Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318204933
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318204933.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: M. Š., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Š. Č.. XXXX, zast.: V. Š., nar. XX. X.
XXXX, trvale bytom XXX XX Š. Č.. XXXX, proti žalovanému: s Autoleasing SK, s.r.o., so sídlom 831
04 Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, zast.: Nosko & Partners, s.r.o., so sídlom 811 03
Bratislava, Podjavorinskej 2, IČO: 36 860 107, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd

rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou zo dňa 21. 6. 2018, v spojení s jej doplnením a zmenou zo dňa 11. 4. 2019 (č.
l. 314 spisu) žiadal, aby súd určil, že úver zo dňa 11. 5. 2014, ktorý poskytol žalovaný, je bezúročný a bez
poplatkov, ďalej že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2087,80 eura.
O zmene petitu súd rozhodol uznesením zo dňa 4. 6. 2019 pod č. k. XXC/XX/XXXX - XXX, právoplatným
dňa 25. 6. 2019.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný dňa 11. 5. 2014 uzatvorili Zmluvu o úvere na sumu

vovýške3753,-eurnakúpumotorovéhovozidla(CitroenBerlingo,rokvýroby2007,VIN:I.;predávajúcim
bola AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35858699, so sídlom Bratislava, Panónska 39) za kúpnu
cenu 4753,- eur. Žalobca uhradil predajcovi časť kúpnej ceny vo výške 1000,- eur. Celková výška úveru
mala byť vo výške 3753,- eur. Úver mal byť poskytnutý na dobu 72 splátok, výška mesačnej splátky vo
výške 120,24 eura. Priemerná hodnota RPMN je 38,39 %. Žalovaný uhradil v splátkach celkovo 5840,80
eura. Žalobca má za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov a že preplatil úver o 2087,80 eura. Podľa §
9 ods. 9 z.č. 129/2010 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné

plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere a poplatky
za vymáhanie. Spolu uhradil na poplatkoch za vymáhanie 430,- eur. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá má charakter vopred pripravených formulárových zmlúv, ktoré veriteľ opakovane uzatvára. Zmluva
neobsahuje nasledovné náležitosti tak, ako to má na mysli ustanovenie § 9 ods. 2 z.č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, vzhľadom k čomu sa úver považuje v zmysle ustanovenia § 11 tohto zákona
za bezúročný a bez poplatkov:
- Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

- Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
- Termín konečnej splatnosti.
Ročná úroková miera je 14,95 % p.a. a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) je 38,47 %. V
úverovej zmluve je uvedená výška výpožičnej úrokovej miery 15,5 % p.a. a RPMN 38,39 %. Je zrejmé,že žalobca nebol správne informovaný pred uzavretím zmluvy o RPMN. Žiada preto súd, aby určil podľa
§ 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch že je úver bezúročný a bez poplatkov.
Zmluva ďalej neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo

sťažnosť a obsahuje niektoré neprijateľné podmienky:
- Vyhlásenie klienta že si vozidlo prehliadol, a že stav vozidla zodpovedá jeho veku a najazdeným
kilometrom.
Podľa ustanovení § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka dodávateľ už pri uzatváraní zmluvy konal
nekalo a dojednal neprijateľné podmienky. Podľa § 53 ods. 4 písm. i ) Za neprijateľné podmienky

sa považujú ustanovenia ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez
dôvodu dohodnutého v zmluve. Podľa § 53 ods. 4 písm. 1) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah
malaniesťinázmluvnástrana.Podľa§53ods.4písm.o)oprávňujúdodávateľarozhodnúťotom,žejeho
plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi Podľa §
53 ods. 7 zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho

prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.. Ide o neprijateľné zmluvné podmienky
Občianskeho zákonníka § 53 písm. g, h, k, o, p, r, t, u, v. Každá zmluva musí obsahovať štyri povinné
- obligatórne náležitosti a to:
1./ presné určenie účastníkov zmluvy,
2./ presne zapísanú a poskytnutú sumu úveru - pôžičky,

3./ cenu ako odplatu a to pevnou sumou alebo splátkou, % úrokovej sadzby x počet splátok,
4./ čas zmluvy do kedy presne trvá a dátum konečnej splatnosti ( deň, mesiac a rok).
Žalobca sa dozvedel neskôr, že v technickom preukaze nie je vlastníkom motorového vozidla ale iba
držiteľom.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne dňa 10. 9. 2018 (č. l. 180 spisu). Uviedol, že žiada žalobu
zamietnuť. Dňa 11. 5. 2014 na základe žiadosti žalobcu uzatvorili žalobca so žalovaným Zmluvu o
úvere č. W., ktorej predmetom bolo poskytnutie účelovo viazaného spotrebiteľského úveru (ďalej ako
„úverová zmluva“) na financovanie kúpy motorového vozidla Citröen Berlingo II Diesel l,6 HDI 16V
Multispace, číslo karosérie: I.. Dňa 1. 12. 2014 bol medzi žalobcom a žalovaným uzatvorený Dodatok

