Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Csp/157/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217215836
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217215836.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: SWAN, a.s., IČO:
47 258 314, so sídlom Borská 6, Bratislava, zastúpený advokátom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanej: P. U., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX, o zaplatenie 225,30 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 108,50 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 29,63 eur od 18.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 24,90 eur od 20.06.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,99 eur od 16.07.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,99 eur od 17.08.2015 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17,99 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, to všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.09.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 225,30 eur s príslušenstvom a k náhrade trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 27.05.2015 uzavreli žalobca so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom

ktorej bolo poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona o elektronických
komunikáciách v platnom a účinnom znení. Žalobca sa zaviazal poskytovať žalovanej elektronické
komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala platiť cenu za využívanú službu v zmysle dojednaných
podmienok bližšie špecifikovaných v Objednávke služieb SWAN Multimedia zo dňa 27.05.2015, ktorá
ako neoddeliteľná súčasť zmluvy tvorila jej prílohu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné
podmienkynaposkytovanieverejnýchslužiebžalobcu.Žalovanáneuhradilakudňupodaniažalobycenu
za poskytnuté služby spolu vo výške 108,50 eur, vyúčtovanú 5 faktúrami ako na čl. 3, zmluvnú pokutu

vo výške 45,- eur uplatnenú za porušenie zmluvnej povinnosti vrátiť po skončení zmluvy
poskytnuté zariadenie podľa bodu 6.3 zmluvy a čl. 10 bod 10.3 VOP, vyúčtovanú faktúrou splatnou
04.02.2016, a doplatok zľavy z mesačného poplatku a z aktivačného poplatku spolu vo výške 71,80
eur, uplatnený podľa bodu 6.2 zmluvy a čl. 10 bodu 10.2 Všeobecných podmienok, vyúčtovaný faktúrou
splatnou 04.02.2016. Nakoľko sa žalovaná s plnením svojho peňažného dlhu dostala do omeškania a
svoje splatné záväzky neuhradila ani na žalobcove výzvy, žalobca listom zo dňa 16.12.2015 odstúpil od

zmluvy, pričom v žalobe si uplatnil úroky z omeškania v zákonnej výške samostatne z každej faktúry odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej-ktorej faktúry.2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 27.05.2015, objednávku služby SWAN Multimedia, odovzdávací protokol, Všeobecné podmienky
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN, a.s., 7 faktúr a odstúpenie od zmluvy zo dňa

16.12.2015 s kópiou obálky z vrátenej zásielky.

3. Žalobu a jej prílohy spolu s ďalšími písomnosťami (poučenia, výzva na vyjadrenie) súd doručil
žalovanej do vlastných rúk dňa 09.04.2019. Žalovaná sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadrila
a uplatnený nárok nijakým spôsobom nesporovala.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá C.s.p. keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Rozsudok bol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote,

strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní. Žalobca bol výzvou z
01.07.2019 vyzvaný na vyjadrenie sa k sporným právnym otázkam, ktoré súd špecifikoval v tejto výzve
(č.l. 125).

5. Súd sa oboznámil so žalobou a s podstatným obsahom spisu, vo veci vykonal dokazovanie vyššie

uvedenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav veci: Žalobca dňa 27.05.2015 uzavrel
so žalovanou zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. J., predmetom ktorej bolo
poskytovanie elektronických komunikačných služieb v zmysle zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Žalovaná sa zaviazala riadne užívať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne
cenu uvedenú v Objednávke. Žalovaná porušila svoje povinnosti zo zmluvy, najmä povinnosť uhrádzať

cenu za poskytované služby. Celková pohľadávka žalobcu voči žalovanej predstavuje sumu 225,30
eur, ktorá pozostáva z neuhradenej ceny za služby vo výške 108,50 eur s príslušenstvom, zo zmluvnej
pokuty za nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a z doúčtovania mesačných poplatkov a
aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 71,80 eur. Žalovaná sa s plnením
svojich peňažných záväzkov zo zmluvy dostala do omeškania, pričom ich neuhradila ani na žalobcove

