Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/262/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209943
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1416209943.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne
námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, proti žalovaným: 1/ I. Z., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, O., 2/ H..
X. B., nar. XX.X.XXXX, W. XX, O., 3/ Q.. A. O., nar. XX.XX.XXXX, S. XX, O., žalovaní 1/ - 3/ zastúpení
advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Železničiarska 13, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, na

odvolanie žalovaných 1/ - 3/ proti rozsudku R. súdu O. IV č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, zo XX.X.XXXX,
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ - 3/ plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov reg.
"C" v k. ú. P., parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc.

č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2,
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX mX a novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, vzniknutého podľa geometrického plánu č. XXXXX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX odčlenením od pozemku reg. "C" parc. č. XXXX/X, všetko

evidované na LV č. XXXX vedeného R. úradom O., katastrálny odbor; žalobca má voči žalovaným X/, X/,
X/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; geometrický plán
č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tvorí prílohu tohto rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa
žalobou doručenou súdu prvej inštancie X.X.XXXX domáhal, aby súd určil, že je výlučným vlastníkom
pozemkov reg. "C" v k. ú. P., parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc.
č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere X m2,

parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere XX mX a novovytvoreného pozemku parc. č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere XX m2, vzniknutého podľa geometrického plánu č. XXXXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX odčlenením od pozemku reg. "C" parc. č. XXXX/X, všetko
evidované na LV č. XXXX vedeného R. úradom O., katastrálny odbor (ďalej len "nehnuteľnosti") na tom
skutkovom základe, že predmetné nehnuteľnosti boli v minulosti súčasťou pozemkovoknižnej parc. č.

XXXX/X nachádzajúcej sa pôvodne v k. ú. J., evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX. V časti "A.
Q. podstata" sú pod poradovým číslom X vedení ako poslední vlastníci tohto pozemku I. Z. a Q. Z., rod.
J., každý v spoluvlastníckom podiele 1. S. zmluvou uzatvorenou X.X.XXXX medzi predávajúcimi I. Z. ajeho manželkou Q. Z., rod. J. a kupujúcim H., investorsko-inžinierskou organizáciou K. výboru hlavného
mesta W. O. bola zo strany predávajúcich z PK pozemku parc. č. XXXX/X odpredaná časť vo
výmere XXX m2. Technickým podkladom pre daný výkup bol geometrický plán čís. zákazky: XXXX/X-

XXX-XXX-XX. S. cena bola manželom Z. dňa XX.X.XXXX riadne zaplatená prostredníctvom W. pobočka
O.-mesto, o čom svedčí finančný poukaz č. EÚ XXXX/XXX-XX spolu s prevodným príkazom č. XXXXXX.
Vlastnícke právo k pozemkom vykúpeným podľa kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX nebolo
zapísané v prospech E.. štátu, v správe K. výboru hl. mesta W. O. a ani po roku XXXX nebola táto zmluva
predložená do katastra nehnuteľností na zápis. Žalobca je vlastníkom vykúpenej časti PK pozemku parc.

č. XXXX/X pôvodne nachádzajúcej sa v k. ú. J. podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. V rozpore s vyššie uvedenými skutočnosťami sú sporné nehnuteľnosti v súčasnosti zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX do vlastníctva žalovaných v spoluvlastníkom podiele X na žalovaného X/, v
spoluvlastníckom podiele X na žalovanú X/ a v spoluvlastníckom podiele X na žalovanú 3/.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie sa

prioritne venoval otázke, či žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem v zmysle §
137 písm. c) C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca takýto naliehavý právny záujem má, keďže bez
požadovaného určenia nemôže dôjsť k zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a jeho
právne postavenie je tak neisté.

3. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pristúpil k meritórnemu prejednaniu veci, pričom po
zhodnotení jednotlivých dôkazov osobitne ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z predložených listinných
dôkazov mal za preukázané, že I. Z. a jeho manželka Q. Z. ako právni predchodcovia žalovaných,
uzatvorili X.X.XXXX ako predávajúci kúpnu zmluvu s kupujúcim H., investorsko-inžinierska organizácia

K. výboru hlavného mesta W. O., ktorou predávajúci odpredali pozemky v k. ú. J., zapísané v V. č.
XXX,XXX,XXXX,parcč.XXXX/X,XXXX,XXXX/X,XXXX,atoparc.č.XXXXvcelosti,zparc.č.XXXX/X
časť o výmere XXX m2, z parc. č. XXXX časť o výmere XXX mX a z parc. č. XXXX/X časť o výmere XXX
m2, spolu X.XXX m2, za cenu XX.XXX S.. H., investorsko-inžinierska organizácia K. výboru hlavného
mesta W. O. bola ku dňu XX.XX.XXXX zrušená spolu s ďalšími dvomi rozpočtovými organizáciami a

s účinnosťou od X.X.XXXX bola zriadená samostatná rozpočtová organizácia B. hlavného mesta W.
O., inžiniersko-investorská organizácia K. výboru hlavného mesta, na ktorú bol prevedený zo zrušených
organizácii celý ich majetok, nehnuteľnosti v ich správe, ako aj všetky práva a záväzky, čo mal za
preukázané z uznesenia K. výboru hlavného mesta W. O. zo dňa X.XX.XXXX. S poukazom na § 2
ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí prešlo vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam (ktoré

predtým tvorili súčasť PK parc. č. XXXX/X) na žalobcu. Keďže vlastnícke právo žalobcu nebolo napriek
uvedenémuzapísanédoevidencienehnuteľnostípodľazákonač.22/1964Zb.oevidenciinehnuteľností,
resp. neskôr do katastra nehnuteľností podľa zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), ale bolo v
rozpore so skutočným stavom zapísané v prospech žalovaných ako dedičov I. Z. a jeho manželky Q.
Z., súd prvej inštancie žalobe vyhovel a svojím rozhodnutím zosúladil skutočný a právny stav; prílohou

rozsudku je geometrický plán č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorým bol pozemok parc. č.
XXXX/X o výmere XXX mX rozčlenený na pozemok parc. č. XXXX/X o výmere XX mX a
pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX m2, pričom novovytvorená parc. č. XXXX/XX rešpektuje
hranicu výkupovej časti z pôvodnej PK parc. č. XXXX/X podľa výkupového geometrického plánu č.
XXXX/X-XXX-XXX-XX.

4. K námietke žalovaných, že predávajúci nie sú v kúpnej zmluve identifikovaní údajmi, ktoré sú v
katastri nehnuteľnosti evidované, keďže u nich nie je uvedené rodné číslo, H., investorsko - inžinierska
organizáciaNVhl.m.W.O.niejeoznačenýidentifikačnýmčíslomaniejezrejmévakejpozíciívystupuje,
t.j.čijepredávajúcialebokupujúciuviedol,žepovinnosťprizmluvnýchstranáchuvádzaťichidentifikačné

údaje, ako sú rodné číslo a IČO, nebola v čase uzatvárania spornej kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX
stanovená žiadnym právnym predpisom, pričom predávajúci sú v kúpnej zmluve identifikovaní dátumom
narodenia a adresou trvalého bydliska a kupujúci sídlom, čo považoval za postačujúce, nemajúce žiadny
vplyv na platnosť predmetnej zmluvy. To isté platí o námietke žalovaných k neoznačeniu H., investorsko-
inžinierskej organizácie K. výboru hlavného mesta W. O. zmluvným postavením (či je predávajúci alebo

kupujúci), keďže z označenia manželov Z. ako predávajúcich, ako aj z obsahu celej kúpnej
zmluvy, je zrejmé, že H., investorsko-inžinierska organizácia K. výboru Z. W. O. vystupoval v pozícii
kupujúceho. Čo sa týka námietky žalovaných, že predávané nehnuteľnosti nie sú v kúpnej zmluve riadne
identifikované, keďže nie je zrejmé, ktorá z predávaných parciel patrí do jednej z troch uvádzaných V.,pri konkrétnych parcelách nie je uvedená ich výmera, druh pozemku, odčleňujúce časti pozemkov nie
sú označené parcelným číslom a nie sú uvedené parcelné čísla pôvodných parciel uviedol, že v kúpnej
zmluve zo dňa X.X.XXXX v spojení s geometrickým plánom č. XXXX/X-XXX-

