Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/79/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617212677
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617212677.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a z členov senátu
JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Advocate s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti zomrelému povinnému: X. A., nar. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom S. XXX/XX, H., o vymoženie 502,- Eur s prísl. vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým, PhD., Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.7.2017, č.k. 2Er/836/2017-12, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že exekučné konanie zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa zo dňa 13.7.2017,
č.k. 2Er/836/2017-12 (ďalej len „uznesenie“), zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že medzi oprávneným a povinným bola uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere. V rovnaký deň bola medzi účastníkmi uzavretá Rozhodcovská zmluva,
ktorá upravovala riešenie sporov. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ
osobitne nevyjednal, nebola uzavretá vo forme individuálnej listiny, pričom táto nútila spotrebiteľa

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, keďže zverila voľbu rozhodcovského súdu príslušného na
prejednanie veci do rúk žalobcu. Súd bol názoru, že rozhodcovská doložka spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čím naplnila znaky
neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“). Vzhľadom na vyššie uvedené súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Podľa vyjadrenia oprávneného exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“). Uviedol, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.
Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený
mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydaní
poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa

obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 ZoRK. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť
len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania.

Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom
nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného
nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia
exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho

posúdenia a poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Spôsobom
právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného
konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné
konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.
Ďalej oprávnený uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie,
nakoľko namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/

doložka. K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu
podľa § 3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V zmysle čl. 2
tejto zmluvy je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje
vsúladesoZoRK.Nazákladeuvedenéhomaloprávnenýzato,žeexekučnýtitulbolvydanýoprávneným

orgánom. Zároveň oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia
svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvej inštancie nad rámec zákonných ustanovení. Na základe

uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote,
prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde

o odvolanie, na prejednanie ktorého je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k
záveru, že vzhľadom na okolnosti, ktoré nastali po začatí exekučného konania, je potrebné napadnuté
uznesenie zmeniť.

6. Podľa § 378 ods. 1 C.s.p. na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 11.2.2017 doručením návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Od 1.4.2017 je účinná novela Exekučného poriadku.
Podľa prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až

243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Keďže ustanovenia § 243i až 243k na danú vec nedopadajú, v tomto
exekučnom konaní je potrebné postupovať podľa ustanovení Exekučného poriadku účinných do
31.3.2017.

8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva (§ 61 C. s. p.).

10. Podľa § 63 ods. 1 C. s. p. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

11.V predmetnej veci povinný zomrel dňa X.X.XXXX, teda po začatí exekučného konania a konanie o

dedičstve po zomrelom povinnom, ako poručiteľovi, bolo zastavené pre jeho nemajetnosť (uznesenie
č.k. XD/XXX/XXXX, XDnot XXX/XXXX). Dedičia nadobúdajú dedičstvo smrťou poručiteľa (§ 460
Občianskeho zákonníka). Za dlhy poručiteľa zodpovedajú dedičia len do výšky nadobudnutého
dedičstva (§ 470 Občianskeho zákonníka), to znamená, že v danej veci smrťou povinného by jehozáväzky prešli na dedičov, ktorí by zo zákona vstúpili do povinností poručiteľa. Povinný však žiaden
majetok nezanechal, jeho dlhy teda neprešli na dedičov a títo nevstúpili do jeho povinností vo vzťahu
k oprávnenému.

12. Spôsobilosť byť účastníkom konania znamená spôsobilosť mať procesnú subjektivitu, Túto
spôsobilosť má podľa uvedeného ustanovenia ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju priznáva zákon. V občianskoprávnych vzťahoch majú spôsobilosť byť účastníkom konania
predovšetkým fyzické osoby. Ich spôsobilosť vzniká narodením a zaniká smrťou (§ 7 ods. 1 a 2 Obč.

zákonníka).

13. Súd je povinný vždy skúmať, či ten, kto vystupuje v konaní ako účastník, má spôsobilosť byť
účastníkom konania. Na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania musí súd prihliadnuť aj bez
návrhu a kedykoľvek v každom štádiu konania.

14.V posudzovanej veci povinný zomrel po začatí exekučného konania. Povinný nezanechal žiaden
majetok,pretodojehopovinnostívtomtoexekučnomkonanínevstúpilijehoprávninástupcovia-dedičia.
Keďže nedostatok procesnej subjektivity, t. j. spôsobilosti na práva a povinnosti je neodstrániteľnou
vadou konania, súd vo veci nemôže konať a pre nedostatok procesnej subjektivity účastníka konania -
povinného musí konanie zastaviť (§ 62 C. s. p.).

15. Z týchto dôvodov odvolací súd, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na zrušenie
rozhodnutia (§ 388 C. s. p.). napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že exekučné konanie
zastavil.

16. O trovách zastaveného exekučného konania, vrátane trov odvolacieho konania, rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, keďže v napadnutom uznesení o trovách exekúcie nerozhodoval.

17. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie

je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).