Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoCsp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418201338
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6418201338.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobkyne Y. T., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom XXX XX R. N., R. N. S.. XX, zastúpenej Y. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y., J. Š. U.
XXXX/X, proti žalovanému SMSCREDITS, s. r. o., so sídlom 010 09 Žilina, Dlhá 95C, IČO: 44 769 911,
zastúpeného HRONČEK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom 010 01 Žilina, Národná č. 10, IČO: 47 248
327, o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti právneho úkonu,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7Csp/15/2018-108 zo dňa
25. júna 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom sp. zn. 7Csp/15/2018 zo dňa 23. apríla 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 7Csp/15/2018-148 zo
dňa 23. 04. 2020 p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni istinu vo výške
169,44 € titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. X., pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX
zo dňa 11. 02. 2015, istinu vo výške 169,44 € titulom bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. X,
pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa 16. 06. 2015 a istinu vo výške 56,48 € titulom

bezdôvodného obohatenia zo zmluvy č. X, pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX zo dňa 14. 09.
2015, všetko v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň súd určil, že zmluva o pôžičke
č. X zo dňa 03. 04. 2016, pod číslom registrácie XXXXXX/XX.XX.XX je bezúročná a bez poplatkov.
Dopĺňacím rozsudkom č. k. 7Csp/15/2018-148 zo dňa 23. apríla 2020 okresný súd doplnil piaty výrok
vyššie uvedeného rozsudku tak, že tento výrok znie: „Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania
bezdôvodného obohatenia a určenia bezúročnosti právneho úkonu uzatvoreného medzi stranami sporu,

ktorý zdôvodnila skutočnosťou, že dňa 11. 02. 2015 bola medzi nimi uzavretá zmluva, na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350,- € dňa 16. 06. 2015 znova, na základe ktorej
žalovaný poskytol žalobkyni taktiež pôžičku vo výške 350,- € dňa 14. 09. 2015, zmluva, na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350,- € a dňa 03. 04. 2016 znova o pôžičke, na
základe ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 350,- €. Všetky zmluvy boli evidované
pod č. registrácie XXXXXX/XX.XX.XX. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z
prvých troch právnych úkonov vo výške žalovanej istiny po uhradení všetkých nárokov vyplývajúcich

zo zmlúv pod č. X. až X . a určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o pôžičke zo dňa 03.
04. 2016 (zmluva č. X), nakoľko plnenie z tohto právneho úkonu nebolo do rozhodnutia okresného
súdu podľa zmluvných dojednaní plne uhradené. Žalobkyňa tvrdila, že všetky uvedené zmluvy sú
spotrebiteľské zmluvy, ktoré neobsahujú kogentne stanovené náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluvy neobsahujú údaj o ročnej úrokovej sadzbe, termíne
konečnej splatnosti zapožičaných finančných prostriedkov s uvedením dňa, mesiaca a roku, údaj o
ročnej priemernej miere nákladov na poskytnuté finančné prostriedky formou pôžičky, resp. vyčíslenú

priemernú hodnotu ročnej priemernej miery nákladov. Vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyňa
špecifikovala ako rozdiel medzi skutočne uhradenými finančnými prostriedkami na základe jednotlivých
zmlúv vrátane plnenia, úročenia a ďalších poplatkov a medzi skutočne poskytnutým úverom v tej-ktorej
výške podľa jednotlivých zmlúv.

2. Okresný súd po vykonanom dokazovaní mal za preukázané, že strany sporu uzavreli vo všetkých
štyroch prípadoch zmluvy v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku, na základe ktorej žalovaný v pozícii iného veriteľa v zmysle § 2 písm. c) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytol žalobkyni úver identický vo všetkých štyroch
prípadoch v sume po 350,- € a žalobkyňa sa ho zaviazala vrátiť do 15 dní od poskytnutia úveru,
pričomzmluvapresnýdátumsplatnostineuvádzala.Žalobkyňasazaviazalauhradiťposkytnutéfinančné

prostriedky dojednané individuálne podľa zmluvných podmienok, v ktorých je uvedené, že táto odplata
zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa
za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi. Keďže vo všetkých prípadoch išlo o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, na ktoré právne úkony cez ust. § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. dopadá i ust.
§ 9 ods. 1, 2 a § 11 citovaného zákona. V jednotlivých zmluvách mali účastníci týchto právnych úkonov

dojednanú odplatu, ktorá v zmysle bodu 4 zmluvných podmienok zahŕňala náklady veriteľa vynaložené
na spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov
pôžičky. Svojou povahou teda odplata predstavuje sčasti krytie nákladov a sčasti úrok, ktorý je v zmysle
§ 658 ods. 1 OZ možné dohodnúť. Zákonnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v
zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a i) aj uvedenie úrokovej sadzby úveru a termínu konečnej splatnosti úveru.