XXX-XX (č.l. XXX-XXX spisu) sú predávané nehnuteľnosti dostatočne identifikované, keď z nich možno
jednoznačne vyvodiť, ktorá z predávaných parciel patrí do ktorej V., aká bola ich výmera,
druh pozemku, a je z nich dostatočne zrejmá aj identifikácia odčleňujúcich častí pozemkov. Pokiaľ ide
o námietku žalovaných, že v kúpnej zmluve sa uvádza geometrický plán č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX,
a nie geometrický plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX, čo robí zmluvu neurčitou, a tým neplatnou, poukázal

na to, že v kúpnej zmluve je číslo geometrického plánu č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX preškrtnuté a
dopísané je číslo geometrického plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-XX, pričom žalobca dostatočne vysvetlil,
prečo k uvedenému došlo, keď uviedol, že pri výkupe pozemkov pre výstavbu sídliska G. bol použitý
aj geometrický plán č. XXXXX, pričom došlo k omylu v písaní z dôvodu, že číslo
geometrickéhoplánubolonazmluvepredtlačenézdôvodupotrebypodpísaniaveľkéhomnožstvazmlúv.
Súd prvej inštancie sa stotožnil s tým, že v danom prípade išlo iba o chybu v písaní, pričom vzhľadom

na okolnosti, za akých došlo k uzatváraniu predmetnej kúpnej zmluvy
(výkup množstva pozemkov za účelom výstavby sídliska G.) a vzhľadom na to, že ku kúpnej zmluve bol
priložený geometrický plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX, bolo zrejmé, podľa akého geometrického
plánu sa vykupujú sporné nehnuteľnosti. Skutočnosť, že v kúpnej zmluve bolo číslo geometrického plánu
č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX preškrtnuté a uvedené bolo správne číslo geometrického plánu

č. XXXX/X-XXX-XXX-XX, nerobí kúpnu zmluvu za týchto okolností neurčitou, a tým neplatnou. Navyše,
manželia Z. pred samotným prevodom boli informovaní o tom, ktoré pozemky sa majú prevádzať, v
akom rozsahu a za akú cenu, a boli tiež oboznámení aj s informáciou, že vykupovať sa bude podľa
geometrického plánu č. XXXX/X-XXX-XXX-XX, čo preukazuje B. na uzavretie dohody o dobrovoľnom
odpredaji zo dňa XX.X.XXXX, v ktorej sa uvádza, že k nahliadnutiu im je zaslaný aj

znalecký odhad H.. A. B. z U. XXXX s rozpisom finančnej náhrady, v ktorom sa v časti
"I. L." (str. X) uvádza, že podkladom k vypracovaniu znaleckého posudku bol geometrický
plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX z XX.X.XXXX. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na P. o
odstránení dvojitého vlastníctva č. XXXXXXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorou žalovaní súhlasili so
zrušením zápisu ich vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXXX (ktorý bol rovnako vykupovaný kúpnou

zmluvou zo dňa X.X.XXXX a ktorý plne rešpektoval výkupový geometrický plán č. XXXX/X-XXX-XXX-
XX) bez vzájomného finančného alebo iného vyrovnania. Žalovaní tiež v predmetnej dohode v
plnom rozsahu uznali prevod pozemku parc. č. XXXX o výmere X.XXX mX na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej s I. Z. a manželkou Q.. Ďalej dôvodil, že rovnako možno poukázať na návrh žalovaných
na vydanie pozemkov parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, k. ú. J., podaný na R. súd O. IV, kde výslovne

uvádzajú: "V. parc. č. XXXX, XXXX, XXXX prešli na štát vyvlastnením, a to rozhodnutím R. O. IV zo dňa
XX.X.XXXX, časť plochy pozemkov nie je využitá pre dané účely, preto žiadame navrátenie. Podobne
parc. č. XXXX a parc. č. XXXX/X, kde časť plochy bola odkúpená Y.. diaľnic, avšak časť plochy je
nevyužitá a je našim vlastníctvom.". Z tohto pohľadu považoval za bezvýznamnú
námietku žalovaných, že žalobca nepredložil doklad o doručení výzvy na uzavretie dohody

