Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204428
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8509204428.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika -
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, ul. Pribinova č. 2, IČO: 00 151 866, proti
povinnému: R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. č. XXX, o vymoženie sumy 9,96 eur s príslušenstvom, o
odvolaní súdneho exekútora JUDr. Dušana Kormaníka so sídlom Stará Ľubovňa, Nám. gen. Štefánika

č. 529/4, proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 26.02.2020 č.k. 4Er 292/2009-16 takto

r o z h o d o l :

Odmieta odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie.

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.

Súdny exekútor nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a oprávnenému a povinnému sa ich

náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi priznal trovy
exekúcie vo výške 42,23 eur a povinnému uložil tieto trovy uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej exekučným titulom je rozkaz
o uložení sankcie za priestupok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.06.2007 a vykonateľnosť dňa
27.06.2007. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného v čase vydania
exekučného titulu, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade
trov konania možno vykonať do 3 rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Prekluzívna
lehota na vymoženie plnenia z exekučného titulu v tomto prípade začala plynúť dňom nadobudnutia

vykonateľnosti exekučného titulu, t.j. 27.06.2007 a márne uplynula v júni roku 2010, čím sa exekučný
titul stal neúčinným. Súd prvej inštancie preto v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku
exekúciu zastavil.

3.Nakoľkokzastaveniuexekúciedošlozdôvodupreklúzie,vovecisaskúmalo,koho je možné zaviazať
na náhradu trov exekúcie. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady exekúcie

uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to ak exekúcia bola zastavená zavinením oprávneného, ak
exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie alebo
ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203
ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek v prejednávanej veci mohla prichádzať do
úvahy len prvá možnosť, a to zavinenie oprávneného. V danom prípade oprávnenému nemožno pričítať

zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup
súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanieexekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, ovplyvniť nemohol. Preto na náhradu trov
exekúcie musel byť zaviazaný povinný.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor. Navrhol uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a na náhradu trov exekúcie vo výške
42,23 eur zaviazať oprávneného. Ako dôvod uviedol, že exekučný titul bol vydaný za účinnosti staršej
právnej úpravy, teda v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná
lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu,

t.j. dňom 27.06.2007 a uplynula dňa 27.06.2010. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti
novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.

5. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnuté uznesenie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie súdneho exekútora proti výroku o zastavení exekúcie je podané neoprávnenou osobou.

6. Podľa ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až § 243k
neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 01. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31.03.2017.

7. Vychádzajúc z ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva zákon. Ak
súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Vychádzajúc z tohto ustanovenia súdny exekútor má postavenie účastníka konania iba vtedy, ak sa

rozhoduje o trovách exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie sa súdny exekútor nestáva účastníkom
konania, a preto nemá ani postavenie oprávnenej osoby na podanie odvolania proti výroku o zastavení
exekúcie.

9. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 386 písm. b)

CSP odvolanie súdneho exekútora smerujúce proti výroku o zastavení exekúcie odmietol ako podané
neoprávnenou osobou.

10. Čo sa týka výroku o trovách konania, tento je vecne správny. Výrok o zastavení exekúcie
nadobudol právoplatnosť, nakoľko proti tomuto výroku žiadna oprávnená osoba odvolanie nepodala.

Pri rozhodovaní o trovách exekúcie sa preto muselo vychádzať iba z dôvodu vedúceho k zastaveniu
exekúcie, ktorým bolo ustanovenie § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, podľa ktorého exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie
zrušené alebo sa stalo neúčinným. Pri tomto spôsobe zastavenia exekúcie možnosť uloženia povinnosti
nahradiť trovy exekúcie oprávnenému by prichádzala do úvahy len vtedy, ak zastavenie exekúcie zavinil

oprávnený, čo vyplýva z ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Nakoľko táto podmienka splnená
nebola, súd prvej inštancie na náhradu trov exekúcie zaviazal povinného.

11. Odvolací súd preto uznesenie vo výroku o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi ako vecne
správne potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní
úspešnému oprávnenému a povinnému v súvislosti s týmto štádiom konania žiadne trovy nevznikli a
neúspešný súdny exekútor nemá právo na ich náhradu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).