Uznesenie – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/740/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1301899588
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1301899588.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ C.. B.. N. Ď. - E.-O.Á. W. T., so sídlom G.
X, T., IČO: XXXXXXXX, 2/ K.. G.. K. E.. G. F., bytom D. X, R., oboch zastúpených JUDr. Jozefom
Holičom, advokátom, so sídlom Lužická 7, Bratislava, proti odporcom: 1/ C.. C. R., Q. XX, R., správca
konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z s.r.o., so sídlom Štefánikova 15, Bratislava, IČO: XX XXX XXX
(predtým C.. C. C., D. XX, R., správca konkurznej podstaty ŽELSTAV A-Z s.r.o., so sídlom Štefánikova

15, Bratislava, IČO: XX XXX XXX), zastúpenému JUDr. Mariánom Alušicom, so sídlom Bieloruská 7,
Bratislava, 2/ Železničné staviteľstvo Bratislava, spol. s r.o., so sídlom Za stanicou 5, Bratislava, IČO: XX
XXX XXX, zastúpenému JUDr. Eduardom Veterníkom, advokátom, so sídlom Viničná 20, Bernolákovo,
o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava III, zo dňa 15.januára 2009 č.k. 10C 130/01-384 a na odvolanie navrhovateľa 1/ proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14. augusta 2014 č.k. 10C 130/2001-639, jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 15.01.2009 č.k. 10C 130/01-384 v napadnutej časti
m e n í tak, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ náhradu
trov konania v sume 2.914,13 eur, na účet právneho zástupcu odporcu 1/ , v lehote do troch dní .
Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov

odvolacieho konania v sume 434,84 eur, na účet právneho zástupcu odporcu 1/, v lehote do troch dní.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 14.08.2014 č.k. 10C 130/2001 - 639 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 15.01.2009 súd prvého stupňa zastavil konanie proti odporcovi 1/ podľa § 96
ods. 1, 2, 3 O.s.p. s odôvodnením, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 30.06.1998, uzatvorenej medzi ŽELSTAV A-Z s.r.o. a Železničným
staviteľstvom spol. s r.o. a zároveň sa domáhal vypratania nehnuteľnosti parc.č. 15115/9-prístavba

administratívnej budovy súp.č. 1359 na parc.č. 15115/30-garáže, automatická závora a na parc.č.
15115/31-klampiarska dielňa, zapísané pôvodne na LV č. 890, t.č. na LV č. 3226 kat.úz. Bratislava Nové
Mesto. Na pojednávaní dňa 26.06.2007 vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v časti vypratania
nehnuteľnosti späť, v dôsledku čoho súd konanie zastavil, avšak nerozhodol o náhrade trov konania
a následne na pojednávaní dňa 02.12.2008 vzal navrhovateľ proti odporcovi 1/ späť návrh o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a žiadal konanie zastaviť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.

2 vety prvej O.s.p. tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania v
sume 2.914,13 eur.
Proti tomuto uzneseniu, v časti o náhrade trov konania, podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote
navrhovatelia 1/ a 2/, žiadali uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a žiadnemu
z účastníkov náhradu trov konania nepriznať. Namietali, že odporca 1/ nemá nárok na náhradu trov
konania, pretože trovy neboli vyvolané konkurzným konaním z dôvodu, že správca konkurznej podstaty

nebo vlastníkom predmetných nehnuteľností v deň vyhlásenia konkurzu dňa 01.02.1996. Návrhom na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sa domáhali svojho zákonného vlastníckeho práva , ktorého bolizbavení v rozpore so zákonom až po vyhlásení konkurzu, kedy už ŽELSTAV A-Z s.r.o. Štefánkova č.
15 Bratislava neexistoval, existoval iba ŽELSTAV A-Z s.r.o. Štefánikova č. 15 Bratislava v konkurze,
zastúpený JUDr. Jánom Javorčíkom - správcom konkurznej podstaty. Vzhľadom na to bol nehnuteľný

majetok po vyhlásení konkurzu dňa 01.02.1996 prepísaný na ŽELSTAV A-Z s.r.o. Štefánikova 15
Bratislava v rozpore so zákonom, pretože takto označený vlastník na LV už neexistoval. Namietali,
že domáhať sa majetku od spoločníka v zmysle zmeny spoločenskej zmluvy a dodatku č. 1 a č. 3 sa
mohli iba spoločníci spoločnosti, a keďže správca konkurznej podstaty nie je spoločníkom spoločnosti
ŽELSTAV A-Z s.r.o., nemá právo domáhať sa majetku, ktorý je vo vlastníctve spoločníka. Uviedli,

