Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/112/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317209750
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8317209750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanej C. F., nar. XX. X. XXXX, S. XXXX/XX, K., o zaplatenie 1639,20 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 15. 11. 2017 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie
sumy 1639,20 eur, úrok z omeškania 8% ročne zo sumy 1310,91 eur od 24. 6. 2017 do zaplatenia a

na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, uzavrel so žalovanou dňa 26. 2. 2008 Zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplní zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti boli upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná porušila

podmienky zmluvy tým, že úver nesplácala riadne a včas. Zmluvou o postúpení pohľadávok, uzavretej
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom dňa 23. 6. 2017, bola pohľadávka zo zmluvy o úvere
postúpená na žalobcu. Ku dňu postúpenia pohľadávky dlh žalovanej bol vyčíslený na sumu 1639,20
eur, ktorá pozostáva z istiny 1310,91 eur, úroku 166,75 eur, úroku z omeškania 80,54 eur a ostatného
príslušenstva 81 eur. Mimo sumy 1639,20 eur si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania
z istiny úveru a náhradu trov konania.

2. Výzvou zo dňa 23. 11. 2017 č.k. XCsp/XXX/XXXX-XX a urgenciou zo dňa 5. 3. 2018 č.k. XCsp/
XXX/XXXX-XX súd vyzval žalobcu, aby doplnil žalobu o skutkový stav. Z podanej žaloby vyplýva,
že na základe zmluvy zo dňa 26. 2. 2008 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné
prostriedky. Súdu bola predložená Zmluva o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby zo
dňa 26. 2. 2008, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov. Bod 4 obsahuje poskytnutie
povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach, nahradenie
zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k

účtu. Súdu bola predložená aj Zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa 15. 2. 2005, kde však konečná
splatnosť tohto úveru bola 14. 2. 2006, t.j. ešte pred uzatvorením Zmluvy zo dňa 26. 2. 2008. Preto je
potrebné doplniť skutkový stav, z ktorého by bolo zrejmé, vrátenie ktorého úveru sa žalobca domáhaa predložiť súdu zmluvu s náležitosťami v zmysle platných právnych predpisov, z ktorej by bola zrejmá
výška čerpaného úveru a podmienky poskytnutého úveru.

3. Dňa 15. 3. 2018 žalobca doplnil žalobu a uviedol, že postupca dňa 15. 2. 2005 uzatvoril so žalovanou
zmluvu o kontokorentnom úvere, predmetnom ktorej bolo poskytnutie úverového rámca vo výške
1062,21 eur (32 000,- Sk). Poukázal na bod III.1. Zmluvy s tým, že zmluva sa uzatvára na dobu určitú
jedného roka a poskytovanie kontokorentného úveru bolo pravidelne predlžované až ku dňu 26. 2.
2008, keď zmluvné strany uzatvorili postupca s žalovaným Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a

služieb pre Fyzické osoby predmetom ktorej bolo ako poskytnutie povoleného prečerpania po splnení
podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie Úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007 a nahradenie zmluvy,
predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru alebo povoleného prečerpania k Účtu.

Pôvodný veriteľ postúpil dňa 23.06.2017 na žalobcu vyššie uvedenú pohľadávku v celkovej výške

1639,20 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1310,91 eur, z riadneho úroku vo výške 166,75 eur, z
poplatkov vo výške 81 eur a z úroku z omeškania vo výške 80,54 eur.

Počas zmluvného vzťahu žalovaná vykonala debetné operácie v celkovej výške 91 919,40 eur (výber
kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu vo výške 89 118,93 eur + poplatky vo výške 842,02

eur + debetné úroky vo výške 1845,64 eur + zmluvné úroky z omeškania vo výške 87,16 eur + úrok z
omeškania zákonný vo výške 25,65 eur). Kreditné operácie predstavovali úhrady vo výške 90 280,19
eur. Rozdiel debetných a kreditných operácií predstavuje sumu 1639,20 eur, ktorá pozostáva z istiny
1310,91 eur, z poplatkov 81 eur, z riadneho úroku 166,75 eur a z úroku z omeškania 80,54 eur. Z úhrad
žalovanej bola na istinu započítaná suma 87 808,02 eur, na riadny úrok bola započítaná suma 1678,89

eur, na poplatky bola započítaná suma 761,02 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 32,27
eur.

