Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118362222
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118362222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny

Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03
Hradec Králové, IČO: 247 85 199, Česká republika, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo,
s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému P. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpenému FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom
Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, o zaplatenie 926,-- Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14Csp/9/2019-100 zo dňa 2. apríla

2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 14Csp/9/2019-100 zo dňa 2. apríla 2019 v napadnutej časti
I. a III. výrokovej vete p o t v r d z u j e

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 14Csp/9/2019-100 zo dňa 2. apríla 2019 prvou výrokovou vetou
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 300,-- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou

výrokovou vetou žalobu v časti o zaplatenie sumy 626,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 626,-- Eur od 17.12.2016 do zaplatenia zamietol a treťou výrokovou vetou uložil žalobcovi
povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 36 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.10.2018
(pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica) sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy

926,-- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 17.12.2016 do zaplatenia
na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej medzi pôvodným veriteľom
spoločnosťou PROVIDENT Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805
731 (ďalej len „právny predchodca žalobcu, resp. pôvodný veriteľ“) a žalovaným dňa 05.12.2014.
(ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“, resp. „zmluva o úvere“) a súčasne so zmluvou o úvere
uzatvorili dňa 25.12.2014 Zmluvu o poskytnutí služby Komfort. Uvedené zmluvy súd prvej inštancie
posúdil ako spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zároveň aj ako

zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“).3. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zistil, že žalovanému ako dlžníkovi bol
pôvodným veriteľom poskytnutý úver vo výške 1.500,-- Eur. Táto skutočnosť vyplýva z predmetnej
zmluvy, ako aj z ďalších listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil v konaní. Žalovaný v konaní

nerozporoval tvrdenie žalobcu, že na základe predmetnej zmluvy mu bol poskytnutý úver v sume 1.500,-
Eur, preto súd prvej inštancie z tejto skutočnosti vychádzal ako z nespornej v konaní. Žalovaný sa
zaviazal úver zaplatiť spolu so všetkými nákladmi v sume 2.022,55 Eur. Táto suma predstavovala
okrem istiny úveru 1.500,-- Eur a riadneho úroku z úveru, ktorý bol dojednaný vo výške 26,50 % ročne
a vyčíslený na čiastku 255,56 Eur, aj poplatok za garantovanú službu vo výške 266,59 Eur. Žalovaný sa

zaviazal úver včítane všetkých týchto nákladov zaplatiť v 60-tich týždenných splátkach vo výške 33,71
Eur s výnimkou poslednej splátky, ktorá bola dojednaná na sumu 33,66 Eur. Splatnosť prvej splátky
bola dojednaná na 20. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, čo bolo v danom prípade dňa 25.12.2014.
Splatnosť každej ďalšej splátky bola dojednaná na 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy bol dojednaný deň splatnosti poslednej splátky,
ktorým bol 7. deň 60-teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len

„RPMN“) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená 71,15 %, priemerná hodnota RPMN vzťahujúca
sa na úver je v zmluve uvedená 36,30 %. V zmysle zmluvy o poskytnutí služby Komfort, uzavretej v
ten istý deň ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, sa žalovaný za poskytnutú službu zaviazal zaplatiť
odmenu vo výške 772,50 Eur. Túto mal tiež uhradiť v 60-tich pravidelných týždenných splátkach vo
výške 12,88 Eur, s tým, že posledná splátka mala byť vo výške 12,58 Eur. Odmena za túto službu bola

dojednaná za službu výberu splátok poskytovateľom od žalovaného na splácanie úveru v hotovosti.

4. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ktorý bol dojednaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere na
čiastku 266,59 Eur, čo je obsahom tejto garantovanej služby vyplýva len z bodu 4. zmluvných dojednaní,
ktoré nie sú stranami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podpísané, a ktoré predstavujú formulárové tlačivo

pôvodného veriteľa, ktorého obsah žalovaný žiadnym spôsobom ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

5. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je ďalej uvedené, že celkové náklady na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú RPMN vo výške 71,15 %. Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízii, daní a poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver, alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok (§ 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom

v čase uzatvorenia zmluvy).

