Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116230147
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5116230147.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táni Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: O.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom obec F., o zaplatenie úrokov zo sumy 104,50 eur, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 14Csp/76/2016-94 zo dňa 17. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu (výrok I.), ktorou sa žalobca pôvodne

domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 104,50 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy
104,50 eur od 08.08.2016 do zaplatenia. Zároveň súd v tomto konaní rozhodol o trovách konania tak,
že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.).
2. Poznamenáva sa, že o žalovanej istine bolo právoplatne rozhodnuté prvým rozsudkom súdu prvej
inštancie č.k. 14Csp/76/2016-40 zo dňa 13. februára 2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 6Co/175/2019 zo dňa 23. augusta 2019, ktorým zostal rozsudok okresného súdu vo výroku
o zaplatenie istiny nedotknutý (výrok I.) a v zamietajúcom výroku (II., uplatneného úroku) a v závislom

výroku o trovách konania (III.) bol týmto rozhodnutím odvolacieho súdu zrušený.

3. Z jeho odôvodnenia vyplynulo, že predmetom konania zostal len nárok na úhradu úrokov vo výške
28 % zo sumy 104,50 eur od 08.08.2016 do zaplatenia. Konštatoval, že mal preukázané uzavretie
zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 03.12.2014 medzi stranami
sporu,nazákladektorejbolžalovanémuzriadenýúčetč.XXXXXXXXXX/XXXX.Zároveňmedzistranami
bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní platobnej karty Maestro s výškou limitu 1.000 eur (debetná

platobná karta k účtu). Podľa výpisu z účtu č. 3 bola na účte vykonaná dňa 08.08.2016 kreditná operácia
vo výške 104,50 eur, ktorej predchádzali účtované položky za vedenie účtu, úroky, príplatky za vedenie
účtu postihnutým výkonom exekúcie. Súd nezistil, že by žalovaný vykonal pasívnu operáciu, na základe
ktorej by sa dostal so stavom účtu do debetu. Záporný zostatok predstavovali neuhradené poplatky,
úroky a pod. Žalovaný nárok a skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel (bol nečinný), súd preto základ
nároku, pohľadávku žalobcu na zaplatenie sumy 104,50 eur považoval za nespornú, o ktorej bolo už
právoplatne rozhodnuté. Podľa tvrdení žalobcu uvedená suma predstavovala debetné operácie na účte,

ktorými sa dostal žalovaný do debetného stavu a porušil povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy. Žalobca
zdôrazňoval (aj v prvom podanom odvolaní), že debetný stav mal súd posúdiť v zmysle zák. č. 129/2010
Z.z. s poukazom na ust. § 18 cit. zák. o informovaní žalovaného o úrokovej sadzbe.4. S názorom žalobcu sa súd nestotožnil, dôvodil, že debetný stav je možné vytvoriť požičaním
prostriedkov, čo žalobca netvrdil a ani nepreukazoval. Podľa stručného výpisu z účtu z 01.07.2016
predstavovali debetné položky na účte mesačný poplatok za vedenie účtu vo výške 3,90 eur, úroky

2,12 eur, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou 5 eur a ďalšie úroky 0,54 eur. Pre
právne posúdenie veci bol postup žalobcu pri účtovaní irelevantný, ktorý nemôže založiť vznik práva.
Neuhradený nárok na zmluvné plnenie - úhradu poplatku za vedenie účtu nemožno stotožniť s
poskytnutím úveru, a to ani podľa § 710 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého, ak je v zmluve
určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné

prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb, zmluvou o úvere
(§ 397 a nasl.). Žalobca nepreukázal a ani neuviedol žiadne tvrdenie o dohode, podľa ktorej v prípade
vzniku záväzkov (dlžných poplatkov, úrokov a sankcií), ktoré nemožno uhradiť z prostriedkov na bežnom
účte, poskytne úver za podmienok podľa zák. č. 129/2010 Z.z., teda ak nevznikla zmluva o úvere,
nemohlo vzniknúť ani právo na úhradu zákonných úrokov. Súd taktiež nezistil, že by úroková sadzba
28 % ročne predstavovala zmluvnú pokutu. Súd tak nezistil zákonný dôvod, podľa ktorého by mohol

priznať aj zákonný úrok. K nepovolenému prečerpaniu s poukazom na ust. § 3.12 VOP (ako automaticky
prijatému prečerpaniu, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami
nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte) súd nezistil, že by pripisovaním poplatkov žalobca
umožnil žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom
účte, nezistil žiadny príkaz zo strany žalovaného. Žalobca len svoje pohľadávky voči žalovanému riešil

