Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211691
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8116211691.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: OTP banka Slovensko, a.s., Štúrova 5,
813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, adresa pre doručovanie: OTP Banka Slovensko, a.s., Odbor právny,
Alžbetina 2, 040 41 Košice, proti žalovanému: Y. C., W.. XX.X.XXXX, F. C. XX, XXX XX N., o zaplatenie
1.417,68 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19C/193/2016-45

zo dňa 5.4.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania
a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Konanie nad sumu 1.417,68 eura, úrok ku dňu 24.5.2016 vo výške 1.250,76 eura a odo dňa 22.5.2016
úrok vo výške 29,3 % zo sumy istiny 1.417,68 eura do zaplatenia, úroky z omeškania ku dňu 24.5.2016
vo výške 36,50 eura odo dňa 25.5.2016 vo výške 1 % ročne zo sumy istiny 1.417,68 eura, poplatky vo
výške 13,77 eura z a s t a v u j e .
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na tunajšom
súde dňa 2.6.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenie sumy 1.417,68 eur s úrokom vypočítaným
ku dňu 24.5.2016 vo výške 1.286,94 eur odo dňa 22.5.2016 úrok vo výške 29,3 % zo sumy istiny
1.417,68 eur do zaplatenia, úroky z omeškania ku dňu 24.5.2016 vo výške 36,50 eur odo dňa 25.5.2016

vo výške 1 % ročne zo sumy istiny 1.417,68 eur, poplatky vo výške 13,77 eur, ako aj náhrady trov
konania, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 5.12.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným
uzavretá podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvy o poistenom OTP EXPRES úvere č.
XXXX XXXX XX C., na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému spotrebiteľský úver vo výške
1.445,- eur. Žalovaný pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z predmetnej Zmluvy o úvere riadne a včas
neuhrádzal. Nakoľko žalovaný aj naďalej porušoval podmienky Zmluvy o úvere, žalobca listom zo

dňa 28.10.2013 žalovanému oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a vyzval
žalovanéhonasplateniepredmetnejpohľadávky.Žalovanýanináslednepredmetnúpohľadávkužalobcu
neuhradil. Žalobca eviduje ku dňu 24.5.2016 voči žalovanému pohľadávku s príslušenstvom vyplývajúcu
z predmetnej Zmluvy o úvere spolu a to istina 1.417,68 eur, bežné úroky 1.286,94 eur, úroky z omeškania
36,50 eur a poplatky 13,77 eur. Žalobca má ďalej voči žalovanému v zmysle Zmluvy o úvere okrem
bežného úroku v aktuálnej výške 29,3 % ročne aj právo na zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy

istiny v súlade s čl. IV. Bod 6 Zmluvy o úvere, a to vo výške max. 8 % ročne, pričom rozhodnutím banky
bola znížená sadzba úroku z omeškania na výšku 1 % ročne až do zaplatenia.3. V podaní doručenom súdu dňa 22.7.2016 uviedol, že upravuje petit žalobného návrhu v časti bežných
úrokov a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 1.417,68 eur, úroku ku dňu

24.5.2016 vo výške 1.250,76 eur a odo dňa 22.5.2016, úroku vo výške 29,3 % zo sumy istiny 1.417,68
eur do zaplatenia, úroky z omeškania ku dňu 24.5.2016 vo výške 36,50 eur odo dňa 25.5.2016 vo výške
1 % ročne zo sumy istiny 1.417,68 eur, poplatky vo výške 13,77 eur, teda nad túto sumu zobral žalobu
späť.

4. Žalovaný sa k doručenému návrhu nevyjadril, na pojednávaní prehlásil, že vznáša námietku
premlčania.

5. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie
spotrebiteľského úveru, ktorý nárok sa riadi ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia zmluvy a príslušných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ

pojednávajúcich o spotrebiteľských úveroch).

6. Keďže teda je tento úver úžerný a v rozpore s dobrými mravmi, zmluva je neplatná a v danom prípade
prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, ktoré spočíva v rozdiele
medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorá bola vrátená.

