Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. december 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Ca/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117204474
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117204474.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu LITA,

autorská spoločnosť, Mozartova 9, 810 01 Bratislava, IČO: 00420166, zast. JUDr. Dagmar Kubovičovou,
advokátkou, Nám. Biely kríž 3, P. O. BOX 39, 830 03 Bratislava 33, IČO: 30853290 proti žalovanému
Slovenské liečebné kúpele Turčianske Teplice, a. s., SNP 519, 039 12 Turčianske Teplice, IČO:
31642322, zast. PETKOV & Co s. r. o., Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 50430742, o zaplatenie
16 975,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP zo dňa 18. 10. 2017
z a m i e t a .

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP zo dňa 18. 10. 2017
z a m i e t a .

Súd návrh žalovaného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. c) CSP zo dňa 18. 10. 2017
z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 16 975,-- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne
od 01. 01. 2016 až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu. O ich
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 02. 03. 2017 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy
16 975,-- Eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne od 01. 01. 2016 až do zaplatenia z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01. 01. do 31. 12. 2015.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán, webovou stránkou žalovaného, oprávnením
Ministerstva kultúry SR zo dňa 11. 05. 2010 na výkon kolektívnej správy práv podľa Autorského zákona
udeleného žalobcovi ako aj zo dňa 18. 08. 2016, inzerciou žalovaného na rôznych webových stránkach,
zoznamov nositeľov práv zastupovaných žalobcom ako aj zahraničných organizácií, oznámením

Protimonopolnému úradu SR zo dňa 17. 02. 2016 zo strany žalovaného, listom Ministerstva kultúry
SR adresovanému Zväzu hotelov a reštaurácií SR zo dňa 20. 05. 2015 a inými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:4. Podľa tvrdenia žalobcu tento nadobudol oprávnenie na výkon kolektívnej správy práv č. 2/04 vydaný
Ministerstvom kultúry SR zo dňa 11. 05. 2010 postavenie organizácie kolektívnej správy v zmysle
zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve. Na základe tohto oprávnenia vykonáva kolektívnu správu

majetkových práv autorov a iných nositeľov práv k literárnym, dramatickým, hudobnodramatickým,
choreografickým, audiovizuálnym, fotografickým dielam, okrem iného aj v odbore verejného prenosu
akýmikoľvek technickými prostriedkami.
Žalobou sa domáhal nárokov za neoprávnený zásahy do práv autorov za rok 2015, keď v súvislosti s
ustanovením § 190 ods. 1 nového Autorského zákona účinného od 01. 01. 2016 (č. 185/2015 Z. z.) je

potrebné na jeho nároky uplatniť Autorský zákon účinný do 31. 12. 2015, t. j. zákon č. 618/2003 Z. z.
Žalovaný je prevádzkovateľom ubytovacích zariadení Liečebný dom Veľký Fatra Superior - hotel 4
hviezdičkový, Veľká Fatra Standard - hotel 3 hviezdičkový, Aqua - hotel 2 hviezdičkový, nachádzajúce
sa v Turčianskych Tepliciach. V týchto zariadeniach prostredníctvom zvukovoobrazových zariadení v
izbách realizoval v roku 2015 verejný prenos bez súhlasu autorov a bez uzatvorenej hromadnej licenčnej
zmluvy so žalobcom. Týmto sa dopustil neoprávneného použitia autorských diel.

V zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 písm. g) Autorského zákona má autor, do ktorého práva sa
neoprávnene zasiahlo, právo sa domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku
odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie pri obdobných zmluvných podmienkach v čase
neoprávneného zásahu do tohto práva. Tohto nároku sa môže podľa § 57 ods. 1 Autorského zákona
účinného v čase zásahu domáhať aj nadobúdateľ výhradnej licencie alebo osoba, ktorá má majetkové

právo k dielu, alebo jej bol zverený výkon majetkových práv autora, ktorým je organizácia žalobcu v
zmysle § 81 ods. 1 písm. i) Autorského zákona.
Výškuobvyklejodmenyžalobcapreukazovalsvojímsadzobníkom,nazákladektoréhouzatvorilvdanom
období 218 hromadných licenčných zmlúv, čo ju robí odmenou obvyklou.
Výšku bezdôvodného obohatenia požadoval za 153 zvukovoobrazových zariadení v liečebnom dome

Veľká Fatra Superior po 29,50 Eur, za 108 zvukovoobrazových zariadení v liečebnom dome Veľká Fatra
Standard po 26,-- Eur a za 53 zvukovoobrazových zariadení v liečebnom dome Aqua po 18,-- Eur ročne.

