Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. júl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/22/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010365
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5818010365.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.
Evy Kyselovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 1. júla 2020
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/156/2018 zo dňa 20.
februára 2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 6T/156/2018 z 20.2.2020 obžalovaných Z. W., nar.
XX.X.XXXX, M. W., nar. XX.XX.XXXX, O. P., nar. XX.X.XXXX, podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, sp.zn. Pv 52/18 zo dňa 6.11.2018 pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm.
d) Tr. zák., že:

dňa 16.6.2017 v presne nezistenom čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez povolenia a bez vedomia a
súhlasu vlastníka na lestnom pozemku KN-E parcely č. 1694/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
nachádzajúceho sa v k.ú. U. Z. spoločne vyťažili drevnú hmotu v počte 3 kusov smreka obyčajného (lat.
Picea abies) o objeme 8,988 m3 a túto drevnú hmotu si následne privlastnili a odviezli, čím Z. C., nar.
X.X.XXXX, spôsobili škodu vo výške 571,64 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor písomným podaním zo dňa 26.2.2020, doručeným
Okresnému súdu Námestovo dňa 28.2.2020 a to tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, v
neprospech obžalovaných. Podané odvolanie prokurátor zdôvodnil ďalším písomným podaním zo dňa
20.4.2020, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 21.4.2020:

Prokurátor sa nestotožňuje s dôvodmi, na základe ktorých súd obžalovaných Z. W., M. W. a O. P. podľa
§ 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod obžaloby.
Základnou odvolacou námietkou prokurátora je tvrdenie, že zmenou určenia dotknutej parcely, z ktorej
boli stromy vyťažené, nedošlo k preukázaniu neexistencie identity skutku, pre ktorý bola podaná
obžaloba. Právna teória aj súdna prax uznávajú zachovanie totožnosti skutku aj v prípade iba čiastočnej

identity príčiny alebo čiastočnej identity následku. V danom prípade išlo aj v zmenenej situácii o
nedovolenú ťažbu dreva bez súhlasu spoluvlastníkov parcely, na ktorej sa ťažilo, s následným úbytkom
na majetku týchto spoluvlastníkov. Takmer úplne zachovaná ostala identita následku a čiastočne aj
identita príčiny. Predmetom útoku boli stále tie isté stromy, naďalej pochádzajúce z lestných pozemkov,
zmena sa dotýka osôb poškodených. K čiastočnej zmene identity príčiny (konania) došlo vo vzťahu
k osobám poškodených, ktorými sú teraz spoluvlastníci parcely č. 1610/7, uvedení v B časti listu

vlastníctva č. XXXX pre k.ú. U. Z.. Je tu síce spoluvlastníčkou v podiele 30/96 aj príbuzná obžalovaných,ktorá však z titulu menšinového spoluvlastníctva, ako aj skutočnosti, že správu jedného z podielov
vykonávajú Lesy SR, š.p., nemohla legálne povoliť obžalovanému ťažbu dreva z parcely.
Na rozdiel od súdu, keď aj napriek tomu, že predmetné tri vyťažené smreky sa reálne nachádzali na inej

parcele, má teda za preukázané, že identita skutku je zachovaná a protiprávnosť skutku, ktorý sa kladie
obžalovaným za vinu, nie je možné oslobodením spod obžaloby zhojiť a na základe tohto vyvodiť záver,
že v danom prípade nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, dokonca, že
tento skutok nemožno posúdiť ani ako priestupok na úseku lesného hospodárstva, keďže obžalovaní
nemali platné povolenie na výrub predmetných troch kusov smrekov a výrub vykonali bez vedomia a

súhlasu vlastníkov parcely č. 1610/7 v k.ú. U. Z.. Ak už súd nemienil vyvodiť voči obžalovaným trestnú
zodpovednosť, v odôvodnení rozsudku nijako nevysvetlil, prečo vec nepostúpil príslušnému orgánu na
prejednanie priestupku.
Uvedený postup súdu má za následok aj procesnú vadu, že po zistení nových poškodených neboli títo
poučení o svojich právach a nebola im poskytnutá plná možnosť na ich uplatnenie, hoci to súdu ukladá
ustanovenie § 49 Trestného poriadku.

