Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 43C/132/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207225645
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Burkušová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7207225645.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcov X/ V.. C. Š., T..
XX.X.XXXX, H. D. Y. - I., I. XX/XX, X/ C. Š., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y. - I., I. XX/XX, X/ V.. K. M., M.. Š.,
T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., F. XXXX//XX, X/ I.. N. R., M.. Š., T.. X.X.XXXX, H. D. Y., G. XXXX/XX, X/ H.
Y., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., H. XXX/XX, X/ M. G., M.. I., T.. X.X.XXXX, H. D. Y., Z. XXXX/XX X/ V. I.,
M.. U., T.. XX.X.XXXX, H. D. Y., H. XXX/X X/ I. I. M.. Č., T.. XX.XX.XXXX, H. D. T. Y., R. XX/XX, X/ J.

Y., M.. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y., X. C. R. XX XX/ Q. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. T. Y., U. XX, XX/ Z.
B. M.. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. H. H., U. XXX XX/ M. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. C., Y. XX, Č. M. XX/
N. M. M.. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. C., N. F. XXX, Č. M. XX/ Y.T. C., M.. Y. T.. XX.XX.XXXX, H. D. Y.,
K. T. XXXX/X , XX/ V.. I. Y. M.. N., T.. XX.XX.XXXX, H. D. H. H., Y. X všetci žalobcovia zastúpení JUDr.
Evou Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Bajzova 2 proti žalovanému: Juraj Vinc
- VIVACE J.V., Textilná 8, Košice, zastúpený Helenou Knopovou, advokátkou so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20 o zaplatenie sumy 77 490,77 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. až v 5. rade a v 14. rade spoločne a nerozdielne
sumu 2.335,57 Eur, žalobcom v 6. rade a 7. rade spoločne a nerozdielne sumu 3.336,54 Eur, žalobkyni v
8. rade sumu 1.668,25 Eur, žalobkyni v 9. rade sumu 1.668,25 Eur, žalobcovi v 10. rade sumu 2.335,57
Eur , žalobkyni v 11. rade sumu 583,90 Eur, žalobcovi v 12. rade sumu 583,90 Eur, žalobkyni v 13. rade
sumu 583,90 Eur, žalobkyni v 14. rade sumu 2.335,57 Eur, žalobkyni v 15. rade sumu 583,90 Eur to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia pôvodne v 1. až 10. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2007 domáhali aby
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 2. 334,487,-Sk (77 490,77 Eur) a 9 % úrok z omeškania
od 3.10.2004 do 10.9.2007 to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy

konania. Žalobný návrh odôvodnili skutkovo nasledovne: žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti vedenej na LV č. 12537 kat. územie Jazero obec Košice - Nad Jazerom, okres Košice
IV. ako parcela č. 7934 trvale trávnatého porastu o výmere 9.913 m2. Ako vyplýva z geometrického
plánu vypracovaného spoločnosťou GEOTOP zo dňa 16.1.2006 a z ohliadky na mieste samom časť
nehnuteľnosti o výmere 3.978 m2 (označenú ako parcelu č. 323/47, parc. č. 232/159 a parc. č. 323/185)
užíva bez právneho titulu žalovaný. Medzi žalobcami a žalovaným neexistuje žiadna dohoda ohľadom

užívania nehnuteľnosti. Napriek niekoľkoročnej snahe žalobcov riešiť tento stav mimosúdnou cestou ku
dnešnému dňu k dohode nedošlo. Ku dňu 10.9.2007 žalobcovia previedli vlastnícke právo k výmere
6.028 m2 k predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného. V tom čase so žalovaným rokovali aj ohľadomnáhrady za užívanie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný im bol ochotný vyplatiť nájom neadekvátny
rozlohe, ktorú užíva s jeho návrhom nesúhlasili. Žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobcov bez právneho
dôvodu čím naplnil podmienky ust. § 451 OZ o bezdôvodnom obohatení a preto je povinný obohatenie