tak, že mu ich pripisoval na účet aj po tom, keď na účte nemal žalovaný žiadny zostatok. Poukázal, že
pojem zatvorenie účtu nemá právnu relevanciu. Ak žalobca prestal viesť bežný účet pre žalovaného,
neumožnil mu ďalej s účtom nakladať, tak logicky musel vykonať úkony spojené s ukončením vedenia
účtu. Iný dôvod predstavuje len svojvôľa, ktorá nepožíva právnu ochranu. Súd za poskytnutie úveru
nemohol považovať ani vykonanie účtovnej operácie 08.08.2016 bez požiadania alebo príkazu majiteľa

účtu, ktorou vyrovnal debetný zostatok na účte. Ani banka nemôže konať svojvoľne a vytvárať si právne
inštitúty v neprospech spotrebiteľov len preto, že to ma zaužívané alebo mu to vyhovuje z hľadiska
vedenia účtovného programu (zatvorenie účtu, vyrovnanie dlhu na bežnom účte bankou ako vnútorná
účtovná transakcia). Súd uzavrel, že nezistil zo skutkových tvrdení žalobcu, že by mu mohol vzniknúť
nárok na úhradu zmluvných úrokov podľa VOP. Preto jeho nárok opätovne zamietol. O trovách konania

rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, nakoľko žalobca bol po opätovnom prejednaní veci
neúspešný, suma celkového úspechu, priznaná pohľadávka a suma vyčíslených požadovaných úrokov
do rozhodnutia súdu boli približne totožné, preto rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.
Jeho nesprávnosť namietal z dôvodov, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť

ažalobcovipriznaťúrokvovýške28%ročnezosumy104,50eurod08.08.2016dozaplateniaanáhradu
trov odvolacieho konania. V podstate uviedol, že žalovaný v celom konaní bol absolútne nečinný, a preto
skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné v zmysle § 151
ods. 1 CSP. Základné procesné povinnosti strán sporu, následky ich porušenia (§ 150 CSP, § 151 ods.
1,2 CSP) sa vzťahujú aj na spotrebiteľské spory. Vzhľadom na pasivitu žalovaného (uplatnený nárok čo

do dôvodu vzniku a výšky nepoprel), konštatovanie súdu prvej inštancie, že súd nezistil zo skutkových
tvrdení žalobcu, že by mu mohol vzniknúť nárok na úhradu zmluvných úrokov podľa VOP nemalo oporu
v zistenom skutkovom stave. Ak súd prvej inštancie považoval za potrebné ďalšie skutkové tvrdenia
na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností mohol o to strany, vrátane žalobcu, požiadať. Ak
potom tvrdený skutkový stav žalovaným nepopretý súd prvej inštancie neprevzal za základ rozhodnutia,

mal nariadiť pojednávanie na prejednanie veci samej, na ktorom by určil, ktoré skutkové tvrdenia sú
medzi stranami sporné a ktoré sa považujú za nesporné, ktoré dôkazy súd vykoná, ktoré nevykoná, s
uvedením predbežného právneho posúdenia veci. Obdobne, ak súd prvej inštancie dospel k záveru,
že listinné dôkazy pripojené k žalobe nepreukazujú tvrdenia žalobcu v žalobe, bolo dôvodné nariadiť
pojednávanie vo veci samej. Ak sa preukáže, že strana doteraz nesplnila svoju povinnosť tvrdenia,

alebo povinnosť dôkaznú, musí súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b/ CSP vždy
nariadiť pojednávanie, pretože si musí splniť obligatórnu povinnosť v zmysle cit. § 181 ods. 2 CSP
a informovať strany o rozsahu sporných a nesporných skutočností a o rozsahu dokazovania, čo bez
nariadenia pojednávania nie je možné. Postup súdu musí byť pre strany predvídateľný a transparentný.Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval, ale namiesto vykonania
dokazovania meritórne rozhodol, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, a to vykonávať procesné
úkonyvrámcidokazovaniaarealizovaťtaksvojeprávonasúdnuochranugarantovanéč.l.46ÚstavySR

ako aj č.l. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K úroku žalobca uviedol, že si tento
nárok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2
písm. f/ a § 18). Samotný zákon počíta s možnosťou, že zostatok na účte vzniknutý titulom prekročenia
bude úročený. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje
uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., naopak podľa § 18 ods. 1 cit. zákona postačuje, aby veriteľ

informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Žalobca mal za to, že zverejnením
vývesiek úrokových sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách, je splnená povinnosť v zmysle
§ 18 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby
v zmluve o účte. Aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora, na ktorú odvolateľ poukázal, zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v
obchodných podmienkach (ďalej aj ako VOP) alebo v Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP, Sadzobník a výveska úrokových sadzieb sú súčasťou
zmluvy. Poukázal na zverejnenie všetkých dokumentov, či už na web stránke banky v aktuálnom znení,
v každom obchodnom mieste a o každej zmene je klient banky informovaný aj vo výpise z účtu ako aj
prostredníctvom interbankingu a vo výpise z účtu, v ktorom je uvedená aj úroková sadzba prečerpania.
Z predmetnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka

upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. V zmysle § 710 Obch. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná
do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa
práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711
ods. 1 Obch. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených
a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Ďalej poukázal na príslušné ustanovenia VOP,

v zmysle ktorých banka vedie bežné účty. Výlučne na základe zmluvy o bežnom účte, klient musí mať
na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií
splátok úveru poskytnutého bankou na poplatky v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných
záväzkov voči banke; pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného
účtu a po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok

vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. S oprávnením banky
požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník tak aj Zákon o spotrebiteľských
úveroch v ust. § 18 ods. 1. Vzhľadom na tieto skutočnosti s poukazom na príslušnú judikatúru iných
všeobecnýchsúdovmalžalobcazato,žejehoodvolaniejedôvodné,keďžesúdanéodvolaciehodôvody
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/, f/, b/ CSP.

6. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému náhradným spôsobom prostredníctvom vývesky
Obecného úradu Rudina. S ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu odvolacieho konania
nedisponoval.

7. Odvolací súd vyzval obe strany sporu v zmysle ust. § 382 CSP na možnú aplikáciu ustanovení zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (zo dňa 03.12.2014; ďalej aj
Zákon o spotrebiteľských úveroch) v spojení s ust. § 52 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „OZ“) na prejednávanú vec, ktoré pri doterajšom rozhodnutí neboli použité.

8. Žalobca na vyššie uvedenú výzvu súdu uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, a teda na daný vzťah nie je možné
aplikovať § 10 zák. č. 129/2010 Z.z. Medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o účte, ktorá pre
prípad prekročenia nemusí ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, naopak podľa § 18 ods. 1 cit. zák. postačuje, ak veriteľ informoval spotrebiteľa
na trvanlivom médiu o úrokovej sadzbe. Ide výlučne o splnenie informačnej povinnosti veriteľa (banky)
vo vzťahu k majiteľovi účtu. Žalobca si túto informačnú povinnosť, ktorou zákon podmieňuje možnosť
uplatnenia úroku z prekročenia nepochybne splnil odovzdaním VOP, Sadzobníka poplatkov a vývesky
úrokových sadzieb pri uzatváraní zmluvy o účte na oboznámenie sa žalovanému, ktorý oboznámenie

sa s nimi potvrdil; zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na web
stránke, a to nielen aktuálnych , ale i historických; zverejnením VOP ako i výšku úrokových sadzieb
v úrokovej výveske na každom obchodnom mieste v aktuálnom znení; zasielaním výpisov z účtu, z
ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty, a teda aj výška a obsah prekročenia a účtovaný úrok;uvedenímúdajovvinterbankingu,doktoréhomalžalovanýprístuppočasceléhoobdobiavedeniaúčtu,a
v ktorom sú taktiež všetky informácie ohľadom stavu na účte, výške a rozsahu prekročenia a účtovaných
úrokov. Žalobca si nárok na úrok uplatnil z titulu prekročenia, ktoré upravuje zák. č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f/ a § 18). S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie
účtu počíta ako Obchodný zákonník tak aj Zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1.

9. Žalovaný sa k predmetnej výzve súdu nevyjadril.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie
v zamietajúcom výroku (vo výroku I.) ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) v zmysle §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie pri správnom procesnom postupe, náležitom
zistení skutkového stavu veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie, z ktorého následne vychádzal
aj odvolací súd pri svojom rozhodovaní vecne správne rozhodol, svoje rozhodnutie zodpovedajúco
odôvodnil, avšak odvolací súd sa nestotožnil s právnym posúdením uplatneného nároku. Na rozdiel od
súdu prvej inštancie odvolací súd na základe porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného mať na účte

dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie akýchkoľvek finančných záväzkov voči
banke, ust. § 710 a § 711 Obch. zák. upravujúcich zmluvu o bežnom účte, pripustil možnosť poskytnutia
finančných prostriedkov za účelom úhrady pohľadávok žalobcu spojených s účtom formou úveru. Aj
keď z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu je zrejmé, že žalovaného považoval za spotrebiteľa
absentovali v tomto smere zákonné ustanovenia. Preto východiskom právnej úvahy odvolacieho súdu

o uplatnenom (zostávajúcom) nároku žalobcu s ohľadom na charakter zmluvných strán a ich označenie
má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve o úvere (ust. § § 52 a nasl. OZ a zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

