Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200877
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1019200877.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey

Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: HYDINA
SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zast.:
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 100889004/2019 zo dňa 15.04.2019,
jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 15.04.2019 žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu
vydanú v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“)
Daňovým úradom pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102641863/2018 zo

dňa 19.12.2018, ktorou bolo žalobcovi oznámené začatie daňového exekučného konania v zmysle § 90
ods. 1 Daňového poriadku vydaním rozhodnutia č. 102297892/2018 zo dňa 21.11.2018 na vymoženie
daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX Eur a zakázané nakladať s peňažnými prostriedkami
zablokovanýmipodľa§108ods.5Daňovéhoporiadkunajehoúčtoch.Exekučnýmtitulomjevykonateľný
výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 102182792/2018 zostavený z evidencie daní daňového
dlžníka (žalobcu) ku dňu 07.11.2018 vo výške XXX.XXX,XX Eur, ktorý pozostáva z daňového nedoplatku
vzniknutého na základe riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“)

zo dňa 25.10.2018 za zdaňovacie obdobie september 2018 vo výške XXX.XXX,XX Eur (splatného
25.11.2018) a z právoplatných rozhodnutí č. 101635867/2018, č. 101636058/2018, č. 101635960/2018,
č. 101635921/2018, č. 101635820/2018, č.0101636905/2018 a č. 101636949/2018. Nakoľko žalobca
dňa 08.11.2018 uhradil nedoplatky vyplývajúce z uvedených právoplatných rozhodnutí v celkovej výške
X.XXX,XX Eur, správca dane žalobcu vyzval na úhradu daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX
Eur.

2. Po odvolaní žalobcu proti daňovej exekučnej výzve správcu dane vydal žalovaný napadnuté
rozhodnutie, v odôvodnení ktorého uviedol, že vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného
konania a daňovej exekučnej výzvy neznamenalo zásah do práv a právom chránených záujmov
žalobcu, nakoľko žalobca mal a stále má možnosť uhradiť daňový nedoplatok, či už z predmetnýchdaňovým exekučným konaním zablokovaných finančných prostriedkov na účtoch u poskytovateľov
platobnýchslužiebpodľa§108ods.5Daňovéhoporiadkualebozinýchzdrojov.Vodvolanímnapadnutej
daňovej exekučnej výzve správca dane žalobcovi ako daňovému dlžníkovi oznámil možnosť úhrady

daňového nedoplatku priamo zo zablokovaných prostriedkov a tiež ho upovedomil, že takýto súhlas je
aj súčasťou rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Žalovaný zastával názor, že správca
dane začal výkon daňovej exekúcie v súlade so zákonom, a to vydaním rozhodnutia o začatí daňového
exekučného konania. Daňová exekučná výzva má všetky zákonom stanovené náležitosti. Žalobcom
uvádzané dôvody na zrušenie daňovej exekučnej výzvy nepovažoval za opodstatnené. Daňový dlžník

(žalobca) podľa žalovaného nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s ustanovením
§ 91 Daňového poriadku. Rovnako nepreukázal ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a
neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej
výzvy.

II.

Žaloba

3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, vychádzajúce z
nesprávneho právneho a skutkového posúdenia veci a za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov. Žiadal ich zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.

4. Nestotožňoval sa s názorom žalovaného vyjadrenom v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého
vydanie rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania a daňovej exekučnej výzvy neznamenalo
zásah do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Túto argumentáciu
žalovaného považoval za nezákonnú, pričom zastával názor, že akékoľvek vydanie rozhodnutia v rámci

daňového exekučného konania predstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov daňového
subjektu, ktoré je spôsobilé spôsobiť daňovému subjektu prípadnú škodu. S odkazom na judikatúru
Najvyššieho súdu SR považoval za potrebné poukázať na zmenu v hodnotení závažnosti, akou je
daňová exekučná výzva schopná zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov fyzickej alebo
právnickej osoby. Konštatoval hybridnú povahu daňovej exekučnej výzvy. Mal za to, že zásah do

práv a právom chránených záujmov daňového subjektu je možné evidovať a vidieť už pri daňovej
exekučnej výzve, ktorá zakladá následky v hmotnoprávnej rovine. Daňová exekučná výzva fakticky mení
rozsah práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Práve deklarované obmedzenie dispozičného
práva povinného subjektu nakladať so svojim majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do
vlastníckeho práva, ktorému je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej.

