Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34C/57/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114221378
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3114221378.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou v spore žalobcu J.. Q. W., N.. XX.XX.XXXX,
C. A. W., M. Y. XXXX/XX, zastúpeného v konaní Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach
nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, IČO : 00 166073, za účasti Krajskej
prokuratúry Trenčín, Legionárska 7158/5, Trenčín, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.212,98 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.212,98 Eur a náhrady trov
konania. Žalovanej sumy sa domáhal titulom náhrady škody v zmysle z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti

za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom na
skutkovom základe, že vyšetrovateľ KR PZ TN ho uznesením zo dňa 9.2.2004 podľa § 163 ods.1 Tr.
por. stíhal pre trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2 k § 148a
ods.1, ods.3 TZ. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť dňa 13.2.2004, ktorú prostredníctvom
obhajcu odôvodnil podaním zo dňa 2.3.2004 a prokurátorka KP v Trenčíne ju uznesením zo dňa
18.3.2004 zamietla ako nedôvodnú. Dňa 9.10.2009 podala prokurátorka na neho obžalobu na Okresný

súd Partizánske pre spolupáchateľstvom spáchaný trestný čin neodvedenia dane a poistného. Okresný
súd Partizánske ho rozsudkom zo dňa 5.12.2011 sp. zn. 2T/60/2009-5109 podľa § 285 písm. b) Tr.
por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Proti rozsudku podala prokurátorka
odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesením sp. zn. 23To/48/2012-5144 zo dňa 4.7.2012 podľa §
319 Tr. por. jej odvolanie zamietol, pretože nie je dôvodné. Žalobca uviedol, že v uvedenom trestnom
konaní bol nútený vyhľadať právnu pomoc, pričom si ako obvinený zvolil obhajcu advokáta Pavla Trnku
so sídlom v Bánovciach nad Bebravou. V príčinnej súvislosti s nezákonným postupom vyšetrovateľa

a prokurátorky mu pritom vznikla škoda vo výške 1.212,98 Eur, ktorá predstavuje vynaložené náklady
na obhajobu advokátom v predmetnom trestnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že o predbežné
prerokovanie vzniknutého nároku na náhradu škody požiadal žalovaného žiadosťou zo dňa 12.7.2013,
pričom žalovaný mu listom zo dňa 14.2.2014 oznámil, že jeho žiadosť posúdil ako nedôvodnú, pretože
nebolo preukázané splnenie zákonných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej
pri výkone verejnej moci. S poukazom na uvedené si žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške

1.212,98 Eur, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím o stíhaní a s následným
nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní z titulu nákladov vynaložených na právne
zastúpenie v predmetnom trestnom konaní. Zdôraznil, že štát v takýchto veciach nesie objektívnuzodpovednosť,zktorejsanemôževyviniť.Knámietkepremlčaniavznesenejžalovanýmžalobcauviedol,
že len samotné prípravné konanie trvalo 6 a 1 roka, preto si žalobou uplatňuje náhradu škody
jednak titulom zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie, ale aj za nezákonný úradný postup,

pretože žalobca nemôže za to, že trestné konanie trvalo tak dlho. Nesprávny úradný postup nevidí iba
v samotných prieťahoch v prípravnom konaní, ale aj v jednotlivých úkonoch v rámci podanej obžaloby,
ktoré nie je síce rozhodnutím, ale je súčasťou úradného postupu orgánov činných v trestnom konaní.
Po vykonaní rozsiahleho dokazovania v prípravnom konaní malo byť prokuratúre jasné, že konanie,
ktoré je predmetom trestného stíhania, nie je trestným činom, preto žalobca bol na základe obžaloby

nedôvodne vystavený ďalšiemu trestnému konaniu pred súdom, na ktorom súd konštatoval, že skutok
nie je trestným činom. Žalobca poukázal aj na rozhodnutie KS TN sp.zn. 5Co/370/2016 z 20.6.2016
v skutkovo obdobnej veci, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu OS Partizánske, kde bolo
konštatované, že objektívna premlčacia lehota začína nielen odkedy vzniklo nezákonné rozhodnutie,
ale odkedy tá škoda reálne vznikla. Okrem toho vznesenú námietku premlčania považuje za rozpornú
s dobrými mravmi, pretože žalobca nemohol ovplyvniť dĺžku samotného trestného konania a tým aj

premlčaciu dobu. Súčasne žalobca predložil súdu podrobnú špecifikáciu uplatnenej náhrady škody, t.j.
vyúčtovanej odmeny advokáta a pokiaľ žalovaný namietal rozsah vykonanej obhajoby, k tomu teda
navrhol pripojiť trestný spis ako aj výsluch strany ( žalobcu), ktorý potvrdil, že všetkých procesných
úkonovsazúčastnilajjehoobhajcaapoukázalnato,žeužzosamotnéhoodôvodneniarozsudkuvyplýva
aj rozsah dokazovania, že na hlavnom pojednávaní okrem 5 obvinených bolo vypočutých spolu aj 23

svedkov, oboznamovaný rozsiahly spisový materiál, z čoho je zrejmé, že rozsah vyúčtovania obhajoby
nepresahuje reálne postupy k právnym službám. Súčasne žalobca predložil súdu podrobnú špecifikáciu
uplatnenej náhrady škody, t.j. vyúčtovanej odmeny advokáta, ktorá je uvedená nižšie a doklady o jej
zaplatení.

2. Tunajší súd vydal vo veci dňa 16.9.2016 platobný rozkaz č.k.34C/57/2014-82, voči ktorému podal
žalovaný odpor. Preto bol uznesením tunajšieho súdu zo dňa 4.7.2017 č.k.34C/57/2014-97 platobný
rozkaz zrušený.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na to,

že žalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od ním tvrdeného nezákonného rozhodnutia o
stíhaní ČVS: KUV-28/20-2000 Mh zo dňa 9.2.2004. Poukázal na znenie ustanovenia § 22 ods.2
z.č. 58/1969 Zb., v zmysle ktorého sa toto právo ( t.j. právo na náhradu škody) premlčí za desať
rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola
spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Žalovaný zdôraznil, že sa jedná o objektívnu

premlčaciu dobu, ktorú nie je možné v žiadnom prípade prekročiť a ani neskončenie trestného stíhania
nemôže pôsobiť na objektívnu premlčaciu dobu. Keďže v danej veci začala premlčacia doba plynúť
12.2.2004 (kedy bolo žalobcovi doručené rozhodnutie o vznesení obvinenia zo dňa 9.2.2004) a žalobca
si svoj nárok na náhradu škody uplatnil podaním žaloby dňa 25.9.2014, je ním uplatňovaný nárok
premlčaný. Preto žalovaný vzniesol námietku premlčania, pričom túto nepovažoval, že by bola v rozpore

s dobrými mravmi, pretože žalobca bol oslobodený spod obžaloby v r.2012 a mal dosť času si ešte
v rámci objektívnej premlčanej doby uplatniť svoj nárok. Okrem vznesenej námietky premlčania sa
žalovaný z opatrnosti vyjadril k splneniu podmienok uplatnenia nároku na náhradu škody, ktorými
sú : 1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, ktoré

musia byť splnené súčasne. Poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody z
titulu nezákonného rozhodnutia, uznesenia o stíhaní žalobcu ako obvineného zo dňa 9.2.2004, ktorú
nezákonnosť odôvodňuje tým, že bol potom súdom spod obžaloby oslobodený. S týmto jeho záverom
sa žalovaný nestotožňuje a má za to, že to neplatí absolútne, najmä nie v prípadoch, ak existuje
konkrétne a preukázané zavinené konanie žalobcu (ako poškodeného), ktorým si vznesenie obvinenia

sám zavinil, teda ktorým sám a vedome vzbudil podozrenie, že pácha alebo spáchal trestný čin, a
ktoré viedlo k vzneseniu obvinenia. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp.zn.1Cdo 53/93, NS
ČR sp.zn. 25Cdo 2089/2006, ÚS SR I.ÚS 548/2012 a uviedol, že z vyšetrovania bolo zistené, že
sa pravidelných finančných dispečingov zúčastňovali generálni riaditelia obchodných spoločností, na
ktorých sa rozhodovalo nielen o použití finančných prostriedkov, ale aj o odvodoch do poisťovní, úradu

práceadaňovémuúraduaajzozáverovznaleckýchposudkovvyplýva,zaktoréobdobiebolispoločnosti
schopné si plniť tieto záväzky, stanovenie obdobia, za ktoré bolo možné preddavky a poistné uhrádzať,
pričom poukazuje na možnosť len pomerného uhrádzania svojich finančných záväzkov. Poukázal na to,
že z rozsudku OS Partizánske zo dňa 5.12.2011 vyplýva, že predmetná spoločnosť žalobcu TG TRADEa.s. naozaj v období od 1.3.1999 do 31.12.2000 neuhradila preddavky na daň a poistné. V konaní sa
uskutočnilo rozsiahle dokazovanie a výpovedi znalca, ktorý až na hlavnom pojednávaní zmenil svoj
záver uvedený v písomnom znaleckom posudku (že zrealizovaním úhrad dane a poistného by nedošlo

k vážnemu ohrozeniu chodu spoločnosti) a uviedol, že spoločnosť nemohla odvádzať poistné a daň
bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti. Teda v čase začatia trestného stíhania existovalo dôvodné
podozrenie, že žalobca sa spolu s ďalšími dopustil trestnej činnosti, nakoľko z predložených dokladov
vyplývalo, že preddavky na daň a poistné neboli uhradené, pričom uznesenie o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia nie je rozhodnutím o ne/vine obvineného a na jeho vznesenie postačuje

dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala konkrétna osoba. Žalovaný má za to, že v tomto
prípade je daná negatívna podmienka vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú uznesením o
vznesení obvinenia, žalobca nevenoval náležitú pozornosť všetkým okolnostiam a možným následkom
svojho konania (neodvádzanie preddavkov na daň a poistné), preto ide v danom prípade minimálne
o nevedomú nedbanlivosť, ktorá zakladá zavinenie žalobcu a za daných okolností by nemal byť
poskytnutý priestor na to, aby štát hradil uplatnenú náhradu škody. Žalovaný ďalej uviedol, že samotné

preukázanie úhrady konkrétnej sumy žalobcom pokladničnými dokladmi a faktúrami, ešte nezakladá
nárok na náhradu škody, za ktorú by mal niesť zodpovednosť žalovaný. Žalovaný namietol potrebu
skúmať účelnosť vyčíslených právnych úkonov, pričom bez trestného spisu nie je možné vyjadriť sa k
opodstatnenosti vyčíslenia trov obhajoby v súvislosti so zatiaľ nepreukázanou prítomnosťou zástupcu
na jednotlivých úkonoch, účasťou na výsluchoch (dňa 10.3.2004), verejnom zasadnutí (21.1.2010) a

hlavných pojednávaniach ( dňa 9.3.2010, dňa 6.4.2010), ani dobu ich trvania. Žalovaný namietol, že z
predložených dokladov nevyplýva, že by sa predmetné úkony uskutočnili, ako ani prítomnosť právneho
zástupcu na predmetných úkonoch, a že absentuje plnomocenstvo o tom, že žalobca bol v rámci
trestného konania právne zastúpený. Preto má žalovaný za to, že nie je preukázaný vznik, výška
skutočnej škody v podobe trov právneho zastupovania. Ďalej žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca

namietal aj nesprávny úradný postup, na to by sa už mal vzťahovať z.č.514/2013 Z. z., ktorý v § 9 ods.2
upravuje možnosti ako reagovať v prípade, ak sa žalobcovi javil postup neprimerane dlhý, mal možnosť
podať sťažnosť na postup, námietky a pod. Žalobca však nepreukázal existenciu nesprávneho úradného
postupu, pričomnesprávnyúradnýpostuppríslušnýchorgánovvrámciprípravnéhokonaniašpecifikoval
až teraz po prvý krát, teda nebol doteraz predmetom tohto konania ani predmetom predbežného

prerokovania nároku.

4. Prokurátorka súhlasila s názorom žalovaného a žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaným vznesenú
námietku premlčania považovala za dôvodnú. Poukázala na vyvíjajúcu sa judikatúru KS BA, napr.
sp.zn.9Co/568/2013. Poukázala tiež na to, že z rozsudku OS Partizánske sp.zn.2T/60/2019 vyplýva,

že skutky dávanému obžalovanému za vinu sa skutočne stali a bolo možné konštatovať nezaplatenie
finančných prostriedkov, povinný neuhrádzal zamestnancom platby. Preto by podľa ich názoru bolo v
rozpore s dobrými mravmi, aby bola uplatnená náhrada.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámil žalobu, uznesenie o vznesení obvinenia,

sťažnosť proti obvineniu, odôvodnenie sťažnosti, uznesenie prokuratúry o zamietnutí sťažnosti,
obžalobu z č.l. 15, rozsudok OS Partizánske z č.l. 29, odvolanie z č.l. 43, uznesenie KS TN z č.l. 44,
vyúčtovanie odmeny advokáta, technický preukaz, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, PPD a
výpisy z účtu, PR z č.l. 82, oznámenie OS Partizánske, odôvodnenie sťažnosti, zápisnicu z výsluchu,
uznesenie 5 Co/370/2016 a 31Cdo 4835/2014, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu a zistil

nasledovný skutkový stav veci :