Ďalším následkom nesprávneho vyhodnotenia zachovania totožnosti skutku zo strany súdu je
rozhodnutie podľa § 285 písm. a) Tr. por., ktoré však prichádza do úvahy len vtedy, ak je úplne vyvrátená
existencia skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba, v celom rozsahu prvkov, ktoré zakladajú jeho identitu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že okresný súd predmetným rozsudkom nesprávne
rozhodolooslobodeníobžalovanýchspodobžaloby,apretozuvedenéhodôvodunavrhuje,abyodvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

K odvolaniu prokurátora sa obžalovaní vyjadrili prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa
22.6.2020, doručeným Krajskému súdu v Žiline dňa 22.6.2020, a to s odkazom na nasledovné:

Na úvod obhajca obžalovaných poukazuje na to, že pre neho ako obhajcu nie je nič ťažšie, ako trom
obžalovaným oslobodeným spod obžaloby vysvetliť, že prokurátor, ktorý na hlavnom pojednávaní žiadal
konajúci súd obžalovaných spod obžaloby oslobodiť, po týždni podal proti oslobodzujúcemu rozsudku
súdu odvolanie, že súd pochybil a obžalovaní práve naopak majú byť odsúdení.

Obhajca ďalej uviedol, že obžaloba obžalovaným kládla za vinu, že predmetného dňa bez povolenia a
bez vedomia a súhlasu vlastníka Z. C., na lesnom pozemku KN-E parcely č. 1694/2 zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX nachádzajúceho sa v k.ú. U. Z. spoločne vyťažili 3 kusy smreka obyčajného, čím Z.
C. spôsobili škodu vo výške 571,64 Eur. Vykonaným dokazovaním však bolo preukázateľne zistené, že
predmetné tri stromy, ktoré boli predmetom obžaloby, neboli vyťažené na parcele č. 1694/2, k.ú. U. Z.,

zapísanej na LV č. XXXX, ktorá bola vo vlastníctve poškodeného Z. C., ako to uvádzala obžaloba.
Ako je zrejmé zo spisu, prvotná previerka výpovede svedkyne B. bola napriek dozoru dozorujúceho
prokurátora nezákonne vykonaná a súd na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že ako dôkaz je neprípustná,
pretože nebola vykonaná vo vzťahu k obvineným zákonne. Keby obvinení boli upovedomení o konaní
previerky v teréne a boli pri nej účastní, hneď od začiatku by potvrdili, že to nie je parcela Z. C..

Preto sa dňa 8.11.2019 o 10.30 hod. uskutočnila už predpísaným spôsobom ohliadka miesta činu
v trestnej veci obžalovaných, počas ktorej bolo vykonané nové geodetické vymeranie hraníc medzi
pozemkami, na ktorých boli odcudzené aj stromy, ktoré sú predmetom tohto konania. Obžalovaní do
zápisnice z tohto úkonu uviedli a upozornili súd na skutočnosť, že pne odcudzených stromov tak, ako ich
ukázala svedkyňa B., ležia na parcele v spoluvlastníctve rodinných príbuzných obžalovaných 1) až 3).