vydať. Žalovaný sa obohatil tým, že jeho majetok sa nezmenšil hoci by k tomu inak došlo ak by plnil
svoju povinnosť platiť žalobcom nájomné za užívanie nehnuteľnosti. Výška nájomného v porovnateľných
podmienkach v priemyselnej časti Košíc je podľa vyjadrení realitnej kancelárie 200,-Sk za m2 ročne a
preto žalobcovia žiadajú priznať nájomné za 3 roky vo výške 2 334 487,-Sk do dňa 10.9.2007 kedy na
žalovaného prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnosti spolu s úrokom z omeškania.

2. Žalobcovia k žalobnému návrhu pripojili listinné dôkazy výpis z LV č. 12537, geometrický plán
340/2005, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia a žiadosť o mimosúdne vyporiadanie
vlastníckych vzťahov zo dňa 21.7.2005 ( v spise čl. 16-17), kúpnu zmluvu zo dňa 30.8.2007.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 29.2.2008 uviedol, že je pravdou, že užíva časť nehnuteľnosti
žalobcov, nie však v takej výmere akú má nehnuteľnosť na LV č. 12537 kat. úz. Jazero, obec Košice
- Nad Jazerom, parc. č. 7934 trvale trávnaté porasty vo výmere 9.913 m2. Užíva prakticky len časť
nehnuteľnosti pod budovami v jeho vlastníctve a prístupovú cestu k nim. Nesúhlasí s výškou nájomného
v priemyselnej časti Košíc, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Podľa jeho zisťovania sa cena nájmu

pohybuje medzi 100 - 150 Sk za m2/ročne. Uviedol, že so žalobcami sa nevie dohodnúť na výške
nájomného resp. náhrady za užívanie nehnuteľnosti už dlhšiu dobu. V priebehu konania po zadovážení
si potrebných listín resp. cenových posudkov bude žiadať započítať investície vložené do nehnuteľnosti
žalobcov spočívajúce v dovedení plynovej a elektrickej prípojky a spevnení povrchu príjazdovej cesty.
Uviedol, že vznáša námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od

3.10.2004 do 5.10.2005.

4. Dňa 30.8.2007 bola uzavretá kúpna zmluva ( v spise č. 22-27) predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľnosti zapísaných na LV 12537 kat. územie Jazero, pac. reg E, parcelné číslo 7934 o výmere
9.913 m2. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene 800 Sk za m2. Vklad bol povolený dňa 10.9.2007.

5. Právna zástupkyňa žalobcov podaním zo dňa 28.3.2008 uviedla, že upresňuje právne zdôvodnenie
žaloby v tom zmysle, že svoj nárok si žalobcovia uplatňujú z titulu nájomného na ktoré majú nárok ex
lege podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v platnom znení. Zároveň uviedla, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že neužíval celú

výmeru tak ako žalobcovia uviedli vo svojom návrhu, pretože geometrický plán, ktorý si žalobcovia dali
vypracovať vychádza z reálneho stavu užívania a z neho je zrejmá skutočnosť, že žalovaný má celú
túto výmeru oplotenú. Neobstojí teda jeho tvrdenie, že užíval iba plochu pod jeho budovami a príjazdovú
cestu.

6. Právna zástupkyňa žalobcov v podaní zo dňa 7.3.2012 (čl.177-179) upresnila výšku
spoluvlastníckych podielov žalobcov a im pripadajúce výmery. U pôvodnej žalobkyni v 1. rade podiel
bol vo výške 7/48 t.j. 580,12 m2 . V priebehu konania došlo k úmrtiu žalobkyne v 1. rade, súd v konaní
pokračoval s dedičmi , so žalobcami v 1. až v 5. rade. Dedičkou sa stala aj p. Y. C., M.. Y., ktorá už bola
aj pôvodnou žalobkyňou v 9. rade, a teraz je žalobkyňou v 14. rade, keďže je aj pôvodnou podielovou

spoluvlastníčkou vo výške 5/48 t.j. 414,37 m2. U pôvodného žalobcu v 2. rade bol podiel vo výške 10/48,
t.j. 828,75 m2. V priebehu konania došlo k úmrtiu žalobcu v 2. rade, súd v konaní pokračoval s dedičmi ,
so žalobcami v 6. a v 7. rade.
.
7. Žalobcovia v priebehu konania predložili súdu geometrický plán vyhotovený spoločnosťou GEOTOP

