Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. júl 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010344
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7819010344.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného Q. na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 15. júla 2020 v Rožňave,

r o z h o d o l :

Obžalovaný Q. nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom P., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby
a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach

j e v i n n ý,

že dňa 26.05.2019 v čase okolo 15:00 hod. v Rožňave, na verejnom priestranstve pred rodinným domom

na I. po predchádzajúcom verbálnom konflikte, po ktorom ho poškodený O. chcel udrieť, ale obžalovaný
sa uhol a on fyzicky napadol poškodeného tak, že ho jedenkrát udrel päsťou do tváre, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem, následne sa postavil a obžalovaný ho opäť jedenkrát udrel päsťou do tváre,
poškodený znovu spadol na zem a zostal ležať v bezvedomí, pričom obžalovaný poškodeného na zemi
najmenej dvakrát kopol do hlavy a dal mu najmenej dve facky, potom mu stiahol nohavice po kolená
a ťahal ho po zemi, pričom poškodený O. následkom toho konania obžalovaného utrpel otras mozgu,
pomliaždenie mozgu v oblasti čelovej obojstranne, rozštiepenie lebky v oblasti záhlavia, periokulárny

hematómobojstranneapovrchovéranyvoblastitváre,hrudníkaastehnavľavospredpokladanoudobou
liečenia šesť týždňov
a obžalovaný sa tohto konania dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu
Rožňava sp. zn. 3T/140/2017 zo dňa 19.12.2017, právoplatným dňa 07.02.2018, odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 30 mesiacov

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví a týmto činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že
napadol iného a čin spáchal, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 v znení zákona
č. 38/2019 Z.z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm.
e) citovaného Trestného zákona

a súd ho
o d s u d z u j e :Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38
ods. 2,4 Trestného zákona s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h)

Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§288ods.1TrestnéhoporiadkusúdpoškodenéhoO.,trvalebytomA.t.č.vovýkonetrestuodňatia
slobody v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach, zastúpeného
splnomocneným zástupcom JUDr. Q. a poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., Panónska
cesta 2, 850 05 Bratislava, IČO: XXXXXXXX, zastúpenú B., s nárokom na náhradu spôsobenej škody
odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov a znalcov ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi a obsahom spisového materiálu. Takto boli zistené nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný Q. C. vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Na svoju obhajobu zopakoval svoju výpoveď z prípravné
konania. Uviedol, že sa rozprával s N. ml., kde počas rozhovoru mu L. oznámil, že poškodený má
palicu, kričí, že ho dostane, že ho zabije a prechádzal okolo cintorína za ním smerom hore. Následne

mal k nemu dôjsť poškodený, ktorý na neho kričal a vyhrážal sa mu zbitím a zabitím. Potom ho chcel
udrieť, ale obžalovaný sa uhol a vzápätí udrel poškodeného do oblasti krku pravou rukou a päsťou, v
dôsledku čoho poškodený spadol na zem. Postavil sa, ale keďže chytil obžalovaného, tento v obave o
svojživotudrelopäťpoškodenéhojedenkrátdotváre.Vdôsledkuúderuspadolnazemaužsanezdvihol.
Zostal ležať a nehýbal sa, preto ho obžalovaný „šuchol“ nohou do tváre a to dvakrát, ale poškodený

spal a chrápal. Obžalovaný potom zavolal políciu. Dodal, že potom, ako „šuchol“ poškodeného nohou
ešte ho aj fackal, aby sa prebral, lebo chrápal. Poprel, že by poškodenému sťahoval nohavice. Na
doplňujúce otázky obžalovaný poukázal na narušené vzťahy s poškodením a to kvôli jeho bývalej družke
a spoločným deťom. Obžalovaný nevedel vysvetliť skutočnosť, prečo po získaní informácie, že sa ho
chystá poškodení napadnúť, ihneď neodišiel domov, alebo nevyhľadal pomoc. Poprel, že by mal v ruke

počas útoku nejaký predmet i keď v minulosti vlastnil teleskopický obušok, ale podľa jeho vyjadrenia ho
mal darovať neznámej osobe.

