Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. marec 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9Csp/172/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227762
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117227762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovenko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951, proti žalovanej K. F., O.. XX. XX. XXXX, C.
XX, XXX XX V. V., o zaplatenie 2 427,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 14. 08. 2017 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 2 427,14
Eur s 28 % úrokom od 07. 06. 2017 až do zaplatenia.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila.

3. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výpisom z účtu, zmluvou o bežnom účte, všeobecnými
obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výveskou úrokových sadzieb a zistil tento skutkový
stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu so žalovanou uzatvoril dňa 23. 04. 2007 zmluvu č. 1279916001, na základe

ktorej pre žalovanú zriadil a viedol účet. Zmluva sa spravovala aj znením obchodných podmienok banky
ako aj všeobecnými obchodnými podmienkami, s ktorými sa žalovaná pred podpisom zmluvy riadne
oboznámila, čo potvrdila svojím podpisom. V zmysle zmluvy bola žalovaná povinná uhrádzať poplatky
podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov za poskytovanie produktov a služieb. Bola povinná mať na účte
dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií v zmysle bodu
3.8 VOP. Porušením svojej zmluvnej povinnosti sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania, keď
svoj dlh nevyrovnala. Následne zatvoril jej účet, o čom ju informoval. Dňa 06. 06. 2017 vykonal účtovnú

transakciu a zistil debetný zostatok v žalovanej výške. Z týchto dôvodov v zmysle bodu 3.12 VOP žiadal
žalobe vyhovieť. Úrok pri nepovolenom prečerpaní bol stanovený v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami bodom 3.12 VOP a výveskou úrokových sadzieb vo výške 28 % ročne.

5. Žalovaná bola v konaní nečinná.

6. Z pripojenej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb bolo zistené, že

žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o zriadení účtu, ktorá obsahovala jej návrh na uzatvorenie
zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty a o povolenom prečerpaní. Zmluva bola podpísaná dňa 23.
04. 2007. V tej dobe označenie žalobcu bolo Dexia banka Slovensko a.s.Žalobca k žalobe pripojil aj všeobecné obchodné podmienky Dexia banky Slovensko platné od 01. 04.
2007, všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 08. 2017, sadzobník poplatkov účinný od 01. 08.
2018 a výpis z účtu žalovanej za obdobie od 02. 05. 2012 do 06. 06. 2017. Iné dôkazy nedoložil, na

pojednávanie sa nedostavil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil.

7. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy z titulu
tzv. nepovoleného prečerpania na účte, ktoré si vyčíslil ku dňu zatvorenia účtu 06. 06. 2017.

8. Z právneho hľadiska súd posúdil vzťah medzi stranami ako zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a
nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zároveň sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení §
52 a nasledujúcich O. z., keďže žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa a žalovaná
v postavení spotrebiteľky.

9. Súd posudzoval tzv. „nepovolené prečerpanie“, ktoré je základom tohto sporu. Zmluva o bežnom

účte bola uzatvorená v roku 2006, keď slovenský právny poriadok tento inštitút nepoznal. Od 11. júna
2010 definuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch inštitút „prekročenia“, ktorý v zmysle
§ 2 písm. f) predstavuje „automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi
disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa
alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania“. Tento zákon v § 18 upravuje informačné

povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi (o prekročení, jeho výške, úrokovej sadzbe a sankciách). V
prípade prekročenia ide o špecifickú formu spotrebiteľského úveru spočívajúcu vo faktickom poskytnutí
peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom účte. Tento zákon však náležitosti tejto zmluvy
neupravuje, obsahuje len jej definíciu a informačnú povinnosť veriteľa ako je uvedené vyššie. § 9 ods.
1 a 2 a § 10 ods. 1 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom

úvere formou povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č.
129/2010 a contrario). Tento zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (§ 27),
pričom pri úprave prekročenia bola transpozícia neúplná. Uvedená smernica v čl. 18 ods. 1 stanovuje,
že v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1

písm. e) smernice, teda úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej uplatňovanie, akýkoľvek index alebo
referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za ktorých sa môžu meniť. Smernica
tedajednoznačnevyžadujevprípadeprekročeniadohodustránoúrokuužvzmluveobežnomúčte.Hoci
nedošlo k jej riadnej transpozícii, vnútroštátny súd nemôže priamo aplikovať smernicu na horizontálne
vzťahy medzi súkromnoprávnymi subjektmi, musí však vykladať vnútroštátne právo eurokonformne,

teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva (k tomu rozhodnutie ESD vo veci
Marleasing, C-106/89).