5.Žalovanýžiadalžalobuvplnomrozsahuzamietnuť.Uviedol,žezažalovanéobdobieuzatvorillicenčné
zmluvy s organizáciami kolektívnej správy SLOVGRAM a SOZA. Bol ubezpečený, že tieto pokrývajú

ochranuvšetkýchdielautorov.Ztýchtodôvodovneuzatvorilďalšielicenčnézmluvysinýmiorganizáciami
vrátane žalobcu. Pokiaľ obdržal výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 18 327,-- Eur, táto
neobsahovala špecifikáciu výpočtu bezdôvodného obohatenia. Spochybnil spôsob výpočtu jednotlivých
odmien v sadzobníku žalobcu. Je na žalobcovi, aby preukázal obvyklú odmenu. Pokiaľ počet izieb v
jeho zariadeniach si odvodzoval z webovej stránky, nejednalo sa o stránku, ktorá patrila žalovanému

(iný počet izieb s televízormi však netvrdil, ani nepreukazoval). Čo sa týka výšky odmeny, poukázal na
skutočnosť, že u obdobných organizácií v zahraničí sú tieto nepomerne nižšie. Ako dôkaz žiadal od
Ministerstva zahraničných vecí SR informáciu o výške poplatkov členských štátov EÚ za licenčné zmluvy
s obdobnými organizáciami kolektívnej správy, ako je žalobca. Poukázal tiež na znenie ustanovenie § 81
ods. 1 písm. a) zákona 618/2003 Z. z. Žalobca zneužíva svoje dominantné - jediné postavenie na trhu.

Sám podal podnet na prešetrenie podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona 185/2015 Z. z. na Protimonopolný
úrad SR. Žiadal v tejto súvislosti prerušiť konanie do právoplatne skončeného konania vedeného na
Protimonopolnom úrade SR pod sp. zn. 207/2017/OZDPaVD-1735/17 podľa § 164 CSP.

6. Po účinnosti CSP od 01. 07. 2016 boli strany poučené v zmysle ustanovenia § 153 ods. 2 a § 167

ods. 4 CSP.
Následne žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17. 08. 2017 namietol nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu v súvislosti so znením § 456 veta prvá O. z., keď žalobca je oprávnený
uplatňovať si právne nároky len výlučne v prospech tých nositeľov práv, ktorých na základe dohody
zastupuje. Túto skutočnosť nepreukázal. Rovnako nepreukázal v zmysle § 451 ods. 1 O. z. predpoklady

vydania bezdôvodného obohatenia, keď neexistuje špeciálny zákonný právny predpis, ktorý by
jeho dôkaznú situáciu zjednodušoval právnymi domnienkami alebo fikciami. V tejto súvislosti citoval
ustanovenie § 78 ods. 2 Autorského zákona (AZ), § 81 ods. 1 písm. c) a § 81 ods. ods. 3 AZ. Dôkazné
bremeno o tom, koho zastupuje, v akom rozsahu, neuniesol.

7. Vo vzťahu ku zneniu § 84 ods. 1 AZ tento predpokladá preukázanie použitia predmetov ochrany,
pričom kolektívnu správu k audiovizuálnym dielam vykonáva nielen žalobca ale aj výrobca originálu
audiovizuálneho diela (producent), u ktorého vykonával kolektívnu správu iná organizácia a síce SAPA.Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca neuviedol, za použitie akého konkrétne diela sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia. Ním predložené dôkazy túto skutočnosť nepotvrdzujú.

8. Vo vzťahu k otázke verejného prenosu žalovaný uviedol, že rešpektuje rozhodnutie ESD vo veci
C-306/05, na ktorý poukázal žalobca, podľa ktorého poskytovanie signálu hotelovým zariadením
prostredníctvom TV klientom ubytovaným v izbách tohto zariadenia predstavuje nezávisle od používanej
techniky prenosu signálu verejný prenos podľa článku 3 ods. 1smernice rady č. 2001/29/ES. Pre
preukázanie vzniku predpokladov bezdôvodného obohatenia podľa § 451 O. z. v súvislosti s § 56 ods.