Predmetné zmluvy o pôžičke č. X až X však tieto náležitosti neobsahujú. Uvedené zmluvy neobsahujú
ani údaj o výške úrokovej sadzby. Žalovanému v prípade uzatvárania dvojstranných právnych úkonov
nemôže nič brániť ani pri krátkodobej pôžičke vo vyjadrení úrokovej sadzby za poskytnutie finančných
prostriedkov. Okrem toho dojednanie o tom, že odplata v sebe zahŕňa dve položky, a to jednak náklady
vynaložené na spracovanie žiadosti a primeranú odmenu veriteľa je neurčitým dojednaním v zmysle

§ 37 OZ a tým i neplatným, pretože nie je s presnosťou vyjadrená, aká časť odplaty je tvorená
nákladmi na spracovanie žiadosti a aká časť pripadá na úročenie. Súd tiež konštatoval, že zmluvy
neobsahujú presný časový údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Zo zmlúv č. X až X žalobkyňa plnila
v prospech žalovaného z neplatného právneho úkonu, resp. z právneho úkonu, ktorý odpadol, čo je
nutné kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Zo zmluvy o pôžičke č. X uhradila

žalobkyňa v prospech žalobcu celkom istinu 519,44 € oproti zapožičanému finančnému obnosu 350,- €
a výška bezdôvodného obohatenia takto predstavuje sumu 169,44 € a rovnako je tomu tak aj u zmluvy
č. X. Zo zmluvy č. X uhradila žalobkyňa v prospech žalovaného istinu 406,48 € oproti poskytnutej sume
350 € a výška bezdôvodného obohatenia takto predstavuje 56,48 €. Zo zmluvy o pôžičke č. X. uhradila
žalobkyňa v prospech žalovaného istinu vo výške 66,- € oproti zapožičanej sume 350,- € a nakoľko

i táto zmluva trpela vadami zhora, súd túto určil za spotrebiteľský úver bez poplatkov a úrokov. Súd
poukázal aj na to, že čo sa týka zmlúv X. až X., kogentná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona
o spotrebiteľských úveroch bola dojednaná s najväčšou pravdepodobnosťou ex tunc po uzatvorení
zmluvy, nakoľko netvorí neoddeliteľnú súčasť jednotlivých zmlúv.

3. Dopĺňacím rozsudkom okresný súd doplnil vyššie uvedený rozsudok o výrok, ktorým žalobkyni voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 1 ods. 2, ods. 3 písm. l), § 2 písm. a), c), § 9 ods. 1,
ods. 2 písm. f), i), § 11 ods. 1, § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu uzavretia zmlúv medzi stranami sporu, podľa § 2 písm. a), c) a d) zákona č. 266/2005
Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov
na účely tohto zákona, podľa § 39, § 3 ods. 1, § 41, § 451 ods. 1, 2 OZ. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP, o dopĺňacom rozsudku rozhodol podľa § 225 ods. 2 CSP.

5. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15-dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá
CSP) žalovaný. Odvolanie podal z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP,
teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázalna to, že vo svojom vyjadrení uviedol, že od svojich klientov nepožaduje platenie žiadnych úrokov,
teda možno povedať, že všetky pôžičky, ktoré boli poskytnuté žalobkyni, boli poskytnuté bezúročne.
Neznamená to, že by pôžičky poskytoval žalovaný bezodplatne, nakoľko žalovaný za poskytnutie

pôžičky požaduje zaplatenie odplaty vo forme poplatkov, ktoré sú presne definované čo do výšky,
druhu a vzniku nároku v zmluvných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej jednej
zmluvy o pôžičke. S výškou odplaty bol žalobca oboznámený pri uzatváraní jednotlivých zmlúv o
pôžičkách, rovnako boli presne vypočítané v zmluvných podmienkach a žalobkyňa dopredu presne
vedela, akú sumu je povinná žalovanému vrátiť. Žalobkyňa opakovane využívala možnosť predĺženia

lehoty splatnosti pôžičky za úhradu zmluvne dojednaného poplatku a na základe týchto skutočností
nemohlo dôjsť k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Poplatok za predĺženie lehoty splatnosti
nepredstavuje bezdôvodné obohatenie. Navyše výška poplatku je presne stanovená v zmluvných
podmienkach žalovaného podľa sumy istiny, na ktorú žalobkyňa so žalovaným uzatvorili Zmluvy o
pôžičke. Odplata, ktorú požaduje žalovaný za poskytnutie pôžičky v sebe zahŕňa náklady veriteľa na
spracovanie žiadosti o poskytnutie pôžičky a primeranú odmenu za poskytnutie peňažných prostriedkov

