Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/130/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714203440
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3714203440.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcov: 1/ S. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. D., I. XXXX/XX-XX, 2/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, 3/ U. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. č. XX, 4/ K. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N. č. XX, 5/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., H.
XXXX/XXX, 6/ H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., W. XXXX/XX-X, 7/ S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
T., P. č. XXXX, 8/ Q. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, 9/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX,
XX/ N.. O. U., nar. 23.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, XX/ N.. K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX,
XX/ J. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. nad D., bytom X. apríla . XXX/XX, XX/ C. J., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. č. XXX, XX/ T. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, XX/ W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
nad C., A. XXX, právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. K. D., advokát, so sídlom D., C. XX,
P. O. D. XXX, proti odporcovi: W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XXX, právne zastúpený advokátkou
JUDr. O. I., so sídlom U., O. W. XX, o určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 25.
novembra 2015, č.k. 3C/66/2014-229, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v trovách konania p o

t v r d z u j e .

II. Žalobcovia majú voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie v časti vyhovel žalobe a určil, že poručiteľ S. C. bol ku
dňu svojej smrti XX.X.XXXX podielovým spoluvlastníkom parc. P. č. XXXX/X a P. č. XXXX v k.ú. N., a to
v podiele 1/16. Vo zvyšku pripadajúcom na ďalší spoluvlastnícky podiel žalobu zamietol a žalovaného
zaviazal k náhrade trov konania v prospech žalobcov. Vyhovujúce rozhodnutie súd odôvodnil zistením,
že predmetné pozemky vznikli z pôvodnej komasačnej parcely č. XXXX zapísanej na komasačnom

hárku XXXXX, a to v podiele 1/16 aj na poručiteľa. V dedičskom konaní po poručiteľovi tento podiel
prejednaný nebol. Súčasne nebolo preukázané, že by za života poručiteľa došlo k reálnej deľbe
predmetnýchpozemkovapreukázanýnebolaniinýdôvod,prektorýbyporučiteľnebolkudňusvojesmrti
spoluvlastníkom predmetných pozemkov. Preto súd prvej inštancie žalobe v uvedenej časti vyhovel.
Námietky žalobcu týkajúce sa okolností, ktoré nastali po smrti poručiteľa (vydržanie) súd nepovažoval za
významné z hľadiska predmetu sporu, pretože požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa
a neskorší vývoj veci naň preto nemá vplyv. Ohľadom iného spoluvlastníckeho podielu na predmetných

nehnuteľnostiach (1/48), o ktorom žalobcovia tiež tvrdili, že patril v čase smrti poručiteľovi súd prvej
inštancie žalobu zamietol, pretože pri tomto podiele vlastnícke právo poručiteľa preukázané nemal. O
trovách konania rozhodol podľa vtedy platného § 142 ods. 2 OSP a čiastočne úspešným žalobcom
priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %.2. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a trovám konania podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť alebo rozhodnutie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný

namietal v prvom rade procesné pochybenia súdu prvej inštancie. Ohľadom pôvodného žalobcu 7/
došlo totiž uznesením zo dňa 28. 10. 2014 k zastaveniu konania pre úmrtie tohto účastníka pred
začatím konania. Následne však súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04. 12. 2014 pripustil, aby
do konania na strane žalobcov vstúpili ako právni nástupcovia nebohého žalobcu 7/ účastníci T. C.
a maloletý W. D.. Takýto postup bol nesprávny, pretože žalobca 7/ nikdy nebol účastníkom konania

a nástupníctvo v konaní je preto po ňom vylúčené. Žalovaný ďalej namietal nedostatok procesnej
spôsobilosti maloletého W. D. ako aj skutočnosť, že podanie žaloby za neho ako za maloletého nebolo
schválené súdom. Rovnako súdom nebola schválená zmluva, na základe ktorej maloletého zastupoval
advokát. Nedostatok procesnej spôsobilosti namietal žalovaný aj u žalobkyne 3 /, ktorá by podľa
dostupných informácii mala mať obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Vo vzťahu k meritórnemu
posúdeniu veci namietal žalovaný nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa vtedy platného

ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., pretože vyriešenie žalobou nastolenej otázky neznamená úplné
vyriešenie právnych vzťahov k zostatku pôvodnej parcely č. XXXX. Naopak výsledok sporu zakladá
predpoklad ďalších súdnych sporov. Žalovaný spochybnil, že novovzniknuté parcely XXXX/X a XXXX
sú vytvorené z pôvodnej parcely č. XXXX. Ďalej žalovaný namietal, že žalobný petit je nezrozumiteľný,
neurčitý a nejasný, pretože ku dňu smrti poručiteľa žalované parcely neexistovali a v rámci ROEP

došlo k faktickej zmene podielov jednotlivých spoluvlastníkov na zostatku parcely číslo XXXX. Žalovaný
poukázal aj na chyby v ROEP vyplývajúce z listu správy katastra Považská Bystrica zo dňa 12. 07. 2011.
Podľa žalovaného bolo významné že žaloba bola podaná až v roku 2014, teda po šestnástich rokoch
od vydania osvedčenia v roku 1998, pričom ani v rámci ROEP neboli vznesené námietky vlastníctva
žalovaného, respektíve jeho právneho predchodcu K. C.. Za významnú skutočnosť, ktorá zakladá

nesprávnosť napadnutého rozhodnutia považoval žalovaný reálnu deľbu predmetného pozemku, ku
ktorej došlo na základe užívania domu čo potvrdil aj svedok K. C.. Žalovaný poukázal na to že na
predmetnom pozemku prevádzkovala jeho matka v rokoch 1994 až 2001 obchod. Právni predchodcovia
žalobcov S. a aj O. C. uznávali za svojho života výlučné vlastníctvo žalovaného a jeho právneho
predchodcu a až po smrti O. sa dedičia začali neoprávnene a neúspešne súdiť so žalovaným. Ďalej

žalovaný uvádzal okolnosti, z ktorých dovodzoval reálnu deľbu predmetného pozemku, a to pred smrťou
poručiteľa na základe dohody súrodencov S., S. a F.. Otec žalovaného užíval reálne vydelený podiel ako
výlučný vlastník práve titulom dávnej reálnej deľby, ktorá nebola zapísaná do pozemkovej knihy. Reálnu
deľbu je potrebné logicky vyvodiť, a to v časoch pred smrťou poručiteľa pretože nebola spochybňovaná
ani v rámci ROEP a žaloba bola podaná a už 16 rokov po osvedčení vydržania právnym predchodcom

žalovaného. Právni predchodcovia žalobcov S. a O. C. za svojho života uznávali vlastníctvo žalovaného
a jeho právneho predchodcu, ktorý predmetné pozemky užívali v dobrej viere ako svoje výlučného
vlastníctvo. Reálnu deľbu potvrdila aj obec N.. Keďže súd prvej inštancie existenciu reálnej deľby pred
smrťou poručiteľa nezistil, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalovaný namietal výpovede svedkov z, ktorých súd prvej inštancie dohodil neexistenciu reálnej deľby

pred smrťou poručiteľa. Reálnu deľbu potvrdzuje aj fakt že právny predchodca žalobcov O. si dal
osvedčiť vlastníctvo k parcelám XXXX a XXXX vo väčšom rozsahu než bol jeho zákonný podiel. Súd
prvej inštancie pochybil keď nezohľadnil že vlastnícke právo žalovaného nadobudnuté na základe
osvedčenia o vydržaní podľa zák. č. 293/1992 Z.z. do nadobudnutia účinnosti novely č. 393/2000 Z.z.
nemožno spochybniť. V ďalšom obsahu odvolania sa žalovaný podrobne zaoberal vydržaním sporných

pozemkov jeho právnym predchodcom, a to práve na základe osvedčenia o vydržaní zo dňa 09. 04.
1998. Napokon žalovaný namietal nevykonanie dôkazov, a to znaleckého posudku na určenie výšky
spoluvlastníckych podielov ako aj na vytýčenie v pôvodnej parcely XXXX. Zopakoval že napadnuté
rozhodnutie nerieši celý predmet sporu, t. j. nárok žalobcov na celom zostatku pôvodnej parcely XXXX.
Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného nevysporiadal ani s námietkou zmeny podielov po ROEP ako

ani so zmenou výmery a vyčlenením ďalšej parcely. Žalobca opakovane poukázal na to, že ku dňu smrti
poručiteľa žalované parcely neexistovali a v konaní neboli vykonané dôkazy na stotožnenie pôvodnej
parcelysostavomkatastrapoROEP.Žalovanýmalzato,ževprospechjehovlastníckehoprávasvedčíaj
skutočnosť, že žalobcovia v predchádzajúcom konaní proti žalovanému žiadali aby bolo v ich prospech
zriadené vecné bremeno práva prechodu a prejazdov. Z toho vyplýva, že vlastnícke právo žalovaného