1 písm. g) AZ nepostačuje, že v hotelovom zariadení je televízny prijímač a signál, ale je potrebné
preukázať, že tento verejný prenos bol vykonávaný (na rozdiel od licenčného vzťahu). V tomto smere
poukázal na nález ÚS ČR II.ÚS 2186/2014 z 13. 01. 2015.

9. Žalobca k tvrdeniu žalovaného uviedol, že každá organizácia kolektívnej správy v Slovenskej
republike zastupuje iný okruh nositeľov práv, prípadne vykonáva správu pre iný spôsob použitia

predmetov ochrany. Pokiaľ žalovaný uzatvoril zmluvu s organizáciou SOZA a SLOVGRAM, získal
súhlas s používaním hudobných diel pre verejné použitie vrátane verejného prenosu. Nezískal však
súhlas k právam literárnym, dramatickým, audiovizuálnym a podobne. Zo zmlúv uzatvorených s týmito
organizáciami je zrejmý počet technických zariadení, ktorými žalovaný v žalovanom období realizoval
verejný prenos. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd požiadal tieto organizácie o predloženie zmlúv a faktúr

za toto obdobie (zmluva s organizáciou SOZA č. l. 230 a SLOVGRM č. l. 269 ).
Vo vzťahu k obvyklej odmene táto sa má posudzovať podľa toho, za akú získavajú licencie slovenskí
používatelia, nie používatelia v iných štátoch. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
SR II.ÚS 101/2011.
Protimonopolný úrad šetril viackrát podnet ZHR SR, pričom sa týmto odmietol zaoberať. Podanie z

februára 2017 je tretím podaním tohto typu. Poukázal tiež na znenie § 82 ods. 1 AZ, podľa ktorého je
možné domáhať sa, aby výšku odmeny určil súd. Žalovaný nemal záujem ani len rokovať so žalobcom
o uzatvorení licenčnej zmluvy za rok 2015.

10. K ďalším námietkam uviedol, že vychádzajúc z inštitútu kolektívnej správy a ustálenej

judikatúry pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia organizácie kolektívnej správy
je potrebné preukázanie povinnosti používateľa mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu, pričom
postačuje preukázanie aspoň druhovo, akých nositeľov práv zastupuje a že dochádzalo alebo s
pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou dochádza k produkcii diel autorov zastupovaných danou
organizáciou (poukázal tiež na nález ÚS ČR II.ÚS 2186/14 bod 32). Požiadavka žalovaného, aby

predložil zoznam nositeľov a zoznam predmetov ochrany je v rozpore s princípom kolektívnej správy
a je nelegitímna a šikanózna. Vo vzťahu k organizácii SAPA zastupujúcej producentov originálov
audiovizuálnych diel poukázal na stanovisko Ministerstva kultúry SR zo dňa 20. 05. 2015, podľa ktorého
v praxi nemôže dôjsť k prípadu, že by používateľ platil dvakrát za to isté. Nález Ústavného súdu ČR II.ÚS
2186/14, na ktorý poukazoval žalovaný, sa týkal posúdenia ďalšieho verejného prenosu, keď zariadenie

bolo používané na premietanie súkromných videozáznamov členov motoklubu.
K výkladu znenia ustanovenia § 84 ods. 1 AZ žalovaným žalobca uviedol, že zmyslom inštitútu
zavedenéhovcitovanomzákonnomustanoveníanásledneinštitútuhromadnýchrozšírenýchlicenčných
zmlúv je reagovať na masové použitie diel, pri ktorom je individuálny výkon práv jednotlivými nositeľmi
praktickynemožný.Uvedenéinštitútysútakformouvýkonuprávautorovaspôsobomjehozabezpečenia

s cieľom je ochrániť právo autora a zabezpečiť mu odmenu. Poukázal na smernicu Európskeho
parlamentu a rady č. 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv, najmä na bod 12 úvodných
ustanovení.

11. Pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia v kontexte aplikovateľnej právnej úpravy je irelevantné

preukazovať skutočné použitie všetkých konkrétnych predmetov ochrany. Relevantné je iba preukázať,
či bola povinnosť zo strany žalovaného mať uzatvorenú hromadnú licenčnú zmluvu a preukázať, aká
bola obvyklá licenčná odmena. Je notoricky známou skutočnosťou, že súčasťou každého verejného
prenosu boli a museli byť diela literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne
a podobne. Audiovizuálne dielo nie je podľa Autorského zákona spoločným dielom ale osobitným

druhom diela spoluautorov podľa § 5 ods. 2 s režimom upraveným v § 55 AZ.
Ďalejzástupcažalobcupoukázalnatúskutočnosť,žežalovanýtútoargumentáciuvovzťahukautorským
práva si uplatňuje iba voči žalobcovi, nie voči ostatným organizáciám kolektívnej správy, s ktorými
uzatvoril licenčné zmluvy nielen pre rok 2015 ale aj pre nasledujúce obdobia.Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, na ktorý poukázal žalovaný v konaní 19Ca/4/2017, ktorý
nie je právoplatný, je jediným z desiatok rozsudkov súdov v obdobných konaniach, ktorý mal za to, že
žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v prípadoch žalôb o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Tento právny názor je v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici v obdobných
veciach.

12. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia za rok 2015 podľa ustanovenia § 56 ods.
1 písm. g) AZ č. 618/2003 Z. z. v súvislosti so znením ustanovenia § 190 ods. 1 AZ č. 185/2015 Z. z.

účinného od 01. 01. 2016.

13. Vecnú aktívnu legitimáciu si žalobca odvodzoval od znenia § 57 ods.1 a § 81 ods 1 AZ.
Podľa § 81 ods. 1 AZ 618/2003 Z. z. organizácia kolektívnej správy je povinná riadne, s náležitou
odbornou starostlivosťou a v rozsahu udeleného oprávnenia
písm. i) domáhať sa vo vlastnom mene v prospech nositeľov práv nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia z neoprávneného výkonu kolektívne spravovaného práva; to neplatí, ak sa nositeľ práva,
ktorý je na to oprávnený, takého nároku sám domáha alebo ak je to nehospodárne,
písm. j) vyberať v súlade s týmto zákonom a zmluvami podľa písmena h) pre nositeľa práv odmeny,
primerané odmeny, náhrady odmien a prípadné príjmy z vydania bezdôvodného obohatenia, rozdeľovať
ich a vyplácať v súlade so svojím vyúčtovacím poriadkom.

Podľa § 84 ods. 1 AZ 618/2003 Z. z., ak používateľ nepreukáže, že nositeľ práv výslovne vylúčil
kolektívnu správu svojich práv, a ak bolo v odbore použitia predmetov ochrany udelené oprávnenie
podľa § 80, používateľ je povinný plniť svoje povinnosti vyplývajúce z použitia predmetu ochrany
prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, ktorej bolo udelené oprávnenie na výkon kolektívnej

správy vo vymedzenom odbore použitia predmetov ochrany.

14. Zaplatenia bezdôvodného obohatenia sa domáhal žalobca v zmysle špeciálnej právnej úpravy -
Autorského zákona účinného v období jeho vzniku, t. j. v roku 2015, t. j. zákona č. 618/2003 Z. z. jeho
ustanovenia § 56 ods. 1 písm. g) v súvislosti s citovaným ustanovením § 81 ods.1 AZ.

15. Podľa § 56 ods. 1 písm. g) citovaného zákona autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo
alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže sa domáhať najmä
vydania bezdôvodného obohatenia vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za získanie licencie
pri obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.

16. Predpokladom úspešnosti preukázania vzniku tohto nároku je preukázanie existencie
neoprávneného zásahu, ktoré v danom prípade predstavuje porušenie práva autora zastúpeného
žalobcom upravené v § 18 ods. 2 písm. h) citovaného AZ (práva udeliť súhlas na použitie diela, najmä
na jeho verejný prenos).

17. V konaní nebol sporný počet televízorov v žalovanom období v ubytovacom zariadení žalobcu
(vyjadrenie jeho zástupcu na pojednávaní dňa 18. 10. 2017, č. l. 83 spisu).