Na základe uvedeného je tak podľa žalobcu potrebné a nevyhnutné tvrdenia žalovaného považovať za
nepreskúmateľné a rovnako za právne nesprávne.

5. Ďalej namietal nedôslednosť žalovaného vo vzťahu k okolnosti, že žalobcovi boli v záveroch ostatných
daňových exekučných výziev blokované prostriedky vo výške približne X.XXX.XXX Eur, a to aj napriek

skutočnosti, že blokované prostriedky sú zadržiavané správcom dane nad rámec zákona. Z tohto
dôvodu správca dane, ktorý vedie daňové exekučné konanie žalobcovi absolútne znemožnil plnenie si
svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho vzniká tretím stranám a obchodným partnerom nárok
na úroky z omeškania, zmluvné pokuty a pod., čo v priamom dôsledku predstavuje škodu žalobcu
ako obchodnej spoločnosti, ktorú spôsobil správny orgán svojimi rozhodnutiami. Touto námietkou sa

žalovaný nezaoberal a vôbec ju nezohľadnil, keď iba uviedol, že žalobca mal a stále má možnosť uhradiť
daňový nedoplatok, či už z predmetných daňovým exekučným konaním zablokovaných finančných
prostriedkov na účtoch u poskytovateľov platobných služieb alebo z iných zdrojov. V tejto súvislosti
žalobca považoval za nepredstaviteľné, ako by mohol uhradiť daňový nedoplatok zo zablokovaných
finančných prostriedkov, ktoré mu na účtoch v bankových ústavoch blokuje správca dane. Základným

účelom exekučného konania formou blokovania finančných prostriedkov na bankových účtoch vo
finančných ústavov je daňovému subjektu (dlžníkovi) znemožniť dispozíciu so svojím majetkom,
finančnými prostriedkami. Nie je teda právne možné, aby za predpokladu a situácie, kedy žalobca má
blokované finančné prostriedky na svojich bankových účtoch, mohol disponovať s danými finančnými
prostriedkami a mohol dobrovoľne uhradiť predmetný daňový nedoplatok.

6. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že úsilím žalobcu nebola úhrada predmetného daňového
nedoplatku. Namietal, že žalovaný ho takto klasifikuje do role úmyselného daňového dlžníka, ktorý sa
vedome a úmyselne vyhýba realizácii svojich daňových povinností. Zastával názor, že je nevyhnutné,aby žalovaný náležite a dôkaznými prostriedkami odôvodnil, v čom nebolo v danej situácii a v danom
období úsilím daňového dlžníka uhradiť daňový nedoplatok. Je nevyhnutné, aby takéto závažné
tvrdenie žalovaný dostatočne odôvodnil, inak je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Žalovaný

síce terminologicky naznačil snahu a vôľu daňového subjektu (žalobcu) úmyselne sa vyhýbať plneniu
svojichpovinností,avšakzistenýskutkovýstavnevyhodnotilzhľadiskaskutkovýchaprávnychokolností.
Tvrdenie žalovaného ohľadom vyhýbaniu sa platenia svojich daňových povinností je podľa žalobcu
súčasne v priamom rozpore so závermi žalovaného uvedenými v napádanom rozhodnutí, kedy je
z dôvodu blokácie bankových účtov daňového subjektu objektívne znemožnené daňovému subjektu

uhradiť daňový nedoplatok, hoc aj čiastočne. Žalobca zdôraznil, že má vôľu plniť si svoje daňové
povinnosti riadne a včas, avšak z dôvodu blokácie bankových účtov je tu založená objektívna nemožnosť
realizovať daňové povinnosti riadne a včas. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že o jeho vôli plniť
si svoje povinnosti riadne a včas svedčí aj skutočnosť, že v momente, ako má disponibilné finančné
prostriedky na bankových účtoch, ktoré nie sú blokované správcom dane, si plní svoje povinnosti voči
správcovi dane.