uznávali. Za nesprávne považoval žalovaný i rozhodnutie o trovách konania a namietal, že žalobcovia
podali už štvrtú žalobu a tieto celkom zjavne slúžia na svojvoľné uplatňovanie práva a javia sa ako
šikanózny výkon práva voči žalovanému. Uvedené predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré je dôvod priznať úspešným žalobcom náhradu trov konania.3. Žalobcovia vyjadrenie k odvolaniu nepodali.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že v konaní došlo k viacerým namietaným procesným

pochybeniam. Žiadne z nich však nemá dopad na vecnú správnosť rozhodnutia vo veci. Súd
prvej inštancie skutočne nesprávne pripustil vstup T. C. a maloletého W. D. do konania na miesto
dovtedajšieho žalobcu 7/, keďže ako správne uvádza žalovaný, žalobca 7/ nikdy nebol účastníkom
konania, pretože zomrel pred jeho začiatkom. Procesne správne malo byť v danom prípade rozhodnuté
o pristúpení menovaných. Jedná sa teda o formu rozhodnutia o účastníctve. Uvedené pochybenie však
nič nemení na skutočnosti, že od rozhodnutia súdu prvej inštancie o pripustení vstupu do konania boli

menovaní dedičia poručiteľa účastníkmi konania a boli nimi aj v čase rozhodnutia vo veci. Z hľadiska
ich riadnej účasti je najpodstatnejší ich súhlas s vystupovaním v spore. Nevyhnutná podmienka účasti
všetkých dedičov poručiteľa v konaní tak bola splnená, i keď sa T. C. a maloletý W. D.
stali účastníkmi konania na základe formálne nesprávneho procesného postupu súdu.

6. Obdobne pochybenie spočívajúce v absentujúcom súhlase súdu so žalobou maloletého W. D. nemalo
dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. I keď bol maloletý riadne zastúpený svojim
zákonným zástupcom, nie je podanie žaloby bežnou vecou, a v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka
(OZ) vyžadovalo schválenie súdu. Ani tu sa však nejedná o pochybenie s dopadom na správnosť
rozhodnutia vo veci. Vzhľadom na to, že v konaní o určenie vlastníctva poručiteľa ku dňu jeho smrti, je

účastníctvo všetkých dedičov v konaní nevyhnutnou podmienkou úspešnosti žaloby, bolo by dôsledkom
prípadného neschválenia podania žaloby maloletým iba to, že žalujúci dedičia by takéhoto dediča
označili ako účastníka na druhej strane sporu, teda ako žalovaného. Účasti v spore by sa tak maloletý
nevyhol a za tejto situácie sa podmienka schválenia žaloby maloletého z hľadiska prípustnosti konania o
nej javí ako nadbytočná. Obdobné platí aj v prípade žalobkyne 3/ obmedzenej v spôsobilosti na právne

úkony, inak riadne zastúpenej súdom ustanoveným opatrovníkom splnomocňujúcim v konaní advokáta.

7. Dôvodne nebol namietaný ani nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa vtedy platného
ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., (§ 137 písm. c) CSP), pokiaľ mal spočívať v absencii
úplného vyriešenia právnych vzťahov k zostatku pôvodnej parcely č. XXXX. Je zrejmé, že pôvodná

parcela č. XXXX predstavuje v súčasnosti viaceré parcely evidované v KN, ako to vyplýva z identifikácie
pozemkov OÚ N. D., katastrálneho odboru č. K2 XXX/XX zo dňa 04.08.2015. Každá
zo súčasných parciel tak predstavuje samostatný predmet právnych vzťahov, samostatnú nehnuteľnú
vec (§ 118 a § 119 OZ), čo umožňuje riešiť otázku právnych vzťahov k nim samostatne bez ohľadu na
zvyšné pozemky v minulosti tvoriace jednu pôvodnú parcelu č. XXXX. Nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení tak v uvedenej námietke žalovaného nespočíva.