Žalobca má za to, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky z ustanovenia §92 ods.
8 Zák. o bankách. Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku

voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bola právnym predchodcom žalobcu
vyzvaná na úhradu omeškaných splátok a to výpoveďou zmluvy zo dňa 24. 3. 2016 a výzvou zo
dňa 22. 3. 2017. Zároveň žalobca v konaní predložil aj oznámenie postupcu žalovanej o postúpení
pohľadávky spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej, pričom
relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu

legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník (žalovaná) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca zastáva názor, že v konaní bolo nesporne
preukázané, že pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,

ktoré mu ustanovenie §92 ods. 8 ZoB ukladá. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia
pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca zastáva názor, že ustanovenie §92 ods. 8 ZoB nemožno
spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto
ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia

ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali
platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie
povinnosti vyplývajúcej z §92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti

zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v §92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť
postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa §50 ods. 1 ZoB. V tejto súvislosti žalobca poukázal
na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č.
1/2015. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle §92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou

pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy opostúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
ust. §50 ods. 1 ZoB. V ďalšom si žalobca poukázal, že v súlade s prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok bola žalovaná ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 854 dní, teda súčet

všetkých omeškaní žalovanej so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií ust. §92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že omeškanie žalovanej
trvalo nepochybne viac ako rok, právny predchodca žalobcu by konal v súlade ust. §92 ods. 8 ZoB (a
teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal.
Ustanovenie §89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne

od ustanovení daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie
§92 ods. 8 predmetného zákona nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si
dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona. V zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach v bode 19.16., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy si zmluvnú strany
dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania, prípadne zaslaním
písomnej výzvy. Žalobca nesúhlasí s tým, že by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené

postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné ustanovenie je v súlade s ustanovením §524 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy
odchylne od predmetného zákona, pričom predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

4. Ďalšie podanie žalobca doručil súdu dňa 26. 7. 2018, v ktorom poukázal na ustanovenie §1 ods. 3
Zák. č. 258/2001 Z.z. v spojení s ustanovením §3 ods. 6 citovaného zákona. Má za to, že žalovaná bola
informovaná o všetkých podmienkach, uvedených v §3 ods. 6, pretože tieto sú uvedené v zmluve, ktorú
žalovaná vlastnoručne podpísala a vo VOP, o ktorých vyhlásila, že sa s nimi oboznámila a súhlasí s nimi.
Keďže žalovaná uzatvorila zmluvu o kontokorentnom úvere, čím mohla čerpať a uhrádzať poskytnuté

finančné prostriedky v rámci výšky úverového rámca, nie je možné vypočítať RPMN.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o
sporožírovomúčte,zmluvamiovydaníapoužívaníbankovejplatobnejkarty,zmluvouoposkytnutíbalíka
produktov a služieb pre fyzické osoby, dodatkami k zmluve o bežnom účte, zmluvou o kontokorentnom

úvere, obchodnými podmienkami pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty SLSP a.s.,
osobitnými obchodnými podmienkami SLSP a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby,
všeobecnými obchodnými podmienkami, výpoveďou zmluvy a vyhlásením mimoriadnej splatnosti,
zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohami, oznámením o postúpení pohľadávok + poštovým
hárkom, výzvami k úhrade, pokusom o zmier, platobnou históriou žalovanej, oboznámil sa s písomnými

vyjadreniami žalobcu a na pojednávaní vypočul zástupcu žalobcu a zistil tento skutkový stav.

6. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava, IČO: 00
151 653 a žalovaná uzatvorili dňa 10. 5. 2001 Zmluvu o sporožírovom účte a dňa 24. 5. 2001 uzatvorili
Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty a to dňa 24. 5. 2001.

7. Dňa 15. 2. 2005 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4,
Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľ a žalovaná ako dlžník, uzatvorili Zmluvu o kontokorentnom úvere.
Na základe tejto zmluvy žalovanej bola poskytnutá výška úverového rámca 106221 eur (32 000 Sk) pri
premenlivej úrokovej sadzbe 10,35% ročne, pri splatnosti úrokov mesačne k poslednému dňu v mesiaci,

pri konečnej splatnosti úveru 14. 2. 2006 a poplatku za poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca
splatnýpripodpisetejtozmluvy.Poplatokzasprávuúverubol0,20%zvýškyúverovéhorámcamesačne.