dlžníkovi. Taktiež termín splatnosti pôžičky určený ako 15 dní odo dňa poskytnutia pôžičky žalovaný
považuje za dostatočne určitý. Dlžník má vedomosť, kedy mu boli finančné prostriedky pripísané na
účet a od ktorého momentu sa mu ráta 15 dní na splatenie. Zmluvné podmienky žalovaného umožňujú
predlžovanie lehoty splatnosti, a to vždy o ďalších 15 dní, počas ktorých má možnosť dlžník uhradiť
svoj dlh. Odplata a poplatky za predĺženie lehoty splatnosti boli plne primerané s ohľadom na všetky

okolnosti ich poskytnutia a mieru rizika s tým spojenú. Práve poskytovanie krátkodobých pôžičiek sa
vyznačuje vyššou mierou rizikovosti na strane veriteľa. Podľa jeho názoru všetky zmluvy uzatvorené
medzi žalobkyňou a žalovaným obsahujú všetky zákonom o spotrebiteľských úveroch požadované
náležitosti. Poukázal aj na Prílohu Zmluvných podmienok - informácie pre spotrebiteľa v zmysle § 4 ods.
1 zákona č. 266/2005 Z. z. Táto je neoddeliteľnou súčasťou zmluvných podmienok, ktoré spotrebiteľ

dostal do vlastných rúk a s ktorými vyjadril svoj súhlas, resp. potvrdil, že sa s nimi oboznámil pred
tým, ako uzatváral so žalovaným zmluvu o pôžičke. V článku 2 písm. b) tejto Prílohy sa nachádzajú
dve tabuľky, pričom jedna uvádza presné informácie o celkových sumách na vrátenie v závislosti od
výšky a lehoty splatnosti pôžičky. Zmluvy o pôžičkách uzatvorené so žalobkyňou a žalovaným, ktoré sú
predmetoch tohto súdneho konania, boli uzatvorené platne v zákonnom predpísanej forme a obsahujú

všetky zákonom požadované náležitosti, nie je tak daný žiadny dôvod, pre ktorý by mali byť považované
za neplatné alebo v celok alebo v časti alebo za bezúročné alebo bez poplatkov, a teda nemohlo na
strane žalovaného dôjsť ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor žalobkyne. Rozsudok okresného
súdu žiadal zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že popiera vyjadrenie žalovaného v
odvolaní v celom rozsahu a žiada rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Predmetné
zmluvy neobsahujú zákonom vyžadované obligatórne, esenciálne náležitosti, a to priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov, ročnú úrokovú sadzbu, RPMN (RPMN nesmie byť uvedená vo
všeobecných obchodných/zmluvných podmienkach ale priamo v zmluve) a termín konečnej splatnosti

(deň, mesiac a rok).

7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že zákonné ustanovenia o uvedení RPMN dodržal
a poukázal v tomto smere na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09. 11. 2016, ktorý vyslovil,
že RPMN môže byť uvedená aj v zmluvných podmienkach, ktoré sú súčasťou zmluvy. Nestotožňuje

sa teda s tvrdením žalobkyne, že RPMN v zmluvách ako náležitosť absentuje. Pokiaľ ide o termín
splatnosti a výšku úrokovej sadzby, opätovne uviedol, že v každej jednej zmluve o pôžičke je presne
uvedená lehota splatnosti 15 dní a plynie odo dňa poskytnutia pôžičky a taktiež je presne určený
dátum, od ktorého plynie. Znovu poukázal na to, že žalovaný poskytol žalobkyni všetky predmetné
pôžičky bezúročne, čo je v každej jednej zmluve o poskytnutí finančných prostriedkov exaktne uvedené.

V ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. je uvedené: „Odplatu pri poskytovaní peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ

si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.“ Na
základe uvedeného má žalovaný za to, že odplata ako právny úkon bola jasne dohodnutá v zmysle
platnýchprávnychpredpisov.Nemožnojupovažovaťzaúrok,alezazákonomdovolenéodplatnéplneniealebonákladyzaposkytnutiepôžičky.Znovužiadalrozsudokokresnéhosúduzmeniťažalobuzamietnuť
v celom rozsahu.

8. Žalobkyňa v ďalšom svojom vyjadrení žiadal opätovne rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny, jej vyjadrenie je obsahovo zhodné s jej predošlým vyjadrením.

