Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Cpr/4/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115215944
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6115215944.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobkyne T.. C. P., F.. XX. XX. XXXX, T. P., H. XXX/X, H. T. F. X, T., v konaní zastúpenej Advokátska
kancelária - JUDr. Alexandra Skybová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 46, IČO: 50 767 526,
proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63,
IČO: 42 499 500, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 6502,25 Eur, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd konanie vo zvyšnej časti z a s t a v u j e .

Súd určuje, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ďalej zamestnával a
pracovný pomer končí dňom 20. 05. 2016.

Súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 27. 07. 2015, ktorú doručila súdu dňa 31. 07. 2015, sa domáhala určenia
neplatnosti skončenia pracovného pomeru u žalovaného. Zároveň sa domáhala náhrady mzdy.

2. Žalovaný vyjadrila so žalobou nesúhlas a žiadal túto zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Súd vo veci rozhodol medzitýmnym rozsudkom dňa 23. 11. 2017 pod č. k. 13Cpr/4/2015-246, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03. 07. 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
pod č. k. 12CoPr/5/2018-315 zo dňa 30. 05. 2019. V tomto rozhodnutí súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalovaným dané žalobkyni listom zo dňa 19. 06. 2015 je neplatné.

4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v rámci konania sa domáha náhrady mzdy za obdobie od 13. 07. 2015
do 13. 04. 2016, teda 9 mesiacov, kedy jej bolo znemožnené pracovať. Žalobkyňa svoj žalobný návrh
zdôvodnila na tom skutkovom základe, že jej priemerný zárobok predstavoval sumu 722,50 Eur, čo za
9 mesiacov predstavuje potom sumu 6502,25 Eur.

5. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej uviedla, že vo zvyšnej časti svojho nároku

pokiaľ žiadala takúto náhradu mzdy do času, kedy jej bude umožnené pracovať alebo do vydania
rozhodnutia, zobrala žalobu späť a žiadala konanie zastaviť.6. Predmetom konania sa teda ďalej stal nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 6502,25 Eur ako náhrady
mzdy vo vyjadrení brutto.

7. Žalovaný podaním zo dňa 06. 11. 2019 žiadal, aby súd určil, že od žalovaného teda zamestnávateľa
nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnával zamestnankyňu teda žalobkyňu ďalej s tým, že
pracovnýpomerskončildňomprávoplatnostiodcudzujúcehorozsudkuŠpecializovanéhotrestnéhosúdu
pod sp. zn. BB4T49/2015 zo dňa 31. 03. 2016.

8. Žalovaný svoj návrh odôvodnil na tom skutkovom základe, že žalobkyňa od dátumu právoplatnosti
odcudzujúceho rozsudku prestala spĺňať predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme u žalovaného,
ktorý je štátnym orgánom. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa stratila predpoklady na výkon práce vo
verejnom záujme, nemožno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby ju ďalej zamestnával. Zároveň
žalovaný nemôže uplatniť okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyne podľa § 68 ods.1 písm.a)
Zákonníka práce v spojení s § 1 ods.4 zákona č. 552/2003 Z.z., pretože uplynula objektívna lehota

v dôsledku prebiehajúceho súdneho konania o neplatné skončenie pracovného pomeru okamžitým
skončením.

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie a to listom žalobkyne žalovanému zo dňa 10. 07. 2015 nazvané
Okamžité skončenie pracovného pomeru - oznámenie, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa považuje

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19. 06. 2015 v zmysle § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka
práce za neplatné, nedôvodné a z uvedeného dôvodu trvá na ďalšom zamestnávaní.

10. Takéto oznámenie žalovaný prevzal dňa 13: 07. 2015 tak ako to mal súd za preukázané z doručenky
ohľadne doručenia doporučenej zásielky a to listu žalobkyne, ktoré adresovala žalovanému.

11. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie oznámením o úprave funkčného platu s účinnosťou od 01.
01. 2015 zo dňa 16. 01. 2015 žalobkyne, z ktorého súd zistil, že funkčný plat mesačne predstavuje sumu
722,50 Eur.

12. Takúto skutočnosť mal súd za preukázanú aj z výplatnej pásky za mesiac apríl roku 2015, z ktorého
je zrejmé, že hrubý príjem žalobkyne predstavoval sumu 722,50,-- Eur.

13. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko
Banská Bystrica, zo dňa 31. 03. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 05. 2016 a z uvedeného

rozhodnutia potom vyplýva, že žalobkyňa v procesnom postavení obžalovanej bola uznaná za vinnú z
prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods.1 Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

14. Za uvedený prečin bola žalobkyňa odsúdená k trestu odňatia slobody na 18 mesiacov, pričom súd

výkon trestu odňatia slobody jej podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky.

15. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že na podanej
žalobe ohľadne náhrady mzdy za obdobie od 13. 07. 2015 do 13. 04. 2016 zotrváva a k vzájomnej
žalobe, ktorou žalovaný žiadal určiť, že ku skončeniu pracovného pomeru medzi stranami sporu došlo

nadobudnutím právoplatnosti trestného rozsudku teda ku dňu 20. 05. 2016 nič nemá, s týmto vyjadruje
súhlas, neodporuje tomu, pretože žiada zaplatiť náhradu mzdy do 13. 04. 2016.

16. Žalovaný na tomto pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka náhrady mzdy, ktorú požaduje žalobkyňa,
voči tomuto námietky nemá, vzájomný návrh, ktorý podal, zdôvodnil a takémuto je potrebné vyhovieť

tak, aby bolo zrejmé skončenie pracovného pomeru žalobkyne.