Košice s.r.o. na určenie vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. 323/44, 323/47, 323/158,159 a 3481/12
k čomu uviedli, že predmetný geometrický plán preukazuje reálne užívanie celej rozlohy pozemku
žalovaným, ktorý bol vyhotovený presne na tento účel.

8. Žalobcovia vo svojich výpovediach uviedli, že za žalovaným chodili už v 90-tych rokoch, keďže

žalovaný na predmetnom pozemku mal firmu, jednalo sa o pneuservis. Na pozemku boli postavené
2 haly, ktoré ale nepatria žalobcom, pričom jedna hala bola postavená na pozemku vo vlastníctve
žalobcov. Medzi halami je pozemok kde stáli osobné autá, nákladné autá. Ich pozemok, ktorý užíval
žalovaný bol celý oplotený pletivom. Vedľa pozemku bola záhradkárska oblasť. Priestor žalovanýuzatváral reťazou. Uviedli, že žalovaný užíval skoro celý pozemok pretože po pravej strane mal
odstavené autá a to nákladné, mal tam maringotku. Na celom vyhradenom pozemku mal uskladnené
veci pneumatiky, keďže prevádzkoval pneuservis. Pohybovali sa tam jeho zamestnanci, areál si

uzatváral. Boli tam skládky železa, dreva, plastu, smetisko. Sústavne tam niečo pálili. Dokonca
záhradkári, keďže je tam blízko záhradkárska oblasť sa sťažovali. Vchod na pozemok bol cez jednu
veľkú bránu. Na predmetný pozemok mal prístup len žalovaný. Pozemok bol strážený, boli tam psy.

9. Žalobcovia ďalej vo svojich výpovediach uviedli, že žalovanému následne predali predmetný pozemok

a to v r. 2007 spolu s ďalšími pozemkami v celkovej výmere cez 6.000 m2, teda predali pozemky aj
za plotom. Pozemok bol pôvodne oplotený obyčajným pletivom, ktoré následne žalovaný odstránil a dal
postaviť nový betónový plot.

10. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že neuznáva nárok žalobcov na zaplatenie nájmu za pozemok
vo výmere 3798 m2 pretože nevyužíval celý pozemok, ktorý bol oplotený. Bol ochotný zaplatiť žalobcom

nájom za pozemok vo výmere 864 m2 t.j. za pozemok, na ktorom sa nachádzala hala. Mal dosť
pozemkov, keďže už vtedy bol vlastníkom susediaceho pozemku, ktorý odkúpil od iných podielových
spoluvlastníkov a to od Y., keďže práve pozemok pod druhou halou vlastnili Y.. Haly odkúpil ešte v
r. 1989 od podniku Drevona, keď bol upozornený, že pozemky nie sú vo vlastníctve Drevony. Keď sa
žalobcovia dozvedeli, že susediaci pozemok odkúpil od Y., prišli za ním s ponukou na kúpu pozemku. Je

pravdou, že došlo k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy v r. 2007 kde mali riešiť celkovú výmeru pozemku.
On pôvodne chcel odkúpiť pozemok len vo výmere 2.000 m2. Žalobcovia s tým nesúhlasili a následne
sa dohodli, že odkúpi aj pozemky, ktoré sa nachádzajú za plotom. Dohodli sa s tým, že žalobcovia
nebudú už od neho žiadať ďalšie peniaze. Táto skutočnosť mala byť uvedená aj v samotnej kúpnej
zmluve v roku 2007. Až následne zistil, že tento bod tam nebol uvedený. Celkovo odkúpil od žalobcov

