Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220598
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1316220598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.

Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému:O.C.,G..XX.X.XXXX,P.XX/X,K.,ozaplatenie823,38euraspríslušenstvom,naodvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 24C/286/2016-186, zo dňa 13.7.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 491,44

eura spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 90,66 eura od 26.1.2013 do zaplatenia, zo
sumy 100,77 eura od 26.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 130,02 eura od 26.3.2013 do zaplatenia a zo
sumy 111,54 eura od 26.4.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 58,45
eura od 26.5.2013 do zaplatenia; vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 18 %. V odôvodnení uviedol, že žalobou zo dňa 16.12.2016, došlou súdu 28.12.2016,
sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
823,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %, 8,5 % a 8,25 % ročne zo sumy šiestich

neuhradených faktúr, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania, na tom skutkovom základe, že zmluvou
o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril
23.2.2012 so žalovaným zmluvu č. 5545076, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách. Za podmienok stanovených v zmluve a vo
Všeobecných podmienkach sa žalovaný zaviazal platiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu
stanovenú v zmluve a v Cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné

služby v súlade s platnými cenovými podmienkami. Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry
a postúpil žalobcovi pohľadávky na faktúrach - variabilný symbol: č. XXXXXXXXXX na sumu 90,66
eura, splatnú 25.1.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 100,77 eura, splatnú 25.2.2013, č. XXXXXXXXXX
na sumu 130,02 eura, splatnú 25.3.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 111,54 eura, splatnú 25.4.2013,
č. XXXXXXXXXX na sumu 58,46 eura, splatnú 25.5.2013 a č. XXXXXXXXXX na sumu 331,94 eura,
splatnú 25.2.2014. Žalovaný pohľadávku vo výške 823,38 eur neuhradil.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie mal z
predložených dôkazov za nesporný skutkový stav tvrdený žalobcom o uzavretí zmluvy, o poskytovaní
telekomunikačných služieb a o ich vyúčtovaní faktúrami a o postúpení pohľadávok. Iné skutočnosti,
napr. dojednanie povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou, žalobca netvrdil, preto ich nebolo možnépovažovať za nesporné. Z dôkazov ďalej vyplynulo, že faktúrou č. 7401318339 bola žalovanému
účtovaná bližšie nešpecifikovaná pokuta, nie cena za poskytnuté služby.

3. Uplatnené nároky súd prvej inštancie posudzoval ako cenu služby podľa zákona č. 351/2011 Z.z.
o elektronických komunikáciách a úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Keďže postupca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie, hoci zmluvu uzatváral ako živnostník, súd podľa
§ 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka považoval vzniknutý vzťah za spotrebiteľský. Na základe

uvedených skutkových tvrdení a zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie uplatnený nárok za
dôvodný len pokiaľ išlo o telekomunikačné služby poskytnuté žalovanému v období od 8.12.2012 do
7.5.2013, vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX Q.
XXXXXXXXXX. Poskytnutím dohodnutých služieb a vyúčtovaním dohodnutej ceny riadnymi faktúrami
vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na ich zaplatenie v celkovej výške 491,44 eura s DPH.
Nezaplatením ceny služieb v lehote splatnosti sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného

záväzku, preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania v zákonnej výške. Výška úrokov z
omeškania podľa uvedeného nariadenia vlády, v znení účinnom do 31.1.2013, je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB od 11.7.2012 do 7.5.2013 bola
0,75% a od 8.5.2013 do 12.11.2013 bola 0,50 %.

4. Ohľadne zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXXX žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca v žalobe o
dojednanej zmluvnej pokute alebo o povinnosti žalobcu zabezpečenej pokutou nič netvrdil, tvrdil len,
že Slovak Telekom poskytol žalovanému služby a tieto mu vyúčtoval. Povinnosť platiť pokutu nemožno
považovať za službu, pričom zdôraznil, že podľa § 132 ods. 2 C.s.p. opísanie rozhodujúcich skutočností

nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. O trovách konania rozhodol podľa 255 ods. 1, § 262
ods. 1 C.s.p. s tým že žalobca mal vo veci 59 %-ný úspech, po odpočítaní jeho 41 %-ného neúspechu mu
preto priznal nárok na 18 %-nú náhradu trov konania, o výške ktorej náhrady rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným uznesením.