Svedok L. st. sa pôvodne vyjadroval k predchádzajúcim konfliktom poškodeného s obžalovaným, počas
ktorých však nedošlo k fyzickému napadnutiu. Poukázal na to, že menovaní sa neustále hádali, zvlášť

vtedy, keď mal poškodený vypité a to všetko preto, lebo poškodený nechcel povoliť stretnutia detí s
obžalovaným. V čase prejednávaného skutku na mieste činu nebol a prišiel tam len dodatočne, už keď
tam bola polícia, pričom poškodený ležal na zemi a obžalovaný tam už nebol.

Svedkyňa M. vypovedala, že počas varenia obeda videla, ako sa poškodený kľudne rozpráva s

obžalovaným a niečo si vysvetľujú. Vrátila sa do domu a potom niekto pribehol s tým, že sa budú
pravdepodobne biť a tiež, že obžalovaný udrel poškodeného. Keď vybehla vonku, poškodený ležal na
zemi, nevstával a mal stiahnuté tepláky po kolená. Svedkyňa na hlavom pojednávaní dodala, že počas
rozhovoru obžalovaný vysvetľoval nejaké SMS správy poškodenému. Po incidente šla svedkyňa zavolať
záchranku a na ležiaceho poškodeného vyliala vodu.

Svedkyňa Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala rozporuplne a vyhýbavo. Vypovedala, že nevidela
bitku, len videla, ako sa obžalovaný bránil, lebo ho poškodený chcel udrieť. Keďže bola vystresovaná,
utekala pre L. V prípravnom konaní svedkyňa vypovedala, že videla ako sa medzi sebou háda
obžalovaný a poškodený O., ktorý bol opitý. Následne videla len to, ako obžalovaný udrel do tváre

päsťou poškodeného, pričom mal obžalovaný niečo čierne na ruke. Vzápätí utiekla domov a keď savrátila, poškodený ležal na zemi a mal stiahnuté nohavice po kolená. Bolo jej povedané, že mu ich stiahol
obžalovaný. Svedkyňa svoje rozpory ani na výzvu nevedela dostatočne vysvetliť.

SvedokOG.navrhnutýobhajobouvypovedal,žebitkunevidelavonkuvyšielužlenvtedy,keďpoškodený
ležal na zemi. Potvrdil, že asi v šiestich až siedmych prípadoch bol svedkom incidentov poškodeného s
obžalovaným s tým, že poškodený žije s L. obžalovaný tam má deti a snaží sa chodiť za nimi. Nepočul,
že by sa obžalovaný bol poškodenému vyhrážal.

Svedok N. na hlavnom pojednávaní vypovedal rozporne vzhľadom na obsah jeho výpovede z
prípravného konania. Tieto rozpory vysvetlil tak, že pôvodne tak musel vypovedať, lebo sa zľakol z
dôvodu,že„hovoriliajnaneho“,žemalpoškodenéhozbiť.Rozporysatýkaliskutočnosti,ževprípravnom
konaníjasneuviedol,žeobžalovanýopakovaneudrelpoškodenéhopäsťoudotváre,vdôsledkudruhého
úderu poškodený spadol na zem a už sa nepostavil, potom obžalovaný mu dal asi dve facky po tvári a do
neho dvakrát kopol. Následne poškodeného ťahal za nohu alebo nohavice po zemi. V ďalšej výpovedi

upresnil, že ako poškodený ležal na zemi, tak mu obžalovaný dal niekoľko faciek po tvári a kopol ho
do tela („...tuším aj do hlavy...“). Oproti tomu na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že obžalovaný
poškodeného udrel len jedenkrát a keď spadol na zem, začal ho fackať po tvári, aby sa prebral. Nevidel
však, že by ho kopal i keď je možné, že ho kopol niekde do zadku, ale do hlavy nie. Nevidel ani to, že
by poškodenému sťahoval nohavice. Poškodený chcel obžalovaného udrieť smerom do tváre, ale bol

po vplyvom alkoholu, bol opitý a tackal sa zo strany na stranu. Nevie o tom, že by sa bol poškodený
vyhrážal obžalovanému. V čase príchodu poškodeného si na ňom nevšimol žiadne zranenia.