6. Konštatoval, že ročná percentuálna miera nákladov vyjadruje mieru nákladov na daný úverový
resp. aj inak označený finančný produkt. RPMN má zohľadniť teda všetky náklady, ktoré má dlžník
vynaložiť v súvislosti s uzatvorenou zmluvou. Ide predovšetkým o úrok, poplatok za uzatvorenie

zmluvy, poplatok za vedenie účtu, rôzne administratívne náklady, či inak označené náklady, medzi ktoré
podľa názoru súdu prvej inštancie patrí aj poplatok za poskytnuté služby výberu peňažnej hotovosti.
RPMN musí zohľadňovať všetky náklady spotrebiteľa tak, aby bolo možné porovnať výhodnosť, či
nevýhodnosť jednotlivých produktov. Zmyslom povinnosti zverejňovať RPMN je umožniť spotrebiteľom,
aby sa na trhu úverových či finančných produktov dokázali čo najlepšie zorientovať a porovnaním RPMN

zistiť výhodnosť úveru. Uvedenie len RPMN, ktorá nezahŕňa všetky skutočné náklady, znamená, že
spotrebiteľ nemá úplné a dostatočné informácie o úvere, ktoré mu má ponúkať práve údaj o skutočnej
RPMN ako údaj zahrňujúci komplexné náklady. Z činnosti súdu prvej inštancie bolo známe, že veritelia
častokrát ponúknu výšku úrokovej sadzby v nižšej výške a svoj zisk si kompenzujú prostredníctvom
rôznych poplatkov, mnohokrát sofistikovane skrytých pod rôznymi poplatkami, tak ako to bolo v tomto

prípade v súvislosti so zmluvou o zabezpečení splátok úveru. Povinnosť priamo v zmluve uvádzať
skutočnúRPMNazároveňpriemernúRPMNmápomôcťspotrebiteľom,abydokázaliporovnaťjednotlivé
úvery. Súd prvej inštancie v danom prípade konanie veriteľa považoval za nekalo súťažné a v rozpore
s dobrými mravmi, keď tento neuviedol vo výpočte RPMN všetky náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom včítane nákladov spojených so službou o zabezpečení splátok úveru a tak

úmyselne vyvolal dojem výhodnosti úveru, čo mohlo mať a malo podľa názoru súdu prvej inštancie
bez pochyby vplyv na správanie spotrebiteľa pri výbere úverového produktu. Takémuto konaniu veriteľa
nemožno priznať ochranu.7. Súd prvej inštancie v spore zistil, že súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá
aj zmluva o poskytnutí služby Komfort (formou samostatnej listiny). Touto zmluvou bola dojednaná
doplnková služba súvisiaca so spotrebiteľským úverom. Hlavným predmetom plnenia veriteľa bolo

poskytnutie úveru za úrok, zmluva o poskytnutí služby Komfort bola podmienená vznikom zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, keďže bez existencie zmluvy o spotrebiteľskom úvere len existencia samotnej
zmluvy o poskytnutí služby Komfort by nemala právne a ani skutkové opodstatnenie. Z tohto dôvodu
odplata za službu, ktorá bola predmetom zmluvy o poskytnutí služby Komfort (vo výške viac ako 50
% úveru), keď úver bol poskytnutý vo výške 1.500,-- Eur a odplata za túto službu bola dojednaná vo

výške 772,50 Eur, mala byť preto podľa názoru súdu v zmysle § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských
úveroch zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Teda mala
byť zahrnutá do RPMN. Z uvedeného vyplýva, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená RPMN
nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa, čo zákonodarca spája so sankciou v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Tým, že odplata za túto službu nebola zahrnutá do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, v zmluve o spotrebiteľskom úvere keďže tento túto

skutočnosť nezohľadňuje, je nesprávne uvedená RPMN vo výške 71,15 %. Súd prvej inštancie sa tak
stotožnil s obranou žalovaného, že RPMN pre daný úver nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom
úvere správne, čo zákon spája so sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

8. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie ďalej zistil, že medzi stranami bol

dojednaný v rámci zmluvy o spotrebiteľskom úvere mimo úroku z úveru, ktorý v zmluve je vyčíslený
na čiastku 255,96 Eur i poplatok za garantovanú službu v čiastke 266,59 Eur. Po preskúmaní zmluvy
ohľadne tohto poplatku za garantovanú službu zistil, že obsah tejto služby bol dojednaný v bode 4.
obchodných podmienok, ktoré spotrebiteľom nie sú podpísané. Konštatoval, že sa jedná o službu
veriteľa, ktorá sa má poskytovať zákazníkovi v súvislosti s úverovou zmluvou, v to v bode a/ upozornenie

na omeškanie s úhradou splátky. Túto povinnosť má však veriteľ v zmysle § 9 ods. 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch, t.j. nejedná sa o nadštandardnú službu, ale o splnenie zákonnej povinnosti
veriteľa. V bode b/ až d/ sa jedná o službu vyjadrenú ako možnosť získať od veriteľa rôzne informácie v
úradných hodinách o úvere, možnosť získať pomôcku a to evidenciu platieb, možnosť získať duplikáty
dokumentov v prípade straty alebo poškodenia. Takto koncipovaná služba však neznamená reálne

poskytnutie akéhokoľvek protiplnenia zo strany veriteľa za dojednaný poplatok. Je prirodzené, že medzi
veriteľom a klientmi pri poskytovaní úveru musí byť zachovaná možnosť vzájomných komunikácii a
pokiaľ veriteľ akúkoľvek z týchto služieb zákazníkovi aj poskytne, je oprávnený za to žiadať odplatu,
avšak vo výške, ktorá zodpovedá nákladom veriteľa, ktorú s poskytnutím služby aj reálne má. Takto
koncipovaná služba, za ktorú veriteľ inkasuje poplatok bez poskytnutia reálnej protihodnoty je podľa

názoru súdu prvej inštancie nekalou praktikou. Nemožno nanútiť klientom v rámci poskytnutia úveru
poplatok za službu, ktorá má formu možnosti žiadať od veriteľa informácie týkajúce sa úveru. Čo sa
týka samotnej pomôcky „evidencie platieb“ táto povinnosť v bode 7, je zákonnou povinnosťou veriteľa
v zmysle § 9 ods. 3 a § 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Navyše takáto služba neslúži výlučne
v prospech klienta. Na základe týchto skutočností potom súd prvej inštancie konštatoval, že takto

dojednaná služba v zmysle bodu 4. obchodných podmienok neznamená žiadne reálne poskytnutie
služby klientom, a teda dojednanie takejto „služby“ vrátane poplatku zaň je možné považovať za
dojednanie v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Okrem toho veriteľ túto garantovanú službu zahrnul
do odplaty za poskytnutie úveru, čo zvýšilo celkovú nákladovosť úveru vyjadrenú vo forme RPMN.
Nakoľko navyše veriteľ nepreukázal akú garantovanú službu poskytol, nie je oprávnený žiadať tento

poplatok. Aj v tomto ohľade preto údaj o RPMN je v spotrebiteľskej zmluve zavádzajúci pre spotrebiteľa,
a preto úver poskytnutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere je i z tohto dôvodu bezúročný a
bez poplatkov.

9. Žalobca v konaní uplatnil nárok len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neuplatnil nárok aj zo zmluvy o

poskytnutí služby Komfort. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere veriteľ poskytol úver žalovanému
1.500,-- Eur, žalovaný doposiaľ zaplatil na úver čiastku 574,-- Eur, ktorá skutočnosť v konaní nebola
sporná, žalovaný nerozporoval v konaní tvrdenie, že doposiaľ na úver zaplatil čiastku 574,- Eur. Žalobca
v konaní uplatnil nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru 1.500,-- Eur a tým, čo žalovaný
doposiaľ vrátil na úver, teda čiastkou 574,- Eur, čo činí 926,- Eur. Neuplatnil nárok vyplývajúci zo

zmluvy o poskytnutí služby Komfort, a neuplatnil ani nárok na zaplatenie akýchkoľvek úrokov, poplatkov
dojednaných v zmluve o spotrebiteľskom úvere, keď pripustil, že spotrebiteľský úver treba pokladať za
bezúročný a bez poplatkov.10. Po posúdení zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie mal za to, že dodanie odplaty za
spotrebiteľský úver možno obsahovo oddeliť od ostatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej
inštancie sa potom nestotožnil s názorom žalovaného, že neplatné dojednanie odplaty za poskytnutie