výzvy, preto žalobca listom zo dňa 16.12.2015 odstúpil od zmluvy a predmetnou žalobou si popri istine
uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých
faktúr. Žalobca v žalobe stručne popísal proces, ako sa časť podniku pôvodného veriteľa SWAN, a.s.,
IČO: 35 680 202, vrátane predmetnej pohľadávky stala súčasťou imania žalobcu, čím osvedčil svoju
aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa ust. § 488 a § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým

vzťahom je vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi
vzniká povinnosť splniť záväzok. Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa
zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

Podľa ust. § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa ods. 12 písm. a/, písm. b/ účastník je povinný
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní

verejných služieb, platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

6. Zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským (právny
predchodca žalobcu poskytoval verejné služby v rámci svojho podnikania a žalovaná tieto služby

neprijímala a nevyužívala na takéto účely - § 52 Občianskeho zákonníka), preto sa na daný právny
vzťah vzťahujú aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských
zmluvách.Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 a 3 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje

inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. 517 ods. 1 OZ /prvá veta/ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ
v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania (s prihliadnutím a skutočnosť, že sa jedná o právny vzťah,

ktorý vznikol po 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

7. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny služieb spolu vo
výške 108,50 eur vyúčtovanej faktúrou č. 1150626812 so splatnosťou 17.06.2015, faktúrou č.

1150545227 so splatnosťou 19.06.2015, faktúrou č. 1150705440 so splatnosťou 15.07.2015, faktúrou
č. 1150804264 so splatnosťou 16.08.2015, faktúrou č. 1150905259 so splatnosťou 15.09.2015, všetko
za elektronické komunikačné služby, ktoré žalobca žalovanej riadne poskytol na základe zmluvy o
poskytovaní verejných služieb č. ZM_03674/15 uzavretej medzi stranami sporu dňa 27.05.2015 podľa
§ 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaná nárok žalobcu po vecnej

(skutkovej), ani po právnej stránke nesporovala (podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany,
ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné) a neuviedla žiadnu takú okolnosť, ktorá
by spochybňovala právo žalobcu na zaplatenie ceny ním poskytnutých elektronických komunikačných
služieb v období uvádzanom vo faktúrach. Nakoľko teda žalobca vyúčtované elektronické komunikačné
služby riadne dodal, pričom žalovaná ich prijala a nezaplatila za ne, súd mal s poukazom na citované

zákonné ustanovenia v celom rozsahu preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny týchto služieb
stanovenej zmluvou vrátane jej súčastí. Súd preto žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 108,50 eur
vrátane nároku na úroky z omeškania z tejto sumy, ktorý bol uplatnený v súlade s § 517
ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho po splatnosti
tej-ktorej faktúry (výrok I).

8. Súd však žalobe vo zvyšnej časti uplatneného nároku, t.j. nároku na zmluvnú pokutu za
nevrátenie zariadenia vo výške 45,- eur a nároku na doúčtovanie mesačných poplatkov a aktivačného
poplatku vo výške poskytnutej zľavy z nich spolu vo výške 71,80 eur nevyhovel. Podľa názoru
súdu je z umiestnenia oboch dojednaní v bodoch 6.2 a 6.3 zmluvy (tesne za sebou), ako aj z ich

obdobného obsahu a účelu (obidve tieto dojednania sankcionujú spotrebiteľa pre porušenie jeho
povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti fixnými peňažnými sumami) je zrejmé,
že aj nárok na doplatenie mesačných poplatkov a aktivačného poplatku vo výške poskytnutej zľavy z
nich má povahu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj
sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade žalobca ponúka svoje služby

spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých
spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. Žalovaná ako spotrebiteľ mala
síce zrejme možnosť oboznámiť sa s predmetnými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy,
ale nesporne nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v predmetnej zmluvepreto nemožno považovať za individuálne dojednané (§ 53 ods. 2 OZ ). Je nesporné, že žalovaná ako spotrebiteľ nemala žiadnu reálnu možnosť
ovplyvniť ani obsah vopred dodávateľom navrhnutého a v predloženej zmluve fixne formulovaného

dojednania o zmluvnej pokute. Mohla iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa
teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že
dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit.
§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka bolo
na žalobcovi zastúpenom v konaní advokátom (vtedy platí ust. § 160 ods. 3 C.s.p.) Žalobca ale v

konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 53
ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku
nepovažovať za individuálne dojednanú.