Po zabezpečení účasti poškodeného O., ktorý bol medzičasom umiestnený do výkon trestu odňatia
slobody v inej trestnej veci, bol tento k prejednávanému skutku vypočutý na hlavnom pojednávaní, kedy

v podstate potvrdil svoju výpoveď z prípravného konania. Dodal, že na celú udalosť sa dostatočne
nepamätá, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Zotrval však na tom, že ho obžalovaný mal udrieť po hlave
teleskopickou tyčou odzadu a pravdepodobne bol schovaný za stromom. K počtu úderov sa vyjadriť
nevedel. O železnej tyči sa dozvedel z rozhovoru so svedkyňami. K spôsobu akým padol na zem sa tiež
vyjadriť nevedel. Potvrdil, že ešte pred bitkou bol volaný na férovku, avšak pred bitkou sa obžalovanému

nevyhrážal a povedal mu len toľko, že sa ho nebojí a že si to môžu kedykoľvek rozdať. Popísal vzájomné
konflikty kvôli bývalej družke a deťom obžalovaného. O samotnom poranení sa poškodený vyjadroval
len na základe rozprávania svedkov, pretože domov sa vracal v podnapitom stave.

Svedkyňa V.a hlavnom pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní, ktorá bola adresná, presná

a zrozumiteľná, vypovedala rozporne a vyhýbavo. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevidela že by
sa obžalovaný s poškodeným bili a z domu, kde si pripravovala kávu počula len hádku. K rozporom sa
vyjadrovalavyhýbavo,následnedodala,žesabili,kedyobžalovanýudreldotvárepoškodenéhoapotom
ešte jedenkrát. Na ďalšie otázky už svedkyňa neodpovedala a mlčala. Z predchádzajúcej výpovede,
ktorá bola na hlavnom pojednávaní prečítaná však vyplýva, že z domu zreteľne počula krik a hádku a

videla, ako sa pod jej domom pri strome hádajú obžalovaný s poškodeným, ktorý žije s bývalou družkou
obžalovaného a hádali sa kvôli deťom. Počas hádky obžalovaný udrel päsťou poškodeného do tváre, v
dôsledku čoho spadol na zem. Postavil sa, potom sa naťahovali a obžalovaný opäť udrel poškodeného
do tváre, ktorý spadol na zem a zostal tam ležať. Poškodený bol v podnapitom stave. Na zemi ho ešte
obžalovaný udrel a to najmenej dvoma fackami do tváre a potom ho ešte aspoň dvakrát kopol do hlavy.

Následne mu stiahol nohavice po kolená a ťahal ho na zemi.

Svedkyňa L. vypovedala, že vzťah obžalovaného k ich spoločným deťom je dobrý a stará sa o nich, s
poškodeným vzťah ukončila. Potvrdila, že poškodený mal s obžalovaným neustále vzájomné konflikty
a navzájom sa aj vyhrážali. Jej vzťah s obžalovaným považuje za veľmi zlý. Oproti tomu vzťah s

poškodeným hodnotí ako úplne iný a aj keď ju psychicky netýral a nebol žiarlivý, mal tiež svoje chyby.

SvedokL.ml.potvrdilnahlavnompojednávanípravdivosťsvojejvýpovedezprípravnéhokonania,počas
ktorej uviedol, že keď prišiel poškodený, tento začal obžalovaného provokovať a nadával mu. Vzájomne
sa naťahovali a vtedy obžalovaný udrel poškodeného päsťou do tváre, v dôsledku čoho on spadol a