7. Aplikujúc ustanovenia § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5b zákona o ochrane
spotrebiteľa súd prvej inštancie uzavrel, že pokiaľ by aj súd posudzoval nároky ako nároky z platnej
zmluvy, je potrebné poukázať na to, že žalovaný bol podľa výzvy z 19.9.2013 v omeškaní s deviatimi
splátkami, že predčasná splatnosť peňažného záväzku nastala pre nezaplatenie zročnej splátky splatnej

5.1.2013aod6.1.2013začalaplynúťvšeobecnátrojročnálehotaaajtátouplynulapredpodanímžaloby.,
hoci k tomuto uplatneniu práva s následkom zročnosti celého dlhu došlo podľa žalobcu až listom zo dňa
28.10.2013 nazvaným Vyhlásenie úveru za predčasne splatný.

8. Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že pokiaľ žalobca právo na zaplatenie zosplatneného dlhu

žalovanej zo Zmluvy o úvere uplatnil až v návrhu na začatie konania podaným na súde dňa 2.6.2016
je návrh žalobcu premlčaný.

9. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalobca včas odvolanie, keď nesúhlasil s
názorom prvostupňového súdu, že tento úver je úžerný a v rozpore s dobrými mravmi a zmluva je

neplatná a v danom prípade prichádza do úvahy iba vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451
Občianskehozákonníka,ktoréspočívavrozdielemedziposkytnutousumouasumou,ktorábolavrátená.

10. Listom zo dňa 28.10.2013 vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný a požiadal žalovaného aby mu
v lehote odo dňa doručenia listu uhradil celý záväzok, ktorý k 28.10.2013 predstavoval sumu 1.859,02

eur. List bol žalovanému doručený dňa 31.10.2013. Žalobca podal žalobu 2.6.2016, teda v zákonnej 3-
ročnej premlčacej dobe, nakoľko žalobca sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že
úver má byť bezúročný a bez poplatkov. Žalobca považoval zmluvu o poistenom OTP EXPRES úvere
za platne a zákonne uzavretú.

11. V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/311/2015
zo dňa 23.3.2017, keď v danom prípade žalovaný nikdy nevzniesol voči textu úverovej zmluvy alebo
voči Všeobecným obchodným podmienkam žiadne námietky. Zmluva bola jasne, prehľadne a výstižne
formulovaná, pričom žalovaný mal od počiatku vedomosť aké finančné zaťaženie ho čaká, vedel presnú
výšku splátky ako aj dobu splácania. Rovnako zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré v čase podpisu

zmluvy vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12. Rovnako žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že úver je potrebné považovať za
právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, pričom tvrdenie súdu o neprimerane vysokom úroku považoval
za účelové. Poukázal aj na to, že úrok je cenou úveru, pričom primeranosť ceny je vylúčená z prieskumu

neprijateľných podmienok v zmysle § 53 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka.

13. Podľa odvolateľa súd nesprávne posúdil predmetný úver ako úkon v rozpore s dobrými mravmi
a následne nesprávne aplikoval ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka na daný právny vzťah.Rovnako premlčacia doba nemôže plynúť už dňa 6.1.2013, keď žalovaný prevzal list s názvom
Vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru až dňa 31.10.2013, pričom bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy
v lehote 10 dní, a preto podľa žalobcu premlčacia doba začala plynúť odo dňa 10.11.2013, a teda návrh

podaný zo strany žalobcu dňa 2.6.2016 nie je premlčaný.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že rozsudok súdu prvej inštancie má vady v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP a preto vrámci svojho odvolacieho návrhu žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že prizná žalobcovi uplatnený nárok v tej časti, ktorá bola

žaloba v zmysle výroku č. 2 rozsudku zamietnutá, ako aj nárok na náhradu trov konania.

15. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal odvolaním žalobcu napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti výroku a výroku o náhrade trov konania tak, ako

to vyplývalo z obsahu tohto odvolania, a to zvolaním procesného postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380
ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Následne odvolací súd
dospel k záveru, že podané odvolanie žalobcu je opodstatnené a preto mu vyhovel v tom rozsahu ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

17. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu zruší len ak súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom.

18. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

19. Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odvolanie rozsudku bolo presvedčivé.

20. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. V prejednávanej veci odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd odôvodnenie svojho
zamietajúceho rozsudku založil na aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa, a to z úradnej povinnosti (ex offo). Predmetné ustanovenie (§ 5b) ukladalo totiž orgánom
rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo aj na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

22.NálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyč.k.PL.ÚS11/2016-60zodňa7.2.2018zverejneným
v Zbierke zákonov a uznesení Ústavného súdu SR bolo konštatované, že ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

23. Podľa § 41a zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanie
pred ním a o postavení jeho sudcov, právny predpis, jeho časti alebo niektorého ustanovenia strácajú
účinnosť dňom vyhlásenia nálezu Ústavného súdu v Zbierke zákonov.

24. Podľa § 30 ods. 6 cit. zákona nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom
pojednávaní vyhlasujú verejne.

25. Podľa § 27 zákona č. 114/1993 Z. z. spravovacieho a rokovacieho poriadku Ústavného súdu SR,
výroková časť nálezov (§ 33 ods. 2 a 4 tohto zákona) za zverejnenie v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky. Písomné vyhotovenie nálezu spolu s poučením o právnych následkoch podľa čl. 132 ods. 1
Ústavy predseda Ústavného súdu bez meškania odovzdá redakcii zbierky zákonov na uverejnenie.26. Ak existuje v Zbierke zákonov uverejnený nález Ústavného súdu SR o nesúlade právneho predpisu
alebo jeho časti, tak je potrebné nahliadať na takýto predpis, resp. jeho časť (ustanovenie) ako na
ustanovenie ústavné nesúladne, na základe ktorého nebolo možné súdom prvej inštancie založiť

argumentáciu o nedôvodnosti podanej žaloby v jej zvyšku. Normatívne účinky vysloveného nesúladu
Ústavným súdom SR v zmysle § 41a zákona č. 38/1993 Z. z., t.j. strata účinnosti ustanovenia § 5b
citovaného zákona sú nevyhnutným a nezraditeľným dôsledkom takto vysloveného nesúhlasu.

27. Samotná ústava SR ako aj zákon o Ústavnom súde neobsahuje výslovne ustanovenie o

hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným skončením konania, avšak v
tomto smere treba dôjsť k takému jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne
účinky ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach judikovaných právoplatne pred
uverejnením nálezu o nesúlade, potom a fortiori musí tomu byť vo veciach neskončených právoplatne v
momente uverejnenia takéhoto nálezu o nesúlade. Opačný výklad by sa totiž javil ako právne popretie
princípu zachovania ústavnosti a zároveň nepripustným absolutizovaním princípu právnej istoty (pozri

uznesenie ÚS SR PLZ. ÚS 1/06-4 zo dňa 11.10.2006).

28. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v súvislosti s rozhodovaním v tejto veci aplikoval platné a
účinné právo (hmotné a procesné), týmto vychádzal aj z predpokladu ústavnosti ustanovenia § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. Vzhľadom k tomu, že neskôr už bola konštatovaná ústavná nesúladnosť ÚS

SR (deklarovaná), preto ani nebolo možné založiť rozhodnutie súdu prvej inštancie o premlčaní žaloby
v jej zvyšnej časti na aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ex offo súdom prvej inštancie v
súvislosti s posudzovaním premlčania, nakoľko šlo o nesúladné ustanovenie daného zákona s ústavou
SR. Uverejnený nález má účinky ex tunc.

29. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že z obsahu zápisnice z pojednávania konaného v tejto veci
dňa 5 apríla 2018, na ktorom sa žalovaný zúčastnil nevyplýva skutočnosť, že žalovaný tak ako to uviedol
súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia svojho rozsudku vzniesol námietku premlčania, keď podľa §
99 ods. 1 CSP je súd povinný v zápisnici uviesť podstatný obsah prednesov s tým, že nepochybne v
prípade ak by žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku alebo jeho časti

jednalo by sa o podstatný prednes, ktorý by musel byť zachytený v zápisnici o pojednávaní pred súdom
prvej inštancie, k čomu však nedošlo. Preto súd prvej inštancie mylne aplikoval citované ustanovenie §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa na prejednávanú vec a rovnako k takémuto omylu súdu prvej inštancie
došlo aj pri jeho aplikácii ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci vo vzťahu k
absolútnej neplatnosti Zmluvy o poistnom OTP Express úvere zo dňa 5.12.2012.