9. V § 544 ods. 2 Obč. zák. sa kogentne ustanovuje, že na platnosť záväzku o zmluvnej pokute sa
vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo

určený spôsob jej určenia. Zároveň je však nepochybné, že v samotnej dohode o zmluvnej pokute
musí byť určená aj povinnosť, ktorú zmluvná pokuta zabezpečuje. Písomnosť prejavu vôle spočíva v
tom, že obsah prejavu vôle je zachytený v texte listiny, spravidla celý právny úkon musí byť pojatý do
jednej listiny a písomnosť tak musí predstavovať navonok jeden celok. Celistvosť listiny je zachovaná
i vtedy, ak je jednota listín spoznateľná z hľadiska obsahu právneho úkonu a spolunáležitosť listín

je nesporná. V danom prípade zmluva o poskytovaní verejných služieb odkazuje na Všeobecné
podmienky, pričom práve tieto všeobecné podmienky obsahujú v bodoch 12.5 a 4.1 písm. o), resp. v
čl. 10 bod 10.2 ustanovenia o určení tých povinností, ktorých nedodržanie zmluvná pokuta sankcionuje.
Predmetné Všeobecné podmienky však neboli spotrebiteľom podpísané a žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal,žesasnimižalovanápripodpisezmluvypodrobneoboznámilaasúhlasilasustanoveniami

o povinnostiach, ktorých dodržanie zabezpečuje zmluvná pokuta. Predmetné Všeobecné podmienky
na poskytovanie verejných služieb spoločnosti SWAN a.s. sú pritom napísané veľmi malým a hustým
písmom a dojednania o povinnostiach zabezpečovaných zmluvnou pokutou nie sú žiadnym spôsobom
zvýraznené. Existuje tak nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť
textu obsahujúcu podstatné dojednanie o povinnosti zabezpečovanej zmluvnou pokutou. V súvislosti s

uvedeným mal súd za to, že dohoda o zmluvnej pokute, čiastočne obsiahnutá v bodoch 12.5
a 4.1 písm. o) a v čl. 10 žalovanou nepodpísaných Všeobecných podmienok, nebola platne písomne
dojednaná v súlade s ustanovením § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V danom
prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme podľa
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka (chýba tam podpis konajúcej osoby, čo je podmienkou platnosti

tohto písomného úkonu), nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej
pokuty v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobcovi nárok na zaplatenie súm
45,- eur a 71,40 eur s príslušenstvom nemohol priznať a žalobu v tejto časti zamietol (výrok II). Pokiaľ
by súd vyhovel nároku na zaplatenie predmetných zmluvných pokút, došlo by k porušeniu
uvedených zákonných ustanovení a zároveň by bol porušený aj princíp proporcionality uplatňovaný v

súkromnom práve tak ako je to uvedené v ďalších odsekoch odôvodnenia.

10. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho

práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Smernicazároveňvprílohevypočítava
pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“.
S účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné

podmienky do Občianskeho zákonníka.

11. Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorýnesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl.
Bolo by v rozpore so zameraním Smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ
chránený a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. (čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného

práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora
je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa
alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.) Cieľ
článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre
spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej
povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má

právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám
musia byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

13. Žalobca žiada od spotrebiteľov pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov (v danom prípade
zmluva skončila v 7. mesiaci) zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v nezmenenej výške 100 % zo základu bez

ohľadu na to, aký čas zostáva „účastníkovi“ pri porušení podmienok do konca doby viazanosti (zmluvná
pokuta je 100 % zo základu tak pri dobe užívania zariadenia 1-6 mesiacov, ako aj pri dobe užívania
zariadenia 7-12 mesiacov). Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo
strany „účastníka“ môže dôjsť v poslednom mesiaci 12-mesačnej doby, pričom žalobca si voči nemu
uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako, ako voči „účastníkovi“, ktorý porušil zmluvné podmienky

po jednom mesiaci od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dojednáva zmluvnú
pokutu v štandardných zmluvách, nerešpektujú skutočnosť, aká miera porušenia povinnosti účastníka
zmluvného vzťahu tu nastala, čo nepochybne poškodzuje spotrebiteľa. Predmetné zmluvné dojednanie
o zmluvnej pokute pri dobe užívania zariadenia do 12 mesiacov spôsobuje zjavnú nerovnováhu vo
vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pretože vyžaduje od

neho, aby zaplatil neprimerane prísnu sankciu bez ohľadu na rozsah porušenia jeho povinností. V tomto
smere sa súdna prax už ustálila v názore, že odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity
uvedeného porušenia je v rámci spotrebiteľských vzťahov dôležité, pretože tu treba rozlišovať situácie,
kedy a za akých podmienok, v akom rozsahu dôjde k neplneniu povinností spotrebiteľa
(porovnaj rozsudok ESD vo veci C-618/10). Predmetná zmluva pri dobe užívania zariadenia do 12

mesiacov však neobsahuje žiadne odstupňovanie zmluvnej pokuty podľa rozsahu a intenzity porušenia
povinností účastníka práve počas tejto doby. Uvedené primerane platí aj na povinnosť žalovaného
doplatiť zľavu z aktivačného poplatku bez ohľadu na reálnu dobu poskytovania a odoberania služieb.

14.Pozornostisúdutiežneuniklo,žepreprípadporušeniazmluvnýchpovinnostížalobcuakododávateľa

(poskytovateľa služieb) nie je v zmluve o poskytovaní verejných služieb vôbec dojednaný prípadný nárok
žalovanej ako spotrebiteľa na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobcom ako dodávateľom. Z uvedeného je
zrejmé,žezmluvnápokutavdanomprípadelenjednostrannezaťažujespotrebiteľapreprípadporušenia
jeho povinností, a tak i z tohto dôvodu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého povinnosťou je zotrvať v zmluvnom vzťahu s

poskytovateľom služieb po celú dobu viazanosti, kedy má spotrebiteľ povinnosť platiť riadne a včas cenu
poskytnutých elektronických komunikačných služieb.

15.Vzhľadomnauvedenésúddospelkzáveru,žepredmetnéustanoveniaozmluvnejpokutedojednané
v rámci zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.05.2015 by boli z hľadiska ich obsahu

neplatné aj v zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 písm. k/ a 5 OZ, pokiaľ by bola zachovaná ich povinná písomná
forma celého právneho úkonu. Z neplatnej zmluvnej podmienky by potom žalobcovi nevzniklo právo
na plnenie a žalovanej povinnosť plniť, čo by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie
zmluvných pokút aj z tohto dôvodu. V tejto veci však bola prvotným dôvodom zamietnutia žaloby v
časti nepriznaného nároku absencia povinnej písomnej formy celých dojednaní o zmluvnej pokute, čo

spôsobuje ich absolútnu neplatnosť, a preto tu nebol daný dôvod na prípadný postup podľa § 298 ods.
1, 2 C.s.p., t.j. vyslovovať ex offo vo výroku rozsudku neplatnosť dotknutej zmluvnej podmienky z
dôvodu jej neprijateľnosti.Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods.
2 C.s.p. pričom žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože pomer úspechu
aj neúspechu tak žalobcu ako aj žalovaného bol v konaní takmer rovnaký. O výške tejto náhrady bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).