Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/73/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819010313
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819010313.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa
Janíka a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanému L. T., nar. XX.XX.XXXX v Z. nad V., trvale
bytom mesto Z. nad V., prechodne bytom Z. nad V., S. XX/XX, okres Z. nad V., t. č. na slobode, pre
trestný čin prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona,
prejednal na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 30. júla 2020 odvolanie obžalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2020 pod sp. zn. 1T/58/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku s a odvolanie obžalovaného L. T. z a m i e
t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 30. marca 2020 pod sp. zn. 1T/58/2019, na podklade
podanej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 30. apríla 2019 pod č. k. 1Pv

64/19/3307-11 bol obžalovaný L. T., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného z trestného činu prečinu
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom
základe, že

i napriek tomu, že mu bol rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/44/2017 z 30. mája 2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť v ten istý deň, uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá

všetkého druhu na dobu 5 rokov, dňa 10. januára 2019 v čase asi o 23.13 hodine viedol v Prievidzi
po Mliekarenskej ulici, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo značky AUDI A4, evidenčné číslo ZH-
XXX BT.

Za tento trestný čin bol odsúdený obžalovaný L. T. nasledovne:

Podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona, § 42 odsek 1 Tr. zákona, § 38 odsek 4 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr.
zákona, § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť)
mesiacov n e p o d m i e n e č n e.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Tr. zákona súd z r u š i l výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4T/70/2019 zo dňa 20. novembra 2019 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. januára 2020 po sp. zn. 5To/153/2019 a súčasne zrušil
aj všetky rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po jeho vyhlásení na
hlavnom pojednávaní napadol odvolaním proti výroku o uloženom treste obžalovaný L. T.. V písomnom
odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že uložený súhrnný trest odňatia slobody

považuje za neprimerane prísny a nespravodlivý. Obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že v
dotknutom rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/153/2019 zo dňa 20. januára 2020,
ku ktorému sa ukladal súhrnný trest, mu bol uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 16 mesiacov, ktorý je možné v jeho prípade považovať za dostatočný a preto navrhol, aby
odvolací Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek 1 písm. e), odsek 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý

rozsudok vo výrokoch o uloženom súhrnnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu
a aby sám podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku a § 44 Tr. zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza sa do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu k
písomnému odôvodneniu odvolania obžalovaného nevyjadril.

Verejné zasadnutie pred odvolacím krajským súdom bolo dňa 30. júla 2020 vykonané za splnenia
všetkých procesných podmienok podľa § 293 odsek 5 Tr. poriadku aj napriek neúčasti obžalovaného
a teda v jeho neprítomnosti, keď obžalovaný bol o termíne nariadeného procesného úkonu riadne a
včas upovedomený, so zachovaním zákonnej lehoty na prípravu, pričom svoju neúčasť dostatočne

neospravedlnil a teda ani nepožiadal o odročenie verejného zasadnutia z relevantného dôvodu, keď boli
súčasne splnené ďalšie zákonné podmienky pre konanie v jeho neprítomnosti.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu v rámci konečného návrhu
uviedol, že navrhuje odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu poukázal
na písomné odôvodnenie odvolania a navrhol rozhodnúť tak, ako bolo uvedené v písomnom odôvodnení
odvolania.

Odvolací Krajský súd v Trenčíne na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo
predložené dňa 09. júla 2020, na verejnom zasadnutí dňa 30. júla 2020 postupom podľa § 317 odseku 1
Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť len obžalovaným napadnutých výrokov o uloženom
súhrnnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu, proti ktorým obžalovaný podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že

odvolanie obžalovaného L. T., ktoré aj napriek tomu, že bolo podané oprávnenou osobou a včas, nie
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku /v danom prípade pre zásadný spôsob porušenia práva
na obhajobu podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia/.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo správne zisteného
skutkového stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, teda výroku o vine, ktorý nebol
napadnutý odvolaním a ktorého správnosť krajský súd ani nemohol preskúmavať z dôvodu, že okresný
súd na hlavnom pojednávaní právoplatne prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny /podľa § 257
odsek 1 písm. b) Tr. poriadku/ v zmysle § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku, postupoval v súlade

so zákonom pri ukladaní trestnoprávnych sankcií obžalovanému L. T., t. j. pri určení druhu a výmery
trestu, teda pri treste odňatia slobody ako aj spôsobu určenia jeho výkonu. V prvom rade je potrebné
uviesť, že okresný súd správne dospel k záveru o nevyhnutnosti ukladať obžalovanému súhrnný trest
odňatia slobody vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu právoplatnému odsúdeniu Okresným súdom Žiar
nad Hronom pod sp. zn. 4T/70/2019, vzhľadom na splnenie zákonných podmienok uvedených v § 42