7. Dôvodil, že úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou
spravodlivého prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto
podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane
hmotnoprávnych vzťahov, a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Je

nepochybné, že len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako
aj ničím nepodložená možnosť úvahy orgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov,
ktoré sú vymedzené zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie. Vydané
rozhodnutie žalovaného závery vyššie uvedené podľa žalobcu popiera, je vydané v rozpore s nimi a ide
o rozhodnutie svojvoľné. Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí

na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a
následne aj posúdili skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom
ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, mal žalobca za
to, že žalovaný a správca dane si neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci,
spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci a vydanými rozhodnutiami prekročili

medze zákonom dovolenej správnej úvahy.

III.
Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 15.08.2019 považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.
Poukázal na to, že exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného výkazu
daňových nedoplatkov. Zdôraznil, že daňový nedoplatok je nespochybniteľná suma, ktorú je správca
dane oprávnený vymáhať v súlade s Daňovým poriadkom. Žalobca mal povinnosť plniť si záväzky, ktoré
vyplynuli z jeho činnosti. Pokiaľ si tieto povinnosti žalobca neplnil, správca dane mal a má povinnosť

v súlade s právnym poriadkom SR zabezpečiť, aby tieto záväzky splnené boli. Žalovaný trval na
zákonnosti napadnutého rozhodnutia.

IV.
Posúdenie veci

9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.12. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových
nedoplatkov.

14. Podľa § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade
exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania

rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a
nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

15. Podľa § 90 ods. 3 Daňového poriadku rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa
nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

16. Podľa § 91 ods. 1 Daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po
doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm.
f/ (osoby, na ktoré sa vzťahuje výrok rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania o zákaze
nakladania s majetkom daňového dlžníka).

17. Podľa § 91 ods. 2 Daňového poriadku daňová exekučná výzva obsahuje
a/ názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal,
b/ číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy,
c/ meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového
dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii,

alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,
d/ oznámenie o začatí daňového exekučného konania,
e/ výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí,
ktorými bolo uložené peňažné plnenie,

f/ výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie
byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy,
g/ upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca
dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka
vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo

niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1,
h/ označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie,
i/ zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a
upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,
j/ poučenie o možnosti podať opravný prostriedok,

k/ vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej
pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a
odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže

daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak
a/ nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti,
b/ sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

19. Podľa § 108 ods. 4 Daňového poriadku správca dane doručí do vlastných rúk poskytovateľom
platobných služieb rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania.

20. Podľa § 108 ods. 5 Daňového poriadku správca dane prikáže poskytovateľom platobných
služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné

prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na
účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných
služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedenýv rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného
daňového nedoplatku alebo jeho časti.

21. Podľa § 163 Daňového poriadku na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní.

22. Súd v prvom rade poukazuje na to, že daňové exekučné konanie je vykonávacím konaním, v ktorom
sa vymáha daňový nedoplatok, resp. iné peňažné plnenie uložené rozhodnutím v daňovom konaní.

Rozhodnutiami preskúmateľnými podľa SSP sú rozhodnutia vydané v daňovom konaní, v ktorom sa
rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Jednotlivé úkony správcu dane v štádiu
daňového exekučného konania v zásade nie je možné kvalifikovať ako rozhodnutia preskúmateľné v
správnom súdnictve podľa SSP, pretože tieto úkony smerujú k vykonaniu právoplatného exekučného
titulu, ktorý zakladá povinnosť daňového subjektu zaplatiť vyrubenú sumu. Z tejto zásady však existujú
výnimky, s ktorými počíta Daňový poriadok ako s preskúmateľnými okolnosťami i počas exekučného

konania, a to v odvolacom daňovom konaní.

23. Vzhľadom na to, že daňová exekučná výzva spôsobuje aj hmotnoprávne následky, nemá výlučne
len charakter procesného rozhodnutia. Daňovou exekučnou výzvou sa totiž povinnému subjektu ukladá
tiež zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie.

Teda nielenže zakladá určitý vzťah medzi povinným a správcom dane, ale fakticky mení aj rozsah
práv povinného k určitým zložkám jeho majetku. Obmedzenie dispozičného práva povinného subjektu
nakladať so svojím majetkom možno právne kvalifikovať ako zásah do vlastníckeho práva, ktorému
je priznaná ochrana nielen na úrovni vnútroštátnej (čl. 20 a nasl. Ústavy SR), ale aj medzinárodnej
(čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 17 Charty

základných práv EÚ).

24. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, 2Sžf/65/2012) daňová exekučná výzva podlieha v súdnemu
prieskumu obmedzenom rozsahu. Zákonnosť daňovej exekučnej výzvy správny súd preskúmava v

rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom ide o také okolnosti,
ktoré nastali po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej
možnosti súdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je
v rozpore s princípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany počíta s
vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu.

25. V Daňovom poriadku právne upravené rozhodnutia vydávané daňovým orgánom v daňovom
exekučnom konaní, t.j. rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňová exekučná výzva,
sú dva samostatné inštitúty, ktoré oba pramenia z povinnosti správcu dane exekvovať sumu daňového
nedoplatku po márnom uplynutí lehoty na jeho úhradu, pričom tieto dva inštitúty pri koexistencii popri

sebe zároveň na seba nadväzujú a dopĺňajú sa v konaní majúcom za cieľ splatenie daňového dlhu
(daňovej povinnosti) priamym vynútením príslušnou autoritou verejnej moci. Rozhodnutím o začatí
daňového exekučného konania sa daňová exekúcia začína. Vydáva ho správca dane na podklade
exekučného titulu. Exekučným titulom je okrem vykonateľného rozhodnutia alebo exekučného titulu
podľa osobitného predpisu aj výkaz nedoplatkov. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania

je právoplatné dňom doručenia, pričom však nie je určené daňovému subjektu - jemu sa toto rozhodnutie
nedoručuje (§ 90 ods. 3 Daňového poriadku). Toto rozhodnutie sa doručuje osobám, na ktoré sa
vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, teda osobám užívajúcim, evidujúcim,
nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok. Takýmito osobami sú napríklad banky. Rozhodnutie o
začatí daňového exekučného konania obsahuje okrem iných náležitostí aj výrok o zákaze nakladania

s majetkom daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok
daňového dlžníka, s výnimkou práva správcu dane zriadiť zákonné záložné právo v prospech vymáhanej
dane.

26. V prejednávanom prípade rozhodnutím č. 102297892/2018 zo dňa 21.11.2018 správca dane začal

daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške XXX.XXX,XX Eur od
žalobcu ako daňového dlžníka. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol
vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102182792/2018 zostavený z evidencie daní daňového
dlžníka (žalobcu) ku dňu 07.11.2018 vo vyššie uvedenej výške. Výška daňových nedoplatkov žalobcusporná nebola (po čiastočnej úhrade zo strany žalobcu išlo o sumu XXX.XXX,XX, viď bod 1 tohto
rozsudku). V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, ktoré správca dane doručil trom
bankám, v ktorých mal žalobca vedené bankové účty, je uvedená informácia, podľa ktorej správca dane

v súlade s § 108 daňového poriadku vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u
poskytovateľa platobných služieb. Ďalej správca dane v uvedenom rozhodnutí zakázal poskytovateľom
platobných služieb, aby akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka (žalobcu), ktorý podlieha
daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. V súlade s
§ 108 ods. 5 Daňového poriadku bolo poskytovateľom platobných služieb prikázané, aby po doručení

rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na účtoch daňového dlžníka (žalobcu)
peňažnéprostriedkydovýškydaňovéhonedoplatku,atoajvtedy,akpeňažnéprostriedkyprichádzajúna
účetdaňovéhodlžníkapostupne.Zároveňrozhodnutieozačatídaňovéhoexekučnéhokonaniaobsahuje
informáciu (privolenie), že na základe príkazu daňového dlžníka poskytovateľ platobných služieb zo
zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový exekučný účet správcu dane peňažné
prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

27. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutkového stavu veci a zákonnej úpravy vzťahujúcej sa na
posudzovaný prípad je nutné vysloviť záver, že správca dane pri rozhodnutí o začatí daňového
exekučného konania postupoval postupoval plne v súlade so zákonom. Rozhodnutím oznámil začatie
daňovej exekúcie, adresoval ho osobám, ktorým je podľa zákona toto rozhodnutie určené a v súlade so

zákonom a v jeho intenciách im zakázal nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že správca dane v tomto rozhodnutí v obmedzenej miere umožnil nakladať s
finančnými prostriedkami žalobcu na predmetných bankových účtoch, a to pokiaľ sa dispozičný úkon
bude týkať úhrady daňových nedoplatkov - exekvovaného daňového dlhu.