č. 1 k úverovej zmluve, predmetom ktorého bola v zmysle Článku I bod 2 zmena splátkového kalendára
úverovej zmluvy a zmena úverovej zmluvy v časti „ZÁKLADNÉ ÚDAJE O POSKYTNUTOM ÚVERE“.
Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy bol splátkový kalendár, všeobecné obchodné podmienky
úverov poskytovaných žalovaným (ďalej len „VOP“). Za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného
voči žalobcovi v súvislosti s úverovou zmluvou podľa článku II úverovej zmluvy došlo dňa 11. 5. 2014

medzi žalobcom a žalovaným súčasne k uzatvoreniu Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva k motorovému vozidlu, Zmluvy o výpožičke a Zmluvy o poskytnutí vernostného poukazu. Z
dôvodu omeškania s úhradou splátky žalobcom podľa splátkového kalendára po dobu dlhšiu ako 30 dní,
žalovaný v súlade s čl. s 6.1 VOP dňa 29. 5. 2018 vyzval žalobcu k odovzdaniu motorového vozidla a
súčasne mu oznámil začatie výkonu zabezpečovacieho práva. Žalobca si výzvu k pristaveniu vozidla a

oznámenie o začatí výkonu zabezpečovacieho práva prevzal dňa 4. 6. 2018. Nakoľko zo strany žalobcu
došlo k podstatnému porušeniu úverovej zmluvy podľa VOP žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie o
uplatnení práva na okamžité splatenie úveru zo dňa 25. 6. 2018 a súčasne žalovaný vyhotovil protokol
konečného vyrovnania Zmluvy o úvere zo dňa 29. 6. 2018, v ktorom vyčíslil celkový nedoplatok žalobcu
z úverovej zmluvy vo výške 3071,51 eura, ktorý dodnes nebol žalobcom uhradený. Žalobca si prevzal

oznámenie o zosplatnení úveru a protokol o konečnom vyrovnaní dňa 4. 7. 2018.
Žalobca uzatvoril úverovú zmluvu na základe jeho žiadosti, pričom úverová zmluva zodpovedala
finančnému produktu a konkrétnym podmienkam, o ktoré prejavil záujem sám žalobca, pričom
podkladom samotnej úverovej zmluvy bola práve vyššie uvedená Žiadosť o úver na dopravnú techniku
pre fyzické osoby nepodnikateľov L.. Žalovaný nevyvíjal na žalobcu žiaden psychicky alebo fyzický

nátlak vedúci k uzatvoreniu úverovej zmluvy. Úverová zmluva bola uzatvorená dobrovoľne a na základe
slobodnej vôle žalobcu, nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pričom táto neobsahuje
žiadne nekalé podmienky, ktoré by žalobcu ako spotrebiteľa nemali zaväzovať. Žalovaný uviedol, že
ochrana spotrebiteľa nemôže byť absolútna. Ochrana spotrebiteľa ako tzv. slabšej strany má okrem
iného v praxi zagarantovať, aby chránené práva spotrebiteľa boli vždy zabezpečené. Táto skutočnosť by

však nemala predstavovať neprimerané a neodôvodnené zvýhodňovanie právneho postavenia žalobcu
neplniaceho si svoje zmluvné záväzky na úkor žalovaného. Nie je totiž v súlade s účelom právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa, aby žalovaný suploval celý vnútorný rozhodovací proces žalobcu pri výbere
konkrétneho finančného produktu. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti Rozsudok Súdneho dvoraEurópskej únie zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15, podľa ktorého treba brať do úvahy, že uplatnenie
sankcie určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyvoláva voči veriteľovi závažné následky, ktoré
by nemali byť aplikované v prípade neuvedenia náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv

na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku. Na základe vyššie uvedených skutočností má
žalovanýzapreukázané,žeúverovázmluvanetrpelaabsencioužiadnejzobligatórnychnáležitostí,ktorá
by mohla založiť legitímny dôvod, podľa ktorého by bolo možné žalovaného sankcionovať určením, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný taktiež odmietol tvrdenia žalobcu, že by zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému

obohateniu. Žalobca v tomto smere neposkytol žiadne konkrétne odôvodnenie, akým spôsobom malo
dôjsť zo strany žalovaného k porušenia jeho práv ako spotrebiteľa, ktoré by zakladali jeho žalobou
uplatňovaný nárok. Napriek tomu, že žalovaný neuznáva akýkoľvek žalobcom uplatňovaný nárok z
úverovej zmluvy, v záujme právnej istoty a pre vylúčenie pochybností uviedol, že tento považuje za
premlčaný.
K argumentácií žalobcu, že nebol informovaný o ročnej percentuálnej miere nákladov žalovaný poukázal