V zmysle čl. III bodu 1. Zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo
dňa podpísania zmluvy zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje o dobu jedného roka,

ak Dlžník neoznámi Veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy
(pôvodnej alebo predĺženej), že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do
dosiahnutia 65. roku veku Dlžníka.

8. Dňa 26. 2. 2008 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto

4, Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalovaná uzatvorili Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie bankových produktov v kombinácii balíka
EXTRA PLUS, t.j. vedenie/zmena bežného účtu, poskytnutie elektronických služieb k účtu, vydanie
platobnej karty a poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodnýchpodmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom účinných od 1. 7. 2007, resp. nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie
kontokorentného úveru.

9. Taktiež právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava,
IČO: 00 151 653 a žalovaná uzatvorili k zmluve o bežnom účte boli uzatvorené Dodatky a to zo dňa 15.
2. 2005, 12. 5. 2010 a Zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 11. 6. 2009.

10. Zmluvné podmienky medzi účastníkmi zmluvného vzťahu mali byť dohodnuté v Obchodných
podmienkach pre vydávanie a používanie bankovej platobnej karty SLSP a.s., v Osobitných obchodných
podmienkach SLSP a.s. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby a vo Všeobecných obchodných
podmienkach, ktoré však neboli podpísané žalovanou.

Podľa čl. 7.6.1. písm. a), a) Všeobecných obchodných podmienok, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek

zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo ak je klient v omeškaní so
splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10dní, banka je oprávnená vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný
splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti.

Podľa bodu 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je
oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo
súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj
bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie,
voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne

s predchádzajúcim písomným súhlasom Banky.

11. Listom zo dňa 24. 3. 2016 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., oznámil žalovanej,
že vypovedá Zmluvu, na základe ktorej banka žalovanej poskytla povolené prečerpanie k účtu. Banka
týmto listom zároveň vyhlasuje mimoriadnu splatnosť tohto povoleného prečerpania. K tomuto listu však

súdu nebol predložený žiaden doklad ani o odoslaní zásielky a ani o doručení adresátovi.

12.SpoločnosťSlovenskásporiteľňa,a.s.,Suchémýto4,Bratislava,IČO:00151653vystavilalistzodňa
22. 3. 2017, v ktorom poukázala na to, že banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky z dôvodu
omeškania žalovanej so splácaním. Banka žalovanej oznámila, že splatná a nezaplatená pohľadávka

banky ku dňu 21. 3. 2017 je vo výške 1620,52 eur. Ak dlžná suma nebude uhradená, banka je oprávnená
postúpiť pohľadávku banky tretej osobe. List žalovaná neprezvala v odbernej lehote.

13. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/L. zo dňa 23. 6. 2017 a prílohami k tejto zmluve,
právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653,

postúpila svoju pohľadávku voči žalovaným zo zmluvy o úvere, na žalobcu. Uvedenú skutočnosť právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanej listom zo dňa 30. 6. 2017, ku ktorému pripojil poštový hárok.

Podľa Prílohy č. 1 k uvedenej zmluve o postúpení pohľadávok, dlh žalovanej ku dňu postúpenia
pohľadávkypredstavujesumu1639,20eur,ktorápozostávazistiny1310,91eur,úroku166,75eur,úroku

z omeškania 80,54 eur a poplatkov 81 eur.

14. Listom zo dňa 11. 4. 2017 žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 1838,16 eur
najneskôr do 21. 7. 2017.

Pokusom o zmier zo dňa 10. 10. 2017 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do
17. 10. 2017 a to vo výške 1658,77 eur.

15.Právnyzástupcažalobcunapojednávanítrvalnapodanejžalobevcelomrozsahuažiadalrozhodnúť
rozsudkom pre zmeškanie, keďže žalovaná sa nevyjadrila vo veci.

Na pojednávaní súd dopytoval zástupcu žalobcu, aby sa žalobca preukázal výzvou, ktorou pôvodný
veriteľ, teda SLSP, vyzval žalovanú ako svoju dlžníčku na zaplatenie dlhu pred zosplatnením dlhu, ku
ktorému došlo dňa 24. 3. 2016, pričom súdu bola predložená až výzva z 22. 3. 2017, resp. či žalobcadisponujeinouvýzvounežktorúpredložilaktorájez22.3.2017,leboktejtovýzvedošlorokpovyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaná ako dlžníčka banky mala byť vyzvaná na splatenie dlhu pred
vyhlásením mimoriadnej splatnosti. Právny zástupca žalobcu uviedol, že inou výzvou, než ktorú súdu