zostal ležať na zemi. Tu ho ďalej fackoval (s počtom asi troch faciek) a potom ho jedenkrát kopol silno
do úst a trikrát mu dupol po hlave v oblasti líca. Potom mu ešte stiahol dole nohavice a poškodeného
chcel stiahnuť dole z kopca. K samotnému kopnutiu a dupnutiu po hlave a intenzite svedok znázornil,
že obžalovaný jednoducho zdvihol nohu a jednoducho ňou dupol dole. Tesne pred bitkou poškodenýnaznačil úder smerom k hlave obžalovaného v časti vedľa čelovej oblasti. Tiež sa mu vyhrážal, že ho
hocikedy zabije, chytí a popichá. K rozporom vo vzťahu k detailom vyhrážok, ktoré pôvodne neuvádzal,
svedok na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď poškodený prišiel k obžalovanému, len mu nadával

škaredé veci na matku, avšak už dosť zabúda a je celkom možné, že to čo je napísané v zápisnici
z prípravného konania je všetko pravda. Na otázku obžalovaného, či sa on vyhrážal poškodenému,
svedok potvrdil, že áno a že sa mu vyhrážal ako prvý.

Svedok E. samotnú bitku nevidel. Keď vyšiel vonku, videl len poškodeného, ktorý ležal dobitý na zemi.

Žiadne bližšie detaily ku skutku uviesť nevedel.

Vo veci podal písomný znalecký posudok znalec MUDr. E., ktorý popísal rozsah poranení poškodeného
a predpokladaný mechanizmus ich vzniku. Na hlavnom pojednávaní znalec zotrval na záveroch tohto
znaleckého posudku a najmä na skutočnosti, že poškodený utrpel ťažké poranenia s dobou liečenia
viac ako 42 dní. Vznik najzávažnejších poranení súvisí s kombinovaným mechanizmom a to úderom na

tvár a pádom, konkrétne pádom na tvrdú podložku cesty, na ktorej sa poškodený nachádzal. Úder na
tvár vedený takou silou a takým mechanizmom, ako to v danom prípade bolo, spôsobil nekontrolovaný
a nekoordinovaný pád poškodeného na zem a následné poranenie mozgu. Vznik praskliny lebky
súvisí s úderom päsťou na tvár. Znalec sa priklonil k verzií, že kontakt obžalovaného s poškodeným
bol vedený čistými údermi päsťou, teda mäkkým, tupým predmetom. Prípadné kopance do hlavy sú

jedným z možných mechanizmov vzniku týchto poranení, avšak za súčasnej dôkaznej situácie sa
to jednoznačne rozlíšiť nedá. Nie je pravdepodobné, že by poškodený mal tieto poranenia predtým,
teda pred príchodom na miesto činu. Údery vedené na jeho tvár však boli pomerne silnej intenzity,
nakoľko vyvolali bezvedomie. Samotný ťažký stupeň opitosti zhoršuje koordináciu, reflexné deje a
spomaľuje reflexné obranné deje, prípadne úplne nefungujú. Pomliaždenie mozgového tkaniva, ktoré

bolo zistené CT vyšetrením vždy zanecháva nejaké trvalé následky, ktoré je však možné zhodnotiť až
po uplynutí určitého času, alebo ukončení liečby. Vplyv na trvalé následky však má aj skutočnosť, že
poškodený nedodržiaval liečebný režim a v krátkej dobe na 4. deň na vlastnú žiadosť z nemocnice
odišiel. Najťažším poranením, ktoré poškodený utrpel je pomliaždenie mozgu, ktorý je životne dôležitým
orgánom. Znalec nebral do úvahy v plnom slova zmysle konštatované dupnutie po hlave poškodeného

v oblasti tváre, pretože po príjme v nemocnici nebola žiadna zmienka o pomliaždení tvárovej časti
dotknutej oblasti. Z dostupných poznatkov teda znalec potvrdil, že najzávažnejšie poranenie s najväčšou
pravdepodobnosťouvzniklovdôsledkunekoordinovanéhopádupoprudkomúderepäsťouatozáhlavím
na tvrdú podložku. Takýto mechanizmus mohol spôsobiť následné bezvedomie.