6. Uznesením Krajského riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Trenčín zo dňa 9.2.2004
bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a spolu s ďalšími spoluobvinenými bol stíhaný ako obvinený
za trestný čin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom podľa §9/2: § 148a ods.1, ods.3

Trestného zákona na skutkovom základe, že dvaja spoluobvinení ako konatelia spol. TG TRADE a.s.
spoločne s generálnym riaditeľom spoločnosti obvineným č. 10 (žalobcom) rozhodujúc spoločne o
použití finančných prostriedkov spol. a obv.10 (žalobca) priam riadiac uvedenú spoločnosť, v období
od 1.3.1999 do 31.12.2000, napriek tomu, že z miezd zamestnancov spoločnosti boli riadne zrazené
finančné prostriedky určené na preddavok na daň z príjmov, poistné na dôchodkové zabezpečenie,

nemocenské poistenie a zdravotné poistenie, ako aj poistenie v nezamestnanosti, tieto finančné
prostriedky v rozpore so zákonmi, v deň výplat zadržali, dali príkaz, aby tieto finančné prostriedky neboli
odvedené určeným príjemcom a použili ich na zabezpečenie iných finančných potrieb spoločnosti, čímzadržali a neodviedli finančné prostriedky daňovému úradu, VšZP, Okresnému úradu práce a Sociálnej
poisťovni.

7. Dňa 13.2.2004 podal žalobca voči uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť a podaním
zo dňa 2.3.2004 spísaným zvoleným obhajcom Pavlom Trnkom sťažnosť podrobne odôvodnil.

8. Uznesením prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne zo dňa 18.3.2004 bola sťažnosť žalobcu a
ďalších spoluobvinených zamietnutá.

9. Dňa 28.10.2009 Krajská prokuratúra Trenčín podala na Okresný súd Partizánske na žalobcu
ako obvineného 4) a ďalších štyroch spoluobvinených obžalobu za vyššie uvedený trestný čin na
skutkovom základe, že dvaja spoluobvinení ako členovia predstavenstva spol. TG TRADE a.s. a
obvinený 4) (žalobca) ako generálny riaditeľ spoločnosti, rozhodujúc o použití finančných prostriedkov
tejto spoločnosti a priamo túto riadiac v období od 1.3.1999 do 31.12.2000, napriek tomu, že zo mzdy

zamestnancov spoločnosti boli riadne zrazené finančné prostriedky určené na preddavok na daň z
príjmov, na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, pričom tieto
finančné prostriedky zadržali, v čase splatnosti odvodov, i napriek dostatočnému množstvu finančných
prostriedkov, neodviedli tieto jednotlivým určeným príjemcom a to daňovému úradu vo výške 44.808,52
Eur, VšZP vo výške 200,13 Eur a Sociálnej poisťovni 608,18 Eur, ale tieto použili na uhradenie iných

finančných záväzkov spoločnosti.

10. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 5.12.2011 č.k.2T/60/2009-5109 boli všetci piati
obžalovaní ( teda aj žalobca, v trestnom konaní označený ako obžalovaný 4/ ) podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku spod obžaloby oslobodení, pretože skutky nie sú trestným činom. V

odôvodnení rozhodnutia súd okrem iného konštatoval, že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti
nestačí len neodvedenie povinných platieb oprávneným subjektom, ale zamestnávateľa možno stíhať
len vtedy, ak reálne zrazil zo mzdy zamestnanca povinné platby a úmyselne ich neodviedol, pričom je
potrebné venovať pozornosť celkovej hospodárskej situácii v spoločnostiach, pričom z výpovedi znalcov
súd nemal za preukázané, či spoločnosti mali vtedy dostatok finančných prostriedkov, keď znalci sa

zaoberali len otázkou, či k termínu splatnosti odvodov mali spoločnosti dostatok finančných prostriedkov
na úhradu odvodov, nakoľko znalci závery čerpali z kontroly mesačných výkazov. Podľa znalcov by
spoločnosti nemohli odvádzať poistné a daň bez vážneho ohrozenia chodu spoločnosti, ich výroba
by bola pravdepodobne ohrozená a nemohli by v ďalšej činnosti pokračovať. Súd konštatoval, že je
nesporné, že vykonané dokazovanie nespochybnilo, že skutky sa stali, teda spoločnosti v uvedenom

období neodvádzali povinné platby určené na preddavok na daň z príjmov, na nemocenské postenie
a dôchodkové zabezpečenie, na zdravotné poistenie, pričom tak neučinili v dôsledku objektívneho
nedostatku finančných prostriedkov. Súd nemohol konštatovať, že obžalovaní naplnili znaky skutkovej
podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného, pretože v dôsledku nedostatku finančných
prostriedkov povinné platby reálne z miezd zamestnancom nezrážali, nemohli ich teda ani zadržať a

použiť pre inú potrebu.

11. Voči uvedenému oslobodzujúcemu rozsudku podala prokurátorka odvolanie a uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 4.7.2012 č.k.23To/48/2012-5144 odvolací súd podľa § 319 Tr. por. odvolanie
prokurátorkyzamietol,pretoženiejedôvodné.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožnilsodôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa. Okrem iného konštatoval, že pokiaľ v predmetnej trestnej
veci došlo zo strany znalcov, ktorí v prípravnom konaní vypracovali písomné znalecké posudky, na
hlavnom pojednávaní k diametrálne odlišnému posúdeniu finančnej situácie v spoločnostiach, hlavne
z hľadiska splatnosti odvodov, túto zmenu logicky vysvetlili tým, že v čase vypracovávania znaleckých
posudkovnemalikdispozíciivšetkupotrebnúdokumentáciu,najmäimneboliznámesplatnépohľadávky

spoločností voči veriteľom, exekučné príkazy, splatné úvery bankám a potrebná výška nákladov na
energie a materiálu na zabezpečenie chodu výroby, mzdy zamestnancov, nehovoriac o tom, že daňový
úrad a poisťovne jednotlivé úhrady realizované spoločnosťami započítali aj na úhradu starších dlhov.