8. Žalovaný nedôvodne namieta, že novovzniknuté sporné parcely XXXX/X a XXXX nie sú vytvorené
z pôvodnej parcely č. XXXX. Ich identita vyplýva z identifikácie pozemkov OÚ N. D., katastrálneho
odboru č. K2 XXX/XX zo dňa 04.08.2015. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemohlo byť na prekážku

ani to, že ku dňu smrti poručiteľa žalované parcely neexistovali. Ako pozemky, teda časti zemského
povrchu existovali, iba boli inak označené. V čase smrti poručiteľa ako parcela č. XXXX (jej časti), v
čase rozhodnutia súdu údajmi KN. Súd teda bez ohľadu na označenie rozhodoval o konkrétnej časti
zemského povrchu, ktorá len v priebehu času bola rozdielne označovaná, resp. evidovaná. Správne je
potom, pokiaľ žaloba, resp. súd vo svojom rozhodnutí označuje pozemkovú nehnuteľnosť aktuálnymi

údajmi, pod ktorými je evidovaná v príslušnej evidencii, toho času v KN, bez ohľadu na to, že rieši právne
vzťahu k nej k okamihu, kedy bola pozemková nehnuteľnosť evidovaná inak. Rozhodnutie súdu je totiž
podkladom zápisu právnych vzťahov k nehnuteľnosti v čase jeho vydania, preto musí zo súčasného
zápisu vychádzať a byť zápisu schopné.

9. Čo sa týka správnosti rozhodnutia vo veci, je odvolanie žalovaného založené na dvoch okruhoch
namietaných skutočností. Jednak sú to okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa (ROEP, vydržanie),
ku ktorým súd prvej inštancie prijal záver, že z hľadiska petitu žaloby určujúceho vlastníctvo ku dňu
smrti poručiteľa (28.07.1955) sú tieto okolnosti bez významu. Odvolací súd sa s týmto právnym záveromstotožňuje. Pre rozhodnutie o žalobe, ktorou sa žiada určiť vlastnícke právo ku dňu smrti poručiteľa
nemôžu byť významné okolnosti, ktoré nastali po smrti poručiteľa, pretože nemohli mať žiaden dopad
na jeho vlastníctvo. Určenie, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom veci totiž neznamená, že ním

v súčasnosti je automaticky jeho dedič. Po smrti poručiteľa môže dôjsť ku skutočnostiam, ktoré budú
svedčiť v prospech vlastníctva inej osoby a vylučovať vlastnícke právo dediča, typicky k vydržaniu.
Pre záver o existencii práva poručiteľa ku dňu jeho smrti sú však tieto skutočnosti bez významu a v
konaní o určení vlastníctva ku dňu smrti poručiteľa na ne nemožno prihliadať. Rovnaký záver vyplýva
z rozhodnutia NS ČR vo veci 22Cdo 1445/2004. Tvrdenia o vydržaní a dopadoch ROEP na danú vec

tak boli v konaní bez významu.

10. Čo s týka skutočností pred smrťou poručiteľa, takouto bola žalovaným namietaná reálna deľba.
Jej existencia by v prípade preukázania skutočne vylučovala možnosť určenia spoluvlastníckeho práva
poručiteľa k pozemku. Žalovaný v tomto smere namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej
inštancie. Tie sú však ťažiskovo založené na obsahu spisu o predchádzajúcom spore účastníkov, v

ktorom ako svedkovia vypovedali viaceré osoby znalé miestnych pomerov a tieto osoby uviedli: A.K.
vypovedala, že od detstva tu pozná pomery, keďže tu bývala, terajšia parcela XXXX sa odjakživa
využívala ako prístupová cesta, vždy bola považovaná za obecnú cestu, chodilo sa tadiaľ k domom
a mlynu. Svedkyňa A. Š. vypovedala, že je právnou nástupkyňou po pôvodnej spoluvlastníčke parc.
XXXX A. Š. Podiel svojej starej matky A. zdedila. Svedkyňa uviedla, že o žiadnej dohode medzi

podielovými spoluvlastníkmi nevie, nevie o tom ani z rozprávania svojej starej matky, že by sa niekedy
podieloví spoluvlastníci dohodli na reálnom vyčlenení parciel, ktoré sú teraz výlučne vedené na odporcu
v prospech jeho otca. Parcela XXXX sa odjakživa využívala všetkými spoluvlastníkmi ako prístupová
cesta k domom alebo mlynu, nikdy neslúžila len jednému. Nemala vedomosť ani o tom, či v minulosti
sa rušilo a vyporiadávalo podielové spoluvlastníctvo dohodou k parcele č. XXXX/X. Daný pozemok

nikto neužíval a je neudržiavaný. Svedok P. H. vypovedal, že je právnym nástupcom po pôvodnom
spoluvlastníkovi V. H., ktorý bol jeho starým otcom. Ani tento svedok nikdy nepočul a ani nevedel o
tom, že by sa bývalí spoluvlastníci niekedy dohodli na zrušení a vyporiadaní parcely XXXX a XXXX/X.
Nemá vedomosť o tom, že by sporná plocha bola reálne vyčlenená v prospech otca odporcu. Parcela
toho času číslo XXXX bola odjakživa využívaná ako prístupová cesta slúžiaca všetkým spoluvlastníkom.