o dobrovoľnom odpredaji zo dňa XX.X.XXXX a znaleckého posudku H.. A. B. z U. XXXX,
ktorú námietku navyše vzhľadom na časové okolnosti (takmer XX rokov od uskutočnenia predmetných
úkonov) považoval za účelovú. Pokiaľ ide o námietku žalovaných ohľadne nesprávne určenej
kúpnej ceny nehnuteľností v kúpnej zmluve, poukázal na to, že hodnota predávaných nehnuteľností bola
stanovená znaleckým posudkom - ocenenie znalca A. B. z U. XXXX na sumu X.XXX S., avšak nakoľko k

uzavretiu kúpnej zmluvy došlo až po X.X.XXXX, t. j. za účinnosti vyhlášky č. XX/XXXX Zb.,
boli nehnuteľnosti ocenené znaleckým posudkom - ocenenie znalca A. B. z R. XXXX nanovo (do výmery
X.XXX mX sadzbou XX S./mX a vo výmere prevyšujúcej sadzbou X,XX S./mX), a to na sumu XX.XXX
S.. Keďže kúpnou zmluvou boli vykúpené pozemky o výmere spolu X.XXX m2, bola cena XX.XXX
S. určená správne (X.XXX mX x XX S. + X.XXX mX x X,XX S. = XX.XXX S.). Námietku žalovaných

v tomto smere teda nepovažoval za dôvodnú. Čo sa týka námietky žalovaných ohľadne technickej
jednoty listín s poukazom na stanovisko K. súdu SR sp. zn. D. XX/XX zo dňa X.XX.XXXX,
poukázal na to, že uvedené stanovisko bolo prijaté takmer XX rokov po podpísaní kúpnej zmluvy zo
dňa X.X.XXXX. Napriek tomu žalobca predložil súdu prvej inštancie (na pojednávaní konanom dňa
XX.X.XXXX)originálkúpnejzmluvy,ktorútvorilidvalisty,ktorébolitechnickyspojenézviazanímšnúrkou,

ktorá bola prelepená a opečiatkovaná. Predmetná kúpna zmluva teda spĺňala podmienku technickej
jednoty. Pokiaľ ide o geometrický plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX (ktorého súčasťou boli aj jednotlivé V.),
tento síce nebol s kúpnou zmluvou technicky spojený, avšak v tejto súvislosti poukázal na rozsudky K.
súdu SR sp. zn. XSž-o-KS XX/XXXX, X W. XXX/XXXX, X W. XX/XXXX, X D. XX/XXXX, X D. XX/XXXX,ako aj nález L. súdu SR IV. ÚS XX/XXXX-XX, v zmysle ktorých pevné spojenie (zošitie) jednotlivých
listín (hárkov) zmluvy o prevode nehnuteľností, vrátane jej nedielnych príloh a geometrického
plánu, ktorým má dôjsť k rozdeleniu nehnuteľností, predstavuje tzv. technickú jednotu zmluvy o prevode

nehnuteľností. Pokiaľ zmluva nie je technicky jednotná, ide o nedostatok, na odstránenie ktorého musí
byť navrhovateľ vyzvaný príslušným orgánom katastra. I. jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti nie je
podmienkou platnosti právneho úkonu, ale iba podmienkou katastrálneho konania. Z uvedeného teda
považoval za zrejmé, že pokiaľ geometrický plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX netvoril technickú
jednotu s kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX, nemá to za následok neplatnosť uvedenej

kúpnej zmluvy. Čo sa týka námietky žalovaných, že v kúpnej zmluve je uvedené, že Y. výstavby hl.
mesta W. O. túto kúpnu zmluvu schvaľuje, avšak tento text je nečitateľne podpísaný, nie je zrejmé,
kto to podpísal, akú funkciu zastáva, a nebola ani otlačená pečiatka tejto organizácie, uviedol, že tieto
skutočnosti nemohli mať vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, keď uvedený text na kúpnej zmluve považoval
za dostatočné potvrdenie, že kúpna zmluva bola schválená príslušným orgánom, ako to vyžadoval §
30 ods. 2 vyhl. 104/66 Zb. o správe národného majetku, čo sa v kúpnej zmluve aj výslovne uvádza