12. Z vyúčtovania odmeny advokáta vyplynulo, že obhajca Pavol Trnka si za úkony právnej služby

poskytnutej žalobcovi ako obvinenému a potom aj ako obžalovanému vo vyššie uvedenej trestnej veci
vyúčtovalodmenucelkovovovýške1.212,98Eur,ktorúajpodrobnešpecifikoval,pričomodmenuúčtoval
ako tarifnú v zmysle právnych predpisov účinných v čase poskytnutých právnych služieb : vyhl. MS SR
č.163/2002 Z. z. a vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z.13. Z vyúčtovanej odmeny advokáta vyplýva, že odmena pozostáva z :
a) tarifnej odmeny účtovanej za 3 úkony právnej služby á 2.720,-Sk = 8.160,-Sk (270,86 Eur) podľa

§ 15 ods.1 písm. c/ vyhl. č.163/2002 Z. z. : 1x prevzatie veci a príprava obhajoby z 13.2.2004 (§16
ods.1 písm. a/ cit. vyhl.), 1x odôvodnenie sťažnosti z 2.3.2004 (§16 ods.1 písm. c/ cit. vyhl.) a 1x výsluch
obvineného na OR PZ ÚJKP TN z 10.3.2004 (§16 ods.1 písm. d/cit. vyhl.).
b) režijného paušálu účtovaného podľa § 19 ods.3 cit. vyhl. : 3x režijný paušál á 136,-Sk = 408,-Sk
( 13,54 Eur)

c) na stratu času podľa § 20 ods.1 cit. vyhl.: 2x začaté polhodiny straty času á 567,-Sk = 1.134,-Sk
(37,64 Eur)
Teda odmena advokáta pre účely uplatnenia nároku k 30.6.2005 : 322,04 Eur
Od 1.7.2005 advokát platca DPH a odmena pozostáva z :
a) tarifnej odmeny účtovanej za 1 úkon právnej služby podľa § 12 ods.3 písm. b/ á 2.228,-Sk (73,96
Eur) podľa § 12 ods.3 písm. b/ vyhl.č.655/2004 Z.z. : 1x preštudovanie spisu na KR PZ ÚJKP TN z

20.7.2007(§14 ods.1 písm. d/ cit. vyhl.); tarifnej odmeny účtovanej za 1 úkon právnej služby á 90,17
Eur : 2 = 45,09 Eur podľa § 12 ods. písm. b/ cit. vyhl. : 1xVZ na OS PE z 26.1.2010 (§14 ods.3 písm.
d/ vyhl.); tarifnej odmeny účtovanej za 5 úkonov právnej služby á 90,17 Eur = 450,85 Eur podľa § 12
ods.3 písm. b/ cit. vyhl. : 3xHP na OS PE z 9.3.2010 cez 6 hod. a 2x HP na OS PE z 6.4.2010 cez 4
hod. (§14 ods.1 písm. c/ vyhl.)

b) režijného paušálu účtovaného podľa § 16 ods.3 cit. vyhl. : 1x režijný paušál /rok 2017 á 178,-Sk (5,91
Eur) a 3x režijný paušál /rok 2010 á 7,21 Eur = 21,63 Eur
c) nákladov na cestovné právneho zástupcu podľa § 15 písm. a/ cit. vyhl : 1x cestovné autom dňa
20.7.2007 (BnB-TN aspäť, 62 km) : 5,65 Eur + 12,76 Eur; 3x cestovné autom dňa 26.1., 9.3. a 6.4.2010
(BnB-PE a späť, 46 km) : 9,51 Eur + 25,25 Eur

d) náhrady za stratu času účtovaná podľa § 17 ods.1 cit. vyhl. : 2x polhodina straty času á 297,-Sk =
594,-Sk (19,72 Eur) (1x cesta BN - TN a späť z 20.7.2007) a 6x polhodina straty času á 12,02 Eur =
72,12 Eur (3x cesta BN-PE a späť z 26.1., 9.3. a 6.4.2010)
= spolu 742,45 Eur + 20 % DPH 148,49 Eur. Teda odmena advokáta 890,94 Eur.
Teda odmena spolu 1.2012,98 Eur (322,04 Eur + 890,94 Eur).

14. Z predložených faktúr, príjmových pokladničných dokladov, výpisov z účtu vyplýva, že žalobca
uhradil obhajcovi za poskytnuté právne služby sumu celkovo 1.214,15 Eur / 6.000,-Sk ( t.j.199,16 Eur)
+ 3.697,30 Sk (t.j.122,73 Eur) + 122,26 Eur + 240,-Eur + 100,-Eur + 120,-Eur + 50,-Eur + 50,-Eur +
210,-Eur).

15.Dňa17.7.2013 bolaMinisterstvuspravodlivostidoručenáŽiadosťžalobcuopredbežnéprerokovanie
nároku podľa z. č. 58/1969 Zb., ktorou žalobca požadoval náhradu škody 1.212,98 Eur v zmysle prísl.
ustanovení z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že v príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím o stíhaní a s následným od toho nezákonného právoplatného rozhodnutia

sa odvíjajúcim postupom a rozhodovaním orgánov činných v trestnom konaní mu vznikla uplatňovaná
škoda. Listom zo dňa 14.2.2014 oznámilo Ministerstvo spravodlivosti SR právnemu zástupcovi žalobcu,
že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené.

16. Žaloba na náhradu škody bola doručená súdu dňa 29.9.2014.

17. V predmetnom spore vzniesol žalovaný námietku premlčania, poukázal na naplnenie negatívnej
podmienky vzniku zodpovednosti a rozporoval prítomnosť obhajcu na úkonoch právnej služby tým, že
poukázal na nepreukázanú prítomnosť obhajcu na výsluchoch dňa 10.3.2004, verejnom zasadnutí dňa
26.1.2010 a hlavných pojednávaniach dňa 9.3.2010 a 6.4.2010, ani dobu ich trvania.

18. S poukazom na žalovaným tvrdené nepreukázanie prítomnosti obhajcu na niektorých úkonoch
predložil žalobca súdu niektoré rozhodnutia a podania z trestného spisu, navrhol pripojenie trestného
spisu a tiež výsluch strany sporu - žalobcu.

19. Pripojenie celého trestného spisu považoval súd za nadbytočné a tiež nehospodárne, čo sa týka jeho
doručovania, nakoľko rozhodnutie odvolacieho súdu má č.l.5144 a je teda zrejmé, že celý trestný spis
je veľmi obsiahly a jeho doručovanie by bolo nehospodárne. Preto súd žiadal o zaslanie len niektorýchlistín z trestného spisu týkajúcich sa úkonov, pri ktorých žalovaný namietal nepreukázanú účasť obhajcu
pri úkonoch.

20. Z listín predložených Okresným súdom Partizánske z ich trestného spisu sp.zn. 2T/60/2009
vyplynulo,žeodôvodneniesťažnostizodňa2.3.2004vočivznesenémuobvineniubolospísanéapodané
zvoleným obhajcom žalobcu, advokátom Pavlom Trnkom.

21. Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 10.3.2004 bolo zistené, že pri výsluchu žalobcu ako

obvineného v trestnom konaní v Trenčíne na útvare ÚJKP KR PZ Trenčín bol prítomný aj jeho obhajca
Pavol Trnka, pričom výsluch trval od 08.30 hod. do 10.45 hod.

22. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu bolo zistené, že dňa 20.7.2007 sa v Trenčíne
uvedeného úkonu osobne zúčastnil so žalobcom aj jeho obhajca Pavol Trnka. Preštudovanie trvalo od
08.00 hod. do 10.15 hod.

23. Z oznámenia Okresného súdu Partizánske bolo zistené, že nebolo možné zaslať tunajšiemu súdu
aj zápisnicu z verejného zasadnutia zo dňa 26.1.2010 a zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa
9.3.2010 a 6.4.2010, nakoľko spis 2T/60/2009 bol zapožičaný Okresnému súdu Bratislava I.

24. Z výsluchu žalobcu ako dôkazného prostriedku výsluchu strany sporu vyplynulo, že obhajca
žalobcu bol prítomný pri všetkých úkonoch v tom trestnom konaní, teda aj na verejnom zasadnutí a
pojednávaniach. Žalobca si síce s odstupom času nepamätá presné dátumy pojednávaní, ale potvrdil,
že pri všetkých tých úkonoch bol jeho obhajca prítomný a zdôraznil, že uplatnená výška trov mu bola
naozaj zaplatená. Žalobca potvrdil, že tie trestné pojednávania sa konali na OS Partizánske a trvali veľmi

dlho, od 08.00 hod ráno až do 14.00 hod. alebo 15.00 hod., bolo ich 6 obžalovaných, na pojednávanie
bolo priznaných aj 30 ľudí, každý vypovedal a trvalo to veľmi dlho.

25. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5.12.2011 č.k. 2T/60/2009-5109
vyplýva, že vo veci bolo vykonaných množstvo úkonov, na hlavnom pojednávaní bolo vypočutých

5 obžalovaných, 24 svedkov, 3 znalci, prečítané znalecké posudky, ďalšie svedecké výpovede a
prečítaných množstvo ďalších listinných dôkazov.

26. Podľa § 27 ods.1 a 2 z.č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami,

ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Zodpovednosť za škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími
predpismi.

27. Podľa § 1 ods.1 a 2 z.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

28. Podľa § 2 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo
jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

29. Podľa § 10 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom, ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej
časti na súde.30. Podľa § 20 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

31. Podľa § 22 ods.1 až 3 z. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)

zrušujúceho rozhodnutia. Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak
ide o škodu na zdraví. Ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne (§ 9
ods. 1 ), premlčacia doba odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

32. Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa
§ 4 a 11
.

33.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

34. Podľa § 442 ods.1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

35. Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb účinnej v čase poskytovaných právnych služieb, advokát poskytuje
právne služby za odmenu, ktorej výška a spôsob určenia sa spravujú ustanoveniami tejto vyhlášky.

Vyhláška upravuje aj náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

36. Podľa § 15 ods.1 cit. vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri
obhajobe v trestnom konaní a zastupovaní v konaní o priestupkoch je a) jedna pätnástina výpočtového
základu, ak ide o priestupok alebo trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého

horná hranica neprevyšuje jeden rok, b) jedna sedmina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, c) jedna
pätinavýpočtovéhozákladu,akideotrestnýčin,naktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobody,ktorého
horná hranica neprevyšuje 10 rokov, d) jedna tretina výpočtového základu, ak ide o trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest odňatia slobody prevyšujúci 10 rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný

trest.

37. Podľa § 16 ods.1 vyhl.č.163/2002 Z. z., odmena patrí za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada
alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán,

alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť pri vyšetrovacom úkone, pri oboznámení s výsledkami
vyšetrovania, vyhľadávania a za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve
hodiny a za každý úkon osobitne, e) vypracovanie právneho rozboru veci, f) rokovanie s protistranou, a
to za každú aj začatú hodinu, g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania,
odvolanie proti rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,

prípadne sťažnosť proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre
porušenie zákona, h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.38. Podľa § 1 ods.1 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z . o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových
výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované klientom na základe dohody

alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom.1)

39. Podľa § 12 ods.1 až 3 Vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z ., tarifná odmena advokáta za zastupovanie
klienta v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch, pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v
ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny

za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu. Pri zastupovaní v konaní o
priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina
výpočtového základu. Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou
tarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužby,akideotrestnýčin,naktorýzákonustanovujetrestodňatia
slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b)
prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať

rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

40. Podľa § 14 ods.1 písm. a) až c) a ods.3 písm. d) Vyhl.č.655/2004 Z. z., odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia
alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci

samej, c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania
alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom,4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté
dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;
ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve

skončené hodiny. , Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu
konania.

41. Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhl.č.655/2004 Z. z., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na

náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych
služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecképosudky,prekladyaodpisy,b)nanáhraduzastratučasu(§17).

42. Podľa § 17 ods.1 a 2 Vyhl.č.655/2004 Z. z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,
ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada
za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Ak
sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa
odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

43. Podľa Čl. 15 ods.1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), dôkazy a tvrdenia strán sporu
hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

44. Podľa § 191 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

45. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody, jednak titulom zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, keďže voči žalobcovi bolo uznesením zo dňa 9.2.2004 vznesené

obvinenie a nakoniec bol oslobodený spod obžaloby, a jednak titulom nesprávneho úradného postupu,
čo uplatnil až na pojednávaní, keď namietal neprimerane dlhú dĺžku celého trestného konania, prieťahy v
prípravnom konaní a jednotlivých úkonov v rámci podanej obžaloby, ktorá je súčasťou úradného postupu
orgánov činných v trestnom konaní.

46. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.2.2004, v zmysle § 27 ods. 2 z. č.
514/2003 Z.z. sa zodpovednosť za škodu posudzuje podľa z. č. 58/1969 Zb. Pokiaľ ide o namietaný
nesprávny úradný postup, na posudzovanie uvedeného nároku súd aplikoval z.č. 514/2003 Z.z.účinný od 1.7.2004, keďže žalobca namietal nesprávny postup orgánov činných v trestnom konaní
neprimeranou dĺžkou prípravného konania od roku 2004 až do samotného podania obžaloby.

