Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319201673
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319201673.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a
členiek senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobkyne: X. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XXX, U., zastúpená JUDr. Helenou Kontrovou, advokátkou, so
sídlom Semerovo 414, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Veľké Ludince, IČO: 00195332,
zastúpené Mgr. Petrom Nyúlom, advokátom so sídlom, kpt. Jaroša4, Levice, o určenie, že medzi

stranami nie je nájomný vzťah, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k.
12C/19/2019-152 zo dňa 09.12.2019 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia
v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a žalovanému priznal voči

žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník ( výrok II.) Svoje rozhodnutie o zastavení konania odôvodnil ust. § 144,
§145, § 146 CSP a rozhodnutie o trovách konania ust. § 256 ods. 1, § 262 ods. 1,2 CSP. V
dôvodoch uviedol, že žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne žalobou doručenou súdu dňa
26.4.2019 žiadala, aby súd po vykonanom dokazovaní určil, že medzi žalobkyňu a žalovaným nie je

nájomný vzťah k poľnohospodárskym nehnuteľnostiam vedeným pre kat. územie U. N.. Súd uznesením
č.k. 12C/19/2019-87 zo dňa 20.6.2019 v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku vyzval
žalovaného v lehote 10 dní od doručenia uznesenia na vyjadrenie k žalobe, na čo žalovaný reagoval
doručením vyjadrenie k žalobe a listinými dôkazmi na preukázanie svojich tvrdení. Následne súd
uznesením č.k. 12C/19/2016-113 v zmysle § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyzval právnu
zástupkyňu žalobkyne v lehote 10 dní od doručenia uznesenia, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného,

aby uviedla ďalšie skutočnosti, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s tým, že na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Právna zástupkyňa v stanovenej
lehote sa nevyjadrila. Súd nariadil pojednávanie na deň 9.12.2019 a dňa 5.12.2019 bolo súdu doručené
späťvzatie žaloby v celom rozsahu, bez uvedenia dôvodu. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom
rozsahu súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku zastavil. O náhrade trov
konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, nakoľko žalobkyňa zavinila zastavenie konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto uznesenia v zmysle
§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

2. Žalobkyňa podala v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o trovách konania a žiadala napadnuté
uznesenie zmeniť tak, že náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva. . Poukázala na to, že v

danom prípade prichádza do úvahy aplikácia ust. § 257 CSP, v zmysle ktorého súd výnimočne neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľapovažovala existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím sporu, pri uplatňovaní nároku. Pred
začatím konania požiadala žalovaného o vydanie svojich poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré
chcela prenajať inej osobe, prípadne na nej podnikať. Napriek všemožnej snahe prevziať nehnuteľnosti,

pre správanie žalovaného k tomu neprišlo. Požiadala o vydanie nehnuteľností prostredníctvom
správneho orgánu podľa zák. čís. 504/03 Z.z. o nájme poľnohospodárskych nehnuteľnosti, konajúc v
dobrej viere, no správny orgán nepostupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Rovnako žalovaný nepostupoval v súlade s správnym poriadkom, keď ku svojim tvrdeniam nepripojil
príslušné listinné dôkazy, odmietol poskytnúť nájomné zmluvy a predložil listinné dôkazy až na základe

upozornenia prokuratúry. Zo správania žalovaného pred podaním žaloby vyplýva, že zneužil svoje
postavenie. Napriek tomu, že mal k dispozícii požadované listiny, žalobkyni ako svojmu zmluvnému
partnerovi neposkytol žiadnu súčinnosť. Pri uplatnení nároku - na výzvy žalobkyne na vydanie
nehnuteľností a uzavretie zmluvy o podnájme, nereagoval. Má za to, že žalovaný konal v rozpore s
dobrými mravmi( § 3 ods. 1 OZ), ak všemožne bráni žalobkyni ako vlastníkovi nehnuteľnosti nakladať
so svojimi pozemkami.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyni nevyjadril.
3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania ( výrok o zastavení konania
nebol odvolaním napadnutý ) je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu v tejto časti

v súlade s § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, potom čo
konanie vo veci samej je už právoplatne zastavené pre späťvzatie žaloby.
6. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

7. . Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
8.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
9. V prípade zastavenia konania je nárok na náhradu trov konania upravený v ust. § 256 CSP, v ktorom

je zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie. Je to inštitút procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Najčastejšie
dochádzakzastaveniukonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby.Aksapresprávaniežalovanéhovzalaspäť
žaloba,ktorábolapodanádôvodne,ježalovanýpovinnýnahradiťtrovykonania,pretoženespornezavinil
zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi v dôsledku

čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil
to, čoho sa žalobca domáhal a len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Civilný sporový poriadok
neobsahuje ustanovenie obdobné § 146 ods. 1 písm. c) OSP, v zmysle ktorého v prípade zastavenia
konania vo všeobecnosti platilo, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z tejto

všeobecnej zásady existovali dve výnimky, ktoré sa do ustanovenia § 256 ods. 1 CSP premietli ako
pravidlo.
10. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť
o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný

skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.
11. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala ako vlastníčka poľnohospodárskych
pozemkov, ktoré užíva žalovaný, určenia, že medzi ňou a žalovaným nie je nájomný vzťah k sporným
pozemkom z dôvodu, že žalovaný nemá uzavretú platnú nájomnú zmluvu a nevzniklo mu prednostné

právo na uzavretie nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. Žalovaný v písomnom
vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť . Uviedol, že so žalobkyňou uzavrel
platnú nájomnú zmluvu ešte v roku 2008 a žalobkyňa počas trvania nájmu nikdy nenamietala neplatnosť
zmluvy. Nesúhlasí s názorom žalobkyne, že mu nevzniklo prednostné právo na uzavretie nájomnej
zmluvy podľa § 13 ods. 2 zák. č. 504/ 2003 Z.z.. účinného k 31. 12 . 2017. Listom z roku 2017 si uplatnil

svoje prednostné právo na uzavretie nájomnej zmluvy, ktoré právo žalobkyňa bezdôvodne porušila,
preto medzi stranami vznikol nový nájomný vzťah. Následne žalobkyňa na výzvu súdu s poukazom
na iné obdobné konania vedená na prvoinštančnom súde, vyzvala žalobkyňa na oznámenie, či trvá napodanej žalobe, na čo žalobkyňa doručila súdu späťvzatie žaloby s poukazom na ust. § 144 CSP, o
ktorom súd rozhodol napadnutým uznesením.
12. Rozhodujúc o odvolaní žalobkyne v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu

prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu na nové
rozhodnutie. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva, že táto žiada zmeniť výrok o trovách konania
poukazujúc na použitie ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, že nemusí zaviazať stranu sporu,
ktorá procesne zavinila zastavenie konania, náhradu trov protistrane. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Okolnosti hodné osobitného zreteľa sa v

takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán
sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť
trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov
dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní .
Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy moderovať celkom alebo sčasti. Čiastočná

moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí. Tento podiel potom v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí, vyčísli príslušným zlomkom alebo percentom a o presnej výške trov rozhodne
súdny úradník. Ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať § 257 CSP, je
povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť, teda vytvoriť procesný priestor umožňujúci
stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia.

13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k povahe a okolnostiam sporu, k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Žalobkyňa v podanom odvolaní poukazovala
práve na povahu sporu, keď ako vlastník nehnuteľnosti sa domáhal ochrany svojho vlastníckeho práva.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie síce správne posúdil, že zastavenie
konania procesne zavinila žalobkyňa, ale súd neposudzoval vec pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania z hľadiska ust. § 257 CSP, to znamená , že sa nezaoberal možnosťou aplikácie tohto
ustanovenia z hľadiska dôvodov hodných osobitného zreteľa , pre ktorý by žalovanému nepatril nárok
na náhradu trov konania. Je nepochybné, že žalobkyňa vyvolala spor, ktorý skončil zastavením konania
pre späťvzatie žaloby. Je potrebné si však všímať aj dôvod podanej žalobkyňa, ktorý môže spočívať vo
výnimočných okolnostiach a byť dôvodom pre celkové alebo čiastočné nepriznanie nároku na náhradu

trov konania inak úspešnej strane. Zároveň je potrebné pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného
zreteľa ( v danom prípade spočívajúce v predmete sporu) prihliadať aj na majetkové a sociálne pomery
všetkých strán sporu, teda nielen tej strany, ktorú by zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale
aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá.
15. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Je potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s prípadnou aplikáciou ust. § 257 CSP v zmysle
obsahu odvolania žalobcu a zároveň umožniť stranám, aby sa k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrili.
Súd prvej inštancie potom opätovne rozhodne o nároku žalovaného na náhradu trov konania.
16. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).