Vzhľadom na uvedené obhajoba požiadala Ing. B. P., geodeta, o zameranie sporných pňov vyrúbaných
stromov a dňa 22.11.2019 geodet na ich žiadosť predmetné meranie vykonal. Geodet vykonaným
zameraním zistil, že predmetné pne sú na susednej parcele, a to E-KN parc. č. 1610/7 o výmere 1337 m2
lesný pozemok evidovaný na LV č. XXXX k.ú. U. Z.. Podľa listu vlastníctva č. XXXX k.ú. a obce U. Z. ide o
lesný pozemok v podielovom spoluvlastníctve J. W. r. C. (podiel 30/96) a ďalších jej príbuzných. J. W. je

manželkou obžalovaného Z. W. a matkou obžalovaného M. W.. Ďalší spoluvlastníci sú v príbuzenskom
pomere aj k obžalovaného O. P..
Záver o mylnej identifikácii parciel potvrdil svedok Ing. B. W., ktorý pre orgány činné v trestnom konaní
v prípravnom konaní vypracoval meračský náčrt - geodetické zameranie pňov vypílených stromov (na
č.l. 128-141), pričom v pozícii svedka bol na hlavnom pojednávaní dňa 20.2.2020 konfrontovaný s

geodetickýmzameranímvypracovanýmgeodetomIng.B.P.nač.l.344-347avypovedal,žepriprvotnom
zameraní nesprávne umiestnil predmetné tri pne na parcelu č. 1694/2, pri identifikácii parciel nesprávne
identifikoval, že ťažba predmetných troch stromov bola vykonaná na parc. č. 1694/2, v skutočnosti
bola vykonaná na susednej parc. č. 1610/7. Svedok tiež uviedol, že k pochybeniu došlo z dôvodu, žepôvodne zameriaval oveľa väčšiu plochu, konkrétne 45 pňov po výrube stromov, na rozsiahlej ploche na
vzdialenosti cca 300 m, v pomerne hustom lesnom poraste, pričom pri identifikácii bola použitá menej
presná metóda a v dôsledku tohto došlo k chybnému zameraniu, že práve predmetné tri stromy sa

nachádzali na inej parcele, ako ostatné vyťažené stromy.
Z procesných rozhodnutí OR PZ Dolný Kubín pod ČVS:ORP-443/NO-DK-2017 vyplynulo, že na ťažbou
zasiahnutej parcele č. 1610/7, príp. susedných parcelách malo dôjsť okrem výrubu predmetných troch
stromov aj k výrubu minimálne ďalších 42 stromov, ohľadom ktorých prebieha, prípadne prebiehalo
iné trestné konanie, pričom nie je vylúčené, že predmetný výrub troch kusov stromov je iba súčasťou

ďalšieho protiprávneho konania neznámych páchateľov, pre ktoré je už trestné konanie vedené, resp.
mohlo byť aj skončené pre nestotožnenie páchateľov.
Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé, teda aby bolo aj laikom, aj právnickej
verejnosti prijateľné, racionálne a najmä spravodlivé a presvedčivé. (Nález Ústavného súdu SR, sp.zn.
I. ÚS 243/07 z 19.6.2008).
Na základe vyššie uvedeného obhajoba považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za

vecne a právne správny, spravodlivý a riadne odôvodnený, kde sa súd jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.
„Základnú“ odvolaciu námietku prokurátora týkajúcu sa zachovania totožnosti skutku obhajoba považuje
za bezpredmetnú, pretože :

- Súdna prax dospela k záverom ohľadne totožnosti skutku tak, že pokiaľ medzi skutkom uvedeným v
obžalobe a skutkom uvedeným v rozsudku nebude zhoda ani čo do konania, ani čo do následku, potom
predmetom rozsudku je iný skutok, než ktorý bol predmetom obžaloby a išlo by o porušenie obžalovacej
zásady, že súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe.
- Zmena iných skutočností než tých, ktoré zakladajú konanie alebo následok, nemôže vylúčiť totožnosť

skutku. K zachovaniu totožnosti skutku stačí ďalej, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a
následne zistený na hlavnom pojednávaní, ak je totožný následok. Teda napríklad bude oproti podanej
obžalobe na hlavnom pojednávaní zistené, že obvinený tomu istému poškodenému odcudzil tú istú vec,
aleleninýmspôsobom.Predmetomkonaniabudestáletoistéodcudzeniedrevatejistejosobepritejistej
príležitosti tou istou osobou. V tomto prípade bude totožnosť skutku zachovaná a súd v rozsudku vykoná

