Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10Cpr/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212341
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6116212341.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne X..

L. Ž., Z.. XX. P. XXXX, XXX XX B. B., B. XX, zastúpenej JUDr. Petrom Tonhauserom, advokátom,
974 01 Banská Bystrica, Jána Cikkera 8, IČO: 47 234 725, proti žalovanej Základnej škole, 974 01
Banská Bystrica, Golianova 8, IČO: 17 067 391, zastúpenej JUDr. Jánom Krnáčom, advokátom, 974
01 Banská Bystrica, Nám. Slobody 2, IČO: 47 232 293, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanej trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiada o určenie neplatnosti výpovede danej jej žalovanou dňa 17. februára 2016.
Argumentuje nesplnením podmienok § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (žalovaná nepreukázala
jej skutočnú nadbytočnosť v príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou, ktorou zneužila právo) a § 63
ods. 2 Zákonníka práce (žalovaná nesplnila ponukovú povinnosť a nepreukázala objektívnu nemožnosť
poskytnúť žalobkyni inú vhodnú prácu). S poukazom na § 13 Zákonníka práce žalobkyňa tiež tvrdí,
že žalovaná snahou o prepustenie dvoch zdravotne postihnutých učiteliek porušila zásadu rovnakého
zaobchádzania.

2. Žalovaná žiada žalobu zamietnuť, lebo výpoveď daná žalobkyni v zmysle § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce pre nadbytočnosť je platná. Tvrdí, v procese rozviazania pracovného pomeru
so žalobkyňou ako zdravotne postihnutou osobou postupovala zákonne. Nadbytočnosť žalobkyne
vznikla na základe organizačnej zmeny - zníženia počtu učiteľov na prvom stupni z 13 na 12
(zodpovedajúcich počtu tried). Pretože podľa pracovnej zmluvy bola žalobkyňa učiteľkou prvého stupňa,
rozhodla sa žalovaná skončiť pracovný pomer s ňou (pričom výber nadbytočného zamestnanca
patrí zamestnávateľovi). Žalovaná tvrdí, že v čase výpovede žalobkyni žiadnymi voľnými miestami

nedisponovala a odmieta tiež, že by voči žalobkyni konala diskriminačne, neobvyklým spôsobom, ktorý
by ju znevýhodňoval a porušoval zásady rovnakého zaobchádzania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a riaditeľa žalovanej X.. X. I., svedka F..
P. L., vypočutím právnych zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami,
korešpondenciou, menovaním žalobkyne do funkcie zo dňa 31. júla 2009, oznamom o zmene
pracovných podmienok zo dňa 28. júna 2013, zápisnicou o prerokovaní organizačných zmien

vedením školy dňa 16. júna 2015, žiadosťou o prerokovanie organizačných zmien a informáciou o
zmene podmienok v zamestnávaní zamestnancov zo dňa 17.júna 2015, zápisnicou o prerokovaní
organizačných zmien a oznámením ZO OZ zo dňa 19. júna 2015, rozhodnutím o organizačnej zmene
zo dňa 30. júna 2015 s prílohou, zápisnicou z pedagogickej rady zo dňa 23. júna 2015, žiadosťoužalovanej adresovanou Úradu práce sociálny vecí a rodiny Banská Bystrica (ďalej len „ÚPSVaR“) o
udelenie súhlasu s ukončením pracovného pomeru so žalobkyňou zo dňa 3. júla 2015, oznámením o
začatí správneho konania zo dňa 7. júla 2015 a odpoveďou žalobkyne zo dňa 13. júla 2015, zápisnicou

o prerokovaní návrhu na skončenie pracovného pomeru a oznámením ZO OZ zo dňa 14. augusta
2015, oznámením o odvolaní z kariérnej pozície pedagogický zamestnanec zo dňa 17. augusta 2015,
oznámením žalovanej v zmysle § 142 Zákonníka práce adresovaným žalobkyni dňa 18. augusta 2015
a jej odpoveďou zo dňa 21. augusta 2015, rozhodnutím ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 28. augusta
2015, odvolaním žalovanej zo dňa 7. septembra 2015 a vyjadrením žalobkyne zo dňa 16. septembra