na to, že priamo úverová zmluva v článku I špecifikuje priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov, ako aj výšku ročnej percentuálnej sadzby nákladov na úver v deň uzatvorenia úverovej zmluvy.
Žalobca mal dostatočný priestor na prístup a oboznámenie sa so všetkými informáciami, na základe
ktorých mal vedomosť o podmienkach poskytnutého úveru a výške ročnej percentuálnej miery nákladov.
Žalobca naviac o opaku nepredložil žiadne relevantné dôkazy.

Žalovaný má za to, že rovnako výška úrokovej sadzby nebola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi
a nepredstavuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku. V danom prípade platí, že odplata (ktorá zahŕňa
úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady) neprevýšila dvojnásobok priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov, z čoho vyplýva, že odplata nemôže byť v rozpore s dobrými
mravmi z dôvodu, že ani po sprísnení právneho režimu a zavedení konkrétnych limitov pre jej výšku

nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., táto odplata stanovené limity neprekračuje. Z uvedeného naviac
vyplýva, že v prípade, ak zmluvný resp. záväzkový vzťah vznikol pred novelou Občianskeho zákonníka
č. 106/2014 Z.z. účinnou od 1. 6. 2014, odplata za poskytnutie úveru spotrebiteľovi sa riadila podľa
predpisov účinných do 31. 5. 2014, t. j. pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na
základe zmluvy uzavretej do 31. 5. 2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu aplikovať nebude.

V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. úverová zmluva zrozumiteľne a
stručne uvádza výšku (120,24 eura), počet (72) a frekvenciu splátok spotrebiteľa (mesačne po dobu
trvania zmluvy, t. j. 72 mesiacov), podrobný rozpis splátok jednotlivých položiek je potom konkretizovaný
v splátkovom kalendári, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, resp. v splátkovom kalendári
po uzatvorení dodatku. Žalobca svojím podpisom potvrdil, že splátkový kalendár dostal, že sa s ním

oboznámil a že jeho obsah je pre žalobcu zrozumiteľný a dostatočne určitý a že prejavuje súhlas byť
viazaný týmto splátkovým kalendárom.
Ďalej žalovaný poukázal na článok VI./B/3 - „K postúpeniu pohľadávky“ uvedený v žalobe. Žalovaný
uviedol, že nie je vôbec zrejmé, aké postúpenie pohľadávky má žalobca na mysli, nakoľko k žiadnemu
postúpeniu pohľadávky nedošlo.

4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným

útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné
dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na
dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy

rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

5. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 150 CSP, podľa
ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie

stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následkypostihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných
dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany.
Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je

určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie (Uznesenie NS SR sp. zn.
4Cdo13/2009z24.2.2010).Abystranamohlasplniťsvojuzákonnúpovinnosťoznačiťpotrebnédôkazy,
musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie

skutočností stranou, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti
tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana vôbec
netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,
je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma
zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné
preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena (pozri aj rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z

27. 7. 2009).

6. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - kúpna zmluva (KZ) +
príloha č. 2, úverová zmluva (ÚZ) + dodatok č. 1 + splátkový kalendár + rozpis splátok úverovej zmluvy,
žiadosť o úver, faktúra č. P., protokol o prevzatí vozidla, všeobecné obchodné podmienky (VOP) AAA

AUTO, všeobecné obchodné podmienky (VOP) s AUTOLEASING, výzva k pristaveniu vozidla + prehľad
nesplatených záväzkov z 29. 5. 2018, upomienka z 1. 4. 2016, oznámenie o uplatnení práva na okamžité
splatenie úveru a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Žalobca ako kupujúci a spoločnosť AUTOCENTRUM AAA AUTO a.s., IČO: 35 858 699 so sídlom

Bratislava, Panónska cesta 39, ako predávajúci, uzatvorili dňa 11. 5. 2014 kúpnu zmluvu (č. l. 41 spisu),
predmetom ktorej bol predaj motorového vozidla Citröen Berlingo II Diesel l,6 HDI 16V Multispace, číslo
karosérie: I. za kúpnu cenu 3927,- eur. Kúpna cena bola zaplatená vo výške 1000,- eur v hotovosti pri
podpise zmluvy a zvyšná časť o výške 2927,- eur bude predávajúcemu zaplatená prostredníctvom úveru
na základe úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Spoločnosť AUTOCENTRUM

AAA AUTO a.s. vystavila žalobcovi faktúru č. P. na celkovú sumu 4753,- eur, ktorá pozostáva z ceny
vozidla 3927,- eur, poistenie carlife garance 572,- eur, prípr. vozidla 191,- eur, balíček povinnej výbavy
48,- eur, čierne koberce do auta 15,40 eura. Vo faktúre je zároveň uvedené, že do úplného zaplatenia
fakturovanej čiastky je predmet zmluvného vzťahu vo vlastníctve spoločnosti AUTOCENTRUM AAA
AUTO a.s.