len zmeny v skutkovej vete (upraví skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom pojednávaní).
- Podstatou skutku teda nie je len konanie, ale aj následok. Následok je pomôckou pre rozdelenie
konania páchateľa na rôzne skutky. V prípadoch, že je tu niekoľko následkov závažných pre trestné
právo, z ktorých spôsobenia je podozrivá určitá osoba, pomáhajú tieto následky odlíšiť rôzne skutky toho
istého páchateľa. Totožnosť následku postačuje na udržanie totožnosti skutku a to aj napriek tomu, že

skutok je iba konanie. Následok je nielen moment, ktorý umožňuje deliť prejavy vôle určitej osoby na
rôzne skutky, ktoré nám umožňujú určiť, čo tvorí skutok, ale je aj podstatnou súčasťou skutku.
V tomto prípade však bolo obhajobou preukázané, že predmetné tri stromy, ktoré boli predmetom
obžaloby, neboli vyťažené na parcele č. 1694/2, k.ú. U. Z., zapísanej na LV č. XXXX, ktorá bola vo
vlastníctve poškodeného Z. C., ako to uvádzala obžaloba, ale boli neznámym páchateľom vyťažené zo

susednej parcely, a to pozemku E-KN parc. č. 1610/7 o výmere 1337 m2 lesný pozemok evidovaný
na LV č. XXXX k.ú. a obec U. Z. spolu s ďalšími 42 ks stromov z ďalších parciel v spoluvlastníctve
obžalovaných a ich príbuzných.
Práveobžalovaníaichrodinysútoutoťažboudrevapoškodeníadodnesniktonevie,ktovýrubuskutočnil
( vyšetrovanie OR PZ Dolný Kubín vo veci pod ČVS : ORP-443/NO-DK-2017 ).

Vzhľadom na vyššie uvedené zastáva názor, že v tomto prípade totožnosť skutku nebola zachovaná.
Ďalšiu odvolaciu námietku prokurátora týkajúcu sa nedostatku odôvodnenia rozsudku považuje taktiež
za bezpredmetnú, pretože :
- Je zrejmé z obsahu tejto námietky, že prokurátor žiada súd, ktorý rozhodol vo veci podľa § 285 písm.
a) Tr. por., aby do odôvodnenia zapracoval aj dôvody o tom, prečo nerozhodol podľa „ iných písmen “

tohto ustanovenia, teda podľa § 285 písm. b) až g) Tr. por., čo je absolútne zbytočné a nedôvodné.
Odvolacia námietka prokurátora k procesnej vade:
- Ako je uvedené v zápisnice z hlavného pojednávanie zo dňa 20.2.2020, súd podľa § 272 ods. 2 Tr.
por. zisťoval, či strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, na čo prokurátor, obhajca a obžalovaní
vyhlásili, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

- Následne podľa § 274 ods. 1 Tr. por. samosudkyňa vyhlásila dokazovanie za skončené a udelila slovo
na záverečné reči, kde prokurátor uviedol nasledovné: „Vzhľadom na dnes uvedené skutočnosti,
keďže na dnešnom HP Ing. W. priznal, že urobil chybu pri meračskom zameraní predmetných pňov, má
za to, že je tu dôvod na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby. Navrhujem ich oslobodiť.“- Podľa § 237 ods. 1 a 2 Tr. por. sa trestné stíhanie pred súdom koná len na podklade obžaloby
alebo návrhu na dohodu o vine a treste, ktoré podáva a pred súdom zastupuje prokurátor. Pri podaní
a zastupovaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste sa prokurátor spravuje zákonom a

vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých dôkazov a okolností prípadu.
Je teda zrejmé, že od začatia trestného stíhania prokurátor v uvedenej veci trpí dôkaznou núdzou, neboli
zo strany prokuratúry žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, či iné úkony na „ udržanie obžaloby“,
preto považuje aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.
V prípade, že by odvolací súd v tejto veci dospel k záveru o zachovaní totožnosti skutku, je však dôležité

zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že obžalobou označené tri stromy o
„neskutočnom“ objeme 9 m3 bez povolenia a bez vedomia a súhlasu vlastníka vyťažili obžalovaní.
Obžalovaní Z. W., M. W. a O. P. zhodne vypovedali, že skutok nespáchali a uvedeného dňa v lese ani
neboli. V doobedňajších hodinách boli na skládke, traktormi odtiaľ odviezli už naskladnené drevo, ktoré
niekto pred tým vyťažil. Keď odvážali zo skládky drevo, boli tam aj policajti, ktorí to zdokumentovali.
Drevonaskládkenepochádzalozparcelyoznačenejvobžalobe,bolovidieť,žeboloťahanézichparciel.

Domov s drevom prišli okolo 15.00 hod., potom si podelili drevo a rozviezli ho podľa podielov. Tohto dňa
sa tiež v poobedňajších hodinách spustil obrovský lejak, pričom na miesto, kde malo dôjsť k ťažbe, je
už aj tak sťažený prístup a po daždi bol tento terén nedostupný. O tom, že je drevo na skládke uložené,
sa dozvedeli dňa 15.6.2017 priamo od policajtov, ktorí prišli šetriť krádež dreva na základe udania.
Uvedené potvrdil aj svedok B. W., ktorý zhodne uviedol, že nikto nemohol ísť poobede späť do hory a to

na ten svah, kde malo dôjsť k vyťaženiu troch kusov smreka, pretože tam sa ani vyjsť s traktorom nedá,
keď prší. Ide o svah, kde je asi 20% stúpanie.
Previerka výpovede svedkyne B. dňa 8.11.2019 taktiež preukázala, že traktorom s kabínou, ako ho
svedkyňa popísala, sa cestou, ktorú zdokumentovala previerka, nedá prejsť. A tobôž so štyrmi kusmi 30
mdlhéhosmrekaobyčajnéhopodľaznalcaoobjemecca12m3.Uvedenéjetak,akouviedolniekoľkokrát

obžalovaný Z. W. (63-ročný dôchodca) neuskutočniteľné.
Výpovede jedinej svedkyne B. sú rozporné. Jediné, čo sa môže zhodovať s jej výpoveďou, je to, že
videla obžalovaných s drevom asi o 13.00 hod. a to sa zhoduje s výpoveďami obžalovaných, že v
dopoludňajších hodinách viezli drevo zo skládky a poobede ho spracovávali na dvore. Avšak všetko
ostatné uvádzané, je v rozpore ešte aj s listinami založenými v spise v tejto trestnej veci, nakoľko

zo spisu je zrejmé, že žiadne trestné oznámenie, ani doplnenie trestného oznámenia táto svedkyňa
nepodávala. Taktiež bolo všetkými obžalovanými preukázané, že okolo domu tejto svedkyne mohol ísť
jediný s naloženým drevom, a to svedok B. W..
Aj z trestnej veci vedenej OR PZ Dolný Kubín vo veci pod ČVS:ORP-443/NO-DK-2017, ako aj z obsahu
spisu v tejto veci je zrejmé, že drevo bolo vyťažené neznámym páchateľom na skládku a z tejto si ho

po tom, čo im oznámila hliadka polície a miestny lesný hospodárok, že je to drevo z ich parciel, odviezli
obžalovaní, ako aj ďalší spoluvlastník svedok B. W.. Ako zhodne uviedli, pani B. zistila, že z vyťaženého
dreva nedostane nič, keďže poškodenými boli W. a nie C., tak na jedinej parcele v okolí, ktorú vlastnil
jediný výlučný vlastník, V. C., označila tri stromy z celkového počtu 45 stromov a označila obžalovaných,
lebo zvážali svoje drevo.