pozemok vo výmere 6.123 m2. Následne celý pozemok na vlastné náklady oplotil. Uviedol, že už od
r. 2001 sa viedli rokovania ohľadne možnosti dohody so žalobcami, k dohode však nedošlo. Chceli sa
dohodnúť a to buď o prenájme alebo o predaji nehnuteľnosti ale sa nevedeli dohodnúť ani o cene a
nikdy nerokovali o tom, v akej výmere užíva nehnuteľnosť. Vchod na pozemok bol zabezpečený cez
bránu. Kľúče od brány mal on a pán D., ktorému on prenajal druhú halu. Pozemok kosil len medzi halami,

pričom vzdialenosť od jednej haly ku druhej bola 54 m, a to čo bolo za halou a medzi plotom už nekosil.
O to sa nestaral. Žalobcovia nemali kľúče. Predmetnú nehnuteľnosť neužíval v takom rozsahu ako tvrdia
žalobcovia. Mal za to, že užíval pozemok vo výmere 893 m2. Žalovaný namietal požadovanú výšku
nájomného, nesúhlasil s výškou 200 Sk za m2. Mal za to, že cena nájomného je podstatne nižšia,
keďže sa pohybuje v tej lokalite okolo 100 Sk za m2.

11. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájomného za
užívanie pozemku vedeného na LV č. 12537 kat. úz. Jazero za obdobie rokov 2004 až 2007 s uvedením
výšky nájomného za jednotlivé roky. Znalec vo svojom posudku ( v spise čl.318 - 339) vyčíslil všeobecnú
hodnotu nájmu za r. 2004 ( od 3.10.2004 do 31.12.2004) vo výške 2.331,90 Eur, za celý r. 2005 vo

výške 7.232,-Eur, za celý r. 2006 vo výške 8.230,38 Eur, za r. 2007 ( od 1.1.20017 do 10.9.2007) vo
výške 6.041, 64 Eur.

12. Žalobcovia so závermi znaleckého posudku č. 11/2015 ( v spise čl. 318-339) súdom ustanoveného
znalca nesúhlasili a namietali výšku nájomného, ktorá vychádza zo znaleckého posudku.

13. Vzhľadom na námietku žalobcov ohľadne znaleckého posudku Ing. Šoltýsa Dušana súd vypočul
znalca, ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že on miestne šetrenie zvolal riadne na stanovené miesto na
stanovený čas, čakal 20 minút, účastníci sa nedostavili a v záujme zrýchlenia konania vykonal miestu
ohliadku sám. Mal k dispozícii všetky relevantné informácie. Čo sa týka námietok žalobcov k použitým

koeficientom a nesúhlasu so všeobecnou hodnotu, ktorú stanovil, k tomuto uviedol, že základom pre
určenie všeobecnej hodnoty nájmu je správne určenie všeobecnej hodnoty pozemku čiže jeho trhovej
ceny. To určil dvoma spôsobmi a to aj porovnávacou metódou aj metódou polohovej diferenciácie.
Vychádzal z údajov, ktoré získal z realitných portálov a vykonal ďalší výpočet, ktorý bol potvrdením toho
čo zistil metódou porovnávacou a je to viac-menej nadštandard v znaleckej praxi ale vykonal to, aby

potvrdil, že ten výpočet alebo určenie všeobecnej hodnoty mernej jednotky pozemku a tým pádom celej
výmery pozemku je správny a určenie nájmu je už len technická záležitosť t.j. dosadzovanie úrokových
sadzieb a povinných záležitostí. Nevidí nijaký dôvod na to aby tam dosadil iný koeficient keďže je tovecou diskusie. Znalec si nebol vedomý žiadnych formálnych resp. metodických chýb, ktoré mu vytýkali
účastníci. Pridržiaval sa záverov znaleckého posudku aj po naštudovaní námietok zo strany žalobcov.

