Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/496/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812212729
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3812212729.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a
sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobkyne O., zastúpenej M.
proti žalovanému T., zastúpenému B., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie žalobkyne proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 09. marca 2015,
č.k. 11C/120/2012-183, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom rozhodol, že nehnuteľnosť - pozemok nachádzajúci sa v
k. ú. C., zapísaný v LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - účastníkov konania (strán sporu) . Súd prvej inštancie mal preukázané, že

uznesením Obecného zastupiteľstva C. č. XXX bol schválený prevod majetku obce - stavebné pozemky
v III. stavebnej IBV v sume 700 Sk (23,24 Eur) na základe uzavretých kúpnych zmlúv, medzi ktorými
bol aj sporný pozemok (parc.č. XXXX/XXX) pre žalovaného a pozemok pre M.. L. J.. Kúpnu zmluvu
uzatvorila Obec C. so žalovaným ako jediným vlastníkom sporného pozemku za kúpnu cenu 350.000
Sk, ktorú uhradil jeho brat M.. L. J., o čom svedčí pokladničný doklad peňažného ústavu V. K.. Na
liste vlastníctva je zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný. Súd prvej inštancie vyjadril názor, že ak

strany sporu neuzavreli písomnú zmluvu o prevode pozemku, uzavrel ju len žalovaný ako kupujúci,
ktorý prejavil nesporne vôľu nadobudnúť parc. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 do svojho výlučného
vlastníctva, kúpnu cenu zaplatil brat žalovaného pre žalovaného, teda len pre jedného z manželov
za trvania manželstva, sporná nehnuteľnosť sa stala predmetom výlučného vlastníctva žalovaného.
Iná by bola situácia, ak by sa v konaní preukázalo, že žalobkyňa tiež mala vôľu kúpiť tento pozemok
a časť peňazí bolo z peňazí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takúto vôľu

však žalobkyňa neprejavila, hoci tvrdila, že chceli spolu so žalovaným stavať dom. V konaní súd prvej
inštancie nemal preukázané, že polovica kúpnej ceny za pozemok patrila do BSM účastníkov. Išlo len
o tvrdenie svedkyne - matky žalobkyne a žalobkyne, ktoré žiadnym spôsobom nepreukázali, žiadne
dôkazy na svoje tvrdenie neprodukovali. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie so zreteľom na vyriešenie
opodstatnenosti základu nároku a so zásadou hospodárnosti medzitýmnym rozsudkom v zmysle ust. §
152 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že sporný pozemok nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 149 ods. 1, § 143, § 150 Obč. zákonníka.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa a domáhala sa,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a prikázal súdu konať a vyporiadať bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov s tým, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX k.ú. C. parc. č. XXXX/XXX
o výmere XXX m2 patrí do masy BSM. Záver súdu prvej inštancie, že predmetný pozemok nepatrí

do masy BSM nepovažovala za správny a v tejto súvislosti poukázala na znenie ust. § 143 Obč.
zákonníka. Zdôraznila, že žalovaný na pojednávaní dňa 13.11.2012 výslovne uviedol, že predmetnýpozemok kúpili na základe kúpenej zmluvy zo dňa 12.01.2007 za cenu 350.000,- Sk, ktorú mu požičal
brat. Tvrdila, že 157.000,- Sk vyplatili ako časť kúpnej ceny zo spoločných peňazí a zvyšok požičal
brat žalovaného vo výške 175.000,- Sk, ktoré vrátili v roku 2009. Na pojednávaní dňa 13.12.2012

brat žalovaného M.. J. potvrdil, že kúpili so žalovaným pozemky k.ú. C. s tým, že on zaplatil obe
kúpne ceny a potvrdil, že sa jednalo o pôžičku stranám sporu. Dňa 01.07.2014 žalovaný opätovne
deklaroval, že sa jednalo o pôžičku pokiaľ ide o kúpnu cenu pozemku, nakoľko uviedol, že keď bude
mať peniaze, tieto vrátia jeho bratovi. Poukázala na výpoveď svedkyne M. V.. Dôvodila, že z judikatúry
Najvyššieho súdu SR vyplýva, „...že o nadobudnutie vecí za výlučné prostriedky len jedného z manželov

nemožno uvažovať v prípade, ak je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal
len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr požičané na jej zaplatenie“. Ďalej poukázala
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 8Cz 36/69, z ktorého vyplýva, že „...ak vznikol za
trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vo svojom
mene zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpenie nejakej veci, patrí aj táto
majetková hodnota za splnenia ostatných podmienok do bezpodielového spoluvlastníctva“. Závery súdu

prvej inštancie v odôvodnení jeho rozsudku sú v príkrom rozpore s prevedeným dokazovaním, pretože
žalovaný vo svojich podaniach ako aj výpovediach uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť zakúpili za
trvania manželstva za sumu 350.000,- Sk, čo bola pôžička, ktorú uzavreli s jeho bratom, pričom nikdy
neuvádzal, že by mal dôvod nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva.
Závery súdu prvej inštancie považovala za nepochopiteľné, keď v spise sa nachádza i výpoveď brata