Chce preto zdôrazniť závery a postupy súdnej praxe, že v prípade, ak má byť svedecká výpoveď jediným
usvedčujúcim dôkazom, že obžalovaní spáchali nejaký skutok, musí byť jednoznačná a nevyvrátiteľná.
V tomto prípade je evidentné, že svedkyňa Q. B. vypovedá tendenčne, o čom svedčí aj to, že zašla
osobne za obžalovaným P. a povedala mu: „O. prepáč, nechcela som ťa do toho zatiahnuť, ja som len
chcela, aby Z. vedel, že aj my tam máme podiel.“

Obžaloba trpí dôkaznou núdzou, nebola zachovaná totožnosť skutku a na hlavnom pojednávaní bola
ohľadom ťažby obhajobou vyvrátená jediná svedecká výpoveď, ktorá je plná pochybností, pri ktorých
musí súd rozhodnúť v zmysle základného pravidla, a to „in dubio pro reo“ (teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného), pretože vyššie opísané zásadné pochybnosti vôbec neboli odstránené.
Z uvedených dôvodov, ktoré obhajoba vyššie konkretizovala, nebolo preukázané uskutočnenie skutku,

resp. že by skutok spáchali obžalovaní a domnieva sa, že ani vykonanými dôkazmi nebola v žiadnom
prípadevyvrátenáobhajobaobžalovaných,pretonavrhuje,abyodvolacísúdpodrobnepreskúmalvšetky
skutočnosti a po vyhodnotení všetkých dôkazov postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátora
ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (prokurátor) podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním nebolivytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že odvolanie
podané prokurátorom nie je dôvodné.

Krajský súd plniac si prieskumnú povinnosť z obsahu spisového materiálu zistil, že na obžalovaných
Z. W., M. W. a O. P. bola prokurátorom podaná obžaloba v podstate pre skutok, že obžalovaní dňa
16.6.2017 bez povolenia a bez vedomia a súhlasu vlastníka na lesnom pozemku KN-E parcely č. 1694/2
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území U. Z. spoločne vyťažili
drevnú hmotu v počte 3 kusov smreka obyčajného, ktorú drevnú hmotu si následne privlastnili a odviezli,

čím poškodenému Z. C. spôsobili škodu vo výške 571,64 Eur, čím mali obžalovaní spáchať prečin
krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v znení účinnom do 31.7.2019.

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní, a to predovšetkým z Geodetického zamerania
pňov vyrúbaných stromov Ing. B. P., ktorý dôkaz v konaní pred súdom predložili obžalovaní, ako aj
z výsluchu svedka Ing. B. W. na hlavnom pojednávaní dňa 20.2.2020 bolo zistené, že k vyťaženiu

drevnej hmoty v počte troch kusov smreka obyčajného, ktorú si mali privlastniť a odviezť obžalovaní,
nedošlo na žalovanom lesnom pozemku KN-E parcely č. 1694/2 zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX
nachádzajúcom sa v katastrálnom území U. Z., ku škode vlastníka tejto parcely Z. C. bez jeho povolenia,
vedomia a súhlasu. K vyťaženiu predmetnej drevnej hmoty v počte troch kusov smreka obyčajného
v skutočnosti došlo na susednej parcele lesnom pozemku KN-E parcely č. 1610/7 evidovanej na liste

vlastníctva č. XXXX nachádzajúcom sa v katastrálnom území U. Z., ktorá parcela je podľa čiastočného
výpisu z listu vlastníctva založeného v spise v spoluvlastníctve osôb M. W., rod. M., J. K., rod. A., Q. A.,
Ing. Z. A., M. A., J. W., rod. C., M. C., Q. C., Ing. M. Z. a Lesov Slovenskej republiky, š.p. Uvedený záver
pritom nespochybňujú tak obžalovaní, ako ani prokurátor.
Vzhľadom na vyššie konštatované zistenie na základe dokazovania vykonaného na hlavnom