28. Napadnutou daňovou exekučnou výzvou č. 102641863/2018 zo dňa 19.12.2018 správca dane
žalobcovi oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov
správcu dane č. 102182792/2018 zostavený z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu
07.11.2018 vo výške XXX.XXX,XX Eur začal v súlade s § 90 ods. 1 Daňového poriadku daňové
exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102297892/2018 zo dňa 21.11.2018 na vymoženie daňového

nedoplatku v uvedenej výške a vyzval ho, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej
výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške XXX.XXX,XX Eur na daňový exekučný účet správcu dane.
Žalobca bol súčasne podľa § 91 ods. 2 písm. g/ Daňového poriadku správcom dane upozornený,
že ak daňový nedoplatok nebude v lehote určenej zaplatený, vydá správca dane exekučný príkaz
na vykonanie exekúcie, a to z účtov žalobcu vedených u poskytovateľov platobných služieb. Týmto

rozhodnutím bolo žalobcovi zakázané nakladať z finančnými prostriedkami na bankových účtoch, a
to do výšky predstavujúcej exekvovanú sumu. Tiež bol žalobca informovaný, že v zmysle § 108
ods. 5 Daňového poriadku na základe jeho príkazu poskytovatelia platobných služieb poukážu zo
zablokovaných peňažných prostriedkov na daňový exekučný účet správcu dane peňažné prostriedky vo
výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

29. Správca dane rovnako pri vydaní napadnutej daňovej exekučnej výzvy postupoval v súlade
so zákonom. V daňovej exekučnej výzve správca dane zrozumiteľne vysvetlil dôvod vydania tohto
rozhodnutia a vyzval žalobcu k dobrovoľnému plneniu daňového dlhu. Hoci rozhodnutie zakazuje
žalobcovi nakladať z prostriedkami na v rozhodnutí uvedených bankových účtoch, zároveň ho informuje

o tom, že pokiaľ bude dispozičným úkonom úhrada žalobcovho daňového dlhu, ktorý je predmetom
exekúcie, tento úkon je možný, čo je v súlade s § 108 ods. 5 veta druhá Daňového poriadku. Neobstojí
preto námietka žalobcu, že mu bolo na jednej strane zakázané nakladať s jeho finančnými prostriedkami
na bankových účtoch a zároveň mal určenú povinnosť splatiť daňový dlh. Uvedená argumentácia
pravdepodobne pramení z nepochopenia textu v daňovej exekučnej výzve, pričom však nie je súladná

s obsahom a významom napadnutého rozhodnutia.

30. Pokiaľ žalobca namietal, že sú mu blokované prostriedky vo výške X.XXX.XXX Eur, tak táto
skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej
výzvy napadnuté žalobou ukladajú príkazy a obmedzenia len vo výške exekvovanej sumy, nie nad

jej rámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené,
ukladá dotknutých osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch
len do výšky exekvovanej sumy. Ani túto námietku žalobcu nie je možné preto považovať za dôvodnú.
Za nedôvodnú a ničím nepodloženú rovnako nemožno považovať námietku žalobcu rozporujúcukonštatovanie žalovaného o úmysle žalobcu vyhýbať sa realizácii svojich daňových povinností, nakoľko
toto konštatovanie žalovaného v napadnutom rozhodnutí absentuje.

31. Súd konštatuje, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého
rozhodnutia žalovaného ani daňovej exekučnej výzvy, ktoré sú len logickým zákonným vyústením
začatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového
nedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami. V rámci súdneho prieskumu
exekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu

exekučného konania. Neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného
titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté. V prejednávanom prípade nenastali
po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu také okolnosti (§ 91 ods. 5 Daňového poriadku), ktoré
by boli spôsobilé k vysloveniu nezákonnosti daňovej exekučnej výzvy. A teda nenastali okolnosti, ktoré
spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a rovnako tak
neexistujú žiadne iné dôvody, pre ktoré by bola daňová exekúcia v danej veci neprípustná. Pre úplnosť

súd dodáva, že žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, má právo využitia opravných
prostriedkov počas daňového konania. Exekúcia v súlade so zákonom nastupuje až po tom, ako sa stali
nedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými.

32. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného,

ako aj rozhodnutie vydané v prvom stupni správcom dane, je vecne správne, a preto súd žalobu ako
nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani

neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.