Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719201463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719201463.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o mal. deti A., V., nar.
XX.XX.XXXX a W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.- H.. XXX a H. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. č. X, H. N., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 10.07.2019, č.k. 7P/31/2019-22, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie čo do rozsahu sumy zvýšenia výživného na oboch maloletých p o
t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti o účinnosti zvýšenia výživného m e n í tak, že výživné zvyšuje
s účinnosťou od 01.06.2019.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o návrhu otca na zvýšenie výživného z
dovtedajších 90 eur mesačne na 160 eur mesačne na každého z oboch maloletých. Rozhodol tak,
že zvýšil výživné z doterajších 90 eur mesačne na 120 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti

rozhodnutia. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vec právne posúdil podľa
§§ 62, 75 a 78 Zákona o rodine. Skutkovo vychádzal zo zistení, že výživné bolo naposledy upravované
rozhodnutím súdu v roku 2011 tak, že matke bolo zvýšené výživné z dovtedajších 50,-eur mesačne
na každého maloletého na 90 eur mesačne na každého. V dobe tejto úpravy výživného boli maloletí v
predškolskom veku a navštevovali MŠ. Príjem otca bol cca 500 eur mesačne, príjem matky cca 580 eur
mesačne.Včasenapadnutéhorozhodnutiaozvýšenívýživnéhozistilsúdprvejinštancie,žemaloletíboli
v šk. roku 19/20 žiakmi X. ročníka ZŠ. Maloletí majú okrem bežných výdavkov výdavky na ZUŠ vo výške

30 eur polročne, na športové aktivity, doučovanie hradené sumou 100 eur mesačne a kontaktné šošovky
vo výške 70 eur mesačne. Na strane otca bol zistený príjem zo zamestnania 956,80 eur mesačne a otec
ďalšiu vyživovaciu povinnosť na dieťa nemal. Otec žije v manželstve a manželka otca sa v spoločnej
domácnosti stará aj o svoje dve maloleté dcéry z predchádzajúceho manželstva. Na strane matky zistil
súd prvej inštancie príjem zo zamestnania 693 eur mesačne a jednu novú vyživovaciu povinnosť k
maloletému synovi pochádzajúcemu zo súčasného manželstva matky. Pri daných pomeroch považoval
súd prvej inštancie za dôvodné zvýšenie výživného z 90 na 120 eur mesačne pre každého maloletého,

keďže od poslednej úpravy výživného došlo na ich strane k zásadnej zmene pomerov spojenej s vyšším
vekom a zmenou školského zariadenia z MŠ na ZŠ. Popri náraste príjmu matky o 113 eur zohľadnil súd
prvej aj jej novú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu.2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý žiadal zmenu napadnutého rozhodnutia
a zvýšenie výživného na navrhovanú výšku 160 eur mesačne pre každého maloletého. Namietal
nesprávne zistenie príjmu matky, pretože podľa neho matka neuviedla pravdivý príjem a od apríla 2019

sa jej príjem zvýšil. Otec poukázal na to, že akceptoval rodičovskú dovolenku matky maloletých, na ktorej
bola s jej tretím dieťaťom a v tom čase zvýšenie výživného nežiadal. Od poslednej úpravy však uplynulo
8 rokov, za ktoré sa výdavky na maloletých zásadným spôsobom zmenili. Otec sa tiež zmienil o neochote
matky platiť výživné, absencii akéhokoľvek plnenia nad rámec súdom stanoveného výživného, potrebe
exekučnéhovymáhaniaavtejtosúvislostispochybnilvodvolaníajvyjadreniamatkyopozitívnomvzťahu

k maloletým. Otec popísal absenciu kontaktu maloletých s matkou ako aj so starými rodičmi z jej strany
a dôvody, ktoré on považuje za príčinu tohto stavu. Otec zrekapituloval nevyhnutné mesačné výdavky
na vedenie domácnosti (280 eur hypotéka, 260 eur spotrebné náklady bývania, 60 eur automobil) a
mesačné výdavky maloletých (60 eur poistenie, 30-40 eur vreckové, mobil, cestovné, 100 eur kontaktné
šošovky a zubný strojček, 35 eur krúžky, 40 eur školské stravovanie, 20 eur triedny fond, 10-60 eur
školské pomôcky) ako aj jednorazové výdavky maloletých (letný tábor 400 eur, 300-500 eur zimné

športy, cca 150 eur poplatky v škole a školské výlety). Okrem toho majú maloletí výdavky na oblečenie,
stravu a lieky cca 100-300 eur. Ako šesťčlenná rodina minú len na stravu cca 700-800 eur mesačne.
Otec v odvolaní poukázal na schopnosť matky splácať leasing na auto, pričom on sám vlastní 18 ročný
automobil a leasing by si dovoliť nemohol. Na strane matky považoval otec za významné, že na jej
tretieho maloletého syna má vyživovaciu povinnosť aj jej súčasný manžel, nielen matka maloletých, a