30. Je potrebné uviesť, že táto zmluva je formulárová vopred pripravená bankou bez možnosti
spotrebiteľameniťstanovenézmluvnépodmienky.Zmluvavšakbolajasnáaprehľadná,pričomžalovaný
mal od počiatku vedomosť aké finančné zaťaženie ho čaká, keď vedel presnú výšku a počet splátok, čo
ani nenamietal. Rovnako zmluva obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadoval zákon č. 129/2010 Z. z.

Možno však prisvedčiť súdu prvej inštancie ohľadom jeho záveru o neprimeranej výške ročnej úrokovej
sadzby, ktorá dosahovala vo formulárovej zmluve 29,3 %, keď túto výšku súd prvej inštancie porovnal s
priemernou úrokovou sadzbou spotrebiteľských úverov na 5 rokov, ktoré dosahovali 13,93 %, kde však
podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR 1Cdo/57/2005 z 1.7.2010 je pri posúdení primeranosti dojednanej
výškyúrokovpripeňažnejpôžičkepotrebnénielenporovnaťdojednanýúroksúrokovoumierouobvyklou

z praxe bežných súdov, ale aj prihliadať na celkové okolnosti prípadu jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval
čo však súd prvej inštancie nijako vo svojom rozhodnutí neodôvodnil a rovnako nezdôvodnil svoj záver o
neplatnosti celej spotrebiteľskej zmluvy a nielen o neplatnosti tej časti, ktorá sa vzťahovala k dojednanej
ročnej úrokovej sadzbe.

31. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri finančných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená.

32. Aj keď pre porovnanie výhodnosti alebo nevýhodnosti poskytovaného úveru možno použiť aj

údaj ročnej percentuálnej miery nákladov, je možné právne posúdenie urobiť aj zo samotnej výšky
dojednaného úroku tak ako to umožňuje napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/57/2005 Z. z.
z 1.7.2010 alebo rozhodnutie tohto súdu vo veci 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.7.2009. Nakoľko dojednaná
úroková sadzba v tomto prípade naozaj takúto priemernú sadzbu prevyšuje takmer o 200 %, je záversúdu prvej inštancie o tom, že takýto úrok je v rozpore s dobrými mravmi správny. Rozpor s dobrými
mravmi sa môže týkať aj plnenia, ktoré je v súlade s právnymi predpismi, a teda aj pokiaľ by takto
dojednaný úrok bol v súlade s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka môže byť v rozpore s dobrými mravmi.

33. K výške úrokov v rozpore s dobrými mravmi sa vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, v ktorom konštatoval: „Pri dojednaní úrokov pri
peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez
ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými

mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej
situácii sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné
peňažné prostriedky mienil „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť,
že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodou o úrokoch tejto pôžičky často z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi aby dlžník v takejto situácii poskytol veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky“. Totiž aj podľa

ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ak
predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov nesmie odplata podstatne
prevyšovaťodplatuobvyklepožadovanúnafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryobdobnýchprípadov.

34. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto opätovne rozhodnúť o nároku žalobcu súc pritom viazaný

právnym názorom odvolacieho súdu o nesúlade dojednanej výšky úrokovej sadzby s dobrými mravmi,
keď posúdi či sa táto neplatnosť právneho úkonu vzťahuje výlučne na tú časť nároku žalobcu
vyplývajúcu z ročnej úrokovej sadzby alebo na celý dojednaný spotrebiteľská úver, t.j. či dôjde k jeho
neplatnosti v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka en bloc a v tomto prípade prichádza do úvahy
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 45 Občianskeho zákonníka, ktoré spočíva v rozdiele medzi

poskytnutou sumou a sumou, ktorá bola vrátená, keď neprichádza v úvahu aplikácia ustanovenia §
5b zákona o ochrane spotrebiteľa v prejednávanej veci, a teda žalobca má nárok na rozdiel medzi
poskytnutou sumou a sumou, ktorá bola žalovaným vrátená v prípade absolútnej neplatnosti celého
spotrebiteľského úveru.

35. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu aj o nároku na náhrade trov konania pred
súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Senát Krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).