spotrebiteľského úveru spôsobuje neplatnosť celého právneho úkonu zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zvyšujúca časť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj po prihliadnutí na neplatné dojednanie odplaty môže
podľa názoru súdu prvej inštancie ako právny úkon zvyšujúcej časti samostatne obstáť, pričom v
zvyšujúcej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezistil žiadne dôvody absolútnej neplatnosti právneho
úkonu. Dôvod neplatnosti dojednania odplaty za úver sa tak podľa názoru súdu nevzťahuje na celý

právny úkon s prihliadnutím na § 41 Občianskeho zákonníka, zvyšujúcu časť tohto právneho úkonu je
možné obsahovo oddeliť od dojednania právneho úkonu v časti odplaty. Nie sú neplatné údaje o tom, kto
zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvoril, nie sú neplatné údaje v spotrebiteľskej zmluve v akej výške
bol úver poskytnutý, a preto podľa názoru súdu prvej inštancie žalobcov nárok sa neriadi § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka, teda nie je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak žalobca žiada
vrátiť len úverové prostriedky na istine úveru. Nárok sa spravuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

a osobitným zákonom, ktorým je zákon o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

11. Konštatoval, že právne posúdenie nároku má potom vplyv aj na posúdenie otázky premlčania
nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy. Nárok sa nespravuje zásadami o vydaní bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania
bolodôvodnéposúdiť,čikudňupodaniažalobynasúdbolipremlčanéniektorézosplátokúveru.Žalobca
v tomto konaní nesprávne poukazoval na nález Ústavného súdu SR PL.ÚS 11/2016 zo dňa 07.02.2018,
pretože tento sa vťahuje k ustanoveniu § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. V súdenom
spore o takýto prípad nejde, pretože spotrebiteľ v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania.

12. Zo spotrebiteľskej zmluvy vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ sa zaviazal splácať úverové splátky
v 60-tich týždňových splátkach s tým, že splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20. deň po uzavretí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 05.12.2014,
splatnosť prvej splátky teda nastala dňa 25.12.2014 a v zmysle ďalších zmluvných dojednaní splatnosť

každej ďalšej splátky nastala 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Druhá splátka
bola tak splatná 01.01.2015, každá ďalšia splátka bola splatná 7. kalendárny deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, keď 60. splátka bola splatná tak dňa 11.01.2016. Žalovaný vzniesol námietku
premlčania podľa § 100 ods. 1 druhá veta a tretia veta Občianskeho zákonníka.

13. Súd prvej inštancie v súdenej veci nemal za sporné, že nárok žalobcu podlieha premlčaniu a
keďže bolo plnenie dlžníka dohodnuté v splátkach, platí tu § 103 Občianskeho zákonníka pokiaľ ide o
premlčanie jednotlivých splátok. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
zo splátok stane zročný celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej

splátky. Prípad druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka v súdenej veci nenastal. Keďže plnenie bolo
dohodnuté v 60-tich týždenných splátkach s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 11.01.2016,
vzhľadom na premlčaciu dobu, ktorá je podľa § 101 Občianskeho zákonníka trojročná, súd prvej
inštancie sa zaoberal, ktoré z týždenných splátok dlžníka sú v konaní premlčané vzhľadom na podanie
žaloby na súde dňa 25.10.2018. Žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru mal tak

povinnosť platiť úver poskytnutý v čiastke 1.500,-- Eur v týždenných splátkach po 25,- Eur (60 x 25,-- Eur
= 1.500,- Eur). Uhradil 574,-- Eur, čo pri splátkach 25,-- Eur predstavuje úhradu 23 týždenných splátok po
25,-- Eur (22,96 splátok). Žalobca podal na súde žalobu dňa 25.10.2018, vzhľadom k tomu, že posledná
splátka bola splatná dňa 11.01.2016, nie sú premlčané splátky splatné od 26.10.2015 do 11.01.2016,
čo je 12 splátok po 25,-- Eur, čo je spolu čiastka 300,-- Eur, keď nie sú premlčané splátky splatné