10. Až zákon č. 129/2010 Z. z. definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci veriteľa spotrebiteľovi. Z toho vyplýva, že tento zákon nevytvára „zmluvu o
spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale vždy ide o zmluvu o úvere, pôžičke, prípadne iný
zmluvný typ upravený v O.z., Obch. z. alebo inom zákone, prípadne o inominátnu zmluvu s prvkami
niektorého z uvedených zmluvných typov. Tieto zákony obsahujú aj podstatné náležitosti týchto zmlúv,
bez ktorých nemôže byť konkrétna zmluva platne uzavretá. Náležitosti upravené zákonom č. 129/2010

Z. z. (§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1) sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale
len osobitnú sankciu spočívajúcu v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11). Preto i v prípade
prekročenia treba vo vnútroštátnej úprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah strán spravovaný,
prípadne určiť, že ide o tzv. „inominátnu“ zmluvu.

11. V zmysle uvedeného najviac korešponduje prekročeniu poskytnutých peňažných prostriedkov nad
rámec zostatku na bežnom účte úprava § 710 Obch. z. s odkazom na § 497 a nasl. Obch.z., t.j. úprava
zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 Obch.z. sú podstatnými
náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a záväzok dlžníka
vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia (ktoré predstavuje v zmysle

uvedeného z právneho hľadiska zmluvu o úvere) v rámci zmluvy o bežnom účte dojednané do akej
sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť peňažné prostriedky s
úrokom.Takdosiahneeurokonformnývýkladzákonasozachovanímzmysluaúčeluinštitútuprekročenia
stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie úroku z prekročenia lenna základe toho, že spotrebiteľovi prečerpanie fakticky umožní a úrokovú sadzbu si určí sám (vlastným
sadzobníkom a výveskou) a postačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval. Takýto výklad by bol
v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva ako je zmluvná voľnosť a rovnaké

postavenie subjektov.

12. Žalobca v konaní ani netvrdil a ani žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázal, že by došlo medzi
ním a žalovanou k riadnemu uzatvoreniu spotrebiteľského úveru vo forme prekročenia - povoleného
prečerpania s dojednanou úrokovou sadzbou 28 % ročne. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb obsahujúca zmluvu o zriadení účtu zo dňa 23. 04. 2007 ani neodkazuje
na všeobecné obchodné podmienky vydané v tej dobe a pripojené všeobecné obchodné podmienky s
účinné od 01. 04. 2007 neboli podpísané žalovanou.

13. V čase podpísania zmluvy o vedení účtu bol účinný zákon č. 258/2001 Z. z., ktorý v ustanovení § 4
ods. 1 upravujúcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyžadoval pre jej platnosť písomnú formu. V ods.

2 citovaného zákonného ustanovenia sú uvedené aj náležitosti zmluvy, okrem iného RPMN. V prípade
ich absencie sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

14. Súd ustálil, že nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere vo forme povoleného prečerpania
už z uvedených dôvodov.

Pokiaľ potom žalobca umožnil žalovanému na jeho účte čerpať prostriedky nad rámec jeho zostatku,
jedná sa na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu a žalobcovi
vznikol nárok len na vrátenie prečerpanej sumy a nie aj požadovaného úroku.
Tento v zmysle výpisov z účtu pripojených k žalobe predstavoval sumu 1 610,30 Eur.

15. Čo sa týka poplatkov za vedenie účtu, požadovaných v zmysle uzatvorenej zmluvy o bežnom účte, aj
táto zmluva v zmysle ustanovenia § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka vyžaduje pre platné uzatvorenie
písomnú formu.

16. Zmluva síce v bode VI. bod 4 odkazuje na sadzobník poplatkov Dexia banky Slovensko a. s. v

platnom znení, ale k žalobe žalobca pripojil sadzobník poplatkov platný od 01. 08. 2017.
Žalobca potom nepreukázal svoj nárok na zaplatenie požadovaných poplatkov v zmysle pripojených
výpisov z účtu za žalované obdobie spolu v sume 579,25 Eur.

17. Zvyšok požadovaný žalobcom v sume 237,59 Eur súd zamietol z dôvodu premlčania nároku vo

objektívnej 3 ročnej dobe podľa § 107/2 OZ.V zmysle ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007Z.z.,ktorýbolúčinnýajvčaserozhodovaniasúdu súd zúradnejpovinnostiktomutoprihliada.

18. Žalobca podal žalobu na súd dňa 14. 08. 2017, pričom sa domáhal plnenia za obdobie od 02. 05.
2012. U debetných zostatkov vyúčtovaných ku dňu 14. 08. 2014 bol jeho nárok premlčaný v trojročnej

premlčacej lehote v zmysle ustanovenia § 107odst.2 O. z. Ku dňu 14. 08. 2014 predstavoval podľa
výpisovzúčtudebetnýzostatok-995,14Eurvrátanezaúčtovanýchpoplatkovaúrokov.Potomtodátume
neboli zo strany žalovanej realizované žiadne výbery ani platby.

19. Žalovaná bola v konaní úspešná. Náhradu trov si neuplatnila. Z týchto dôvodov súd o nej rozhodol

v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis sprílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).