8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11. 5. 2014 úverovú zmluvu č. W. (č. l. 29 spisu), predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpnej ceny motorového vozidla (a to na základe žiadosti
žalobcu podpísanej dňa 11. 5. 2014). V žiadosti o úver žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške
3753,- eur (čomu zodpovedá celková kúpna cena po odpočítaní zaplatenej hotovosti 1000,- eur). Na

základe ÚZ žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 3753,- eur za nasledovných podmienok: 72
mesačných splátok po 120,24 eura, celková čiastka splatná spotrebiteľom 8657,28 eura (72 x 120,24
eura), priemerná RPMN 23,66 %, RPMN 38,39 %, úrok 15,5 % p.a., splatnosť 1.splátky 1 mesiac po
prevzatí vozidla - t. j. 11. 6. 2014 (vozidlo bolo prevzaté dňa 11. 5. 2014), splatnosť ďalších splátok vždy
do 16. dňa v mesiaci, splatnosť poslednej splátky (konečná splatnosť úveru) 11. 5. 2020. Neoddeliteľnou

súčasťou ÚZ bol splátkový kalendár (č. l. 26 spisu), ktorý stanovil presnú splatnosť jednotlivých splátok
a výšku splátky. V rozpise splátok (č. l. 23 spisu) je uvedené rozloženie splátky na istinu a úrok, spolu
aj s dátumom splatnosti po podpise dodatku č. 1 k ÚZ.

9. Dňa 1. 12. 2014 uzatvorili strany sporu dodatok č. 1 k ÚZ (č. l. 16 spisu), predmetom ktorého

bola zmena splatnosti splátok zo 16. dňa v mesiaci na 25. deň v mesiaci počnúc dňom 25. 12. 2014,
v dôsledku toho sa konečná splatnosť úveru posunula z 11. 5. 2020 na 25. 5. 2020. Dodatok je
neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.10. Uzatvorená ÚZ podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) a zák. č. 129/2010 Z.z., oba predpisy účinné k 11. 5. 2014.

11. Uzatvorená zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho Občianskeho
zákonníka. Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach ustálil, že v prípade spotrebiteľských zmlúv sa na
právne vzťahy uplatnia prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR zo dňa 21.
4. 2015, sp. zn. 3MCdo/14/2014).

12. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 7 OZ, Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom

zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné (s
účinnosťou od 13. 6. 2014 platila táto úprava: Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.).

Podľa § 53 ods. 10 OZ, Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru

alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, (1) Tento zákon upravuje práva a

povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
(2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 písm. a) až k), r) a y) cit. zák., (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom

trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z., Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

Podľa § 43 OZ, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.

13. Písomnú formu musia mať aj zmluvy, o ktorých to ustanovuje zákon. Ak je zákonom určená

písomnáformazmluvy,vpísomnejformetrebavyhotoviťajkaždúzmenualebodoplnenietakejtozmluvy.
Vzhľadom k tomu je nutné konštatovať, že ÚZ bola uzatvorená písomne, rovnako tak ja jej dodatok a
prílohy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou ÚZ.

14. Podľa § 151 ods. 1 CSP, Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný si splnil všetky svoje predzmluvné
i zmluvné povinnosti, pričom podpis zmluvy o úvere bolo výlučné rozhodnutie žalobcu - bolo na ňom
kedy a či vôbec zmluvu o úvere či inú zmluvnú dokumentáciu podpíše (zmluva nie je jednostranným

úkonom žalovaného, žalobca ju nemusel podpísať; bolo to jeho slobodné rozhodnutie, ktoré žalovaný
v dobrej viere v seriózny zmluvný vzťah akceptoval). Právne puto medzi jednotlivými komponentmi
zmluvy nevychádza len z ,,povahy veci“, či napríklad znenia žiadosti a obchodných podmienok, ale aj
existujúcej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR a zo zákona č. 129/2010 Z.z., v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na aktuálnu

rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ v otázke skladby zmlúv o spotrebiteľskom úvere - zmluva o
spotrebiteľskomúverenemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkyjejnáležitosti
musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, čo je v tomto prípade preukázateľne
splnené. Súdny dvor síce dodáva, že vnútroštátne právo môže zaviesť požiadavku, aby sa podpis
nachádzal pri každej jednej náležitosti zmluvy, no žiadna taká vnútroštátna požiadavka v právnom