14. Žalovaný nenamietal všeobecnú hodnotu nájomného za užívanie pozemku v znaleckom posudku
č. 11/2015 a s uvedením výšky nájomného za jednotlivé roky súhlasil. Žalovaný opätovne zdôraznil,
že žalobcom je možné priznať bezdôvodné obohatenie z titulu zaostalého nájomného len za časť
nehnuteľnosti, ktorú skutočne užíval.

15. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní vzniesla námietku premlčania nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 3.10.2004 do 5.10.2005, keďže žalobcovia nárok uplatnili
žalobou až po márnom uplynutí premlčacej doby, ktorá začala plynúť už prvým dňom užívania
predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného.

16. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že žalobcovia požadujú nájomné 3 roky spätne od podania
žalobyakvznesenejnámietkepremlčaniauviedla,žemajúzato,žemedzižalobcamiažalovanýmdošlo
k vzniku nájomného vzťahu ex lege podľa zákona č. 229/91 Z.z.. Keďže medzi žalobcami a žalovaným
neexistovala dohoda vznikol priamo zo zákona nájomný vzťah, ktorý trval aj v období od 3.10.2004
do 5.10.2005, za ktoré bola vznesená námietka premlčania. Má za to, že z doposiaľ vykonaného

dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný užíval pozemky vo väčšej miere ako 864 m2 a preto
predmetom konania je náhrada za užívanie pozemku vo výmere 3.978 m2.

17. Pokiaľ sa týka výmery skutočne užívaných častí nehnuteľností žalovaným súd vychádzajúc z
výpovede účastníkov konania mal za preukázané, že celý areál vo výmere 3978 m2 bol oplotený, toto

oplotenie nezriadil žalovaný, nakoľko bolo postavené v čase keď už užíval predmetnú nehnuteľnosť,
žalovaný pozemok kosil, prevádzkoval tam pneuservis, mal tam odstavené osobné aj nákladné
motorové vozidlá, žalovaný areál uzamykal, žalobcovia kľúče nemali. Tvrdenie žalovaného, že v
prípade ak by žalobcovia mali záujem dal by im kľúče od vstupu do areálu, je len tvrdením, ktorá v rámci
tohto konania neobstojí nakoľko žalobcovia by nemali reálnu možnosť efektívne užívať zvyšnú časť

nehnuteľnosti napr. za halami boli pozemky zanedbané už rokmi neužívania zaburinené, nachádzali sa
tam rôzne kamene, skládky železa, dreva, plastu, smetisko . Ďalej je logické, že žalovaný pokiaľ vlastnil
na pozemku haly musel užívať reálne aj okolie tejto nehnuteľnosti a tak reálne užívanie vlastníka parcely
nebolo možné. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom za užívanie celej nehnuteľnosti teda vo výmere 3978 m2, tak ako to špecifikovali žalobcovia.

18. Pokiaľ sa týka stanovenia výšky bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal zo záverov znaleckého
posudku č. 11/2015, proti ktorému mali výhrady žalobcovia, ich výhrady súd doručil znalcovi na
vyjadrenie, a zároveň predvolal znalca, ktorý náležite vysvetlil postup a spôsob stanovenia všeobecnej
hodnoty nájmu nehnuteľnosti. Súd sa výhradami žalobcov nestotožňuje a preto nevyhovel návrhu práv.

zást. žalobcov na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania resp. vypracovania súkromného
znaleckého dokazovania, ku ktorému súd udáva, že od vypracovania súdom nariadeného znaleckého
dokazovania, mali žalobcovia dostatok času na predloženie súkromného znaleckého dokazovania, ak
to považovali za potrebné.

19. Podľa ust.§ 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa ust.§ 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust.§ 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

22. Podľa ust. § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.
23. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie. Čiže ide oobohatenie neoprávnené. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné aby k
tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom.