18. Žalovaný nespochybňoval, že nemal so žalobcom uzatvorenú licenčnú zmluvu ani netvrdil

skutočnosti vyplývajúce z ustanovenia § 84 ods. 1 AZ.

19 Nebolo sporné, že vo svetle európskej judikatúry sa poskytovanie signálu prostredníctvom
technických zariadení pre klientov ubytovacích zariadení považuje za verejný prenos (bez ohľadu na to,
či sa televízory používajú a v akom rozsahu).

20. Výška obvyklej odmeny nebola zo strany žalovaného spochybňovaná vo vzťahu k obvyklosti v čase
zásahu a jeho mieste - na území Slovenskej republiky. Argumentoval neprimeranosťou tejto výšky vo
vzťahu k iným štátom a monopolom žalobcu pri jej stanovení.

21. Súd v tomto konaní nie je oprávnený posudzovať primeranosť tejto odmeny vo vzťahu k ostatným
štátom, ani preskúmať mechanizmy stanovenia výšky odmeny v sadzobníku. Výška bezdôvodného
obohatenia nemôže predstavovať nižšiu sumu, než je výška dojednaná medzi používateľmi diela vlicenčnýchzmluvách.Týmbybolizvýhodňovanésubjekty,ktorétakútozmluvuneuzatvoria,aninevyužijú
právo domáhať sa súdnou cestou stanovenia tejto odmeny, čo im zákon umožňuje (viď § 82 ods. 1 AZ).

22. K námietke žalovaného vo vzťahu k nedostatku vecnej aktívnej legitimácie súd uvádza: Autorský
zákon v piatej časti v ustanoveniach § 78 a nasledujúcich AZ upravuje kolektívnu správu autorských práv
za účelom uplatňovania kolektívnej ochrany majetkových práv autorov. Kolektívna správa sa vykonáva
okrem iného v odbore verejný prenos podľa § 78 ods. 4 písm. b) AZ, pričom túto vykonáva organizácia
kolektívnej správy sústavne vo vlastnom mene na vlastnú zodpovednosť.

23. Žalobca je organizáciou kolektívnej správy v zmysle § 79 ods. 1 AZ, ktorej bolo udelené oprávnenie
navýkonkolektívnejsprávy,okreminéhokaudiovizuálnymdielam,vodboreverejnýprenosakýmikoľvek
technickými prostriedkami (oprávnenie Ministerstva kultúry SR č. l. 8 spisu).

24. Sporný bol výklad uplatnenia tohto práva zo strany žalobcu voči žalovanému v zmysle ustanovenia

§ 81 ods. 1 AZ v súvislosti so znením § 78 ods. 2 AZ.

25. Podľa § 78 ods. 2 písm. a) a b) AZ kolektívna správa je zastupovanie viacerých osôb, ktoré
a) majú majetkové práva k dielu, umeleckému výkonu, zvukovému záznamu, zvukovo-obrazovému
záznamu alebo k vysielaniu (ďalej len "predmet ochrany"),

b) vykonávajú majetkové práva na základe tohto zákona (§ 50 a 55).

26. Ustanovenie § 55 AZ upravuje práva k audiovizuálnemu dielu, keď podľa § 55 ods. 3, ak výrobca
originálu audiovizuálneho diela vykonáva majetkové práva autorov k audiovizuálnemu dielu podľa
odseku 2, platí, že získal aj právo použiť toto dielo v znení pôvodnom, dabovanom alebo doplnenom

o titulky, ako aj na použitie obrazov vytvorených v súvislosti s vyhotovením jeho originálu (časť
audiovizuálneho diela), a to s možnosťou udeliť tretej osobe licenciu na použitie tohto diela; ustanovenie
§ 50 ods. 1 až 3 sa použije primerane.

27. Z uvedeného vyplýva, že kolektívna správa je zastupovanie nielen osôb, ktoré majú priame

majetkové práva k dielu, t. j. autorov, ale aj tých, ktorí vykonávajú majetkové práva na základe tohto
zákona, akým je v zmysle § 55 ods. 3 AZ výrobca audiovizuálneho diela.