poriadku SR neexistuje. Pokiaľ žalobca uvádza, že zmluva o úvere (ako celok, či len niektorá z jej
súčastí) je pre neho neprehľadná, nezrozumiteľná, trpiaca vadami, k danému tvrdeniu súd uvádza, že
žalobca sám pred vyše 5 rokmi považoval celú zmluvnú dokumentáciu pre neho za jasnú, zrozumiteľnú,
podpísal ju a zmluvný vzťah ňou založený roky akceptoval, zmena nastala až v roku 2018, v ktorompodal žalobu na súd. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR zo dňa 1. 4. 2015,
sp. zn. I. ÚS 640/2014, v zmysle ktorého súd nesmie vychádzať z vlastnej predstavy o určitosti (tu
obdobne čitateľnosti, jasnosti, zrozumiteľnosti, vadnosti atď.) zmluvy, ale musí pri posudzovaní zmluvy

vychádzať zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, ale
aj z vôle účastníkov zmluvy, ďalej okolností, ktoré predchádzali uzavretiu zmluvy a aj z následného
správania účastníkov zmluvy. Zo správania žalobcu (podpis zmluvy, akceptácia zmluvného vzťahu
niekoľko rokov) nevyplýva, že by bola zmluva (ako celok či v jej jednotlivých ustanoveniach) pre neho
akokoľvek rozporuplná.

16.Súd poukazujeajnaaktuálnurozhodovaciupraxsúdovSlovenskejrepubliky,atovpodoberozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 28. 2. 2017, sp. zn. 6Co/148/2016-235 (ďalej len ,,Rozsudok KS NR“),
ktorý predstavuje právoplatný výsledok prejednania obdobného právneho sporu s rovnakými právnymi
otázkami (zmluva tvorená viacerými listinami, limity ochrany spotrebiteľa, náležitosti tohto typu zmluvy o
spotrebiteľskom úvere atď.), ktorý bezo zvyšku, zodpovedajúc dôležité otázky sporu, podporuje vyššie

uvedenú argumentáciu.

17. Celkovo doposiaľ žalobca v tomto prípade čerpal úverové prostriedky v sume 3753,- eur a vykonal
úhrady splátok v sume 5470,08 eura (č. l. 101 - 131, 360, 361, 365, 368, 369, 370, 371 spisu) a to
nasledovne:

Rok 2014 (spolu 921,68 eura):
19. 6. 2014 sumu 120,24 eura
17. 7. 2014 sumu 120,24 eura
18. 8. 2014 sumu 120,24 eura

17. 10. 2014 sumu 160,- eur
12. 11. 2014 sumu 260,72 eura
4. 12. 2014 sumu 20,- eur
23. 12. 2014 sumu 120,24 eura

Rok 2015 (spolu 1562,64 eura):
28. 1. 2015 sumu 120,24 eura
4. 3. 2015 sumu 120,24 eura
7. 4. 2015 sumu 120,24 eura
10. 4. 2015 sumu 20,- eur

25. 6. 2015 sumu 380,72 eura
29. 6. 2015 sumu 200,- eur
29. 7. 2015 sumu 120,24 eura
28. 8. 2015 sumu 120,24 eura
28. 9. 2015 sumu 120,24 eura

30. 10. 2015 sumu 120,24 eura
3. 12. 2015 sumu 120,24 eura

Rok 2016 (spolu 1272,40 eura):
4. 2. 2016 sumu 130,24 eura

6. 3. 2016 sumu 130,24 eura
13. 4. 2016 sumu 130,24 eura
7. 5. 2016 sumu 130,24 eura
6. 6. 2016 sumu 130,24 eura
18. 7. 2016 sumu 130,24 eura

8. 8. 2016 sumu 130,24 eura
23. 9. 2016 sumu 120,24 eura
27. 10. 2016 sumu 120,24 eura
22. 11. 2016 sumu 120,24 eura

Rok 2017 (spolu 1593,12 eura):
21. 1. 2017 sumu 130,24 eura
27. 1. 2017 sumu 120,24 eura
6. 3. 2017 sumu 130,24 eura20. 3. 2017 sumu 120,24 eura
2. 5. 2017 sumu 130,24 eura
19. 5. 2017 sumu 120,24 eura

16. 6. 2017 sumu 120,24 eura
18. 7. 2017 sumu 120,24 eura
8. 8. 2017 sumu 120,24 eura
14. 9. 2017 sumu 120,24 eura
13. 10. 2017 sumu 120,24 eura

7. 11. 2017 sumu 120,24 eura
13. 12. 2017 sumu 120,24 eura

Rok 2018 (spolu 120,24 eura):
9. 1. 2018 sumu 120,24 eura

18. V súčasnosti tak pomyseľný rozdiel medzi čerpaním a splatením úveru predstavuje sumu 1717,08
eura, pričom naďalej žalovaný eviduje dlh z danej zmluvy voči žalobcovi. Evidentne mylné údaje, z
ktorých vychádzal žalobca pri spisovaní svojej žaloby, dosiaľ žalobca riadne nezdokladoval. Žaloba
žalobcuužlenzmylnosti/nesprávnostinímuvádzanýchúdajovočerpaníasplácaníúverujenedôvodná.