24. O plnenie bez právneho dôvodu ide aj v prejednávajúcom prípade, keď žalovaný užíval
nehnuteľnosti (vlastnícky patriace žalobcom) bez nájomnej či inej zmluvy teda získaval týmto majetkovú
hodnotu, ktorú by inak musel vynaložiť v prípade existencie nájomnej alebo inej zmluvy.

25. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným súd s poukazom na ust.§ 107 OZ udáva, že

právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (subjektívna premlčacia
doba), ktorá je limitovaná objektívnou premlčacou dobou v zmysle, ktorej sa právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky. Vzhľadom na to, že žalobcovia si v prejednávajúcom
prípade žalobou podanou na súd dňa 5.10.2017 uplatnili bezdôvodné obohatenie za roky 2004 až 2007
súd považuje ich právo za premlčané za obdobie od 3.10.2004 do 4.10.2005 a priznal žalobcom nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 5.10.2005 do 10.9.2007.

26. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania a cit. zák. ust. súd dospel k záveru o čiastočnej
dôvodnosti podanej žaloby. V tomto svojom závere súd vychádzal z toho, že žalobcovia boli podielovými
spoluvlastníkmi predmetných pozemkov. Žalovaný nespochybnil tú skutočnosť, že predmetný pozemok

užíval bez toho, aby za to žalobcom poskytoval peňažnú náhradu. Síce namietal výšku výmery
užívanej nehnuteľnosti, ale súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcom za užívanie celej nehnuteľnosti teda vo výmere 3978m2. Na základe uvedeného súd
vyhodnotil, že v danom prípade žalovaný užívaním pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov,
po zohľadnení dôvodnosti vznesenej námietky premlčania za obdobie od 3.10.2004 do 4.10.2005,

teda v období od 5.10.2005 do 10.9.2007 bez právneho dôvodu získal bezdôvodné obohatenie t.j.
majetkový prospech spočívajúci v bezodplatnom užívaní cudzích pozemkov. Pokiaľ sa jedná o výšku
bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z ceny nájmu určenej znalcom v znaleckom posudku č.
11/2015 za prenájom obdobných alebo porovnateľných pozemkov predmetnej lokality.

27. Výška bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným na úkor:

- žalobcov v 1. až 5. rade a žalobkyne v 14. rade (dedičia pôvodnej žalobkyni v 1. rade, ktorej
spoluvlastnícky podiel bol vo výške 7/48 t.j. 580,12 m2) za obdobie od 5.10.2005 do 31.12.2005 činí
254,27 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 1.200,27 Eur, za obdobie od 1.1.2007 do

10.9.2007 činí 881,03 Eur spolu 2.335,57 Eur:

- žalobcov v 5. až 6. rade (dedičia pôvodného žalobcu v 2. rade ktorého spoluvlastnícky podiel bol vo
výške 10/48 t.j. 828,75 m2) za obdobie 5.10.2005 do 31.12.2005 činí 363,24 Eur, za obdobie od 1.1.2006
do 31.12.2006 činí 1.714,68 Eur, za obdobie od 1.1.2007 do 10.9.2007 činí 1.258,62 Eur spolu 3.336,54

Eur.

- žalobkyne v 8. rade, ktorej spoluvlastnícky podiel bol 5/48 t.j. 414,37 m2 za obdobie od 5.10.2005
do 31.12.2005 činí 181,62 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 857,33 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 629,33 Eur spolu 1.668,25 Eur.

- žalobkyne v 9. rade ktorej spoluvlastnícky podiel bol 5/48 t.j. 414,37 m2 za obdobie od 5.10.2005
do 31.12.2005 činí 181,62 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 857,33 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 629,33 Eur spolu 1.668,25 Eur.