12. V predmetnom spore sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy nepovoleného
prečerpania vo výške 104,50 eur, ktoré vzniklo na účte žalovaného zriadenom na základe zmluvy o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov zo dňa 03.12.2014 spolu s ročným úrokom z tejto sumy
vo výške 28 % od 08.08.2016 do zaplatenia. Povinnosť žalovaného platiť úroky po dobu nepovoleného
prečerpania vyvodzoval žalobca z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého je

majiteľ účtu povinný po dobu nepovoleného prečerpania platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na
základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“.

13. Pokiaľ ide o úrok (z úveru predstavujúceho nepovolené prečerpanie, o ktorý žalovaný nežiadal)
vo výške 28 % ročne, žalobca v konaní nepreukázal, že si povinnosť na úhradu úroku so žalovaným

dojednal, keď predmetný úrok sa vzťahoval zároveň na prečerpanie, o ktorom žalobca nepreukázal, že
by sa na ňom so žalovaným dohodli, a teda nepreukázal, že by žalovaný ako klient - spotrebiteľ (zmluva,
od ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok bola uzatvorená žalobcom ako dodávateľom - právnickou
osobou, ktorý je finančnou inštitúciou, predmetom obchodnej činnosti ktorej je mimo iného prijímanie
vkladov, poskytovanie úverov, platobných služieb a žalovaným ako klientom, ktorý je fyzická osoba, ktorá

pri uzatvorení predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti)
vedel, za akých podmienok si peniaze v prípade nepovoleného prečerpania „požičiava“ a akú sumu
peňazí zaplatí žalobcovi v prípade (nepovoleného) prečerpania.

14. Zo zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb (č.l. 4 bod 2) je zrejmé, že v

rámci záverečných ustanovení bolo uvedené oprávnenie banky zúčtovať si za poskytovanie produktov/
služieb poplatky podľa Sadzobníka poplatkov a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného
na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného
účtu majiteľa účtu vedeného v banke. Zo zmluvy však už nevyplýva, že rôzne poplatky účtované bankou
budú vykazované na tomto účte tak, že vznikne nepovolené prečerpanie. Uvedené vyplýva (aj to len

ako možnosť) výlučne zo Všeobecných obchodných podmienok (bod 3.12 VOP), podľa ktorých „pri
zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení
zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť
k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu“. Spotrebiteľ teda nebol priamo v zmluve upozornený, žesa takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania, pričom z hľadiska transparentnosti
zmluvy ako aj následkov, ktoré sú s nepovoleným prečerpaním spojené (vznik úverového vzťahu a
povinnosťplatiťúrok)všakmalabyťtátoskutočnosťosobitnezvýraznenápriamovzmluve(nienapr.lenv

obchodných podmienkach). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch prispieva k transparentnosti
trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný ako spotrebiteľ však túto
možnosť nemal, keďže povinnosť platiť úrok z nepovoleného prečerpania, t.j. prečerpania, na ktorom sa
vopred nedohodol, nebol uvedený v zmluve o spotrebiteľskom úvere (viď napr. aj uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 245/2010).

15. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na rozhodnutie súdneho dvora EÚ C-42/15 (Home c/a Bírová),
v zmysle ktorého čl. 10 ods. 1. 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla
2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v spojení s čl. 3
písm. m/ tejto Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice

musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, odvolací súd poznamenáva, že aj napriek
tejto skutočnosti musí byť zachovaná požiadavka dobrej viery v záväzko-právnom vzťahu, i keď forma
zakotvenia jednotlivých zmluvných ustanovení môže byť stranami určená rôzne, deklarácia prejavu
vôle byť viazaný zmluvou z nich musí nepochybne vyplývať, čo v spornom prípade nebolo splnené.
Ak majú byť všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy je potrebné vyjadriť s nimi súhlas.