19. Zákonná požiadavka uvádzať tzv. rozpis splátok v zmluve o spotrebiteľskom úvere neexistuje a
neexistovala. Žalobcom zvolený príliš formalistický výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v
rozpore s autentickým, logickým a systematickým výkladom zákona. Žalobca uvádza, že v zmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o úvere obsahovať ,,výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“. Z uvedeného ustanovenia však nevyplýva

povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere osobitne informáciu o tom, aká suma z každej
splátky úveru sa započítava na istinu, úroky a poplatky. Nič také nevyplýva ani z dôvodovej správy
k predmetnému ustanoveniu. Dôvodová správa uvádza iba nasledovné: ,,Medzi podstatné náležitosti
zmluvyospotrebiteľskomúverepatrianapríklad:[...]Výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainých
poplatkov (spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a

ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere).“ Právnemu záveru žalobcu tak nesvedčí autentický výklad danej právnej normy
podaný zákonodarcom, právnemu záveru žalobcu nesvedčí ani prax poskytovateľov spotrebiteľských
úverov, ktorí dané ustanovenie zákona nevykladali spôsobom uvádzaným žalobcom. Pri systematickom
pohľade na § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že informáciu o postupnej amortizácii

svojho dlhu (vrátane tzv. rozpisu splátok) spotrebiteľ zistí z tzv. amortizačnej tabuľky, na ktorú má voči
veriteľovi bezplatný nárok kedykoľvek počas trvania zmluvného vzťahu. Amortizačná tabuľka uvádza
splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady. Pokiaľ dospel žalobca k záveru, že podľa § 9 ods. 2 písm. k)

zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva obsahovať tzv. rozpis splátok (de facto amortizačnú
tabuľku), vôbec (ani náznakom) sa nevysporiadal s dôvodom, prečo by zákonodarca v zákone použil na
predpísanie rovnakej povinnosti uvádzať do zmluvy tzv. rozpis splátok (de facto amortizačnú tabuľku)
rôznu (úplne odlišnú) terminológiu v § 9 ods. 2 písm. k) zákona v porovnaní s § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5
zákona. Ak § 9 ods. 2 písm. k) a naproti tomu § 9 ods. 3 v spojení s ods. 5 upravujú podľa názoru žalobcu

de facto ,,to isté“, ostáva zo strany žalobcu nezodpovedanou otázkou, prečo sú dané zákonné normy
terminologicky úplne odlišné. Vzápätí sa núkajúcou jednoduchou a logickou odpoveďou je, že právny
názor žalobcu nemá oporu v systematickom výklade zákona. Okrem toho, súd nevidí žiaden zmysel
uvádzať amortizačnú tabuľku priamo do zmluvy (a tak ju zahlcovať množstvom číselných údajov), ak
spotrebiteľ danú aktualizovanú tabuľku môže kedykoľvek počas zmluvného vzťahu žiadať od veriteľa

zadarmo. Uvedenému záveru nasvedčujú aj súdne rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré postupujú v
súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktorý jednoznačne a nepochybne už ustálil, že v zmluve
postačuje uviesť splátku jednou sumou, ktorá ponúka jednoznačnú odpoveď pre spotrebiteľa, v akej
výške má mesačne uhrádzať svoj dlh.

20. Cez logický výklad je nutné dospieť k správnej aplikácii daného zákonného ustanovenia a k
záveru, že zákon tzv. rozpis splátok v zmluve o úvere nevyžaduje a nikdy nevyžadoval. Porovnanie
miery zrozumiteľnosti vyjadrenia splátky úveru jednou sumou oproti vyjadreniu uvedenému cez tzv.
rozpis splátok (t. j. dvoma a viacerými sumami; výklad podaný žalobcom) svedčí jednoznačne vprospech jednoduchšieho, žalovaným zvoleného spôsobu - t. j. uvádzať sumu splátky jedným údajom. V
opačnom prípade by bol spotrebiteľ pre zistenie celkovej výšky každej splátky odkázaný na matematickú
operáciu súčtu jej jednotlivých zložiek. Priemerný spotrebiteľ by bol síce takejto matematickej operácie

schopný, ale v prospech zrozumiteľnosti zmluvy (teda v prospech spotrebiteľa) je jednoznačne
uvádzanie splátky jej celkovou sumou, než jej uvedenie iba výškami jednotlivých zložiek splátky (kedy
je nutné ich spočítavať). Výpočet celkovej výšky splátky by bol dokonca o niečo komplikovanejší pri
nerovnomernej amortizácii úveru. Je nedôvodné a nelogické vychádzať z prezumpcie, že zákonodarca
mienil ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch dosiahnuť zmluvy preplnené