predložil, žalobca nedisponuje. Ale ak by aj žalobca vyzval pôvodného veriteľa SLSP, nebola by mu
žiadna iná výzva doručená, než tá, ktorú súdu predložil. Žalobca je si vedomý toho, že výzvu, ktorú súdu
predložil zaslal pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a. s. až 22.3.2017, to znamená rok po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní sa nevedel vyjadriť, či žalovaná suma predstavuje dlh zo
zmluvy o kontokorentnom úvere z 15. 2. 2005 alebo zo zmluvy z 26. 2. 2008, ktorou mala byť pôvodná
zmluva nahradená. Odkázal na vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 27. 7. 2018. Iný prednes k
tejto veci nebude robiť a ani nemala žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

Žalobca považuje svoj nárok za dostatočne odôvodnený a opodstatnený a to predložením všetkých

listinných dôkazov. Zároveň má za to, že preukázal aj svoju aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore.
Keďže žalovaná nijakým spôsobom uplatnený nárok žalobcu nerozporovala, žalobca žiada, aby súd
podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože už nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie.

16. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že podanú žalobu je potrebné zamietnuť prioritne

pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

17. Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí
(§476), zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy

o prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení
akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom
účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).

Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka

zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej
sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Ako vyplýva z ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške

ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia
zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia §503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia §504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a
požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o

spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia §2 písm. a) a b) Zák. č. 250/2007 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre
osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim
1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby,

2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej
pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny,
3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.

Podľa článku 2 písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k obchodom, podnikaniu alebo povolaniu.

Podľa článku 2 písm. c) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú

osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Podľa článku 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách zo dňa 5.4.1993, členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne

opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.12.1994. Bezodkladne o
tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy uzatvorené po 31.12.1994.

Podľa ustanovenia §879g Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1. 4. 2004, týmto zákonom sa
preberajú právne akty Európskych spoločenstiev uvedené v prílohe, kde okrem iných aktov, je uvedená

aj Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Keďže citovanú smernicu Slovenská republika prebrala do svojho právneho poriadku s účinnosťou od
1. 4. 2004, súd posúdil úverovú zmluvu a podmienky dojednania zmluvy aj podľa tejto smernice.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1, 2 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľaustanovenia§3ods.6citovanéhozákona,priúverochformoupovolenéhoprečerpaniapeňažných

prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3)
alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase
uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Podľa ustanovenia §4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

18. V danej veci súd mal dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu,
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníčkou bola uzatvorená dňa 26. 2. 2008 Zmluva o poskytnutí balíka produktov a
služieb, ktorej predmetom bolo mimo iného aj poskytnutie povoleného prečerpania. Uvedená Zmluva
zo dňa 26. 2. 2008 nahradila Zmluvu zo dňa 15. 2. 2005, ktorej predmetom bolo poskytnutie

kontokorentného úveru, čo vyplýva z písomného podania doručeného súdu žalobcom. Preto súd ustálil,
že žalobca požaduje žalovanú sumu v tomto konaní na základy Zmluvy zo dňa 26. 2. 2008, čo vyplýva
aj zo žaloby žalobcu.

19. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo Zmluvy o

poskytnutíbalíkaproduktovaslužiebprefyzickéosoby,ktorábolauzavretá26.2.2008,tedazaúčinnosti
Občianskeho zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na uvedenýprávny vzťah je ďalej potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase
uzavretia úverovej zmluvy.

V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovanej v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným

číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek
zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,

došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi jej účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia
povoleného prečerpania 26. 2. 2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý

z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z ustanovenia §458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia

vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žiada priznať plnenie zo zmluvy
o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, ktorú žalovaná pôvodne uzatvorila so
SLSP, pričom išlo o zmluvu podľa §708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. §269 ods. 2

Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb účtu.

Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré malo byť zmluve
dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod I.4. Zmluvy).

22. Svojím charakterom ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. ustanovení Občianskeho
zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi,
ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Podľa zmluvy, banka poskytne
klientovipovolenéprečerpanieažposplneníkritériístanovenýchbankou.Takétodojednaniepovoleného
prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle §497 a nasl. ustanovení Obchodného

zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na §39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité
(§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Zo zmluvy nevyplýva dohoda jej účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie
povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne

dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich
poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle §53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože
všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez
naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.