Vo veci bol podaný aj písomný znalecký posudok MUDr. JQ. z odvetvia psychiatria, ktorá v znaleckom
posudku konštatovala, že nezistila žiadne okolnosti, ktoré by svedčili o tom, že by bol obžalovaný konal
v čase činu pod vplyvom duševnej choroby, alebo duševnej poruchy a jeho ovládacie a rozpoznávacie
schopnosti boli zachované. Vzhľadom na to, že MUDr. W. bola v podstate ošetrujúcou lekárkou
obžalovaného, súd vyhovel námietke obhajoby a do konania pribral novú znalkyňu MUDr. V. za účelom

podania nového znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie.

Znalkyňa MUDr. R. vypracovala písomný znalecký posudok, ktorého obsah súd oboznámil na hlavnom
pojednávaní. Takto bolo zistené, že obžalovaný je podľa dostupných záznamov psychiatricky liečebný
od roku 2011, potom čo bol zbitý. Následne v roku 2015 utrpel kraniocerebrálne poranenie s následným

neurochirurgickým zákrokom bez pokračujúcej psychiatrickej intervencie. Z dôvodu sťažností najmä
na nespavosť bol opakovane psychiatricky vyšetrení v roku 2017 a v nasledujúcich rokoch sa už o
psychiatrickúpomocneuchádzal.Konštatovanáúzkostnedepresívnaporuchaniejeduševnouporuchou
v najvlastnejšom slova zmysle, nemá za následok poruchu kontinuity myslenia a nevedie ku strate
kontaktu s realitou. Radí sa medzi afektívne poruchy, ktorých intenzita prejavov býva ovplyvnená

situačne a sezónne. Liečba týchto porúch môže byť úspešne ovplyvnená farmakoterapiou v kombinácií
so psychoterapiou a keďže u obžalovaného došlo v minulosti k zmierneniu príznakov do tej miery, že
táto liečba bola ukončená v roku 2017, v ďalšej liečbe sa nepokračovalo. V bežných životných situáciách
úzkostne depresívna porucha významný vplyv na konanie nemá a u obžalovaného ovplyvňovala najmä
jeho náladu, výkonnosť, spánok a pod.. V kritickej situácií v prípade strachu o život však úzkostný

človek skôr volí útek ako útok. Obžalovaný okolnosti skutku si pamätá a chronologicky ich správne v
čase umiestňuje a teda nekonal v afekte a to ani patickom ani komplikovanom. Žiadna iná porucha
u obžalovaného zistená vyšetrením nebola. Obžalovaný v čase činu vedel rozpoznať nebezpečnosťsvojho konania a jeho ovládacie schopnosti boli znížení mierou nepodstatnou. Chápe zmysel trestného
konania v plnom rozsahu.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom a po takto
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný čin tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžaloba kvalifikovala konanie obžalovaného ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.

2 písm. e) Trestného zákona, ale najmä aj ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného
zákona.

Podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona sa zločinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému úmyselne
spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona sa prečinu ublíženia na zdraví dopustí ten, kto inému
úmyselne ublíži na zdraví a týmto činom spôsobí ťažkú ujmu na zdraví.

Ako vyplýva zo znenia citovaného ustanovenia § 155 ods. 1 Trestného zákona, páchateľ koná v úmysle
poškodenému nielen ublížiť na zdraví, ale má v úmysle mu spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Záver v tomto

úmysle (spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví) je vo všeobecnosti možné vyvodiť napr. zo spôsobu konania
páchateľa a útočného predmetu, ktorý používa (napr. strelná alebo bodná zbraň, ťažké železo, betónová
kocka a podobne). V danom prípade však vykonaním dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané,
že by mal obžalovaný v úmysle takýto následok poškodenému spôsobiť. Je nepochybné, že ním vedený
útok proti poškodenému bol z časti vyprovokovaný samotným poškodeným, ktorý bol v opitom stave