Svedok J. H. uviedol, že od svojho starého otca V. H. nikdy nepočul a ani o tom nevie, že by sa
niekedy parcely toho času vedné na odporcu reálne vydeľovali na základe dohody medzi spoluvlastníkmi
pre nich. Plocha terajšej KNC XXXX odjakživa slúžila pre všetkých spoluvlastníkov ako prístupová
cesta a z toho dôvodu by nikdy nesúhlasili s vyčlenením v prospech jedného. Na parcele J. XXXX/
X sa nachádzajú zvyšky betónu z unimobunky, v ktorej podnikal právny predchodca odporcu, nikto z

podielovýchspoluvlastníkovmuvšaknatonedalsúhlas.SvedokM.Š.-otecžalovanéhouviedol,žepred
týmakosidalvprospechsebaosvedčiťparcelyXXXXaXXXX/X,nejednalspodielovýmispoluvlastníkmi
parcely XXXX a tiež nemali dohodu o tom, že sa to takto urobí. Nejednal s nimi preto, že na terajšej
parcele XXXX/X kedysi stál rodinný dom, ktorý patril právnemu predchodcovi svedka a žalobcu 1/, a
z toho si svedok odvodil právo, že má právo na túto časť parcely. Pokiaľ teda z uvedeného súd prvej

inštancie dovodil, že pred smrťou poručiteľa k reálnej deľbe nedošlo, nemožno jeho skutkovému zisteniu
nič vyčítať a toto zodpovedá vykonaným dôkazom. Na správnosti záveru o neexistencii reálnej deľby nič
nemení ani rozsah pozemkového vlastníctva, ktorého vydržanie si dali osvedčiť právni predchodcovia
strán sporu, pretože oproti uvedeným výpovediam sa jedná len o nepriame súvislosti, ktoré však môžu
mať základ aj v úplne iných skutočnostiach ako v reálnej deľbe. Rovnako potvrdenie obce nemá tak

priamu výpovednú hodnotu ako uvedené výpovede osôb žijúcich na danom mieste. Existenciu minulej
reálnej deľby nemožno dovodiť ani zo skutočnosti, že žalobcovia (časť z nich) žiadali v predchádzajúcom
súdnom konaní, zriadiť vecné bremeno práva prechodu a prejazdu cez sporné parcely v súčasnosti
vedené na žalovaného. Z uvedeného postupu žalobcov nemožno bez ďalšieho dovodiť ich vedomosť
o danosti práva žalovaného, pretože nimi zvolená forma riešenia prístupu k ich nehnuteľnostiam mohla

rovnako vychádzať aj zo snahy čo najefektívnejšie dosiahnuť požadovaný prístup k ich nehnuteľnostiam
pri súčasnej vedomosti o existencii spoluvlastníckeho práva ich právneho predchodcu .

11. Napokon odvolací súd nezistil pochybenie súdu prvej inštancie ani pri rozhodnutí o trovách konania.
Žaloby, ktorými sa žalobcovia pokúšali v minulosti dosiahnuť prístup k svojim nehnuteľnostiam nemožno

považovaťzasvojvoľnéašikanózne,pretožebolireakciounakomplikované,dlhodoboneriešenéprávne
a užívacie pomery na sporných pozemkoch. V takej situácii nie sú neobvyklé početnejšie pokusy o súdne
riešenie veci a nachádzanie riešenia až v priebehu samotných súdnych konaní. Žalovaným uvádzanédôvody hodné osobitného zreteľa preto neboli v danom prípade naplnené a aj rozhodnutie o trovách
konania bolo z hľadiska tohto odvolacieho dôvodu vecne správne.

12. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti správne a odvolací
súd ho preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu ( 100 % ). O výške trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie za podmienok stanovených v ust. § 419 až
§ 425 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.