Tr. zákona a ďalej podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, keďže všetky
zbiehajúce sa trestné činy, spáchané hoci vo viacčinnom súbehu, sú však iba prečinmi. Pri správnom
postupe teda okresný súd mal vo výrokovej časti uviesť aj ustanovenie § 41 odsek 1 Tr. zákona.
Tento nedostatok má však iba formálny charakter a neznamená chybu, ktorá
má zásadný vplyv na správnosť uloženia trestu obžalovanému v posudzovanom prípade a nutnosť

ju naprávať. Okresný súd tiež správne dospel k záveru o tom, že zbiehajúce trestné činy sú totožné,
so základnou sadzbou trestu odňatia slobody uvedenou v osobitnej časti Trestného zákona od 0 do
2-och rokov. Okresný súd síce pochybil pri identifikácii poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď
obžalovanému nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, keďže obžalovanýurobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. zákona, ktoré okresný
súd ajprávoplatneprijal,čojeplnevsúladesužustálenousúdnoupraxouaajvzmysleplatnejjudikatúry
a príslušného stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Správne ale obžalovanému

na druhej strane priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, keďže
obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti priznával už v prípravnom konaní vrátane uveriteľnej ním
prejavenej ľútosti a na druhej strane rovnako správne pričítal obžalovanému existujúce dve priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písm. h), písm. m) Tr. zákona, t. j. spáchanie viacerých trestných
činov a skutočnosť, že bol doposiaľ opakovane súdne trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť. Aj keď

vzhľadom na uvedené, kedy pri vyrovnanom počte poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa nejaví
napadnutý výrok o uloženom treste obžalovanému správnym, aj aplikáciou ustanovenia § 38 odsek 4
Tr. zákona, keďže u obžalovaného nepriznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zákona
prevažovali priťažujúce okolnosti, čo malo za následok zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby o 1/3
na 8 mesiacov, v konečnom dôsledku však obžalovanému ukladaný súhrnný trest odňatia slobody v
posudzovanom prípade by nemohol byť i tak miernejší než vo výmere 16 mesiacov, čím krajským súdom

konštatované pochybenia majú opäť iba „formálny“ charakter bez toho, že by mali zásadný vplyv na
správnosť rozhodnutia okresného súdu v napadnutých výrokoch. Ani krajský súd tak, ako to správne
okresný súd urobil, keď obžalovanému napokon vymeral súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov, teda o 2 mesiace prísnejší, než mu bol uložený v dotknutom rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici, nepovažoval za nielen nezákonný, ale ani za neprimeraný tak, ako na

to nedôvodne obžalovaný poukazoval v odôvodnení odvolania. Krajský súd uvádza, že v posudzovanom
prípade neboli splnené zákonné podmienky pre upustenie od uloženia súhrnného trestu obžalovanému
podľa § 44 Tr. zákona tak, ako sa domáhal obžalovaný, s poukazom na jeho osobu a doterajší jeho život,
veľké množstvo odsúdení (20) za spáchanie rôznej trestnej činnosti aj totožnej ako v posudzovanom
prípade, čo vedie k nepochybnému záveru o tom, že u obžalovaného stále nie je možné dosiahnuť

adekvátny stupeň nápravy tak, aby na slobode opätovne nepáchal trestnú činnosť. Potom okresný súd
správne a zákonne uložil obžalovanému primeraný trest odňatia slobody za uvedeného a popísaného
stavu vo výmere 18 mesiacov nepodmienečne, pretože v dotknutej trestnej veci Okresného súdu Žiar
nad Hronom, sp. zn. 4T/70/2019 mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody. Správne bolo
následne aj okresným súdom zaradenie obžalovaného L. T. na výkon uloženého súhrnného trestu

odňatia slobody podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, pretože bol evidentne v ostatných desiatich rokoch pred spáchaním posudzovanej
trestnej činnosti vo výkone trestu odňatia slobody, bez relevantných skutočností odôvodňujúcich iné či
už miernejšie alebo prísnejšie zaradenie podľa § 48 odsek 4 Tr. zákona. Krajský súd uvádza, že takto
uložený súhrnný trest, vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného, konštatovanú správne už okresným

súdom v napadnutom rozsudku sa skôr javí ako ešte pomerne miernym, pričom prísnejší trest by už
nebolo možné ani obžalovanému uložiť, vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech
obžalovaného. Uložený súhrnný trest odňatia slobody obžalovanému, s určením jeho spôsobu výkonu
v napadnutom rozsudku okresného súdu, je trestom konformným s očakávaným účelom trestu podľa
§ 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona a vyjadruje aj v dostatočnej miere morálne odsúdenie konania

obžalovaného v posudzovanom prípade spoločnosťou. Správnym a zákonným je aj výrok podľa § 42
odsek 2 Tr. zákona v napadnutom rozsudku.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový okresný súd
rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto

odvolanie obžalovaného L. T. ako nedôvodné, podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť prípustná.