a provokoval ho. Bola to jeho reakcia na správanie poškodeného avšak táto reakcia presiahla rámec
okolnosti, ktorá by mala za následok zníženie, alebo zánik jeho trestnej zodpovednosti. Predovšetkým
je nutné poukázať na to, že podľa výsledkov dokazovania mal obžalovaný s dostatočným predstihom
informáciu, že môže dôjsť ku konfliktu s poškodeným. Keďže preukázateľne neurobil nič preto, aby sa
tomuto konfliktu vyhol (útek, odchod domov, zabezpečenie pomoci, príp. dohováranie poškodenému),

nie je možné akceptovať jeho obranu, že v dôsledku závažného poranenia lebky z minulosti konal
v strachu o svoj život. Nie zanedbateľnou skutočnosťou je aj okolnosť, že poškodený bol značne v
podnapitom stave, mal nekoordinované pohyby a tackal sa zo strany na stranu, čo svedčí tiež o tom,
že z jeho strany vážna hrozba v skutočnosti hroziť nemohla. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného berúc do úvahy, že nekonal v rámci nutnej obrany, však súd prihliadol okrem výpovedí

svedkov, ktoré sú čo sa týka mechanizmu útoku nepresné, vyhýbavé a účelové, najmä na závery
znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Q. a na jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní. Práve kvôli
nejasnostiam a nepresvedčivým tvrdeniam ohľadne kopancov príp. dupnutiam na hlavu poškodeného
sa aj znalec priklonil k záveru, že najpravdepodobnejším mechanizmom spôsobenia najzávažnejšieho
poranenia bol náraz hlavy - temena poškodeného o tvrdú podložku v dôsledku nekoordinovaného pádu

po údere päsťou do oblasti tváre. Táto okolnosť v spojitosti s ďalšími dôkazmi preto s prihliadnutím aj
na zákonnú zásadu trestného konania „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného)
teda preukazuje, že obžalovaný síce konal v úmysle a s vedomím, že ubližuje poškodenému, keď ho
fyzicky napadol úderom päste do tváre a teda, že mu môže spôsobiť ublíženie na zdraví, avšak závažný
následok - ťažká ujma na zdraví vznikla ako nedbanlivostný následok, keď v dôsledku tohto úderu

poškodený padol temenom hlavy na zem. Nebolo preukázané ani to, bez akýchkoľvek pochýb, že by
obžalovaný v čase útoku mal v rukách nejaký predmet, ktorý by bol spôsobilý zapríčiniť tento ťažký
následok.

Na základe citovaných právnych úvah preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného oproti obžalobe

okrem prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona aj ako prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona. Čo sa týka prečinu výtržníctva, je
nepochybné že k útoku proti poškodenému (z ktorého strany už žiadny život alebo zdravie ohrozujúci
útok nehrozil) došlo na mieste verejnosti prístupnom a navyše obžalovaný bol za taký čin v posledných
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený vo výroku citovaným rozhodnutím. Preto súd z tohto prečinu

obžalovaného uznal vinným v súlade s obsahom obžaloby.

Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti
na ochrane života a zdravia, ako aj zásad občianskeho spolunažívania a verejného poriadku.Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. Posledný zamestnávateľ ho hodnotí
kladne, avšak pracovný pomer trval len 1 mesiac. Z výpisu z registra priestupkov vyplýva, že v

priebehu rokov 2014-2018 sa obžalovaný dopustil celkovo 28 priestupkov s prvkami násilia (aj táto
okolnosť preukazuje skutočnosť, že človek, ktorý sa bojí o svoj život kvôli vážnemu poraneniu hlavy
sa nespráva takýmto spôsobom). Obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný pre rôznu trestnú
činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, zo dňa 09.02.2018, kedy v konaní
o prečine podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona bolo upustené od uloženia súhrnného

trestu. V tomto rozhodnutí sa cituje odsúdenie trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 19.12.2017,
kedy mu pre prečiny podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a § 364 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s
podmienečnýmodkladomvýkonunaskúšobnúdobuvtrvaní30mesiacov,akoajochrannépsychiatrické
liečenie ambulantnou formou (zo správy psychiatrického oddelenia NsP sv. Barbory Rožňava, zo dňa
26.04.2019 vyplýva, že sa navrhuje ukončenie ochrannej liečby, pretože návštevy na ambulancií splnili

liečebný psychiatrický účel - čo preukazuje, že obžalovaný následne po krátkej dobe nekonal v stave
psychiatrických ťažkostí).