žalovaného M.. J., ktorý výslovne uviedol, že sumu 350.000,- Sk, ktorú zaplatil ako kúpnu cenu za
predmetný pozemok, je možné považovať za pôžičku stranám sporu. Poukázala tiež na skutočnosť, že
vo veci boli vykonané štyri pojednávania, nariadené znalecké dokazovanie a následne rozhodnuté po
štyroch rokoch, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 01.07.2014 a na
výsluch svedkyne M. V., ktorá uviedla, že sa so žalobkyňou nikdy nerozprávala o kúpe pozemku na
výstavbu rodinného domu a jej výpoveď, že brat žalovaného kúpil pre syna pozemok, lebo má dvoch
synov.Ďalejuviedol,ženikdysasožalobkyňouanijejmatkounerozprávalotom,žekúpianehnuteľnosť-

stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu, nakoľko nemali dostačujúce prostriedky, a to nielen na
kúpu pozemku, ale ani na výstavbu rodinného domu. Peniaze na predmetnú nehnuteľnosť mu výlučne
dal jeho brat, ktorý nikdy nepovedal, že suma 350.000,- Sk bola pôžička. Jednalo sa o skrytý právny
úkon, nakoľko jeho brat má dve deti a kupoval pozemok pre seba a svoje deti, keďže uznesením
Obecného zastupiteľstva Obce C. nebola takáto možnosť, na liste vlastníctva vystupuje on ako vlastník.

Nikdy sa ako vlastník tejto nehnuteľnosti necítil a nikdy neuvažoval o výstavbe rodinného domu.

4. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobkyňou došlo k zmene
právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny

poriadok (O.s.p.). V prechodných ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.Vzmysletohtoustanoveniaodvolacísúdposudzovalvčasnosťadôvodnosťodvolaniapodľa
ustanovení O.s.p. účinných v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (pokiaľ ide o vecný obsah

odvolania). Procesne postupoval odvolací súd už podľa nových procesných ustanovení CSP.

5. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V danej veci súd prvej inštancie s poukazom na § 152 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) rozhodol
medzitýmnym rozsudkom tak , že pozemok v k.ú. C., zapísaný na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/XXX o
výmere XXXmX nepatrí do BSM strán sporu.

7. Podľa § 152 ods. 1 vety prvej O.s.p. (účinného do 30.06.2016) rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.8. Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) rozsudkom sa má rozhodnúť o celej
prejednávanej veci. Ak je to však účelné, môže sa rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti, alebo
len o jej základe.

9. Prejavom hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej prejednávanej veci a
vyčerpať tak celý predmet konania (§ 152 ods. 2 prvá veta O.s.p. účinného do 30.06.2016). Z uvedeného
pravidla predstavuje výnimku druhá veta § 152 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016, keď za podmienky,
žejetoúčelné,môžesúdrozhodnúťrozsudkomnajskôrozákladeprejednávanejveci(tzv.medzitýmnym

rozsudkom) a o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku.

10. Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súdna prax už
v minulosti dospela k záveru, že za základ prejednávanej veci, o ktorom súd môže rozhodnúť
medzitýmnym rozsudkom, je potrebné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z
uplatňovanej žaloby, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku. Sú

to všetky okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci
rozhodnúť. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie
právo a v akom rozsahu. Rozhodnutie o základe veci je v prvom rade rozhodnutím o skutkovom
základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie
základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného

nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Medzitýmnym rozsudkom tak musí
byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke, týkajúcej
sa uplatneného žalobného nároku. Týmto rozhodnutím nemožno riešiť predbežné otázky. Výrok o
predbežnej otázke, hoci aj vo veci rozhodujúcej, neprichádza do úvahy. Žiadna právna ani skutková
otázka nemôže byť posudzovaná jednotlivo (samostatne) a odvolací súd sa k nej v takejto súvislosti

nemôže ani vyjadrovať. Posúdenie predbežnej otázky nemôže byť vyjadrené formou výroku, ale sa
môže prejaviť len v spôsobe rozhodnutia vo veci samej a môže byť uvedené len v odôvodnení rozsudku,
pretože ako už bolo vyššie uvedené, základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška
uplatneného nároku, a preto musia byť vyriešené všetky otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna
z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku musí byť vyslovený tak, že nárok je opodstatnený (daný).

11. V preskúmavanej veci neboli splnené podmienky, aby súd prvej inštancie rozhodoval vo veci
medzitýmnym rozsudkom, čím zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

12. Postup súdu prvej inštancie bolo potrebné považovať za nesprávny v tom, že rozsudkom
nerozhodol o základe nároku, ale len o predbežnej otázke, či sporný pozemok patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, teda či určitý majetok tvorí masu BSM alebo nie, a či je, alebo nie je
predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z rozsudku súdu prvej inštancie
nevyplýva, v čom by mala podľa jeho názoru spočívať otázka výšky nároku, o ktorej by malo byť

rozhodnutérozsudkomkonečným,pričomotom,činiektoráznehnuteľnostípatrídomasyBSM,atedači
je alebo nie je predmetom jeho vyporiadania, nie je možné rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, pretože
tu nejde o pomer základu uplatňovaného nároku a jeho výšky v zmysle § 152 ods. 2 O.s.p. (viď napr.
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 188/2013).

13.Záveromodvolacísúdzdôrazňuje,žesúdprvejinštanciepochybilajtým,žerozhodoltzv.negatívnym
medzitýmnym rozsudkom, ktorého vydanie je vylúčené i v konaniach, v ktorých ide o pomer základu a
jeho výšky a je možné medzitýmnym rozsudkom v nich rozhodnúť.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

15. Úlohou súdu prvej inštancie bude ustáliť masu BSM, posúdiť všetky predbežné otázky v danej veci
a rozhodnúť konečným rozsudkom.

16. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).