2015, rozhodnutím Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „Ústredie“) zo dňa 12. októbra
2015, rozhodnutím ÚPSVaR Banská Bystrica zo dňa 7. decembra 2015, odvolaním žalovanej zo dňa
15.decembra 2015 a vyjadrením žalobkyne zo dňa 5. januára 2016, sťažnosťami žalobkyne zo dňa
27.augusta 2015 a 18.novembra 2015, žiadosťou žalobkyne o pridelenie práce zo dňa 7. januára 2016,
rozhodnutímÚstrediazodňa10.februára2016,žiadosťouoprerokovanienávrhuskončeniapracovného
pomeru výpoveďou, zápisnicou o prerokovaní návrhu a oznámením ZO OZ zo dňa 17. februára 2016,

výpoveďou z pracovného pomeru zo dňa 17. februára 2016, oznámením žalobkyne, že trvá na ďalšom
zamestnávaní zo dňa 1. júna 2016 a odpoveďou žalovanej zo dňa 8. júna 2016, prehľadom úväzkov
a tried na prvom stupni v školskom roku 2015/2016, vyjadreniami vedúceho školského úradu a ZŠ
Moskovská, žiadosťou o skončenie pracovného pomeru, oznámením o skončení pracovného pomeru,
dohodou žalovanej a F.. F. C. o skončení pracovného pomeru zo dňa 8. júla 2016, rozhodnutím Ústredia

zo dňa 12. decembra 2014, a na tomto základe zistil pre rozhodnutie významné nasledovné:

4. Niet sporu o tom, že

- dňa 31. júla 2009 menoval riaditeľ žalovanej žalobkyňu do funkcie zástupcu riaditeľa školy pre

pedagogicko-organizačnú činnosť s účinnosťou od 1. augusta 2009 na dobu neurčitú,
- dňa 28. júna 2013 riaditeľ žalovanej oznamom o zmene pracovných podmienok odvolal žalobkyňu z
funkcie zástupcu riaditeľa školy a v zmysle pracovnej zmluvy zo dňa 1. augusta 1991 ju znovu zaradil
na pôvodné miesto učiteľky prvého stupňa,
- dňa 30. júna 2015 rozhodla žalovaná o organizačnej zmene, ktorou s poukazom na prílohu rozhodnutia

znížila pre školský rok 2015/2016 počet učiteľov na prvom stupni o jedného, z počtu 13 učiteľov na
počet 12 učiteľov,
- dňa 3. júla 2015 požiadala žalovaná ÚPSVaR o udelenie predchádzajúceho súhlasu so skončením
pracovného pomeru so žalobkyňou z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
na základe prijatej organizačnej zmeny,

- dňa 7. júla 2015 oznámil ÚPSVaR žalobkyni začatie správneho konania o udelenie predchádzajúceho
súhlasu na rozviazanie pracovného pomeru,
- v reakcii zo dňa 13. júla 2015 žalobkyňa s udelením predchádzajúceho súhlasu s rozviazaním
pracovného pomeru s ňou nesúhlasila,
- dňa 17. augusta 2015 riaditeľ žalovanej odvolal žalobkyňu z funkcie triednej učiteľky 2.C triedy v

školskom roku 2015/2016,
- dňa 18. augusta 2015 riaditeľ žalovanej oznámil žalobkyni, že jej nemôže prideľovať dohodnutý druh
prácea aniinúprácuzodpovedajúcumiestuvýkonu,zdravotnejspôsobilosti,schopnostiamakvalifikácii,
a preto nastali iné prekážky na strane školy a od 24. augusta 2015 nemá žalobkyňa povinnosť zotrvávať
na pracovisku,