5. Proti zamietajúcej časti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie spočívajúceho v tom, že žalovaný uzatváral zmluvu o poskytovaní verejných služieb ako

fyzická osoba oprávnená na podnikanie - živnostník, nie ako spotrebiteľ - nepodnikateľ, čo vyplýva z
označenia žalovaného v zmluve (uvedenie IČO). Žalovaný teda ako živnostník (podnikateľský subjekt)
uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu spolu s dodatkami, v zmysle ktorých bol žalovaný
v prípade porušenia svojich povinností povinný uhradiť zmluvnú pokutu. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie neprávne právne posúdil daný záväzkový vzťah, nakoľko nejde o spotrebiteľský právny

vzťah uzavretý v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ide o právny vzťah uzavretý medzi
podnikateľskými subjektmi v zmysle ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. V danom
prípade s ohľadom na obchodnoprávny vzťah nie je možné posudzovať uplatnený nárok ani z hľadiska
neprijateľných podmienok. Žalobca nemá vedomosť, že by žalovaný pri uzatváraní a plnení zmluvy
nekonal v rámci podnikateľskej činnosti tak, ako uvádza súd prvej inštancie. V konaní bolo jednoznačne

preukázané, že žalovaný uzatvoril zmluvu ako podnikateľský subjekt, pričom v konaní túto skutočnosť
nijako nespochybnil ani nepreukázal opak. Preto nie je zrejmé, že základe čoho súd prvej inštancie
dospel k iným záverom.

6. Zdôraznil, že fakturoval žalovanému zmluvnú pokutu v súlade s dohodnutými zmluvnými

podmienkami, resp. v súlade s dodatkom k zmluve o poskytnutí verejných služieb, pričom súd prvej
inštancie nijakým spôsobom neujasnil a nevysvetlil, ako sa vysporiadal so skutočnosťou, že zmluva bola
uzavretá žalovaným ako živnostníkom, a nie spotrebiteľom, ktorému je poskytnutá zvýšená ochrana
jeho práv. Ozrejmil, že zmluvná pokuta predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému
veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti

v zmluvnom vzťahu, ktorou si žalobca zabezpečuje zároveň návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej
ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli žalovanému poskytnuté v rámci
zvýhodnenej ceny. Žalovaný porušil zmluvné povinnosti, tým že nevykonal riadne dohodnuté úhrady
za dohodnuté a postupcom poskytnuté služby. Žalobca považuje výšku zmluvnej pokuty za primeranú,pričom práve naopak, pri neprimerane nízkej, resp. žiadnej zmluvnej pokute by nebola naplnená jej
podstatná funkcia, a to, že práve hrozba uplatnenia sankcie vo výške, na ktorej sa zmluvné strany
písomne dohodli, pre prípad neplnenia povinností zo strany klienta, ho prinúti dodržiavať zmluvné

ustanovenia.

7. Upriamil pozornosť na § 151 ods. 1 C.s.p podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné a v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na
preukázanie nesporných skutkových tvrdení. Nesporné skutkové tvrdenia si súd osvojí ako zistený

skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádza. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že je potrebné
tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, považovať za
nesporné. Žalobca v konaní preukázal, že žalovaný vystupoval v záväzkovom vzťahu ako živnostník,
pričom žalovaný uvedené nijako nepreukázal, dokonca ani len nespochybnil. Vzhľadom na uvedené
nebol dôvod, aby súd prvej inštancie nepovažoval predmetnú skutočnosť za preukázanú a v podstate
bez ďalších dôkazov o opaku tejto skutočnosti sám vyhodnotil, že žalovaný zmluvu neuzatváral ako

podnikateľský subjekt.

8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len "C.s.p."), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti je vo výroku vecne správny (§ 387 ods.
1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

9. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania podaného žalobcom bola predmetom
odvolacieho prieskumu správnosť zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie pokiaľ ide o nárok

žalobcu na zmluvnú pokutu, keď súd prvej inštancie zamietnutie v tejto časti založil na tom, že ohľadom
zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXXX za pokutu, žalobca v žalobe o dojednanej zmluvnej pokute alebo o
povinnosti zabezpečenej pokutou nič netvrdil, tvrdil len, že Slovak Telekom poskytol žalovanému služby
a tieto mu vyúčtoval; povinnosť platiť pokutu ale nemožno považovať za službu. Zároveň poukázal §
132 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.