Predmetná zmluva z 26. 2. 2008 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou právnym
predchodcom žalobcu, v ktorej sú ním naformulované stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaná
ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.

23. Súd je teda toho názoru, že uzavretím zmluvy zo dňa 26. 2. 2008, nedošlo k platnému uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa §4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného
úroku a ďalšie náležitosti podľa §4 zákona 258/2001 Z.z.. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v
zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme,

obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu
takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli
zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného
účtu žalovanej, je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej
súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu

Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11. 3. 2014, ako aj v napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 8. 9. 2014 sp. zn. 7C/103/2014.

Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a
zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu,
nemôže veriteľ ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné
úroky. Veriteľovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 ods. 1, 2
a § 457 Občianskeho zákonníka.

V konaní však súd mal za preukázané zo žalobcom predloženého prehľadu transakcií na účte, ako aj z
vyjadrenia žalobcu, že žalovaná vykonala debetné operácie na účte titulom výberu kartou, platba kartou
a odchádzajúce platby v celkovej výške 89 118,93 eur a kreditné operácie titulom úhrad vykonala vo
výške 90 280,19 eur, t.j. viac ako čerpala. Na strane žalovanej tak nevzniklo bezdôvodné obohatenie a

z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

24. Avšak žalobe žalobcu by nebolo možné vyhovieť aj v prípade, ak by na strane žalovanej vzniklo
bezdôvodné obohatenie a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.

Podľa listinných dôkazov, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23. 6. 2017, spoločnosť Slovenská
sporiteľňa a.s. Bratislava, mala postúpiť svoju pohľadávku zo spornej Zmluvy na spoločnosť postupníka
- na žalobcu.

25. Podľa ustanovenia §524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ustanovenia §524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká
najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani
pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.Vo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého
fyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ
ide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme

hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na
strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca svoje nároky
voči žalovanej odvodzuje zo zmluvy, ktorú táto uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s., teda bankou

poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal
žalobca získať postúpením. Preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový
stav opodstatňuje záver, že postúpenie je voči dlžníkovi platné a účinné.

Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho
konania(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

26. Zákonná úprava postúpenia pohľadávky bankou alebo pobočkou zahraničnej banky (ďalej len

„banka“ ) je obsiahnutá v zákone č. 483/2001 Z.z. o bankách o zmene a doplnení ďalších predpisov
(ďalej už len „zákon o bankách“) ako osobitná úprava (lex specialis) pred všeobecnou úpravou ( lex
generalis ) o postupovaní pohľadávok v § 524 až 530 Občianskeho zákonníka, a to nadobudnutia
účinnosti aktuálneho zákona o bankách od 01.januára 2002. Ustanovenie § 92 ods. 8 (pred 01. januárom
2009 ust. § 92 ods. 7) zákona o bankách upravuje zákonné predpoklady, ktoré musia byť splnené v

čase postúpenia pohľadávky. Zákonom o bankách sú - odchylne od všeobecných pravidiel o postúpení
pohľadávky v Občianskom zákonníku - sprísnené pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty.

Citované ustanovenie §92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky

pri ochrane bankového tajomstva, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou, ide teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávky (§524 a nasl.). Citované ustanovenie stanovuje podmienky, za ktorých môže
banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená,
že ak podmienky uvedené v tomto ustanovení splnené nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu

klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení §92
ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon je
absolútne neplatný podľa §39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
má súd povinnosť prihliadať ex offo.

Osobitná regulácia pravidiel pre postúpenie bankovej pohľadávky oproti všeobecnej právnej úprave
bolo uzákonené z dôvodu, aby sa umožnilo bankám ako krajné opatrenie proti chronickým neplatičom
dlhov použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou. Takéto postupovanie bánk voči ich klientom zákon o bankách doteraz výslovne
neupravoval, čo v praxi spôsobovalo vážne výkladové problémy pri riešení otázky, či by pri prípadom

postúpení pohľadávky banky voči jej klientovi došlo alebo nedošlo k porušeniu bankového tajomstva s
cieľom ochrany klientov bánk.

Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia
bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti

odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa.

Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa
takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho
úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučujú dobromyseľnosť

postupníka.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle §92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z., môže byť iba pohľadávka
alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky) a to za predpokladu predchádzajúcejpísomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky.