(bod X.. kúpnej zmluvy). Preto nebolo potrebné zo strany žalobcu predkladať samotné rozhodnutie
príslušného orgánu, čo žalovaní rovnako namietali. Pokiaľ žalovaní namietali, že žalobca nepreukázal,
že nadriadeným orgánom H., investorsko - inžinierskej organizácie K. výboru hlavného mesta W. O. v O.
bolo Y. výstavby hl. mesta W. O., konštatoval, že nakoľko žalovaní dostatočne relevantným spôsobom
nespochybnili, že by týmto orgánom nebolo práve Y. výstavby hl. mesta W. O. (ale iný orgán), žalobca

nemal dôvod preukazovať túto skutočnosť, pričom ani súd nemal dôvod pochybovať, že týmto orgánom
bolo práve Y. výstavby hl. mesta W. O.. Čo sa týka námietky žalovaných, že nie je zrejmé, kedy bol
povolený vklad do katastra na základe kúpnej zmluvy, súd prvej inštancie uviedol, že kúpna
zmluva bola uzatvorená X.X.XXXX, kedy sa pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nevyžadoval vklad do katastra nehnuteľnosti (v tom období to ani nebolo možné). Napokon, čo sa týka

námietkyžalovaných,ževkúpnejzmluvenebolouvedené,začosakupujúnehnuteľnostiodtohoktorého
vlastníka, keďže predávané nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve I. Z. a jedna nehnuteľnosť bola
v podielovom spoluvlastníctve I. Z. a Q. Z., uviedol, že takáto náležitosť nevyplývala (ani nevyplýva)
zo žiadneho právneho predpisu, pričom vzhľadom na skutočnosť, že kúpna cena bola v kúpnej zmluve
jasne uvedená a obom predávajúcim bola aj riadne a v celosti vyplatená (ako to vyplýva z potvrdenia

F. investora O. zo dňa XX.X.XXXX, prevodného príkazu č XXXXXX a finančného poukazu č. EÚ XXXX/
XXX-XX), spochybňovanie tejto skutočnosti dedičmi predávajúcich viac ako XX rokov po uzatvorení
predmetnej kúpnej zmluvy, považoval za nenáležité, účelové a ak by takáto náležitosť zmluvy aj bola
výslovne vyžadovaná, jej absenciu by súd prvej inštancie za týchto okolností nepovažoval za takú vadu,
ktorá by mala spôsobiť neplatnosť kúpnej zmluvy; to možno v princípe povedať súhrnne o

všetkýchnámietkachžalovanýchkukúpnejzmluve,pričompovažovalzapotrebnéuvedomiťsiajčasové
súvislosti a historické okolnosti, za ktorých bola predmetná kúpna zmluva uzatváraná, a aj z týchto
hľadísk nazerať na uvedenú kúpnu zmluvu a hodnotiť jej obsahovú a formálnu stránku s dopadom na jej
prípadnú (ne)platnosť. V tejto súvislosti poukázal na dlhodobo pertraktovaný právny názor najvyšších
súdnych autorít, ktoré vo svojej judikatúre opakovane pripomínajú, že prílišný právny formalizmus a

prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať
a že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie
k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva
výklady. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou (porov. napr. I. ÚS 242/07, I. ÚS
243/07, IV. ÚS 340/2012, ako aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 625/03). Súd prvej

inštancie preto aj pod vplyvom uvedeného hodnotil námietky žalovaných ako dedičov predávajúcich
vznesené počas konania k predmetnej kúpnej zmluve uzatvorenej X.X.XXXX, pričom dospel k záveru,
že tieto nie sú dôvodné a nemajú vplyv na platnosť kúpnej zmluvy. Na uvedenom základe v zmysle § 339
ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Z.z., žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako v celom
rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