(zahltené) číselnými údajmi ponechávajúce na spotrebiteľovi, aby si z nich sám vypočítal celkovú výšku
každej jednotlivej splátky (z desiatok splátok) úveru.

21. Na podporu tejto argumentácie súd poukazuje na právne závery uvedené v rozsudku Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 4. 10. 2017 sp. zn. 17Co/344/2017-143; krajský súd k uvedenej problematike
uviedol: „Podľa odvolacieho súdu preto z hľadiska kritéria zrozumiteľnosti spotrebiteľskej zmluvy, a tým

aj z hľadiska prospechu spotrebiteľa neobstojí výklad citovaného § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch prijatý súdom prvej inštancie a prezentovaný žalobcom, teda taký, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku jednotlivých zložiek splátky a uvedenie iba jej
celkovej výšky je nedostatočné. Naopak, nie práve vhodne zvolenú formuláciu citovaného § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je, a vždy bolo potrebné vykladať tak, že v

zmluve uvedená splátka úveru je dostatočne uvedená aj keď je vyjadrená iba celkovou výškou splátky,
pričom takto uvedená splátka musí zahŕňať všetky veriteľom požadované plnenia, a nie uvedením
len niektorej zložky navodzovať dojem nízkej splátky úveru. Prípustnosť vyjadrenia splátky úveru iba
celkovou výškovou splátky nie je výklad contra legem, ako sa snaží presvedčiť žalobca, pretože dané
ustanovenie neobsahuje gramatické vyjadrenie vylučujúce uvedenie tam vymenovaných zložiek splátky

iba v súhrne jednou sumou.“

22. Žalobcom zvolený výklad príslušnej právnej normy neobstojí - je v rozpore s povinnosťou
vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátnu normu eurokonformným spôsobom. Smernica EÚ10
nevyžaduje rozdelenie splátok na istinu, úroky a poplatky. Podľa tabuľky zhody k zákonu o

spotrebiteľských úveroch, § 9 ods. 2 písm. k) zákona je transpozíciou čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice
EÚ, podľa ktorého v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť „výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. Z uvedeného je zrejmé, že
Smernica EÚ vyžaduje v zmluve o úvere uviesť iba celkové splátky úveru a nevyžaduje ich osobitné

rozčlenenie na ich jednotlivé zložky - istinu, úroky a poplatky. Tento záver potvrdil aj Rozsudok SDEÚ
Home Credit podľa ktorého: „Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom
zmysle,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát

stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.“

23. Z uvedeného vyplýva, že výklad podávaný žalobcom o potrebe rozpísať splátky na istinu, úroky a
poplatky je v rozpore s článkom 10 ods. 2 písm. h) Smernice EÚ. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že
Smernica EÚ predstavuje tzv. úplnú harmonizáciu danej oblasti, čo znamená, že s cieľom dosiahnutia

fungujúceho vnútorného trhu členské štáty nesmú zachovávať ani zaviesť prísnejšie pravidlá ako sú v
nej uvedené. Z ustálenej judikatúry SDEÚ vyplýva, že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať
svoje národné právo v súlade s právom EÚ (t. j. eurokonformne). V zmysle judikatúry SDEÚ povinnosť
súdovvykladaťnárodnéprávoeurokonformnesauplatňujeajvhorizontálnychprávnychvzťahoch,akým
je aj vzťah zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami tohto sporu. Povinnosť vykladať vnútroštátne

právo vo svetle znenia a účelu smerníc EÚ zahŕňa okrem iného aj povinnosť vykladať vnútroštátne právo
v súlade s interpretáciou smerníc EÚ vyjadrenou v príslušných rozhodnutiach SDEÚ interpretujúcich
právoEÚ.Štátneorgánymajúpovinnosťeurokonformnevykladaťvnútroštátneprávovnajväčšejmožnej
miere, nesmie však ísť o výklad, ktorý je zjavne contra legem. Inými slovami, ak § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch pripúšťa eurokonformný výklad, t. j. ak takýto výklad nie je možné

považovať za výklad contra legem, súd je povinný ho pri rozhodovaní predmetnej veci uplatniť.24.Vďalšomžalobcaargumentoval,žeÚZneobsahujetermínkonečnejsplatnostiúveru,údajoRPMNa
neprijateľnú podmienku o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko táto nemohla byť platne dojednáva
s poukazom na § 53 ods. 7 OZ.