dňa 26.10.2015, 02.11.2015, 09.11.2015, 16.11.2015, 23.11.2015, 30.11.2015, 07.12.2015, 14.12.2015,
21.12.2015, 28.02.2015, 04.01.2016 a 11.01.2016, teda splátky od 49. splátky po 60. splátku. Zvyšujúce
splátky neuhradené žalovaným sú premlčané v trojročnej premlčacej dobe, čo je spolu suma 626,--
Eur, t.j. 25,-- Eur x 25 splátok. Premlčané sú splátky splatné od 04.05.2015 do 19.10.2015 v počte 25
splátok vzhľadom k tomu, že žaloba bola podaná o úhradu týchto splátok na súde dňa 25.10.2018, teda

sú premlčané v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá u týchto splátok uplynula pri poslednej z
nich márne dňa 19.10.2018. Premlčané sú splátky od splatnej 24. týždennej splátky až po 48. týždennú
splátku,tietobolisplatnédňa04.05.2015,11.05.2015,18.05.2015,25.05.2015,01.06.2015,08.06.2015,
15.06.2015, 22.06.2015, 29.06.2015, 06.07.2015, 13.07.2015, 20.07.2015, 27.07.2015, 03.08.2015,10.08.2015, 17.08.2015, 24.08.2015, 31.08.2015, 07.09.2015, 14.09.2015, 21.09.2015, 28.09.2015,
05.10.2015, 12.10.2015 a 19.10.2015. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie
žalobcovi priznal nárok na úhradu sumy 300,-- Eur, vo zvyšujúcej časti nárok žalobcu o zaplatenie

sumy 626,-- Eur ako nedôvodný a premlčaný a vzhľadom na úspešne vznesenú námietku premlčania
žalovaným, zamietol.

14. Žalovaný bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prvej inštancie v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.02.2013 priznal žalobcovi aj úrok
z omeškania vo výške 5,00 % ročne z prisúdenej sumy od 17.12.2016 (deň nasledujúci po postúpení
pohľadávky,takakosivsporeuplatnilžalobca,zaskoršieobdobieúrokzomeškaniapriznaťnežiadal)do
zaplatenia. Žalobca v konaní uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške nepresahujúcej
zákonnú výšku..

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V spore bol úspešnejší žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu
pomernej časti trov konania. Úspech žalovaného predstavuje v percentuálnom vyjadrení 36 % (300 ÷
926 = 0,32, t.j. 32 %, 626 ÷ 926 = 0,68 t.j. 68 %, 68 % - 32 % = 36 %). Preto žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 36 %.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. a III. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie o začatí plynutia objektívnej premlčacej
doby je nesprávne, pretože súd prvej inštancie nesprávne posúdil začiatok plynutia premlčacej doby
uplatneného nároku. Za rozhodujúcu skutočnosť pre určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej
doby považoval to, či došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo nie. V
dôsledku absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o poskytovaní služby Komfort ako celku

žalobcovi vzniklo právo len na vydanie bezdôvodného obohatenia z nezaplateného úkonu. Nárok
žalobcu bol na súde uplatnený dňa 25.10.2018 a k poskytnutiu finančných prostriedkov došlo dňa
25.12.2014,pretonárokžalobcujepremlčanýtakvsubjektívnej,akoajobjektívnej premlčacejdobe.Mal
za to, že výška odplaty je neprimeraná, odporujúca dobrým mravom podľa § 3 Občianskeho zákonníka,
až hraničiaca s úžerou. Pôvodný veriteľ nekalou obchodnou praktikou a za použitia neprijateľných

zmluvných podmienok neúmerne navýšil odplatu za poskytnutý spotrebiteľský úver. Z uvedeného
dôvodu je potrebné zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o poskytovaní služby Komfort ako celok
považovať za absolútne neplatné právne úkony v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor,
žedohoduoodplatezaposkytnutieúveruniejemožnéodčleniťodsamotnejúverovejzmluvy,nazáklade
čoho je potrebné dospieť k záveru, že ak dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná

pre rozpor s dobrými mravmi a so zákonom, podľa § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka sa
tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon, v danom prípade zmluvu o úvere. Dohoda o
výške odplaty za poskytnutie predmetného úveru tak zakladá aj neplatnosť samotnej zmluvy o úvere.
Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/318/2016 zo dňa 27.06.2017
a sp.zn. 14Co/505/2016 zo dňa 05.09.2017. Súd prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca si