9. Ako bolo uvedené vyššie, okresný súd dopĺňacím rozsudkom č. k. 7Csp/15/2018-148 zo dňa 23. apríla
2020 doplnil rozsudok okresného súdu sp. zn. 7Csp/15/2018 zo dňa 25. 06. 2018 tak, že žalobkyni voči

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

10. Proti dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15-dňovej lehote odvolanie žalovaný,
ktorý ho žiadal zrušiť z dôvodov, že v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a pretože v zmysle § 365 ods. 1 písm. a) CSP neboli
splnené procesné podmienky. Poukázal na to, že proti rozsudku okresného súdu č. k. 7Csp/15/2018-108

bolo dňa 25. 06. 2018 už podané riadne a včas odvolanie, nakoľko považuje rozhodnutie vo veci samej
za nesprávne, tak ako výrok napadnutého doplňujúceho rozsudku je nesprávny a je potrebné ho zrušiť.

11. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného proti doplňujúcemu rozsudku žiadala
opätovne rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

12. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) odvolanie proti rozsudku i proti doplňujúcemu rozsudku
prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na
prejednanie odvolania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím
rozsudkom ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že pre správnosť rozhodnutia a správny záver súdu o tom, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, stačí, ak súd zistí, že v zmluvách o spotrebiteľskom
úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch (zákon č. 129/2010 Z. z.), pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie

všetkých zákonom predpísaných podmienok, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez
poplatkov.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZSÚ“) zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať

dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
Dojednania o tom, že lehota splatnosti istiny pôžičky a Odplaty je 15 dní a začína plynúť odo dňa
poskytnutia pôžičky (bod 1 zmlúv X. až X), je nejasným dojednaním, nakoľko nevyplýva z neho, či lehota
splatnostizačínaplynúťodpísanímprostriedkovzúčtuveriteľa,aleboichpripísanímnaúčetspotrebiteľa.
K odvolacej námietke žalovaného, že doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti sú obsiahnuté

v zmluvných podmienkach, odvolací súd uvádza, že v spotrebiteľských zmluvách podstatné náležitosti
tak, ako sú vymedzené v ust. § 9 ZSÚ, musia byť uvedené priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Nestačí preto informácia o tom, že dlžník môže získať informácie o ročnej percentuálnej miere nákladov
v Zmluvných podmienkach, ktoré boli dlžníkovi zaslané poštou spolu s návrhom zmluvy o pôžičke a
Kartou klienta, alebo informácia o tom, že tieto údaje si môže dlžník získať aj na internetovej stránke

veriteľa, alebo si ich vypočítať podľa vzorca uvedeného v § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch.

15. Odvolací súd k tvrdeniu žalovaného, že pokiaľ ide o predmetné zmluvy o spotrebiteľských úveroch,
nežiadal od dlžníka zaplatenie úrokov, ale len Odplatu podľa bodu 4 Zmluvných podmienok, uvádza,
že v zmluvných podmienkach je uvedené, že táto odplata zahŕňa náklady veriteľa vynaložené na

spracovanie žiadosti o pôžičku a primeranú odmenu veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov
dlžníkovi. Primeranou odmenou veriteľa za prenechanie peňažných prostriedkov dlžníkovi sú práve
úroky a nie je možné úroky stotožňovať s akýmikoľvek inými odplatnými plneniami alebo inými nákladmi,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pokiaľ žalovaný žiadal od

žalobkyne„akékoľvekinéodplatnéplnenia“okremúrokov,zozmluvymusíbyťzrejmé,oakéinéodplatné
plnenia ide, teda aké iné odplatné plnenia než úroky a poplatky. Dojednanie o tom, že odplata v sebe
zahŕňa dve položky, a to jednak náklady vynaložené na spracovanie žiadosti a primeranú odmenuveriteľa, je tak neurčitým dojednaním v zmysle § 37 OZ a tým i neplatným tak, ako to skonštatoval
okresný súd v napadnutom rozsudku.

16. V ďalšom odvolací súd len poukazuje na dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými
sa v celom rozsahu stotožňuje, a to aj pokiaľ ide o dôvody uvedené v dopĺňacom rozsudku týkajúce sa
výroku o náhrade trov konania. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná, a preto v zmysle §
255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a preto okresný
súd správne žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

17. Žalobkyňa bola v celom rozsahu úspešná aj v odvolacom konaní, a preto jej odvolací súd priznal
náhradu trov odvolacieho konania taktiež podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodol v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).