25. Termín konečnej splatnosti úveru jednoznačne a nepochybne vyplýva zo splátkového kalendára
(č. l. 28 spisu) a dodatku č. 1 k ÚZ (č. l. 16 spisu), tento údaj je tu uvedený konkrétnym dátumom a
spotrebiteľ si ho nemusí žiadnym spôsobom vypočítať. Ako splátkový kalendár, tak aj dodatok č. 1 sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

26. Argumentáciu ohľadne údaju o RPMN žalobca oprel len o konštatovanie, že si ho vypočítal na
internete cez kalkulačku na výpočet RPMN. Neuviedol, prečo je tento údaj nesprávny, ktorý údaj bol
zadaný nesprávne a v dôsledku toho bola celá RPMN vypočítaná zle. V tejto časti žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, pretože kalkulačka (súd ani nevie na ktorej webovej stránke ju žalobca vyhľadal) nie
je relevantným dôkazom o výpočte RPMN. Základná rovnica na výpočet RPMN je uvedená v prílohe č.

2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorá ku dňu podpisu ÚZ bola nasledovný:

m m'
suma Ck (1 + X) na - tk = suma Dl (1 + X) na - Sl
k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,
- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,
- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,
- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom
každej splátky alebo platby poplatkov.

Vzhľadom na uvedené nie je zrejmé, akú nesprávnosť pri výpočte RPMN žalobca namietal. Právna
úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Súd odkazuje na odôvodnenie uvedené v bodoch 4. a 5. tohto odôvodnenia. Porušenie povinnosti
tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo

formebuďnespornostinepopretýchskutkovýchtvrdeníprotistrany(§151ods.1CSP),aleboneúčinnosti
nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 CSP). Na odvrátenie fikcie
nespornosti (t. j. fikcia založená podľa § 151 ods. 1 CSP) skutkových tvrdení protistrany postačuje
ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach. Ak súd považuje
skutkové tvrdenia strany podľa § 151 CSP za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie. Európsky

súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí z 27. apríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej
republikepoukázalnato,žeprincíprovnostizbraníakojedenzoznakovširšiehokonceptuspravodlivého
súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju
záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti
jej protistrane (pozri napr. Nideröst - Huber proti Švajčiarsku, z 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka

rozsudkovarozhodnutí1997-I).Okremtejtopožiadavky,konceptspravodlivéhosúdnehokonaniavsebe
implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen
predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi
a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri
Nideröst-Huber, už citované, ods. 24; a Milatová, už citované, ods. 59). Z uvedeného vyplýva, že žalobca

neuniesol bremeno tvrdenia ohľadne nesprávnosti údaju o RPMN, nakoľko neuviedol skutkové tvrdenia
potrebné k prijatiu akéhokoľvek záveru (zdôvodnenie, že kalkulačka na webovej stránke vypočítala iný
údaj o RPMN nemôže v kontradiktórnom konaní obstáť).27. K neprijateľnosti podmienky o zabezpečovacom prevode práva súd poukazuje iba na to, že v čase
uzatvorenia ÚZ neplatil zákaz zriadenia zabezpečovacieho prevodu práva (iba k nehnuteľnostiam),
až s účinnosťou od 13. 6. 2014 sa tento zákaz rozšíril na všetky veci (hnuteľné aj nehnuteľné).

Zákon č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho
zmenil znenie § 53 ods. 7 OZ tak, že vypustil slová „k nehnuteľnosti“, a teda zrušil obmedzenie
zákazu dojednávať zabezpečovací prevod na nehnuteľnosti. Uvedené znamená, že s účinnosťou od
13. júna 2014 nie je možné zabezpečiť splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom

zabezpečovacieho prevodu akéhokoľvek práva (či už vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, alebo
hnuteľnej veci, práva k obchodnému podielu, práva k ochrannej známke a k ďalším). To však neplatí
pre zmluvy uzatvorené pred týmto dátumom.

28. Keďže zmluva bola uzatvorená platne a obsahovala všetky zákonné náležitosti, súd nemohol
vyhovieť žalobe a vyhlásiť zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. V dôsledku toho potom nemohol

žalovaného ani zaviazať na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže k nemu nedošlo, naopak,
žalobca doposiaľ nesplatil celý úver tak, ako sa na to zaviazal zmluvou.

29. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku, nakoľko žaloba bola
podaná nedôvodne v celom rozsahu.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 256 ods. 1 CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv.
zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca ako neúspešná strana sporu

je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému. O výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.