17. Súd na základe vyššie uvedeného potom konštatoval, že pokiaľ strany nemali žiadne ďalšie návrhy
na vykonanie dokazovania, ani takéto návrhy neoznačili, tvrdené skutočnosti jednotlivými sporovými
stranamijednakzostranyžalobkyneohľadnenárokunanáhradumzdyajejvýškužalovanýnerozporoval

a teda skutkové tvrdenia neboli výslovne popreté, súd ich považoval za nesporné.18. Súd taktiež považoval za nesporné tvrdenia žalovaného ohľadne jeho protinávrhu ohľadne určenia
ukončenia pracovného pomeru, pretože žalobkyňa s uvedeným návrhom vyjadrila súhlas, tento
nerozporovala, výslovne ho nepoprela, takže tvrdenia žalovaného súd považoval za nesporné.

19. Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

20. Podľa § 3 ods.1 písm.b) zákona č. 552/2003 Z. z., zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať

fyzická osoba, ktorá je bezúhonná.

21. Podľa § 3 ods.2 citovaného zákona, predpoklady uvedené v odseku 1 musí zamestnanec spĺňať po
celý čas výkonu práce vo verejnom záujme.

22. Podľa § 3 ods.3 citovaného zákona, za bezúhonného na účely tohto zákona sa nepovažuje ten, kto
bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

23. Podľa § 29 ods.2 zákona č. 553/2003 Z. z., ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na
zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo

o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný
plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal v konaní
za preukázané, že žalobkyňa bola ako zamestnankyňa pracovnom pomere u žalovaného na základe

pracovnej zmluvy zo dňa 27. 09. 2002, pričom táto skutočnosť v konaní nebola spornou. Súd mal
v konaní za preukázané, že na základe medzitýmneho rozsudku zo dňa 23. 11. 2017 pod č. k.
13Cpr/4/2015-246 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaným dané žalobkyni
listom zo dňa 19. 06. 2015 je neplatné. Na rozhodnutie o odvolaní funkčne nadriadený Krajský súd v
BanskejBystricirozhodolrozhodnutímpodč.k.12CoPr/5/2018-315zodňa30.05.2019tak,žerozsudok

prvostupňového súdu potvrdil.

25. Na základe uvedeného potom otázka ohľadne platnosti či neplatnosti skončenia pracovného pomeru
bola právoplatne vyriešená tak, že takéto skončenie je neplatné. Súd mal v konaní za preukázané,
že žalobkyňa listom zo dňa 10. 07. 2015 trvala na ďalšom zamestnávaní, pretože okamžité skončenie

pracovného pomeru považovala za neplatné. Takéto oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 13. 07.
2015. Súd mal ďalej v konaní za preukázané, že funkčný plat žalobkyne predstavoval mesačne sumu
722,50Eurapreúčelytohtokonaniajepotrebnéhopovažovaťzapriemernýzároboknapracovnoprávne
účely.

26. Súd mal v konaní za preukázané, že nárok žalobkyne pokiaľ sa táto domáhala priznania náhrady
mzdy od 13. 07. 2015 do 13. 04. 2016 je žalobným návrhom oprávneným a je možné mu vyhovieť. Súd
mal za preukázané, že doba, za ktorú požaduje žalobkyňa náhradu mzdy, teda počet mesiacov nie je v
rozpore s ustanovením § 79 ods.2 Zákonníka práce a taktiež výška tejto náhrady vypočítaná ako brutto
nie je v rozpore s ostatnými pracovnoprávnymi predpismi.

27. Súd teda rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 13. 07.
2015 do 13. 04. 2016 vo výške 6502,25 Eur brutto v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

28.Podľa§145ods.2CSP,akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

29. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia náhrady mzdy vo výške priemerného mesačného zárobku za
obdobie od 13. 07. 2015 až do dňa skončenia pracovného pomeru. V priebehu konania žalobkyňažiadala súd, aby žalovaného zaviazal na zaplatenie náhrady mzdy za obdobie od 13. 07. 2015 do 13.
04. 2016, pričom vo zvyšnej časti zobral svoju žalobu späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Súd
takémuto návrhu s poukazom na ustanovenie § 145 CSP vyhovel a konanie v tejto časti zastavil.

30. Súd zároveň rozhodol tak, že určil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobkyňu ďalej zamestnával s tým, že určil, že pracovný pomer skončil dňom 20. 05. 2016. Uvedené
vyplýva z ustanovení zákona č. 552/2003 Z. z., kedy žalobkyňa bola právoplatne odsúdená rozsudkom
Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, Pezinok s tým, že prestala spĺňať
predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme u žalovaného, ktorý je teda štátnym orgánom. Vzhľadom

na plynutie času nebolo možné zo strany žalovaného skončiť pracovný pomer so žalobkyňou v zmysle
§ 68 ods.1 písm.a) a ods.2 Zákonníka práce. Zároveň žalobkyňa nepoprela skutkové tvrdenia ohľadne
takéhoto žalobného výroku, námietky voči nemu nemala, preto súd považoval takéto tvrdenia žalobkyne
za nesporné a preukázané a z toho dôvodu žalobnému návrhu vo forme vzájomnej žaloby žalovanému
vyhovel.

31. Podľa § 255 ods.2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Súd považoval nárok žalobkyne v jej časti uplatnený za čiastočný úspech, pričom žalovaný bol tak
istočiastočneúspešný vosvojomžalobnomnávrhu,ktorýuplatnilvzájomnoužalobou,pretosúdvyslovil,

že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.