- dňa 21. augusta 2015 oznámila žalobkyňa žalovanej, že s týmto riešením nesúhlasí a trvá na
prideľovaní práce v zmysle platnej pracovnej zmluvy,
-dňa7.januára2016adresovalažalobkyňariaditeľovižalovanejžiadosťoprideleniedohodnutéhodruhu
práce podľa platnej pracovnej zmluvy,
- rozhodnutím č. k.: BB2/RSPZ/ZAM/2015/15196 zo dňa 28. augusta 2015 neudelil ÚPSVaR žalovanej

predchádzajúci súhlas s výpoveďou žalobkyni ,
- rozhodnutím č.2015/159588/20262/SSZOSK zo dňa 12. októbra 2015 toto rozhodnutie Ústredie práce
sociálnych vecí a rodiny zrušilo a vec vrátilo ÚPSVaR,
- rozhodnutím č. k.: BB2/RSPZ/ZAM/2015/15196 zo dňa 7. decembra 2015 ÚPSVaR znovu neudelil
predchádzajúci súhlas žalovanej s výpoveďou žalobkyni,

- rozhodnutím č. 2016/23770/9325/SSZOSK zo dňa 10. februára 2016 toto rozhodnutie Ústredie práce,
sociálnych vecí a rodiny zmenilo a udelilo žalovanej predchádzajúci súhlas so skončením pracovného
pomeru so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,- dňa 17. februára 2016 požiadal riaditeľ žalovanej ZO OZ o prerokovanie skončenia pracovného pomeru
so žalobkyňou,
- dňa 17. februára 2016 zobrala ZO OZ výpoveď žalobkyni na vedomie,

- dňa 17. februára 2016 žalovaná vypovedala pracovný pomer so žalobkyňou podľa § 63 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti vzhľadom k organizačnej zmene zo dňa 30. júna 2015, s tým,
že ju nemá možnosť ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas, v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce, ani nemá pre ňu inú vhodnú prácu,
- dňa 1. júna 2016 oznámila žalobkyňa žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní,

- dňa 15.júna 2016 oznámila žalovanej učiteľka prvého stupňa F.. F. D., že pracovný pomer s ňou chce
ukončiť k 22. augustu 2016,
- dňa 7.júla 2016 požiadala učiteľka prvého stupňa F.. F. C. žalovanú o skončenie pracovného pomeru
a dňa 8. júla 2016 sa na skončení pracovného pomeru k 31. augustu 2016 dohodli,
- rozhodnutím č. 2014/113133/31775/OSS zo dňa 12. decembra 2014 zrušilo Ústredie rozhodnutie
ÚPSVaR č.k. BB2/OSAP/ZAM/2014/15035 zo dňa 17. septembra 2014 o udelení predchádzajúceho

súhlasu so skončením pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
s učiteľkou prvého stupňa žalovanej X.. P. Š.. V odôvodnení Ústredie o. i. uvádza, že pre naplnenie
skutkovej podstaty výpovedného dôvodu nadbytočnosti treba preukázať i príčinnú súvislosť medzi
nadbytočnosťou učiteľky a organizačnou zmenou. Organizačná zmena žalovanej v školskom roku
2013/2014 sa týkala odvolania zástupkyne riaditeľa školy X.. L. Ž., čo nie je dôvod na vykonanie

organizačnej zmeny. Ústredie podotklo, že v školskom roku 2013/2014 po odvolaní z postu zástupkyne
riaditeľa školy X.. L. Ž. škola zamestnávala 13 učiteľov prvého stupňa na 12 tried prvého stupňa,
a preto bolo jednoznačné, že odvolaná zástupkyňa X.. L. Ž. mala úväzok nepedagogickej činnosti,
ktorý bol väčšinový, a preto nemohla byť nadbytočná X.. P. Š., a ak by škola po uznaní X.. P. Š. za
dočasne pracovne neschopnú na jej pracovnú pozíciu zaradila odvolanú zástupkyňu X.. L. Ž., bola

podľa Zákonníka práce túto činnosť oprávnená vykonávať len do skončenia práceneschopnosti X.. P. Š..
Odvolaná zástupkyňa X.. L. Ž. zaradením na pracovnú pozíciu učiteľa prvého stupňa s plným úväzkom
X.. P. Š. tento plný úväzok nadobudnúť v nemohla, lebo po návrate X.. P. Š. po skončení pracovnej
neschopnosti sa odvolaná zástupkyňa vrátila do postavenia po jej odvolaní, t. j. s väčšinovým úväzkom
nepedagogickej činnosti. Ústredie konštatuje, že zamestnanec, ktorý nedisponuje plným úväzkom

kvalifikovaného pedagóga - učiteľa, nemôže tento plný úväzok získať na úkor iného zamestnanca,
- dňa 24. augusta 2015 pripravil riaditeľ žalovanej žalobkyni na jej osobnú žiadosť zo dňa 24. augusta
2015 kópie dokladov - pracovnej zmluvy a náplne práce učiteľa 1. stupňa ZŠ, ktoré žalobkyňa napriek
predchádzajúcej žiadosti odmietla prevziať s odôvodnením, že nahliadne do personálneho spisu.

5. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že riaditeľ školy pripravoval skončenie pracovného pomeru s ňou
„potajomky“ o čom svedčí fakt, že v žiadosti adresovanej ZO OZ neuviedol jej meno a s ňou o tom
nehovoril. Nespochybnila, že kolegyne F.. C. a F.. D. podali žiadosť o odchod do do dôchodku niekoľko
mesiacov po tom, čo dostala výpoveď, ale podotkla, že od polovice januára 2016 práceneschopnú
kolegyňu F.. C. mohla zastupovať za plat, ktorý poberala, hoci „sedela doma“. Zastupovala ju kolegyňa

zo školského klubu, ktorú tam museli zastupovať učiteľky, čo bolo neekonomické, lebo platová trieda
vychovávateľky je 8 a učiteľky 11. Podľa žalobkyne vznikol konflikt medzi ňou a riaditeľom školy v apríli
2013, keď sa ešte ako zástupkyňa riaditeľa školy vrátila po dlhšej práceneschopnosti do zamestnania
a nesúhlasila s finančnou aktivitou Lyoness, ktorú riaditeľ v škole presadzoval. Na to ju prestal zdraviť,
nepreberal od nej poštu (žiadal, aby mu ju posielala doporučene, čo bolo nezvyklé) a po škole sa o nej

šírilo, že podala trestné oznámenie, čo nebola pravda. Po návrate z trojmesačnej práceneschopnosti
v decembri 2015 (spôsobenej konaním riaditeľa školy, lebo sa psychicky zrútila po tom, čo dostala
oznámenie o správnom konaní na základe žiadosti školy o súhlas s výpoveďou a tesne pred začiatkom
školského roka oznámenie, že nemá nastúpiť do práce) požiadala o prácu, no zástupca riaditeľa školy
jej povedal, že má pokyn od riaditeľa školy prácu jej neprideliť. Na stretnutí s riaditeľom školy, jeho

pedagogicko-organizačným zástupcom a vedúcou odborov jej bolo povedané, že nemajú pre ňu žiadnu
prácu, len miesto upratovačky. Dňa 7. januára 2016 poslala riaditeľovi žiadosť o pridelenie práce a
informáciu, ktoré riaditeľ školy odmietol prijať so žiadosťou, aby mu ich poslala doporučene. Žalobkyňa
uviedla, že od 22. augusta 2016 pracuje ako učiteľka na ZŠ Moskovská, kde neprijala ponuku na
uzatvorenie pracovnej zmluvy na dobu neurčitú, lebo psychicky na ňu ťažko dolieha, že má „biľag

vyhodenej z Golianovej“, čo často počúva od rodičov. Nevplýva to dobre na jej zdravotný stav, a preto
si hľadá zamestnanie skôr na kratšiu dobu a mimo školstva.6. Riaditeľ žalovanej X.. X. I. uviedol, že do funkcie riaditeľa školy nastúpil dňa 1. septembra 2009
a jeho zástupkyňou sa stala žalobkyňa, ktorá bola dovtedy triednou učiteľkou na prvom stupni. V
čase, keď bola zástupkyňou (v tom čase bola i rok práceneschopná), do leta 2013, mala 12-hodinový