že podľa LV č. 2295 zo dňa 17.07.1997 vlastníkom nehnuteľností bola Stavebno-obchodná firma A-Z
Hodonín, Měštanská 9, a to na základe právoplatnej Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 30.04.1992,
uzatvorenej medzi FFNM ČSFR ako predávajúcim a Stavebno-obchodnou firmou A-Z Hodonín,
Měšťanská 9, ako kupujúcim. Navrhovateľka 2/ sa stala spoluvlastníčkou celého nadobudnutého
majetku v zmysel § 143 Obč. zákonníka, pretože v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy bola manželkou
navrhovateľa. Ďalej namietali, že odporca 1/ ako správca konkurznej podstaty, nemá nárok na náhradu

trov konania, lebo je odmeňovaný z výnosov speňaženej konkurznej podstaty. Spory zavinené po
vyhlásení konkurzu si musí teda hradiť sám z odmeny, ktorú mu priznal súd v zmysle § 8 ods. 3 a § 29
ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb., resp. § 43 zák.č. 7/2005 Z.z. Ďalej namietali, že v danom prípade sú dané
aj dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ v zmysle § 150
O.s.p. z dôvodu, že vlastníctvo na ŽELSTAV A-Z s.r.o., Štefánikova č. 15, Bratislava, bolo prepísané na

základe protestu okresného prokurátora, ktorému správny orgán vyhovel napriek tomu, že vlastníctvo
navrhovateľov bolo zapísané na základe zmluvy o predaji časti podniku, ktorú nebolo možné takýmto
spôsobom zrušiť. Uviedli, že sú dôchodcovia so spoločným príjmom cca 1.100,- eur a žijú na hranici
priemerného dôchodku.
Odporca 1/ v svojom vyjadrení navrhol uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a

priznať mu aj trovy odvolacieho konania v sume 863,14 eur. Uviedol, že navrhovateľ 1/ sprivatizoval časť
podniku Železničné staviteľstvo š.p., zo svojho nezaplatil nič a úver na zaplatenie kúpnej ceny v sume
cca 455 mil. Sk poskytla Slovenská sporiteľňa a.s., ktorý úver bol schválený a dlžníkom sa stal ŽELSTAV
A-Z spol. s r.o. Bratislava (úpadca) a neskôr tento úver prešiel na Konsolidačnú banku, štátny peňažný
ústav Bratislava. Podľa jeho názoru možno mať dôvodné pochybnosti o platnosti uzatvorenej zmluvy

o predaji časti podniku, uzatvorenej dňa 29.05.1992 medzi Federálnym fondom národného majetku
ČSFR a kupujúcim označeným ako Stavebno-obchodná firma A-Z, Gorkého 9, Hodonín, zastúpená
riaditeľom C.. B.. N. Ď., od ktorej navrhovateľ 1/ odvodzuje nadobudnutie vlastníckeho práva, keď v
zmluve je ako kupujúci označený subjekt, ktorý nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti. Uviedol, že
zmluvou o budúcej zmluve zo dňa 07.07.1992, rozhodnutím generálneho riaditeľa ŽELSTAV B.. Ď. č.

1/12 zo dňa 01.12.1992, ktorým deklaroval vznik spoločnosti ŽELSTAV ku dňu 23.07.1992 a zmenou
spoločenskej zmluvy o založení spoločnosti ŽELSTAV zo dňa 23.11.1992, vniesol pod názvom C.. B..
N. Ď. - Stavebno-obchodná firma A-Z, ako nepeňažný vklad časť podniku Železničné staviteľstvo š.p. v
rozsahu ako tento nadobudol na základe zmluvy o predaji časti podniku, uzavretej medzi Federálnym
fondom národného majetku ČSFR a stavebno-obchodnou firmou A-Z Hodonín dňa 30.04.1992, s

výnimkou lodenice Senec a rekreačné stredisko Stará Lesná. Vnesený majetok nemal mať vplyv na
zvýšenie základného imania spoločnosti a dňom registrácie štátnym notárstvom zmena spoločenskej
zmluvy nadobudla právoplatnosť a stala sa právne účinnou. K tvrdeniam navrhovateľov, že vnesením
predmetných nehnuteľností do spoločnosti ŽELSTAV A-Z spol. s r.o. neprešlo na túto spoločnosť
vlastnícke právo k tomuto majetku, poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24.09.2003 sp.zn.