uplatňuje len istinu úveru, neposudzoval zmluvu o úvere, ako aj zmluvu o poskytovaní služby Komfort
z hľadiska platnosti právnych úkonov a neprihliadol na § 53d Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatným právnym úkonom v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka, ako aj podľa § 53d Občianskeho zákonníka účinného od 01.06.2014. Súd prvej inštancie sa
v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho argumentáciou ohľadne neplatnosti

právneho úkonu podľa § 53d Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na to, že podľa jeho názoru nedošlo
k platnému uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie nesprávne posudzoval
vznesenú námietku premlčania vzhľadom na splatnosť jednotlivých týždenných splátok. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu
zamieta a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania, eventuálne, aby rozsudok súdu prvej inštancie

v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane a nové rozhodnutie.

17. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku a že súd prvej inštancie správne aplikoval premlčaniev prejednávanom spore a rovnako sa vysporiadal so všetkými spornými skutkovými, ako aj právnymi
tvrdeniami. Konštatoval, že dohodu o úrokoch je možné odčleniť od samotného záväzku titulom istiny.
Uvedená skutočnosť vyplýva zo samotnej povahy úveru, kde dlžník jednak súhlasí so splatením istiny

poskytnutého úveru a zároveň súhlasí so splatením príslušenstva úveru, pričom obe časti úveru sú
zreteľne odlíšené. Vyslovil názor, že nie je namieste skúmať platnosť úkonov, ktoré neboli konaním
žalovaného akokoľvek dotknuté, a to predovšetkým pre skutočnosť, že všetky úhrady žalovaného sa
započítavali len na istinu. V danom prípade došlo medzi stranami k vzájomnému plneniu len vo vzťahu
k samotnému spotrebiteľskému úveru a nie k akejkoľvek časti právneho vzťahu. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a žalovanému uložil
povinnosť nahradiť mu trovy odvolacieho konania.

18. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom
ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP nenariadil
pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (§ 385 ods. 1

CSP)acontrarioadospelkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodné,apretopodľa§387ods.1a
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti I. a III. výrokovej vety potvrdil ako vecne správny.

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa
25.10.2018 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 626,-- Eur na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 05.12.2014
a zmluvy o poskytnutí služby Komfort uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
dňa 05.12.2014 Eur a so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.12.2016
do zaplatenia. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu žalovanému
poskytol spotrebiteľský úver vo výške 1.500,-- Eur,. V zmluve o spotrebiteľskom úvere si zmluvné

strany dojednali úrok z úveru vo výške 26,50 % ročne, vyčíslený na sumu 255,96 Eur, poplatok za
garantovanú službu vo výške 266,59 Eur, RPMN vo výške 71,15 %, celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť vo výške 2.022,55 Eur, priemernú RPMN vo výške 36,30 Eur. Žalovaný sa zaviazal
dlžnú sumu splatiť v 60-tich týždenných splátkach vo výške 33,71 Eur s výnimkou poslednej splátky,
ktorá je vo výške 33,66 Eur. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20. kalendárny deň po uzavretí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere a splatnosť každej ďalšej splátky bola dojednaná na 7. kalendárny
deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Konečný deň splatnosti úveru a dlžnej sumy si zmluvné
strany dojednali na deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, t.j. deň 25.12.2014. Za poskytnutie služby právnym predchodcom žalobcu
podať informácie o prevedení úveru v prospech bankového účtu podľa zmluvy o spotrebiteľskom

úvere, preberať od zákazníka peňažné sumy určené na úhradu splátok poskytnutého spotrebiteľského
úveru a zabezpečovať jej použitie na zodpovedajúce úhrady splátky spotrebiteľského úveru v mene
zákazníka, a to v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a podať informácie o prijatí úhrady splátky
spotrebiteľského úveru v zmluve o poskytnutí služby Komfort sa žalovaný zaviazal zaplatiť právnemu
predchodcovi žalobcu celkovú odmenu vo výške 772,50 Eur v 60. pravidelných splátkach, a to v 59.

týždenných splátkach vo výške 12,88 Eur a v poslednej splátke vo výške 12,58 Eur.

20. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

22. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery

nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo naúver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

23.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

24. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

25. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

29. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

31. Preskúmaním veci odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, a preto bolo potrebné na

predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv a ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že dodanie odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver možno obsahovo oddeliť
od ostatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka
neplatné dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nespôsobuje neplatnosť celého

právneho úkonu. V časti dojednania výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru je potom zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, a preto na predmetný vzťah nie je možné aplikovať ustanovenia § 451 a
nasl. Občianskeho zákonníka týkajúce sa vydania bezdôvodného obohatenia a následne posudzovať
plynutie premlčacej doby podľa ustanovenia § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že sa súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevysporiadal s neplatnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 53d Občianskeho zákonníka,
odvolací súd zistil, že táto námietka je nedôvodná, pretože súd prvej inštancie sa touto otázkou zaberal
a podrobne ju vysvetlil v odseku 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa teda
dostatočným spôsobom vysporiadal s platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným a v súlade so zákonom dospel k záveru, že uvedená zmluva je platná v časti
dojednania výšky poskytnutého úveru, pretože v tejto časti je možné ju oddeliť od neplatného dojednania
v časti odplaty. Súd prvej inštancie potom v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka správne posúdil
plynutie premlčacej doby jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti a dospel k záveru, že vzhľadom nadohodnuté týždenné splátky posledná splátka bola splatná dňa 11.01.2016, a preto nie sú premlčané
splátky splatné od 26.10.2015 do 11.01.2016, t.j. 12 splátok po 25,-- Eur (ide o splátky od 49. splátky po
60. splátku), čo spolu predstavuje sumu 300,-- Eur. Vzhľadom na to, že predmetná žaloba bola podaná

na súde dňa 25.10.2018 zvyšujúce splátky splatné od 04.05.2015 do 19.10.2015 v počte 25 splátok po
25,-- Eur neuhradené žalovaným v celkovej sume 626,-- Eur (ide o splátky od 24. splátky po 48. splátku)
sú premlčané v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe, ktorá u týchto splátok uplynula pri poslednej z
nich márne dňa 19.10.2018.
33. K námietke žalovaného, že dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná pre rozpor

s dobrými mravmi odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval,
že táto odplata nebola zahrnutá do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom v súlade s § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, a preto v zmluve o spotrebiteľskom
úvere bola nesprávne uvedená RPMN, čo má za následok, že poskytnutý úver je bezpročný a bez
poplatkov. Súd prvej inštancie zároveň správne dospel k záveru, že dodanie odplaty za spotrebiteľský
úver možno obsahovo oddeliť od ostatnej časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto neplatné

dojednanie odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru nespôsobuje neplatnosť celého právneho
úkonu. Dojednaná odplata za poskytnutie úveru ani nie je predmetom tohto sporu, Z uvedeného vyplýva,
že súd prvej inštancie sa zaoberal otázkou, či je možné obsahovo oddeliť neplatné dojednanie odplaty
od ostatného obsahu právneho úkonu podľa § 41 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie následne
neposudzoval otázku premlčania uplatneného nároku v súvislosti s tým, že je celá zmluva neplatná, ale

posudzoval ju len s výškou poskytnutého úveru v časti, v ktorej časti zmluvu o spotrebiteľskom úvere
posúdil za platnú.

34. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35. Preskúmaním rozhodnutia o náhrade trov pvoinštančného konania odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 255 ods. 2 CSP posúdil pomer úspechu
a neúspechu strán v tomto konaní. V predmetnej veci predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy
926,-- Eur, čo predstavuje 100 %. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyhovel žalobe žalobcu

o zaplatenie sumy 300,-- Eur, čo predstavuje úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení vo výške 32
%. V časti o zaplatenie sumy 626,-- Eur súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo predstavuje úspech
žalovaného v percentuálnom vyjadrení vo výške 68 %. Pomer úspechu a neúspechu žalovaného v
konaní predstavuje 36 %. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v súlade s týmto ustanovením CSP
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 36 %.

36. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie predmetnú vec správne
právne posúdil a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety podľa § 387
ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

37. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251
CSP súd prvej inštancie.

38. Rozsudok bol jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).