47. Súd mal za to, že žaloba o náhradu škody titulom zodpovednosti za škodu za nesprávny úradný
postup dôvodná nie je. Žalobca odôvodnil svoj nárok na náhradu škody titulom nesprávneho úradného
postupu až na pojednávaní dňa 4.12.2019. V zmysle § 16 ods.4 z.č.514/2003 Z. z. pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. V danej veci však žalobca nežiadal predbežne prerokúvať svoj

nárok z titulu neprávneho úradného postupu, tento nesprávny úradný postup namietol až na pojednávaní
dňa 4.12.2019, a preto pre nesplnenie podmienky predbežného prerokovania nároku z uvedeného titulu
si svoj nárok nemohol uplatňovať na súde z uvedeného titulu. Preto sa súd v tejto časti nestotožnil
so žalobou žalobcu, pokiaľ on odvodzoval svoj nárok zodpovednosťou za škodu titulom nesprávneho
úradného postupu.

48. Súd považoval za dôvodnú žalobu o náhradu škody uplatňovanú titulom nezákonného rozhodnutia.
V zmysle platnej judikatúry, napr. rozsudok NS SR 1Cdo/53/93 (R 70/1994) alebo R 35/1991, ten, proti
komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení
ďalších zákonných predpokladov, podľa ustanovení § 1 až § 4 z. č. 58/1969 Zb. zásadné právo na
náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti

s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady
na trovy nutnej obhajoby a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený, alebo si ho zvolil sám.

49. Je nepochybné, že žalobcovi, ktorý bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že skutok, pre ktorý
bol stíhaný, nie je trestným činom, má nárok na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení

obvinenia. Keďže uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.2.2004, v zmysle § 27 ods.
2 z. č. 514/2003 Z. z. sa zodpovednosť za škodu posudzuje podľa z. č. 58/1969 Zb. V danej veci
mal súd za to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody:
nezákonné rozhodnutie, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi. V zmysle platnej judikatúry ( NS
SR 1 CDdo 53/93) platí, že zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby majú v

zmysle ust. § 4 z.č.58/1969 Zb. rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre
nezákonnosť, ak k nim došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o
vznesení obvinenia nebol potvrdený. Preto v prípade oslobodenia spod obžaloby, ako tomu bolo aj v
prejednávanej veci, má poškodený žalobca zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením
o vznesení obvinenia. V danej veci sa súd nestotožnil s námietkou žalovaného o naplnení negatívnej

podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu, teda že žalobca si sám zavinil vznesenie obvinenia. Je
pravdou, že všeobecne platí, že pri oslobodení spod obžaloby nie je nárok na náhradu škody absolútny,
a preto pre posudzovanie nároku na náhradu škody je dôležité posudzovať aj dôvody oslobodenia spod
obžaloby. Takým dôvodom, pre ktorý by nevznikol nárok na náhradu škody, by bolo napr. keby dôvodom
oslobodenia spod obžaloby bolo, že by vyšlo najavo, že obvinený nie je trestne zodpovedný, alebo

že by mu bola udelená milosť alebo trestný čin bol amnestovaný a pod. Teda jednalo by sa hlavne o
prípady, že obvinený spáchal skutok, ktorý je trestným činom, len mu nie je uložený trest, či už pre
zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby napr. z vyššie uvedených dôvodov. V
danej veci sa však o takýto prípad nejedná, pretože žalobca bol stíhaný za skutok, ktorý nie je a ani
nebol trestným činom. V danej veci bol žalobca právoplatne oslobodený spod obžaloby práve preto,

že skutok nie je trestným činom. Je teda zrejmé, že bol od počiatku nezákonne stíhaný a nemožno sa
teda stotožniť s námietkou žalovaného, že vznesenie obvinenia a stíhanie si zavinil sám. V danej veci
sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti sa nezákonné rozhodnutie odôvodnením, že generálni riaditelia
obchodných spoločností sa zúčastňovali finančných dispečingov, na ktorých sa rozhodovalo nielen o
použití finančných prostriedkov, ale aj odvodoch do poisťovní, úradu práce a daňovému úradu, a že zo

záverov znaleckých posudkov vyplývalo, za ktoré obdobia boli obchodné spoločnosti v posudzovanom
období schopné si plniť tieto záväzky, stanovené obdobia, za ktoré bolo možné preddavky a poistné
uhrádzať, pričom poukazuje na možnosť len pomerného uhrádzania svojich finančných záväzkov, a
že spoločnosť TG TRADE a.s. naozaj v období od 1.3.1999 do 31.12.2000 neuhradila preddavky na
daň a poistné a až na hlavnom pojednávaní znalec zmenil svoj záver uvedený v predchádzajúcom

písomnom vyhotovení znaleckého posudku (že zrealizovaním úhrad dane a poistného by nedošlo k
vážnemu ohrozeniu chodu spoločnosti) a uviedol, že spoločnosť nemohla odvádzať poistné a daň bez
vážneho ohrozenia chodu spoločnosti. Ako vyplýva z oslobodzujúceho trestného rozsudku, skutok, pre
ktorý bol žalobca trestne stíhaný, nie je a od samého počiatku nebol trestným činom a žalovaný štátsa nemôže zbaviť zodpovednosti s odkazom na to, že znalec až na hlavnom pojednávaní zmenil záver
svojho znaleckého posudku. Súd poukazuje na to, že znalca na vypracovanie znaleckého posudku
ustanovili štátne orgány činné v trestnom konaní, oni mu poskytli podklady k vypracovaniu znaleckého

posudku a pokiaľ pôvodný písomný znalecký posudok bol nesprávny (bez ohľadu na to, či to bolo
spôsobené otázkou odbornosti znalca alebo v dôsledku neúplných podkladov predložených znalcovi)
a záver posudku bol neskôr zmenený, zodpovednosť voči obvinenému stále nesie štát, pretože štátne
orgány boli zadávateľom pre vypracovanie uvedeného znaleckého posudku. Preto sa štát nemôže
voči žalobcovi ako obvinenému a obžalovanému v trestnom konaní tejto zodpovednosti zbaviť len s

odkazom na nesprávny záver prvotného znaleckého posudku, z ktorého štátny orgán vychádzal, a ktorý
posudok bol neskôr zmenený, v dôsledku čoho bol žalobca oslobodený spod obžaloby. Oslobodenie
žalobcu spod obžaloby je dôkazom, že neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce začatie trestného
stíhania. V trestnom rozsudku sa konštatuje, že skutok nie je trestným činom, teda žalobca sa nedopustil
trestnej činnosti kladenej mu za vinu. Preto zo strany žalovaného išlo o neoprávnený zásah do práv
žalobcu a vznesenie obvinenie bolo nezákonné. Žalobcovi v súvislosti s trestným konaním na základe

nezákonne vzneseného obvinenia vznikla škoda v podobe nákladov nutnej obhajoby, čím je daná aj
príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, pretože keby obvinenie nebolo
vznesené, trovy by nevnikli.

50. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, k tomu súd uvádza, že je pravdou, že

§ 22 ods.3 z.č.58/1969 Zb. upravuje objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu počítanú od doručenia
nezákonného rozhodnutia, ale v tejto súvislosti súd poukazuje predovšetkým na hlavný zmyslel práva,
a tým je spravodlivé usporiadanie vzťahov. Základným účelom inštitútu premlčania je zvýšenie právnej
istoty v právnych vzťahoch tým, že pôsobí na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby si včas
uplatňovali svoje subjektívne práva a zabrániť aj tomu, aby povinné osoby neboli po neobmedzenú dobu

nútenéplniťsisvojepovinnosti,abysavdôsledkuplynutiačasunevystavilistavudôkaznejnúdze.Inštitút
premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo
vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje. Vznesenie námietky premlčania je teda
výkonom práva. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej
povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade ak

nie, požadovanú ochranu odoprieť. Ak by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len
prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného
zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie, jednalo by sa síce o výkon práva,
ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva na
úkor druhého účastníka, a teda o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Treba posudzovať konkrétne

okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená (uznesenie NS SR ČR 25Cdo 2648/2003).
Aj judikatúra slovenských súdov pripúšťa v odôvodnených prípadoch nepriznať vznesenej námietke
premlčania jej účinky, ak by jej vznesenie predstavovalo výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
Legitímnapožiadavkauprednostneniaprincípuspravodlivéhovyriešeniaprípadupredprincípomprávnej
istoty z hľadiska vznesenej námietky premlčania, je viazaná na výnimočné okolnosti konkrétneho

prípadu, ktoré bránili oprávnenému uplatniť si svoje právo v zákonom stanovenej premlčacej lehote.
Aj Ústavný súd SR konštatoval (I. ÚS 33/2012), že námietka premlčania zásadne dobrým mravom
neodporuje, ale môžu nastať situácie, že uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor
účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by za takej situácie zánik
nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom

a charakterom ním uplatňovaného práva a dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas. V duchu
tohto právneho názoru sa uplatnenie premlčacej námietky môže priečiť dobrým mravom vo výnimočných
prípadoch, keď by bolo na úkor účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil, alebo keď
by sa aprobovalo konanie, ktoré je contra bonos mores (§ 3 ods.1 OZ).

51. V danej veci mal súd za to, že vznesenie námietky premlčania žalovaným neplní jeho hlavný
účel zabezpečenia právnej istoty vo vzťahu medzi účastníkmi konania, ale je skôr zneužitím práva
žalovaného na úkor žalobcu, ktorý nezavinil uplynutie premlčacej doby. Skôr naopak, za uplynutie
objektívnej premlčacej doby je zodpovedný práve žalovaný štát, ktorého štátne orgány neprimerane
dlhou dĺžkou trestného konania spôsobili uplynutie objektívnej premlčacej doby. Nezákonné uznesenie

o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 9.2.2004. Len obžaloba na súd bola podaná až dňa 28.10.2009,
teda po uplynutí viac ako polovice 10-ročnej objektívnej premlčacej doby. Rozsudkom súdu prvého
stupňa zo dňa 5.12.2011 bolo rozhodnuté o oslobodení žalobcu spod obžaloby, ale prokurátor podal
odvolanie a odvolací súd rozhodol o zamietnutí odvolania uznesením zo dňa 4.7.2012. Žalobca všaknemohol podať hneď žalobu o náhradu škody na súd, nakoľko zákon vyžaduje požadovaný nárok
vopred prerokovať s ústredným orgánom. Podaním zo dňa 12.7.2013 žalobca v zmysle z.č.58/1969
Zb. požiadal príslušný ústredný orgán o predbežné prerokovanie nároku , pričom ústredný orgán mu

doručil zamietavé stanovisko až podaním zo dňa 14.4.2014, čo už bolo po uplynutí 10-ročnej objektívnej
premlčacej doby. Preto terajšie vznesenie námietky premlčania žalovaným je podľa názoru súdu
výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi, preto súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal.

52. Okrem vyššie uvedeného právneho názoru súdu, pre ktorý súd v danej veci na námietku premlčania

vôbec neprihliadal, súd poukazuje na to, že na námietku premlčania by nebolo možné prihliadať aj
bez posudzovania dobrých mravov, a to s poukazom na právny názor vyslovený Krajským súdom v
Trenčíne v skutkovo obdobnej veci (sp. zn. 5Co/370/2016), kedy Krajský súd v Trenčíne, aj s odvolaním
sa na judikatúru ( uznesenie NS ČR sp. zn. 31Cdo/4835/2014 zo dňa 12.4.2017, rozhodnutie NS ČR
sp. zn. 1 Cz 20/90 zo dňa 31.5.1990, rozsudok NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2507/2005 a sp. zn. 30 Cdo
446/2012) vyslovil právny názor, že počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je potrebné viazať

kumulatívne na okamih doručenia uznesenia o vznesení obvinenia i na okamih vzniku samotnej škody
žalobcovi. Poukázal na to, že objektívna premlčacia doba začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda
vznikla a takáto škodová udalosť zahŕňa nielen protiprávny úkon, či zákonom kvalifikovanú udalosť,
ktoré viedli k vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody, pretože ak by sme stotožnili udalosť, z ktorej
vznikla škoda len s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcu škodu, mohla by premlčacia doba

začať plynúť skôr ako vznikla samotná škoda, škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej
premlčacej doby alebo vôbec, a preto je takýto výklad neprijateľný. V uvedenom rozhodnutí zo dňa
30.8.2017 sp.zn. 5Co/370/2016 Krajský súd v Trenčíne konštatoval, že je nutné vykladať ustanovenie §
22 ods.2 z. č. 58/1969 Zb. tak, že okolnosť rozhodujúca pre začatie plynutia objektívnej premlčacej doby
práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zahŕňa nielen doručenie /oznámenie/

nezákonného rozhodnutia, ale aj vznik samotnej škody a pri takom výklade bude naplnený aj účel,
ktorému slúžia objektívne premlčacie doby a tiež bude viesť k naplneniu aj zmyslu samotného z. č.
58/1969 Zb., ktorým je povinnosť štátu náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

53. S poukazom na vyššie uvedený právny názor by potom musel súd v tejto veci dospieť k záveru, že

žalobcom uplatnená náhrada škody by nebola v objektívnej premlčacej dobe ešte premlčaná v celom
rozsahu, ale by bola premlčaná len škoda vo výške 199,16 Eur (t.j. 6000,-Sk), ktorá bola obhajcovi
vyplatená dňa 13.2.2004. Ostatné trovy obhajoby mu boli vyplatené v roku 2006 a neskôr, teda pred
uplynutím objektívnej premlčacej doby.