že náklady ich bývania znižuje aj skutočnosť, že bývajú spoločnej domácnosti s rodičmi jej manžela.
Záverom odvolania poukázal otec na svoj nepriaznivý zdravotný stav, napriek ktorému sa snaží pracovať
aj nadčas, aby prilepšil rodinnému rozpočtu. Pokiaľ si môžu dovoliť absolvovať rodinnú dovolenku, je
to najmä výsledkom snahy usporiť v priebehu roka financie na tento účel, aby mohli ako rodina stráviť
spoločné chvíle.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Námietku
nesprávne zisteného príjmu nepovažovala za dôvodnú, pretože jej príjem bol zistený z potvrdenia
zamestnávateľa. Matka poukázala na životnú úroveň svoju a svojej súčasnej rodiny, v ktorej by bez
pomoci manželových rodičov nedokázali uhradiť nevyhnuté náklady. Čo sa týka automobilu, je pre ňu
a jej manžela nevyhnutný na dochádzanie za prácou do F. a nebol obstaraný ako nový. V podstatnej

časti vyjadrenia uviedla dôvody, ktoré ona považuje za príčinu toho, že sa s maloletými nestretáva ona
a v zásade ani jej rodičia.
4. V ďalších podaniach účastníci zotrvali na svojich stanoviskách prezentovaných v konaní.
5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP v spojení s § 59 a
nasl. CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné čo do zvýšenia výživného potvrdiť podľa § 387 CSP a čo do okamihu
účinnosti zvýšenia výživného zmeniť podľa § 388 CSP.
6. Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba
vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov
(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pritom postačuje, ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i

len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu výživného na dieťa. Zmenu pomerov na strane
maloletých založil súd prvej inštancie v zásade na vyššom veku maloletých a zmene ich školského
zariadenia (z MŠ na 8. ročník ZŠ). Vyšší stupeň vzdelávania dieťaťa je rozhodovacou praxou všeobecne
prijímaný za zmenu pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti. V tomto prípade spočíva
zmena dokonca predškolského zariadenia na obdobie konca základnej školy, pretože počas prakticky

celej základnej školy sa výživné na maloletých nemenilo. Je nespochybniteľné, že navštevovanie
záverečných ročníkov základnej školy so sebou skutočne prináša podstatne vyššie náklady ako
navštevovanie materskej školy. Súčasne je s uvedenou zmenou veku maloletých spojená aj zásadná
zmena v stravovaní, ošatení a hygiene, vyžadujúca vyššie výdavky ako u dieťaťa v predškolskom veku.
Základný predpoklad pre zvýšenie výživného, a to zmena pomerov, v tomto prípade na strane dieťaťa,

bol súdom prvej inštancie zistený správne a správne s ním súd prvej inštancie spojil aj potrebu zvýšenia
výživného na maloletých. Súčasne zvýšenie výživného odôvodňuje aj nárast výšky príjmu na strane
matky oproti poslednej úprave výživného, i keď tu je potrebné zohľadniť aj nárast cien, v dôsledku
čoho nemožno o miere nárastu príjmu matky uvažovať v jeho nominálnom vyjadrení o cca 113 eur
mesačne, ale v sume nižšej. Čo sa týka námietok otca k správnemu zisteniu príjmu matky, odvolací

súd ich nepovažuje za dôvodné, pretože príjem matky zistil súd prvej inštancie z originálu potvrdenia
jej zamestnávateľa, preto nie je dôvod pochybovať o správnosti tohto zistenia. Pokiaľ otec zároveň
uvádza zvýšenie príjmu matky k 4/2019, ak k nemu došlo, potvrdenie o príjme ho zohľadnilo, pretože
je z neskoršieho obdobia (6/2019).7. Popri vyššie uvedených dôvodoch zvýšenia výživného bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosti, ktoré
majú opačný efekt, teda tie, ktoré možnosti zvýšenia výživného obmedzujú. Takou je v prvom rade ďalšia
vyživovacia povinnosť na strane matky. V tomto smere je správny poukaz otca, že k ďalšiemu dieťaťu

matky má vyživovaciu povinnosť aj jeho otec - súčasný manžel matky, no matku tým z vyživovacej
povinnosti nemožno úplne vylúčiť a rovnako ako otec jej tretieho dieťaťa, je aj ona povinná podieľať sa
na jeho výžive (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Napokon nemožno opomenúť aj nárast príjmu na strane
otca maloletých od poslednej úpravy výživného z 500 eur na súčasných 956,80 eur mesačne. Tu je
však súčasne potrebné uviesť, že práve vďaka tomuto nárastu je otec schopný zabezpečiť maloletým

plnohodnotné uspokojovanie ich súčasných potrieb. Preto nemožno na nárast príjmu otca prihliadať ako
na zásadnú okolnosť, ktorá by mala byť dôvodom na nižšiu vyživovaciu povinnosť zo strany matky.
8. Pomery na strane otca ako aj na strane matky sú také, že obaja musia hospodáriť šetrne a rozumne,
aby boli schopní zabezpečiť štandardné živobytie sebe a svojim deťom. Je skutočne obdivuhodné, že
otec so svojou súčasnou manželkou dokážu pri zistenom príjme zabezpečiť potreby štyroch maloletých
detí. Na strane maloletého W. a V., o ktorých výživné v konaní ide, dokonca tak, že popri úhrade bežných