pojednávaní (predovšetkým Geodetické zameranie pňov vyrúbaných stromov Ing. B. P., výsluch svedka
Ing. B. W. na hlavnom pojednávaní, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
U. Z.) je nesporným, že z lesného pozemku KN-E parcely č. 1694/2 v katastrálnom území U. Z. bez
povolenia a bez vedomia a súhlasu vlastníka pozemku Z. C. nedošlo k vyťaženiu drevnej hmoty v počte
3 kusov smreka obyčajného ku škode Z. C. tak, ako to obžaloba kládla obžalovaným za vinu. Súd prvého

stupňa v napadnutom rozsudku aj podľa názoru odvolacieho súdu potom správne obžalovaných Z. W.,
M. W. a O. P. spod obžaloby prokurátora oslobodil z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por., pretože nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní.

Nadriadený krajský súd je toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom stanovené

kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý, zrozumiteľný a
neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu otázku, ktorú by bolo potrebné riešiť. Krajský súd si
osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a považuje za nadbytočné
správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si

nadriadený súd osvojuje správnosť záveru napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, je potom jeho
úlohou zamerať sa na riešenie odvolacích námietok prokurátora.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle

ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno
pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).

Skutočnosť, že prokurátor sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.Prokurátor v rámci podaného odvolania súdu prvého stupňa vytýka, že súd prvého stupňa po zistení, že
predmetné tri stromy sa nachádzali na inej parcele vo vlastníctve iných spoluvlastníkov, ako sa uvádza

v obžalobe, ďalej nekonal s týmito reálne poškodenými spoluvlastníkmi lesného pozemku parcely č.
1610/7, katastrálne územie U. Z.. Prokurátor pritom zastáva názor, že ak by súd prvého stupňa v skutku
odsudzujúceho rozsudku oproti obžalobe uviedol inú správnu identifikáciu lestného pozemku, z ktorého
boli predmetné tri stromy smreka obyčajného vyťažené a súčasne by uviedol iných poškodených -
spolumajiteľov predmetného pozemku, ktorým bola neoprávnenou ťažbou spôsobená škoda, uvedené

by nemalo vplyv na zachovanie totožnosti skutku. S takýmto právnym názorom prokurátora sa však
odvolací súd nestotožňuje.

Je nepochybným, že pokiaľ bolo dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistené, že predmetné tri
stromy smreka obyčajného boli vyťažené z iného lestného pozemku ako sa uvádza v obžalobe, v
spoluvlastníctve iných osôb mimo v obžalobe uvedeného poškodeného Z. C., bolo by nutné ako

poškodených vypočuť spoluvlastníkov lesného pozemku parcely č. 1610/7. Aj keď už vyššie opakovane
uvádzaná skutočnosť, že tri stromy smreka obyčajného boli vyťažené z inej parcely ako sa uvádza
v obžalobe, bola nepochybne zrejmá z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, prokurátor na
výslovný dopyt samosudkyne na hlavnom pojednávaní dňa 20.2.2020, či procesné strany majú návrhy
na doplnenie dokazovania, žiaden návrh na vykonanie ďalších dôkazov nepredniesol (totožne ako

obžalovaníaobhajca),načosamosudkyňapostupompodľa §274ods.1Tr.por.vyhlásiladokazovanie
za skončené. Pokiaľ za zmeneného skutkového stavu, ktorý vyplynul z dokazovania vykonaného na
hlavnom pojednávaní, prokurátor nemal žiadne návrhy na doplnenie dokazovania (výsluchom ďalších
svedkov poškodených - spoluvlastníkov parcely č. 1610/7, z ktorej mali byť predmetné tri stromy
smreka obyčajného v skutočnosti vyťažené), potom ak by súd sám z vlastnej iniciatívy predvolal a