6Obo 62/03, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 09.12.2002 č.k. 81Cb 80/97,
ktorým bola zamietnutá žaloba navrhovateľa 1/ o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Podľa jeho
názoru nemožno riešiť otázku, či predmetná nehnuteľnosť patrila v čase uzavretia kúpnej zmluvy do
konkurznej podstaty, keď táto otázka bola právoplatne vyriešená uvedenými rozsudkami. Ďalej namietal,
že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, a to vzhľadom na

zamietnutie vylučovacej žaloby, v dôsledku čoho je správca konkurznej podstaty povinný postupovať
v konkurze v zmysle zákona o konkurze, a teda vychádzať z toho, že predmetné veci tvoria podstatu
úpadcu a podstatu speňažovať. Namietal, že navrhovatelia nepreukázali, prečo by sa aj správca
konkurznej podstaty nemohol dať zastúpiť advokátom, dôvody ich odvolania sú irelevantné a domáhajú
sa neexistujúceho práva.

Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti je vecne správne.Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
nahradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa "jeho výsledku", ak bolo konanie zastavené, a len výnimočne možno aj v takomto
prípade uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného
konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v ktorom ustanovení sa premieta zásada náhrady trov vzniknutých
zbytočne - zavineným konaním niektorého z účastníkov, a to podľa vety prvej - tomu, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené, ktoré zavinenie súd skúma len z hľadiska procesného výsledku a podľa
vety druhej - odporcovi, ak sa pre jeho správanie vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, t.j. veta
druhá vyžaduje splnenie jednak dôvodne podaného návrhu a jednak správanie (konanie) odporcu, v
dôsledku ktorého sa stal návrh po jeho podaní bezdôvodný. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje
len procesne, teda nie je rozhodujúce, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu návrhu nedošlo,
ale podstatné je to, či odporca splnil to, čoho sa navrhovateľ domáhal a len v dôsledku tohto plnenia

navrhovateľ zobral návrh späť.
Ak súd zastavuje konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené.
Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje z hľadiska procesného, tzn. podľa procesného výsledku.
Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom náhradu

trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie práva.
Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania
odporcovi (R 49/1993).
Podľa § 150 ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania

celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada
trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník
konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Použitieuvedenéhoustanoveniazákonamusízodpovedaťosobitnýmokolnostiamkonkrétnehoprípadu,
musí mať výnimočný charakter a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona a k dosiahnutiu

spravodlivosti pre účastníkov konania, zároveň má za cieľ motivovať účastníka k tomu, aby čo najskôr
predkladal súdu rozhodujúce skutočnosti a dôkazy v záujme efektívneho, plynulého a hospodárneho
priebehu konania. Ide o výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za
zavinenie. Jeho aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody osobitného zreteľa opodstatňujúce

nepriznanie náhrady trov konania celkom alebo sčasti. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach
danej veci (charakter konkrétneho konania alebo konkrétnej procesnej situácie účastníkov), ako aj v
okolnostiach na strane účastníka konania.
Pri okolnostiach na strane účastníka je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery u všetkých účastníkov konania. Treba tiež

zohľadniť okolnosti, ktoré viedli k uplatnenému nároku, ako aj prihliadnuť na postoj účastníkov v konaní;
neúspech účastníka konania však sám o sebe nemôže byť dôvodom hodným osobitného zreteľa.
Okolnosti konkrétneho prípadu treba zvažovať nielen na strane toho, v ktorého prospech sa má uvedené
ustanovenie použiť, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nemá byť priznaný aj so zreteľom
na to, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu,

aj keď mal v konaní úspech (dopad na majetkové pomery oprávneného účastníka).
V prejednávanej veci sa navrhovatelia domáhali proti odporcom 1/ a 2/ určenia, že kúpna zmluva,
uzavretá dňa 30.06.1998 medzi predávajúcim ŽELSTAV A-Z s. r.o., zast. správcom konkurznej podstaty
C.. C. C. a kupujúcim Železničné staviteľstvo spol. s r.o. je neplatná, a vypratania nehnuteľnosti,
špecifikovanej v petite návrhu. Na pojednávaní dňa 26.06.2007 navrhovatelia zobali späť návrh na

začatie konania proti odporcovi 1/ v časti uloženia povinnosti vypratať nehnuteľnosť bez uvedenia
dôvodu a na pojednávaní dňa 02.12.2008 navrhovatelia zobrali späť návrh proti odprocovi 1/ v časti
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, taktiež bez uvedenia dôvodov. Navrhovatelia späťvzatie návrhu
proti odporcovi 1/ neodôvodnili a ani nebolo zistené žiadne konkrétne konanie odporcu 1/, ku ktorému
by došlo po podaní návrhu na začatie konania, a ktoré by bolo dôvodom späťvzatia návrhu podaného