úväzok patriaci zástupkyni riaditeľa a na prvom stupni učila telesnú výchovu a informatiku. Pretože
ako zástupkyňa riaditeľa nemohla byť triednou učiteľkou, prijali na jej miesto X.. P. Š.. Po odvolaní z
funkcie zástupkyne riaditeľa školy sa žalobkyňa vrátila na miesto triednej učiteľky na prvom stupni,
a tak sa stalo, že na prvom stupni bolo na 12 tried 13 učiteľov. To sa riaditeľ školy snažil vyriešiť
rozviazaním pracovného pomeru s X.. Š. a požiadal o súhlas so skončením pracovného pomeru s ňou,

ktorý nedostal a bol mu vytknutý zvolený postup. Na právnom oddelení zriaďovateľa školy mu odporučili
rozhodnutie o organizačnej zmene a skončení pracovného pomeru s inou učiteľkou. Riaditeľ žalovanej
odmietol, že by žalobkyňu akokoľvek diskriminoval. Potvrdil, že počas práceneschopnosti zastupovala
F.. C. kolegyňa T. zo školského klubu v súlade so zaužívanou praxou (podotkol, že ani žalobkyňa nebola
počas jej práceneschopnosti suplovaná, ale jej pracovné úlohy si rozdelili). Na tvrdenie žalobkyne o
voľnom mieste po F.. D. uviedol, že žalobkyňa sa ani nezúčastnila výberového konania vypísaného

na toto miesto po odchode F.. D. do dôchodku. Odmietol tvrdenie, že organizačná zmena, na základe
ktorej sa stala žalobkyňa nadbytočná, bola jedinou organizačnou zmenou s tým, že sa robia vždy po
presunoch pedagógov, napr. zo školského klubu do triedy a pod. Fakt, že nariadil poštový styk so
žalobkyňouprostredníctvomdoporučenýchlistov,odôvodnilsituáciou,keďžalobkyňažiadalaodvedenia
školy listiny, ktoré potom odmietla prevziať ( navyše tajomníčka nemá v náplni práce preberanie jeho

osobnej pošty). Uviedol, že zástupca finančnej aktivity Lyoness sa zúčastnil na zasadnutí občianskeho
združenia rodičov a nešlo o aktivitu školy.

7. Svedok F.. P. L., zástupca riaditeľa školy, uviedol, že dňa 1. septembra 2014 nastúpil do školy a od 1.
júla 2015 je zástupcom riaditeľa, popri tom učí na druhom stupni (má aprobáciu tréning športových tried,

etická, občianska výchova). Ako zástupca riaditeľa má na starosti o.i. personálnu a mzdovú agendu,
verejné obstarávanie, ochranu osobných údajov, hlásenie protispoločenskej činnosti, komunikáciu s
rôznymi orgánmi aj preto, že má v tejto oblasti dvanásťročnú prax. Potvrdil, že on zabezpečoval
administratívnu stránku procesu výpovede so žalobkyňou. Organizačnú zmenu, v dôsledku ktorej bola
žalobkyňa prepustená, vedenie školy konzultovalo so zriaďovateľom. Pretože prepočítaná potreba bola

11,91 učiteľa na prvom stupni, bolo treba znížiť počet učiteľov na prvom stupni z 13 na 12. Svedok
uviedol, že mu nie je známe, že by sa ktokoľvek z vedenia školy správal voči žalobkyni diskriminačne.
Potvrdil, že v čase jeho nástupu na školu (1. septembra 2014) bolo 13 učiteľov na 12 tried prvého stupňa
a už vtedy žiadali súhlas s prepustením učiteľky prvého stupňa X.. Š.. Ten nedostali a v rozhodnutí
Ústredia bolo naznačené, že vzhľadom na to, že nadstav nastal po odvolaní žalobkyne z funkcie

zástupkyne riaditeľa školy a jej pridelení na prvý stupeň, mala by sa situácia riešiť jej prepustením. Po
odvolanízfunkciezástupkynebolažalobkyňatriednouučiteľkounaprvomstupniaX..Š.triedupridelenú
nemala. Svedok vysvetlil, že v prípade menovania učiteľa prvého stupňa do funkcie zástupcu riaditeľa
školy sa mu mení úväzok a nemá triedu. Potvrdil, že zdravotné problémy F.. C. prišli náhle a nebolo
známe, či je jej absencia krátkodobejšia alebo dlhodobejšia.

8. Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce môže výpoveďou skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod

výpovede nemožno dodatočne meniť. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa § 63 ods.
1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a prijať po skončení
pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď iba, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa

o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť
efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi
výpoveď (ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného
pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o
výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny

alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer) iba, ak nemá možnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu
práce.Podľa § 13 ods. 1, 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon). Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s
výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného

zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného stíhania alebo iné
oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

9. Súd konštatuje, že výpoveď žalovanej daná žalobkyni dňa 17. februára 2016 spĺňa všetky formálne
predpoklady v zmysle § 61 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce (a žalobkyňa to ani nenamieta). (Ne)platnosť
výpovede posudzoval súd z hľadiska námietok žalobkyne, že jej nadbytočnosť vyvolalo vedenie školy
umelo, že malo voľné miesto z dôvodu práceneschopnosti F.. C., odchodu F.. C. a F.. D. do dôchodku,
a že sa riaditeľ školy správal voči nej diskriminačne.

10. Tvrdenie žalobkyne, že vedenie žalovanej vytvorilo jej nadbytočnosť umelo a účelovo, v konaní
dokázané nebolo. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na 13 stúpol počet učiteľov prvého stupňa
v roku 2009 v dôsledku menovania žalobkyne do funkcie zástupkyne riaditeľa školy. Pretože zástupca
riaditeľa školy má z dôvodu inej náplne práce obmedzený pedagogický úväzok a nie je triednym učiteľom

(čo žalobkyňa nespochybnila), bolo treba „do triedy žalobkyne“ prijať novú triednu učiteľku. Tou bola
X.. P. Š.. Po odvolaní žalobkyne z funkcie zástupkyne riaditeľa školy v roku 2013 sa vedenie školy
snažilo vyšší počet učiteľov ako tried na prvom stupni riešiť prepustením X.. Š. (do „jej triedy“ sa
žalobkyňa „vrátila“ ako triedna učiteľka). Pretože i X.. Š. bola osobou so zdravotným postihnutím,
musela žalovaná žiadať úrad práce o predbežný súhlas s jej prepustením. Ten nedostala a v odôvodnení

rozhodnutia Ústredie konštatovalo, že vyšší počet učiteľov na prvom stupni vznikol v príčinnej súvislosti
s menovaním žalobkyne do funkcie zástupkyne riaditeľa školy (a prejavil sa po jej odvolaní z tejto
funkcie). Napriek tomu, že výber nadbytočného zamestnanca je vecou zamestnávateľa a súd nie je
kompetentný preskúmavať ho, má súd za to (a stotožňuje so stanoviskom Ústredia), že z dôvodu, že
nadbytočný stav učiteľov na prvom stupni (13 učiteľov na 12 tried) vznikol menovaním žalobkyne do

funkcie zástupkyne riaditeľa školy (a prejavil sa jej odvolaním z funkcie), je logické, že nadbytočnou
učiteľkou po organizačnej zmene sa stala práve žalobkyňa. To, že žalovaná neriešila túto situáciu
opätovným menovaním žalobkyne do funkcie zástupkyne riaditeľa školy v lete 2015 po odchode jej
nástupcu vo funkcii F.. X. E. do dôchodku (ako naznačuje právny zástupca žalobkyne v žalobe) nemôže
byť na ťarchu žalovanej, lebo na funkciu zástupkyne riaditeľa školy právny nárok nie je.

11. Súd neakceptoval ani námietku žalobkyne, že jej žalovaná neponúkla primeranú prácu, hoci
disponovala pracovnými miestami po učiteľkách prvého stupňa F.. C. T. F.. D. (okrem týchto dvoch
žalobkyňa existenciu iného voľného miesta netvrdí) s tým, že miesto F.. C. sa uvoľnilo pre jej
práceneschopnosťužpredvýpoveďou.Jenesporné,žeF..C.D.F..D.požiadalioskončeniepracovného

pomeru až začiatkom leta 2016 (t.j. niekoľko mesiacov po výpovedi danej žalovanou žalobkyni), a až v
lete 2016 do dôchodku odišli. Preto v čase výpovede žalovaná ich pracovnými miestami nedisponovala
a nemohla ich žalobkyni ponúknuť. Faktom je, že v čase výpovede už bola F.. C. práceneschopná,
ale v konaní nebolo preukázané, že by vedeniu školy mohlo byť objektívne známe, ako dlho bude jej
práceneschopnosť trvať, a či sa F.. C. do školy vráti. Hoci nemožno vylúčiť, že vedenie školy mohlo za