10. Žalobca v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď
namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vychádzal z toho, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa,
pretože zmluvu uzavrel ako živnostník (podnikateľský subjekt) s právnym predchodcom žalobcu spolu s

dodatkami, v zmysle ktorých bol v prípade porušenia svojich povinností povinný uhradiť zmluvnú pokutu
a táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

11. Podľa § 380 ods. 1 C.s.p. je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a v zmysle odseku 2 tohto
ustanoveniaprihliadaexoffolennavady,ktorésatýkajúprocesnýchpodmienok.Ideovyjadreniezásady

rovnosti zbraní a zásady kontradiktórnosti civilného sporového konania v štádiu konania odvolacieho.
Uvedené v praxi znamená, že odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré
odvolateľ uvádza výslovne vo svojom odvolaní.

12. Preskúmaním dôvodov žalobcom podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že žalobca

v odvolaní žiadnym spôsobom právne neargumentoval proti záverom súdu prvej inštancie o tom, že
žalobca v podanej žalobe o dojednanej zmluvnej pokute alebo o povinnosti zabezpečenej pokutou nič
netvrdil. Z uvedeného je potom potrebné vyvodiť záver, že dôvody podaného odvolania žalobcu závery
súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie žalobu v zostávajúcej časti
zamietol žiadnym spôsobom nespochybňujú, v dôsledku čoho odvolací súd nemohol dôjsť k inému

záveru, než tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu vecne správny, pretože
ani nesprávne právne posúdenie právneho postavenia žalovaného v záväzkovom vzťahu, ktorý bol
predmetom sporu, nemalo žiaden vplyv na závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k dôvodom, pre ktoré
žalobuvzostávajúcejčastizamietol,t.j.vovzťahukdôvodomoabsenciiskutkovýchtvrdenívzťahujúcich
sa k zaplateniu zmluvnej pokuty.

13. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 380 ods. 1 C.s.p. je viazaný dôvodmi
odvolania nielen v zmysle ich paragrafového vymedzenia, ale aj konkrétneho skutkového vymedzenia,
keď pri viazanosti dôvodmi odvolania neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností vnapadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod
niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie

nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo; z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že v konaní bude účinne
uplatňovaťsvojeprocesnéprávaajvodvolacomkonaní.Jenotorietou,žekzodpovednémuuplatňovaniu
vlastných procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej

nespokojnosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

14. Na margo postupu súdu prvej inštancie, avšak iba okrajovo, odvolací podotýka, že vo všeobecnosti
sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, odvíja
od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v korelácii s

bremenom popretia tvrdení protistrany (Š., M. a kol. Civilný sporový poriadok). Sporové konanie
je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje
právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné
prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

15.Pokiaľsatedažalobcaodžalovanéhodomáhalzaplateniasumy331,94euratitulomzmluvnejpokuty,
bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia o skutočnostiach, z ktorých nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
vyvodzuje. Z relevantnej časti napadnutého rozsudku vyplýva, že žaloba neobsahovala žiadne tvrdenia
o zmluvnej pokute ani o povinnosti zabezpečenej zmluvnou pokutou. Za tejto procesnej situácie je
preto správny záver súdu prvej inštancie o tom, že pasivita protistrany (v tomto prípade žalovaného)

nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 C.s.p.) povinnosť všeobecného súdu "priznať
akýkoľvek uplatnený nárok". Vzhľadom na uvedené a berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania
procesnej povinnosti žalobcu tvrdiť, je už na prvý pohľad zjavné, že aplikácia § 151 ods. 1 a 2 C.s.p.,
ktoréhosadovolávalžalobca,bolavokolnostiachprejednávanejvecineopodstatnená.Prejavujesatuuž
zmienenákoreláciabremenatvrdeniaabremenapopretiatvrdeniaprotistranou.Všeobecnýsúdnemôže

vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak
žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 C.s.p - procesné povinnosti
a procesné bremená) (podobne aj uznesenie Ústavného súdu SR z 11.6.2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019).

16. Na uvedenom základe neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť
správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti; odvolací súd preto
rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).