Dôkazné bremeno ohľadne existencie vôle žalovaného byť viazaný nielen zmluvou, ale aj všeobecnými
obchodnými podmienkami ako aj skutočnosť, že žalovaný bol s týmito podmienkami riadne oboznámený
zaťažuje žalobcu, pričom pre preukázané oboznámenie sa nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie
spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený.

16. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť
predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemajú slúžiť na to, aby do nich, často v neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné, a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú (napr. rozhodcovská

doložka, dojednanie o zmluvnej pokute, vznik možného nepovoleného prečerpania a povinnosť
platiť úrok s tým spojený). Všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly, pre priemerného
spotrebiteľa na porozumenie náročný text vopred pripravený dodávateľom bez možnosti spotrebiteľa
zmeniť ich obsah. Z tohto dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase
uzavretia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti, pri

znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ak banka uvedie podstatné obsahové náležitosti
(povinnosť platiť úrok a výšku úrokovej sadzby počas doby nepovoleného prečerpania) len v
rámci rozsiahlych pre priemerného spotrebiteľa na porozumenie náročných všeobecných obchodných
podmienok nemožno takémuto konaniu priznať právnu ochranu.

17. Vzhľadom na uvedené závery ani podľa odvolacieho súdu nebolo ku dňu uzavretia zmluvy
(individuálne) zmluvné ani iné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť žalobcom požadovaný úrok 28
% ročne, preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku podľa § 387 CSP ako vecne správny
potvrdil.

18. Odvolacie dôvody žalobcu vyhodnotil preto krajský súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil
ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti. Súd
prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu
vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až 222 CSP aj
správne odôvodnil. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na odlišné rozhodnutia

všeobecných súdov v obdobných veciach, k tomu odvolací súd dodáva, že z ust. § 93 CSP vyplýva,
ktorými rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný a tieto nepochybne nepatria medzi
tieto rozhodnutia.

19. Žalobcom namietaný procesný postup súdu prvej inštancie, v ktorom videl porušenia práva na súdnu

ochranu (nepopretý skutkový stav súd nevzal za základ svojho rozhodnutia a vo veci rozhodol bez
pojednávania) - odňatie práva konať pred súdom s následkom porušenia práva na spravodlivý proces
považoval odvolací súd za nedôvodný.20. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP pôjde vtedy ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto

musíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania.Dôvodomnazrušenierozhodnutiajepretotakýzásahdo
práva na spravodlivý proces, ktorý vzhľadom na jeho povahu alebo intenzitu nie je možné v odvolacom
konaní napraviť.

21. Vzhľadom na uvedené, je obsahové vymedzenie odvolacieho dôvodu procesného pochybenia

subsumovateľné pod ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP - vadu konania pre vytýkaný procesný nedostatok,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa názoru odvolacieho súdu nesporné
skutkové tvrdenia strán sporu (v danom prípade sa žalovaný k žalobe nevyjadril) majú dopad na
proces dokazovania, sú „uľahčením“ a zrýchlením procesného postupu zahŕňajúci aj možnosť prejednať
spor bez pojednávania (§ 297 CSP). Skutočnosť, že skutkové tvrdenia medzi stranami nie sú
sporné neznamená automatické priznanie uplatneného nároku. Aj nesporné skutkové tvrdenia sú

predmetom právneho posúdenia súdu, ktorá činnosť je v plnej réžii súdu. Súd tak na podklade žalobcom
substancovaných tvrdení rozhodne o existencii alebo neexistencii uplatneného nároku. V sporovom
konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Rozsudok v sporovom konaní v zásade
zodpovedá tomu, čo strany tvrdili. Platí, že strana v spore je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na
základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech vo veci. Súd nemá povinnosť vyzvať procesné

strany na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP). Ide len o procesnú možnosť súdu, ktorá slúži
ako materiálny korektív, tento však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Súd
prvej inštancie sa dôsledne riadil uvedenými procesnými pravidlami, na uplatnený procesný postup -
rozhodnutie bez nariadenia pojednávania mal splnené zákonné predpoklady a týmto postupom nedošlo
k porušeniu procesných práv žalobcu, ktorých následkom by bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu
argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán v konaní. Žiada sa zdôrazniť,
že súd prvej inštancie rozhodoval aj o trovách predchádzajúceho odvolacieho konania, pretože jeho

rozhodnutie musí zahŕňať procesný výsledok celého konania.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nepriznal voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, pretože z obsahu spisu nezistil, že by mu

nejaké trovy vznikli.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.

1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)