54. Pokiaľ ide o uplatňovanú výšku náhrady škody, treba zdôrazniť, že nárok na náhradu škody
spôsobenejzačatímtrestnéhostíhania,akdošlokoslobodeniuobvinenéhospodobžaloby,saposudzuje
podľa z.č.58/1969 Zb. ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a podľa §
20 cit. zákona, pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne predpisy upravené v tomto zákone
Občianskym zákonníkom. V zmysle ustálenej judikatúry platí, že právo na náhradu škody spôsobenej

uznesením o vznesení obvinenia má pri splnení ďalších predpokladov zásadne aj ten, kto bol spod
obžaloby oslobodený, pričom do tohto nároku možno pojať aj náklady vynaložené obvineným na trovy
obhajoby, a to bez zreteľa na to, či mu bol obhajca ustanovený alebo si ho zvolil sám. Ide o špecifický
prípad zodpovednosti štátu za škodu. V danej veci si žalobca uplatnil ako náhradu škody trovy obhajoby,
ktoré riadne vyčíslil a zdokladoval ich zaplatenie obhajcovi, pričom tieto boli vyčíslené ako odmena

advokáta určená podľa ustanovení vyhlášky o tarifnej odmene (§§ 15, 16 vyhl. č.163/2002 Z.z. a §§ 12,
14 vyhl.č.655/2004 Z.z.), pričom sa jedná o účelne vynaložené náklady v konaní.

55. V súvislosti s vyčíslenou výškou požadovanej náhrady škody žalovaný v odpore len namietal, že
bez trestného spisu sa nie je možné vyjadriť k opodstatnenosti vyčíslenia trov obhajoby, poukázal na

to, že žalobca nepreukázal prítomnosť zástupcu na jednotlivých úkonoch, účasťou na výsluchoch ( dňa
10.3.2004), verejnom zasadnutí (26.1.2010) a hlavných pojednávaniach (dňa 9.3.2010 a 6.4.2010), ani
dobu ich trvania. Žalovaný namietal, že z predložených dokladov nevyplýva, že by sa predmetné úkony
reálne uskutočnili, ako aj prítomnosť právneho zástupcu na predmetných úkonoch. Teda žalovaný v
odpore len namietal, že žalobca účasť obhajcu na vyššie uvedených úkonoch nepreukázal, ale sám

netvrdil, že obhajca sa úkonov nezúčastnil.

56. S poukazom na vyššie uvedené spochybňujúce stanovisko žalovaného navrhol žalobca pripojiť aj
trestný spis a pokiaľ to nebolo možné, navrhol doplniť dokazovanie výsluchom strany spory - žalobcu. Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žežalobcabolvtrestnomkonanízastúpenýobhajcom
Pavlom Trnkom a ten v rámci obhajoby urobil úkony právnej služby, ktoré boli podrobne špecifikované v
písomnom vyúčtovaní odmeny advokáta, a ktorých náhrada trov obhajoby je predmetom tohto konania

o náhradu škody. Z listín doručených súdu od Okresného súdu Partizánske mal súd za preukázané, že
obhajca žalobcu podal aj žalovaným namietané odôvodnenie sťažnosti, osobne sa zúčastnil výsluchu
obvinenéhodňa10.3.2004naKRPZ,ÚJaKPTrenčín,ktorývýsluchsakonalod08.30hod.do10.45hod.
Osobne sa dňa 20.7.2007 zúčastnil preštudovania vyšetrovacieho spisu na KR PZ, ÚJaKP v Trenčíne ,
ktorú zápisnicu aj osobne podpísal, a ktoré preštudovanie trvalo od 08.00 hod. do 10.15 hod. Podľa

oznámenia Okresného súdu Partizánske nebolo možné doručiť súdu celý trestný spis, ani požadované
zápisnice z hlavných pojednávaní a verejného zasadnutia, nakoľko spis bol odoslaný na Okresný súd
Bratislava I. Okrem toho, s poukazom na číslo listu uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 4.7.2012
č.k.23T/48/2012-5144, ktoré predstavuje poradové číslo listu trestného spisu, je zrejmé, že pripájanie
celého trestného spisu by bolo s poukazom na objem spisu a jeho doručovanie nehospodárne. Z
dôkaznéhoprostriedku,výsluchustranysporu(žalobcu),malsúdzapreukázané,žeobhajcasazúčastnil

všetkých úkonov v trestnom konaní, teda aj na verejnom zasadnutí a hlavných pojednávaniach. Tiež mal
za preukázané, že doba trvania týchto úkonov zodpovedala času vyčíslenému v písomnom vyúčtovaní
odmeny advokáta. Zo samotného odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že hlavné pojednávanie muselo
trvať veľmi dlhú dobu, keďže vo veci bolo až 5 obžalovaných, bolo vypočúvaných 24 svedkov a 3 znalci,
oboznamovaný spisový materiál spisu, ktorý ku dňu vyhlásenia rozsudku obsahoval 5109 strán. Je

preto logické, že pojednávania trvali veľmi dlhý čas, čo potvrdil vo svojom výsluchu aj samotný žalobca
a vzhľadom na vyššie uvedené súd nemal dôvod pochybovať o namietanej dĺžke trvania pojednávaní,
ktoré boli podkladom k vyčísleniu tarifnej odmeny advokáta pri obhajobe žalobcu.

57. S poukazom na všetky vyššie dôvody a výsledky vykonaného dokazovania, v súlade so zásadou

voľného hodnotenia dôkazov, mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Bolo
preukázané, že nezákonným rozhodnutím o vznesení obvinenia vznikla žalobcovi škoda v podobe
nákladov obhajoby v trestnom konaní, ktorej výška bola riadne a v súlade so zákonom vyčíslená ako
tarifná odmena, jej úhrada súdu preukázaná, pričom súd na vznesenú námietku premlčania z vyššie
uvedených dôvodov neprihliadal. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

58. Podľa § 255 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku z. č. 160/2015 Z. z. (CSP), súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

59. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej
výške trov bude v zmysle § 262 CSP rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods.2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods.3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto
preukáže,ženaňhoprešloprávozrozhodnutia(§38z.č.233/1995Z.z.).Exekúciu napeňažnúpovinnosť

vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním
poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).