vypočúval ďalších svedkov poškodených - spoluvlastníkov parcely č. 1610/7, bol by porušil jednu
z nosných zásad, na ktorých je postavený trestný proces, a to zásadu kontradiktórnosti konania. V
rámci kontradiktórneho konania má súd postavenie nestranného arbitra, ktorého podstatnou úlohou
je rozhodovanie sporu medzi obžalobou a obhajobou, pričom je vylúčené, aby súd vyvíjal aktivity
smerujúceknapomáhaniuniektorejzprocesnýchstrán.Zasituácie,keďprokurátornemalžiadnenávrhy

na doplnenie dokazovania, ak by súd bol z vlastnej iniciatívy predvolal a vypočúval ďalších svedkov
poškodených - spoluvlastníkov parcely č. 1610/7, súd by takýmto postupom v konečnom dôsledku
nedovolene napomáhal prokurátorovi „udržať“ obžalobu, čím by nedovolene a v rozpore so zákonom
porušil zásadu kontradiktórnosti konania. Preto krajský súd v postupe súdu prvého stupňa na rozdiel
od prokurátora nekonštatuje žiadne pochybenie, pokiaľ súd nepredvolal a nevypočul ďalších svedkov

poškodených - spoluvlastníkov parcely č. 1610/7.
V súvislosti s námietkou prokurátora ohľadne nevypočutia svedkov poškodených - spoluvlastníkov
parcely č. 1610/7 súdom prvého stupňa, krajský súd tiež dáva prokurátorovi do pozornosti ustanovenie
§ 49 Tr. por. a § 46 ods. 3 Tr. por. V zmysle § 49 Tr. por. orgán činný v trestnom konaní a súd
je povinný poškodeného o jeho právach poučiť podľa tohto zákona a súčasne poskytnúť mu plnú

možnosť na ich uplatnenie. Podľa § 46 ods. 3 Tr. por. poškodený, ktorý má podľa zákona proti
obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený
navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh
musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. V
tejto súvislosti preto krajský súd poznamenáva, že ak by súd prvého stupňa bol mal podľa predstáv

prokurátora z vlastnej iniciatívy v konaní pred súdom ďalej vypočúvať v procesnom postavení svedkov
poškodených spoluvlastníkov parcely č. 1610/7 (ktorí v tomto trestnom konaní doposiaľ
vypočutí neboli), poškodeným by v rozpore so zákonom bola odňatá možnosť právne účinným
spôsobom si v trestnom konaní uplatniť nárok na náhradu škody, nakoľko nárok na náhradu škody si
poškodený podľa už uvádzaného zákonného ustanovenia § 46 ods. 3 Tr. por. musí uplatniť najneskôr

do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. V súvislosti s odvolacími námietkami
prokurátora nemožno tiež opomenúť, že sám prokurátor na zmenu skutkového stavu, ktorá vyplynula
z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní, v konaní pred súdom prvého stupňa žiadnym
spôsobom nereagoval. Okrem toho, že prokurátor nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,
nenavrhol žiadnu úpravu skutku oproti obžalobe a v rámci záverečnej reči sám navrhol obžalovaných

spod obžaloby oslobodiť, ako súd prvého stupňa v konečnom dôsledku napadnutým rozsudkom aj
správne rozhodol.Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov potom uzatvára, že súd prvého stupňa postupoval
správne a v súlade so zákonom, keď na základe správneho vyhodnotenia dôkazov a správneho zistenia
skutkového stavu obžalovaných spod obžaloby oslobodil z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por.,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní (na parcele č. 1694/2 v
katastrálnom území U. Z. vo vlastníctve Z. C. nedošlo k žiadnemu neoprávnenému výrubu troch stromov
smreka obyčajného, ako to obžaloba kládla obžalovaným za vinu). Ak by súd prvého stupňa mal ďalej
konať spôsobom popísaným prokurátorom v podanom odvolaní, postup súdu prvého stupňa by bol
nepochybne v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania tak, ako to bolo krajským súdom vyššie

podrobne vysvetlené, čo je neprípustné. Preto krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr. por. zamietol.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.