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v súlade so zákonnými ustanoveniam § 34
ods. 1 a nasl. Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona (ukladanie trestu za viac trestných

činov - úhrnnosť), § 49 ods. 2 Trestného zákona (podľa ktorého súd ustanovenie o podmienečnom
odklade výkonu trestu nepoužije, ak odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, alebo v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody) a § 38 ods. 2, 4 Trestného zákona (pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností). Súd
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Oproti tomu bola zistená jedna priťažujúca okolnosť - obžalovaný

spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona).

Na základe uvedených skutočností, vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a
taktiež určitú mieru spoluzavinenia zo strany poškodeného po úprave zákonom stanovenej trestnej
sadzby (2-5 rokov) v súlade s ustanovením § 38 od. 4 Trestného zákona (ak prevažuje pomer

priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu
- v danom prípade je upravená sadzba trestu odňatia slobody na 3-5 rokov) súd uložil obžalovanému
úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby s tým, že
pre výkon tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

K uplatneným nárokom na náhradu spôsobenej škody je potrebné uviesť nasledovné:

Poškodený O.Poškodený bol v prípravnom konaní vypočutý vyšetrovateľom dňa 01.07.2019. Vo svojej
výpovedi uviedol, že žiada náhradu škody v trestnom konaní a pripája sa k trestnému konaniu.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

V danom prípade si poškodený Z. podľa názoru súdu svoj nárok neuplatnil
predpísaným spôsobom. Do skončenia vyšetrovania totiž svoj nárok nijakým spôsobom nešpecifikoval
a neupresnil ho. Nezúčastnil sa ani oboznámenia s výsledkami vyšetrovania. Dodatočne uplatnený
nárok na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.01.2020 resp. následne splnomocneným zástupcom

poškodeného JUDr. M. na hlavnom pojednávaní dňa 15.07.2020 tento nedostatok odstrániť nemôže, už
aj z dôvodu, že pre stanovenie náhrady škody by bolo potrebné vykonať doplňujúce dokazovanie, ktoré
by neprimerane presiahlo rámec a potreby trestného konania (najmä s prihliadnutím na konštatovanú
mieru spolu zavinenia poškodeného, kedy by bolo potrebné bližšie skúmať z ktorej strany boli vzťahy
viac narušené, kto sa dopustil viacerých neakceptovateľných konaní voči druhému v rámci narušených

vzťahov obžalovaného a poškodeného a teda z koho zavinenia došlo k vyvrcholeniu týchto narušených
vzťahov). Z týchto dôvodov súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škodu odkázal na civilný
proces.Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava:

Dňa 11.07.2019 splnomocnená zástupkyňa JUDr. M. podala písomné uplatnenie nároku na úhradu

nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 1 545,11 €. Tento nárok pozostáva z
náhrady vo výške 1 538,45 € za ústavnú (lôžkovú) starostlivosť a vo výške 6,66 € za lekársku službu
prvej pomoci. Pozornosti súdu neušla skutočnosť, že ku skutku došlo dňa 26.05.2019 o 15.00 hod. a
podľa uplatneného nároku bola poistencovi poskytnutá zdravotná starostlivosť do 29.05.2019 (teda za
3 dni). Keďže splnomocnený zástupca poisťovne sa na hlavné pojednávanie nedostavil, nebolo možné

vysvetliť výšku takto uplatneného nároku, ktorá sa súdu zdá byť neprimerane vysoká (spisový materiál
neobsahuje bližšiu špecifikáciu nároku). Preto súd aj Všeobecnú zdravotnú poisťovňu a.s., so svojím
nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie.
Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.