základe
udalostídňa15.11.2019,priktorýchmalodôjsťkvniknutiudouzamknutýchdvochmiestnostíspoločného
rodinného domu a odcudzeniu niekoľkých hnuteľných vecí, a pre ktoré bolo uznesením Okresného
riaditeľstva PZ v Malackách, OO PZ v Stupave, ČVS: ORP-793/MC-MA-2019, zo dňa 15.11.2019 začaté
trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona v súbehu

s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, správne poukázal súd
prvej inštancie na skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nie je ani podozrivým zo spáchania týchto skutkov,
pričom pochybnosti o možnom páchateľovi mala aj sama žalobkyňa, pretože zo zápisnice o výsluchu
svedka - poškodeného zo dňa 15.11.2019 na Obvodnom oddelení PZ v Stupave jednoznačne vyplýva,
že sama nevedela uviesť, či tam (v rodinnom dome, pozn. odvolacieho súdu) bol žalovaný alebo iba
jeho dcéra V. M..

24. V názorovej zhode so súdom prvej inštancie hodnotí odvolací súd aj predložené lekárske
správy vystavené všeobecnými lekármi zo dňa 18.11.2019 a 20.11.019, z ktorých nevyplývajú žiadne
objektivizujúce skutočnosti vo vzťahu k následkom tvrdeného konania žalovaného; ich obsahom
(prvého) je len záznam subjektívnych príznakov žalobkyne o bolestiach pravej hornej končatiny, pichanie

okolo srdca, že má strach a pred 2 mesiacmi jej zomrel bratranec s diagnostickým záverom R074 (bližšie
neurčenábolesťhrudníka)alebo(druhého)oprítomnostistressfactoru-nátlakmanželasdiagnostickým
záverom F43.2 (neurotické stresom podmienené somatoformné poruchy).

25. Odvolací súd ďalej zistil, že ani fotografie a zvukovo-obrazový záznam (rozhovor žalobkyne a

žalovaného), ktoré sú obsahom dátového nosiča (DVD), neosvedčujú ohrozenie telesnej integrity
alebo duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného. Preskúmaním vlastností týchto súborov
zároveň odvolací súd zistil, že zvukovo-obrazový záznam bol vyhotovený dňa 5.11.2017, dve fotografie
zachytávajúce časť ľudského tela boli nasnímané dňa 25.10.2017, 4 fotografie vyobrazujúce vozidlo
Ford Focus boli vytvorené dňa 14.2.2019, fotografie poškodeného zámku a vchodových dverí sú zo

dňa 6.9.2018 a fotografia poškodeného mobilu je bez dátumu nasnímania, t.j. väčšina z týchto dôkazov
bola vyhotovená minimálne 10 mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
(6.12.2019), pričom niektoré boli vyhotovené až 2 roky (!) pred jeho podaním.

26. K ďalším skutkovým tvrdeniam, ktoré majú rabiátne správanie žalovaného voči žalobkyni

preukazovať a sú podkladom trestného stíhania začatého uznesením OR PZ v Malackách, odbor
kriminálnej polície, ČVS: ORP-535/1-VYS-MA-2019, zo dňa 28.11.2019, pre zločin týranie blízkej a
zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, súd prvej inštancie správne poukázal na
obsah tohto uznesenia, že predmetom trestného stíhania vo veci má byť vyšetrenie skutkov v období
od roku 2017 do 8.6.2018. Ide totiž o podstatnú okolnosť, pretože konanie za obdobie od roku 2017 do

7.6.2018 už bolo predmetom konania Okresného súdu Malacky, ktorý uznesením č.k. 5C/13/2008-21,
zo dňa 7.6.2018, nariadil neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. a žalovanému uložil
povinnosť dočasne nevstupovať do rodinného domu súpisné č. 5990 a nepribližovať sa k žalobkyni a jej
synovi T. V.; je preto vylúčené, aby totožné konanie bolo opätovne pokladom pre nariadenie neskoršieho
neodkladného opatrenia a to aj pre absenciu naliehavosti úpravy pomerov medzi stranami, keďže k

uvedenému konaniu malo dôjsť pred viac 1,5 rokom.

27. Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou žalobkyne v odvolaní, že preukázala splnenie
všetkých predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré v návrhu riadne demonštrovala;
žiadnyzožalobkyňoupredloženýchdôkazovtotižneosvedčujejejtvrdeniao(novom)konanížalovaného

zo dňa 15.11.2019 ohrozujúceho jej telesnú a duševnú integritu do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, pričom na tomto závere nemôžu nič
zmeniť predložené (podporné) dôkazy vzťahujúce sa ku konaniu pripisovanému žalovanému v období
predchádzajúcom vydaniu neodkladného opatrenia dňa 7.6.2018, ani čestné vyhlásenie žalobkyne,
ktoré je z povahy veci dôkazom prezentujúcim subjektívne vnímanie skutočnosti.

28. Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne, jasne a výstižne vysvetlil
prečo považoval návrh za nedôvodný a nakoľko sa v posudzovanej veci o jednalo o jednoduchý prípad
aplikácie práva je podľa odvolacieho súdu takto zvolená forma odôvodnenia absolútne dostatočná;skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené
a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého uznesenia spĺňa
požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p., pričom za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011).

29. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní tak neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré by mohli

privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky. Na uvedenom základe odvolací súd po
vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 a nasl. C.s.p., preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).