potrieb a nákladoch školy sa môžu maloletí rozvíjať aj v oblasti športu a voľnočasových aktivít (ZUŠ).
Niet pochybností, že zo strany otca sú maloletí okrem iného aj finančne podporovaní v maximálnej
možnej miere, a že by tu bol priestor na ďalšie zmysluplné výdavky v ich prospech, ktoré sú však mimo
možností otca. Odvolací súd však nenachádza na strane matky také majetkové a príjmové pomery, ktoré
by umožňovali potrebu ďalších výdavkov maloletých kryť z vyššieho rozsahu vyživovacej povinnosti ako

bola určená súdom prvej inštancie.
9.MatkaajejsúčasnýmanželdosahujúpraktickyrovnakýpríjemzozamestnaniavF.vovýškepriemerne
700 eur mesačne. S týmto príjmom zabezpečujú svoje bývanie v L. F., s čím je nevyhnutne spojená
potreba dochádzania do práce. Obstaranie automobilu tak predstavuje nutnosť pre výkon zamestnania
a existenciu leasingu nemožno považovať za dôkaz lepších pomerov matky, ako zodpovedajú príjmu,

ktorý dosahuje. Rovnako spolužitie matky a jej manžela s jeho rodičmi má síce ekonomicky pozitívny
efekt na náklady bývania, no takéto spolužitie je v súčasnej dobe spravidla skôr znakom ekonomickej
nevyhnutnosti, než nezávislej preferencie.
10. U oboch rodičov maloletých, teda tak u otca ako aj pri matke niet vzhľadom na uvedené dôvod
pochybovať, že nimi tvrdené majetkové a príjmové pomery zodpovedajú skutočnosti. Ako bolo uvedené,

otcovi by nepochybne v starostlivosti o maloletých pomohlo vyššie výživné zo strany matky. Odvolací
súd sa však stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že na strane matky nie sú dané také pomery,
ktoré by umožňovali zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, než rozhodol súd prvej inštancie, teda na
120 eur mesačne na každého z maloletých.
11. Uvedený rozsah zvýšenia výživného zodpovedá napokon aj rozhodovacej praxi odvolacieho súdu

a je porovnateľný s obdobnými vecami (čo do veku dieťaťa a príjmu povinného rodiča (cca 700 eur).
Napr. v konaní KS TN 4Cop 49/2017 bolo na 16 ročné dieťa stanovené výživné 90 eur ( + 110 eur
spolu na jeho dvoch ďalších súrodencov), a to pri príjme povinného rodiča 627 eur mesačne, príjme
rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti 433 eur. V konaní KS TN 6Cop 83/2015 bolo na 16 ročné dieťa
stanovené výživné 90 eur ( + 70 eur na jeho 12 ročného súrodenca), a to pri príjme povinného rodiča

700 eur mesačne, príjme rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti 468 eur. V konaní KS TN 6Cop 74/2016
bolo na 16 ročné dieťa stanovené výživné 130 eur ( + 160 eur na jeho 17 ročného súrodenca), a to
pri príjme povinného rodiča 846 eur mesačne a príjme rodiča, ktorý má dieťa v starostlivosti 203 eur.
Z uvedeného je zrejmé, že zvýšenie výživného tak ako o ňom rozhodol súd prvej inštancie zohľadnilo
podstatné kritéria rozhodovania o výživnom a zodpovedalo rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

12. Čo sa týka početných vyjadrení otca i matky ku kontaktu matky s maloletými a príčinám tohto stavu,
nie sú uvedené okolnosti zásadnými pre rozhodovanie o výživnom. To samozrejme nič nemení na tom,
že absencia kontaktu maloletých s matkou je závažným nedostatkom a poľutovaniahodným stavom.
Zložitosť príčin tohto stavu a malá miera významu pre rozhodnutie o výživnom však odôvodňuje, že súd
v tejto otázke a v tomto konaní neprijíma k uvedeným otázkam žiadne závery.

13. Vzhľadom na uvedené dôvody bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do rozsahu zvýšenia
vyživovacej povinnosti správne a odvolací súd ho preto v tejto časti potvrdil.
14. Nedôvodne však súd prvej inštancie naviazal okamih zvýšenia výživného na právoplatnosť svojho
rozhodnutia, pretože dôvody zvýšenia výživného tu boli už v čase podania návrhu otcom 29.05.2019 (§
78 ods. 1 Zákona o rodine). Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil čo do určenia účinnosti

zvýšenia výživného tak, že výživné zvýšil prakticky od podania návrhu, teda od 1.6.2019. Pokiaľ matka
od uvedeného dátumu výživné vo zvýšenej výške 120 eur na každého maloletého neplatila, je povinná
do tejto výšky výživné doplatiť.15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a 2
CSP v spojení s ust. § 52 CMP, a žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).