27. Súd poukazuje aj na závery zasadnutia občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove
konaného dňa 21. 3. 2017, v zmysle ktorých: Ustanovením §92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo
sprísnenie postúpenia césie bankovej sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý
poruší zmluvné podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s

ktorou dojednal finančnú službu (Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok
ešte pred postúpením pohľadávky ...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej
pohľadávky, písomná výzva, 90 dňová lehota, možnosť postúpiť bankovú pohľadávku iba na vybrané
subjekty neodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola ochrana
bankového tajomstva. Zákonom č. 299/2016 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2017 zákonodarca pristúpil k
ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach a to k zúženiu okruhu

subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu základného imania
u postupníka najmenej 500 000,- eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské
úvery do 10 000,- eur a pod) a ii. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne
opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek
z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky

v neprospech spotrebiteľa. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v
spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom
na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom
vylučujú dobromyseľnosť postupníka.

„Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska

kancelária Havel&Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/58/2016.“

28. Ak predpoklady podľa ustanovenia §92 ods. 8 Zákona o bankách nie sú splnené, pohľadávka banky
nie je postupiteľná a teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so

zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi stranami, ale aj navonok, voči dlžníkovi.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa
zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené

špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle §27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky
z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-

postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie §525 ods. 1
Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania, vznikol z bankového úveru, regulovaného

špeciálnou právnou úpravou zákonom o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť
v zmysle § 2 ods. 3 zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha
dohľadu národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú
činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takým povolením, na základe ktorého by mohol
vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaných fyzickým osobám bankami, teda bankovou

činnosťou. V uvedenom kontexte je potrebné vyhodnotiť aj zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej
z bankovej činnosti právneho predchodcu žalobcu ako neplatnú pre rozpor so zákonom. Z tohto dôvodu
ani samotné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu žalobcu.Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie

však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením §525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia
je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení
prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto

neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa
§526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v §525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle §526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol
oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

29. Vyššie citovaného ustanovenia §92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ukladá banke pred tým ako
postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých podmienok. Pre platné postúpenie pohľadávky
banky musia byť splnené kumulatívne všetky podmienky upravené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j.
spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle citovaného ustanovenia môže byť iba pohľadávka alebo jej
časť, ktoré sú už splatnými (dospelé pohľadávky), a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy

potom,čobolklientbankynepretržitedlhšieako90kalendárnychdnívomeškaní.Uvedenépredpoklady
sú zákonným predpokladom postúpenia pohľadávky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy (banky) pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti úveru a po tom, čo bol dlžník (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo preto v konaní preukázané. Podľa názoru
súdu, list zo dňa 22. 3. 2017, ktorým spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava,
IČO: 00 151 653, vyzývala žalovanú na úhradu dlhu až po zosplatnení úveru, nepostačuje.

30. Z už uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia (§39 Občianskeho zákonníka),
pričom postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť
a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného
postúpenia. Postupca, ktorému mala byť pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného
povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na

splneniejehozáväzkuaklientnapriektomuzostalvomeškanísosplatenímsvojhozáväzkuaspoň90dní.

Teda v prípade, ak by aj na strane žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, z dôvodu, že súd nemal v
tomto konaní preukázané, že by právny predchodca žalobcu splnil podmienky v súlade s ustanovením
§92 ods. 8 Zákona o bankách, t.j. že by žalovanú pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru a

pred postúpením písomne vyzval na plnenie dlhu a napriek tomu žalovaná zostala v omeškaní so
splatením svojho záväzku aspoň 90dní, čo by malo za následok neplatné postúpenie pohľadávky
a tým aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v danom konaní. Žalobca tak nedisponuje
dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, lebo zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatná, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu postúpená pohľadávka pozostávajúca

z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala, keďže žalobca nie je držiteľom bankového
povolenianaposkytovaniebankovýchúverov,tedaaninaichsprávu,ktorájesúčasťoubankovejčinnosti
poskytovania úverov, na ktorú je podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách potrebné bankové povolenie a
zároveň neboli naplnené zákonné predpoklady § 92 ods. 8 zákona o bankách na postúpenie pohľadávky
z banky na žalobcu (postupníka).

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p.. Súd žalobu žalobcu zamietol a teda
žalovaná bola v konaní úspešná v celom rozsahu. Preto jej patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanej preukázateľne v konaní žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto
súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej náhradu trov konania

nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.