navrhovateľmi 1/ a 2/ proti odporcovi 1/. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že z
procesného hľadiska navrhovatelia späťvzatím návrhu proti odporcovi 1/ zavinili, že konanie sa muselo
zastaviť proti odporcovi 1/ a navrhovateľom vznikla povinnosť v zmysle § 146 ods. 2 vetyprvej O.s.p. zaplatiť odporcovi 1/ náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s účelným bránením
práva.
V odvolaní navrhovatelia nedôvodne namietali, že správca konkurznej podstaty úpadcu v rámci svojej

funkcie nemá nárok na náhradu trov konania, pretože neboli vyvolané konkurzným konaním. V návrhu
na začatie konania ako odporcu 1/ uviedli správcu konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z s.r.o.,
vzhľadom na to, že na uvedenú spoločnosť v čase podania návrhu na začatie konania už bol vyhlásený
konkurz, a preto na základe vymedzenia účastníkov konania na strane odporcu navrhovateľmi v ich
návrhu bol správca konkurznej podstaty úpadcu ŽELSTAV A-Z s.r.o. účastníkom konania, ktorý je

oprávnený v zmysle § 24 a § 25 ods. 1 O.s.p. dať sa v konaní zastupovať advokátom a má nárok
na náhradu trov, ktoré mu týmto právnym zastúpením vznikli, keďže navrhovatelia späťvzatím návrhu
na začatie konania proti nemu z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania účastníkov občianskeho súdneho konania nemožno prihliadať ani na priznanie
odmeny správcovi konkurznej podstaty v zmysle zákona č. 328/91 Zb., resp. zákona č. 7/2005 Z.z.,
keď na túto odmenu má správca konkurznej podstaty právo z titulu výkonu funkcie správcu konkurznej

podstaty a priznanie tejto odmeny nesúvisí s týmto konaním, v ktorom vznikli odporcovi v 1/ trovy
právneho zastúpenia.
Odvolací súd v prejednávanej veci nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
nepriznanie náhrady trov konania odporcovi 1/ podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď za takéto dôvody
nemožno považovať osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľov, na ktoré poukázali vo

svojom odvolaní, a to vzhľadom na to, že je potrebné prihliadnuť aj na majetkové pomery odporcu 1/,
na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz.
Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď priznal odporcovi 1/ náhradu trov konania, ktoré mu
priznal aj v správnej výške, avšak nesprávne túto povinnosť vo výroku napadnutého uznesenia uložil
navrhovateľovi, keď táto povinnosť vznikla navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220
O.s.p. zmenil tak, ako je vo výroku uvedené.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a
odporcovi 1/, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní
vznikli právnym zastúpením za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu) po 359,32 eur spolu

s náhradou 19% DPH v sume 68,27 eur a s paušálnou náhradou nákladov v sume 6,95 eur podľa § 10
ods. 1, § 14 ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v zmysle vyúčtovania trov
právneho zástupcu odporcu 1/ vo vyjadrení k odvolaniu.
Napadnutým uznesením zo dňa 14.08.2014 č.k. 10C 130/2001-639 súd prvého stupňa nepriznal
navrhovateľovi 1/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. s

odôvodnením, že navrhovateľ 1/ písomným podaním zo dňa 18.07.2014 požiadal o oslobodenie od
platenia súdneho poplatku za podané dovolanie a priložil aj vyplnené tlačivo týkajúce sa jeho finančných,
majetkových a rodinných pomerov, z ktorého mal za preukázané, že navrhovateľ 1/ je poberateľom
starobného dôchodku v celkovej výške 12.057,- Kč, t.j. 439,51 eur, celkové jeho mesačné náklady
predstavujú sumu 3.400,- Kč, t.j. 123,93 eur, bez stravy, ošatenia a výdavkov na záujmové činnosti, na

ktoré zostáva navrhovateľovi 1/ každý mesiac zostatok v sume 315,58 eur. Výška súdneho poplatku v
sume 398,- eur síce prevyšuje zostatok mesačného prímu navrhovateľa 1/ po odpočítaní nevyhnutných
nákladov, avšak poukázal na to, že ide o jednorazovú platbu a v prípade potreby si navrhovateľ
môže zobrať pôžičku, alebo úver, prípadne požičať od blízkej osoby, keďže nemá žiadne úvery ani
pôžičky, ktoré by splácal. Z výpisu z listu vlastníctva č. 2757 zistil, že navrhovateľ 1/ je vlastníkom