28. Ustanovenie § 81 ods. 1 písm. a) AZ ukladá povinnosť organizácii kolektívnej správy riadne a v
rozsahuudelenéhooprávneniazastupovaťkaždéhonositeľaprávprivýkonejehoprávanazákladetohto

zákona, keď pod písm. i) citovaného zákona je výslovne uvedené, že sa môže domáhať vo vlastnom
mene v prospech nositeľov práv aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z neoprávneného
výkonu kolektívne spravovaného práva, okrem prípadu, ak nositeľ práva sa takéhoto nároku domáha
sám.

29. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že organizácia kolektívnej správy je oprávnená domáhať sa tohto nároku
len na základe zmluvy uzatvorenej s konkrétnym autorom, takýto výklad nie je správny. Citované
ustanovenie odkazuje na udelené oprávnenie, t. j. oprávnenie vydané ministerstvom kultúry a nie na
udelené oprávnenie v zmysle písomnej dohody s nositeľom práva. Takýto prípad je upravený výslovne
pod písm. c) citovaného ustanovenia.

30. V ostatnom súd poukazuje aj na pripojené rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zástupkyňou
žalobcu v konaní 6Co/232/2017 jeho bod 14. týkajúci sa vysporiadania s námietkou nedostatku vecnej
aktívnej legitimácie organizácie žalobcu v obdobnom spore ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici 41Cbo/131/2017 bod 25.

31. Rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní 19Ca/4/2017, na ktorý poukazoval žalovaný, predstavuje
ojedinelý právny názor, pričom sa nejedná o rozhodnutie, ktoré by nadobudlo právoplatnosť.

32. Čo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na

protimonopolnom úrade SR vo veci posúdenia, či žalobkyňa nezneužila dominantné postavenie na trhu
podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie neprerušil z dôvodu, že konanie protimonopolného úradu
nemá vplyv na predmet sporu, keďže premetom sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia a nie výška
licenčnej odmeny (navyše toto konanie nebolo ani začaté).Výšku licenčnej odmeny by mohol súd preskúmavať len v prípade žaloby o určenie obsahu zmluvy podľa
§ 82 AZ..

33. Súd nevyhovel návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods.1 písm. b) CSP pre
rozpor ustanovenia § 56 ods. 1 písm. g) AZ účinného do 31. 12. 2015 s článkom I. ods. 1 Ústavy SR,
keď sankcia obsiahnutá v citovanom zákonnom ustanovení predstavuje dvojnásobok obvyklej licenčnej
odmeny. Obdobnú otázku riešilo rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 25. 01. 2017 o prejudiciálnej
otázke položenej Najvyšším súdom Poľskej republiky, keď dospelo k záveru, že toto ustanovenie je v

súlade so smernicou 2004/48 (bod 28 rozsudku).
Svojím obsahom sa vlastne jedná o sankciu z dôvodu neoprávneného používania diela bez uzatvorenia
licenčnej zmluvy.

34. Čo sa týka návrhu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods.1 písm. c) CSP, súd nevidel
dôvod obrátiť sa na Súdny dvor EÚ s prejudiciálnou otázkou formulovanou žalovaným na č. l. 95 spisu

v podaní zo dňa 18. 10. 2017 a z týchto dôvodov nebol povinný prerušiť konanie podľa citovaného
ustanovenia § 162 ods. 1 písm. c) CSP.

35. Na záver okresný súd konštatuje, že bolo preukázané, že v žalovanom období žalovaný bez
toho, aby uzatvoril licenčnú zmluvu, uskutočňoval vo svojich zariadeniach verejný prenos, v dôsledku

čoho bol povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške dvojnásobku odmeny, ktorá je obvyklá za
získanie licencie v obdobných zmluvných podmienkach v čase neoprávneného zásahu do tohto práva.
Oprávnenie a zároveň povinnosť vyplynula z ustanovenia § 81 ods. 1 AZ.
Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel.

36.Oúrokuzomeškaniabolorozhodnutépodľa§517O.z.vykonávaciehovládnehonariadenia87/1995
Z. z. v súvislosti so znením ustanovenia § 563 O. z. Moment doručenia výzvy na plnenie nebol sporný.
Namietaný nedostatok v spôsobe výpočtu požadovanej sumy nie je relevantný, keďže bolo zrejmé z
akého titulu, za ktoré obdobie sa žalobca tohto plnenia domáha.

37. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore podľa ustanovenia § 255 ods.
1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).