- žalobcu v 10. rade ktorého spoluvlastnícky podiel bol 7/48 t.j. 580,12 m2 za obdobie od 5.10.2005 do
31.12.2005 činí 254,27 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 1.200,27 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 871,03 Eur spolu 2.335,57 Eur.

- žalobkyne v 11. rade ktorej spoluvlastnícky podiel bol 7/192 t.j. 145,03 m2 za obdobie od 5.10.2005

do 31.12.2005 činí 63,57 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 300,07 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 220,26 Eur spolu 583,90 Eur.- žalobcu v 12. rade ktorého spoluvlastnícky podiel bol 7/192 t.j. 145,03 m2 za obdobie od 5.10.2005
do 31.12.2005 činí 63,57 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 300,07 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 220,26 Eur spolu 583,90 Eur.

- žalobkyne v 13. rade ktorej spoluvlastnícky podiel bol 7/192 t.j. 145,03 m2 za obdobie od 5.10.2005
do 31.12.2005 činí 63,57 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 300,07 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 220,26 Eur spolu 583,90 Eur.

- žalobkyne v 14. rade ktorej spoluvlastnícky podiel bol 7/48 t.j. 580,12 m2 za obdobie od 5.10.2005 do
31.12.2005 činí 254,27 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 1.200,27 Eur, za obdobie od
1.1.2007 do 10.9.2007 činí 881,03 Eur spolu 2.335,57 Eur.

- žalobkyne v 15. rade ktorej spoluvlastnícky podiel bol 7/192 t.j. 145,03 m2 za obdobie od 5.10.2005
do 31.12.2005 činí 63,57 Eur, za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 činí 300,07 Eur, za obdobie od

1.1.2007 do 10.9.2007 činí 220,26 Eur spolu 583,90 Eur.

28. Pri výpočte výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z výšky nájmov za jednotlivé roky
vyčíslených v znaleckom posudku č. 11/2005. Celoročný nájom v r. 2005 bol vo výške 7.232,-Eur za
pozemok vo výmere 3978 m2, pričom súd priznal nárok za obdobie od 5.10.2005 do 31.12.2005 teda

za 88 dní, za ktoré obdobie nájom činí 1.743,60 Eur za výmeru 3978 m2 a z toho nájomné za m2
je 0,4383 Eur. Nájom za rok 2006 bol vo výške 8.230,48 Eur za pozemok vo výmere 3978 m2, z toho
nájom za m2 keďže sa jedná o celoročný nájom ( 365 dní) je 2,069 Eur. Nájom za r. 2007 bol vo výške
8.715,80 Eur, za pozemok vo výmere 3978 m2, pričom súd priznal nárok za obdobie od 1.1.2007 do
10.9.2007 ( 253 dní) za ktoré obdobie nájom činí 6.041,64 Eur za výmeru 3978 m2 a z toho nájomné

za m2 je 1,5187 eur.

29. V prevyšujúcej časti žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

30. Podľa ust.§ 563 OZ ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

31. Súd zamietol žalobu aj v časti úrokov z omeškania, keďže žalobcovia žiadali priznať úrok z
omeškania z nimi vyčíslenej sumy za obdobie od 3.10.2004 do 10.9.2007 vo výške 9% ročne, t.j. do
dátumu povolenia vkladu do Správy katastra, pričom súd poukazuje na to, že žalobcovia nepredložili

kvalifikovanú výzvu na plnenie zo strany žalovaného, nimi predložená výzva z 21.7.2005 nespĺňa
náležitosti výzvy na plnenie, a žalovaný pred doručením žaloby zo strany súdu sa nemohol dostať do
omeškania, pričom žaloba bola podaná na súd až 5.10.2007 a súd je viazaný žalobným návrhom a
nemôže ísť nad jeho rámec.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa ust.§ 262 ods. 1 C.s.p. s poukazom na ustanovenie § 255
ods. 2 C.s.p., keď vychádzal z výsledku sporu v ktorom ani jedna zo strán nemala úspech plný ale len
čiastočný a preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1
CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z.