parc.č. XXXX/XX o výmere XXX G., parc.č. XXXX/XXX o výmere XX G., parc.č. XXXX/X o výmere
XX G. v kat.úz. Modra, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa sú nepredajné, avšak žiadnymi relevantnými
dôkazmi navrhovateľ 1/ toto tvrdenie nepreukázal. Ďalej zistil, že navrhovateľ je vlastníkom motorového
vozidla ŠPZ: R. XXX M., ktoré užíva ako občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou. Pokiaľ
navrhovateľ uviedol, že má zdravotné problémy a užíva lieky, uviedol, že navrhovateľ 1/ nepredložil

žiadne doklady týkajúce sa týchto skutočností, napr. potvrdenia od lekára, kópie vystavených receptov
na lieky, prepúšťacie lekárske správy a pod. Konštatoval, že nebolo preukázané, že navrhovateľ 1/
je sociálne slabou osobou, ktorá vlastní majetok len nepatrnej hodnoty, resp. ide o osobu, ktorá by
nemalažiadenpríjemadospelkzáveru,žepreukázanépomerynavrhovateľa1/neodôvodňujúpriznanie
oslobodenia od súdneho poplatku celkom alebo sčasti.

Proti touto uzneseniu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ 1/, žiadal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a priznať mu oslobodenie od súdneho poplatku. Uviedol, že podľa
§ 80 písm. b/ O.s.p. súd riešil otázku vypratania - vydania nehnuteľnosti v zmysle jeho zmeneného
návrhu a otázku nadobudnutia vlastníctva bol povinný riešiť z úradnej povinnosti, čo má za následok,že nemožno platiť súdny poplatok za to, čo súd musí riešiť zo zákona sám. Namietal, že súdny
poplatok je vyrubený nesprávne a nesprávne určil súd prvého stupňa výšku súdneho poplatku za
dovolanie v sume 398,- eur. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa, že na zaplatenie súdneho

poplatku si môže zobrať pôžičku alebo úver a poukázal na to, že je vo veku viac ako 72 rokov, a teda
žiadny peňažný ústav mu nepožičia a okrem toho požičať si finančné prostriedky len preto, aby zaplatil
súdne poplatky za bránenie svojho práva, keď mu bol majetok nezákonne odcudzený, považuje za
nespravodlivé. Ďalej uviedol, že ohľadne nehnuteľností, ktoré vlastní, a na ktoré poukázal súd prvého
stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, je vedený súdny spor na Okresnom súde Pezinok pod

č.k. 4C/633/2008 a nie je pravdivé tvrdenie súdu prvého stupňa, že je vlastníkom motorového vozidla
ŠPZ: R. XXX M., ktoré využíva ako občan so zmenenou zdravotnou schopnosťou a predložil osvedčenie
o evidencii motorového vozidla. Ďalej poukázal na to, že z jeho strany nejde o svojvoľné alebo zrejmé
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, nemá disponibilné finančné prostriedky na platenie
súdnych poplatkov, pretože poberajúci dôchodok sotva stačí na krytie liečenia a úhradu liekov po
troch prekonaných infarktoch, operácie chrbtice a dvoch operáciách hrubého čreva. Poukázal aj na

nesmierne dlhé konanie a bezdôvodné prieťahy, v dôsledku čoho sa jeho finančná situácia z dôvodu
nepredvídaných okolností zmenila.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne.
Obsahom práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, je umožniť každému bez rozdielu reálny prístup
k súdu, čomu korešponduje povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na súdnu ochranu
zabezpečujú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V rámci garantovaného práva na
súdnu ochranu sa realizuje aj právo na prístup k súdu, ktoré však nie je absolútne, keď jeho obmedzenie
je dané legitímnym cieľom, ktorý štát sleduje v súvislosti s poplatkovou povinnosťou účastníkov konania

ako podmienkou prejednania návrhu. Na druhej strane však štát prostredníctvom inštitútu oslobodenia
od súdnych poplatkov zabezpečuje určitej kategórii osôb prístup k súdu aj bez zaplatenia súdnych
poplatkov, za súčasného splnenia vyššie uvedených zákonných predpokladov. Z tohto hľadiska je preto
potrebné pri rozhodovaní zabezpečiť spravodlivú a primeranú rovnováhu medzi záujmom štátu na
vyberaní súdnych poplatkov a záujmom žiadateľa domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou.