daného stavu predvídať skončenie pracovného pomeru F.. C., nebolo to jeho povinnosťou, nesplnenie
ktorej by zakladalo neplatnosť výpovede danej žalobkyni. Okrem toho sa súdu javí ako nevhodné, aby
vedenie školy v stave práceneschopnosti naznačovalo chorej kolegyni, že s ňou už nepočíta (tak by
bolo možné vnímať upustenie od výpovede žalobkyni po tom, čo viac ako polroka prebiehalo správne
konanie o predbežný súhlas s výpoveďou). Preto má súd za to, že žalovaná v čase výpovede žalobkyni

nedisponovala pre ňu vhodným pracovným miestom, ktoré by jej bola povinná ponúknuť. Za tohto stavu
je logické, že po udelení súhlasu Ústredia a splnení ďalších predpokladov (stanovisko ZO OZ) skončila
žalovaná pracovný pomer so žalobkyňou výpoveďou podľa pôvodného zámeru.12. Podľa názoru súdu nebolo v konaní preukázané ani tvrdenie žalobkyne, že sa vedenie školy
správalo k nej diskriminačne. Samotný fakt, že sa pokúsilo skončiť pracovný pomer s dvomi učiteľkami
so zdravotným postihnutím, toto tvrdenie nedokazuje, lebo v oboch prípadoch postupovalo v súlade

so zákonom (ktorý umožňuje skončenie pracovného pomeru s takouto osobou v prípade súhlasu
úradu práce) a logicky, keď sa snažilo riešiť vyšší ako potrebný počet učiteliek na prvom stupni
prepustením najprv X.. Š.K., ktorá bola prijatá na miesto žalobkyne „po jej odchode z prvého
stupňa“ do funkcie zástupkyne riaditeľa školy, a po tom, čo nedostalo súhlas, prepustením žalobkyne
(súd už odôvodnil prečo považuje tento výber za logický). Ani „umelé vytvorenie nadbytočnosti

žalobkyne“ preukázané v kontexte už konštatovaného nebolo a bolo vecou žalovanej, aby určila,
ktorý zamestnanec je nadbytočný. Na tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že už prijatie F.. L. ako
nepedagogického zamestnanca a jeho neskoršie menovanie do funkcie zástupcu riaditeľa malo „umelo
vytvoriť nadbytočnosť“ žalobkyne súd uvádza, že náplň práce (a jej potreba) F.. L. pred vymenovaním ani
po ňom spochybnená nebola a po odchode zástupcu riaditeľa F.. E. bolo vecou riaditeľa školy, koho na
miesto svojho zástupcu vymenuje. Dôvody, ktoré viedli riaditeľa školy prikázať nepreberať písomnosti od

žalobkyne osobne, ale žiadal o ich doručovanie poštou (čo žalobkyňa považuje za diskrimináciu), riaditeľ
školy i jeho zástupca súdu uspokojivo vysvetlili situáciou, keď ich žalobkyňa požiadala o zabezpečenie
písomností, ktoré po predložení odmietla prevziať (čo mohli vnímať ako šikanózne správanie žalobkyne
voči nim). Tu treba podotknúť, že forma komunikácie zamestnancov a zamestnávateľa predpísaná nie
je a je prirodzené, že v narušených vzťahoch dochádza k strate vzájomnej dôvery, a preto sa strany v

záujme istoty uchyľujú i k vyžadovaniu (dovolených) formálnych postupov.

13. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

14. Súd priznal úspešnej žalovanej v zmysle § 255 CSP plnú náhradu trov konania, o výške ktorej

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia, písomne prostredníctvom podpísaného súdu.
V odvolaní musí byť uvedené kto ho robí, čo ním sleduje, proti ktorému rozsudku smeruje, v akom

rozsahu ho napáda, prečo ho považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v takom počte rovnopisov s prílohami, aby sa jeden mohol založiť do súdneho
spisu, a aby každá ďalšia strana dostala jednu kópiu. Ak sa nepredloží potrebný počet, súd vyhotoví
kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že
bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,

e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.