Právo na spravodlivý súdny proces však nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s
jeho skutkovými a právnymi názormi, navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo
účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Z
uvedeného možno vyvodiť, že právo na spravodlivý súdny proces neobsahuje ani právo na vyhovenie
procesnému návrhu účastníka na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a teda mu nezaručuje

ani bezvýhradné právo na bezplatné súdne konanie.
V zmysle ust. § 138 ods. 1 O.s.p. sú pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov rozhodujúce
jednak majetkové, zárobkové, rodinné, zdravotné, osobné pomery účastníka a tiež skutočnosť, či
zo strany účastníka domáhajúceho sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, nejde buď o
svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva, pričom obidva predpoklady musia

byť súčasne naplnené. Úlohou súdu pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov je
vyhodnotiť celkové pomery žiadateľa aj vzhľadom na povahu a výšku uplatňovaného nároku, ktorý je
predmetomkonania,azktoréhojeodvodenásamotnávýškasúdnehopoplatku. Nazákladeskutočností,
týkajúcich sa pomerov účastníka, je potrebné posúdiť, či z nich vyplývajúca nepriaznivá situácia vznikla
subjektívnym zavinením žiadateľa alebo je objektívne daná okolnosťami existujúcimi nezávisle od jeho

vôle, na čo sa prihliadne aj pri rozhodovaní. Napokon súd zhodnotí všetky relevantné zistenia z hľadiska
opodstatnenosti záveru, či úhradou súdneho poplatku vo vyrubenej výške dôjde k takému závažnému
zásahu do majetkovej sféry žiadateľa, že by mu privodila stav hmotnej núdze a znemožnila by mu tak
efektívne sa v konaní svojich ohrozených či porušených práv a právom chránených záujmov domáhať.
Pri rozhodovaní vychádza súd v každej konkrétnej veci zo skutkového stavu veci zisteného a

existujúceho v čase rozhodovania, t.j. zo zistených osobných, rodinných, majetkových a zárobkových
pomerov účastníka - žiadateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov a prihliadne aj na výšku súdneho
poplatku.
Súd prvého stupňa v súlade s ust. § 138 ods. 1 a 2 O.s.p. dôsledne zisťoval pomery na strane
navrhovateľa 1/ a správne vyhodnotil ním zistené skutočnosti, týkajúce sa majetkových, zárobkových a

osobných pomerov navrhovateľa 1/, keď dospel k právnemu záveru, že tieto nezakladajú dôvody pre
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to aj vzhľadom na výšku súdneho poplatku za dovolanie,
ktorú uviedol v sume 398,- eur. Navrhovateľ 1/ namieta nesprávnosť výšky súdneho poplatku určenej
súdom prvého stupňa, avšak v rámci rozhodovania o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov podľa§ 138 ods. 1 a 2 O.s.p. nemôže odvolací súd preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia, ktorým súd
prvého stupňa vyrubil súdny poplatok za dovolanie, ale potrebné je vychádzať zo skutočnosti, že ide o
jednorazovú platbu, ktorá nie je mimoriadne vysoká a potrebné je prihliadnuť aj na to, že navrhovateľ

1/ má pravidelný mesačný príjem v sume 439,51 eur, z ktorej je možné, aj keď v minimálnej výške,
občas odložiť určitú čiastku ako úspory za účelom pokrytia prípadných mimoriadnych výdavkov, alebo
má navrhovateľ 1/ možnosť požiadať o povolenie splátok súdneho poplatku. Samotná skutočnosť, že
navrhovateľ 1/ je dôchodcom vo veku XX rokov a osobou ťažko zdravotne postihnutou neznamená,
že sa nachádza v tak nepriaznivej finančnej situácii, ktorá by odôvodňovala oslobodenie od súdnych

poplatkov, keď tieto skutočnosti treba vyhodnotiť z hľadiska celkových jeho zistených majetkových a
osobných pomerov, z ktorých nevyplýva, že by bol bez akéhokoľvek príjmu a odkázaný pre stav hmotnej
núdze na sociálne dávky a potrebné je prihliadnuť na to, že celkové jeho pomery nie sú celkom zjavne vo
vzájomnom hrubom nepomere s výškou súdneho poplatku a možno teda od navrhovateľa spravodlivo
požadovať úhradu súdneho poplatku s tým, že mu nebude odopretý reálny prístup k súdu a nebude tak
neprimerane obmedzený v možnosti efektívne sa domáhať ochrany svojich práv súdnou cestou.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.