5. Proti rozsudku podali žalovaní odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. f), písm. h)
C.s.p.ažiadalirozsudoksúduprvejinštanciezmeniť,žalobuzamietnuťalternatívnenapadnutýrozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
ich odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že vyhodnotenie jednotlivých skutkových zistenísúdom prvej inštancie sa javí ako účelové. Dôvodili, že pre identifikáciu predávaných nehnuteľností bolo
potrebné, aby v zmluve a nie v inom dokumente, boli uvedené záväzné údaje evidencie
nehnuteľnosti, ktorými sú podľa § 8 vyhl. č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb.

o evidencii nehnuteľnosti: parcelné čísla nehnuteľnosti, výmery a druhy pozemkov (kultúry). V kúpnej
zmluvezodňaX.X.XXXXtaktopredávanénehnuteľnostiniesúidentifikované.Vtomtosmerepovažovali
za právne bezvýznamný geometrický plán, nakoľko aj sám súd prvej inštancie tvrdí, že geometrický
plán nie je neoddeliteľnou súčasťou kúpnej zmluvy a nemusí byť s kúpnou zmluvou zošitý tak, ako to
robia notári. Nepovažovali za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý si osvojil, že číslo nesprávneho

geometrického plánu bolo v zmluve dopredu predtlačené, pretože z kúpnej zmluvy (č.l. XX) je zrejmé,
že išlo o strojom dopísaný údaj a nie predtlačený text. Preto napísanie iného geometrického plánu nie
je chybou pri písaní. Súd prvej inštancie nezdôvodňuje prečo treba brať zreteľ na geometrický plán č.
XXXX-XXX-XXX-XX, keď tento bol do kúpnej zmluvy dopísaný dodatočne ručne perom, pričom nie je
zrejmé, kto a kedy to urobil, či to bolo pred podpisom kúpnej zmluvy alebo po podpise kúpnej zmluvy
a či toto sa udialo so súhlasom všetkých účastníkov zmluvy; súd prvej inštancie neuvádza, čím mal za

preukázané, že preškrtnutie čísla geometrického plánu uvedeného v zmluve a napísanie
rukou iného čísla geometrického plánu je zhodné s prejavom vôle všetkých účastníkov kúpnej zmluvy,
čo by títo potvrdili svojim podpisom zmluvy po tom ako táto zmena bola vykonaná. Namietali, že podľa
geometrického plánu č. XXXX-XXX-XXX-XX oddelená časť pozemku pare. č. XXXX/X o výmere XXX
m2, by mala mať č. XX a oddelená časť pozemku parc. č. XXXX vo výmere XXX mX by mala mať č. XX.

Na geometrickom pláne sú však vyznačené iba diely X - XX. Žalobca tak v konaní nepreukázal, ktorým
geometrickým plánom bola odčlenená časť pozemku z pare. č. XXXX/X o výmere XXX m2, pritom je
zrejmé, že ak by sa tak nestalo, bola by celá kúpna zmluva neplatná.

6. Boli názoru, že súd prvej inštancie neozrejmil, odkiaľ zobral presvedčenie, že ku kúpnej

zmluve bol priložený geometrický plán č. XXXX-XXX-XXX-XX a tak bolo zrejmé aj pre nedostatky
kúpnej zmluvy, ktoré pozemky sú predmetom kúpy. Boli názoru, že ak je geometrický plán listinou
nespojenouskúpnouzmluvou,nedásapreukázať,žepredávajúcimbolznámyjehoobsahatoanivtedy,
ak by bol riadne uvedený v kúpnej zmluve. Predávajúci nikde neuviedli, že kúpnu zmluvu podpisovali
po tom, ako sa predtým oboznámili s obsahom spomínaného geometrického plánu. Ďalej namietali, že

súd prvej inštancie dospel k záveru, že za pozemky bola vyplatená kúpna cena v súlade s právnymi
predpismi. Tento svoj názor opiera iba o znalecký posudok A. B.. Zo znaleckého posudku (č.l. XXX-XXX)
vyplýva, že ocenenie sa robilo podľa vyhlášky 47/1969 Zb. Uviedli, že je všeobecne známe, že v roku
XXXX, keď sa kúpna zmluva uzatvárala, mala O. viac ako XXX.XXX obyvateľov. Znalec pochybil, ak za
X mX stanovil odmenu XX S., čo bola odplata za pozemky v mestách do XXX.XXX

obyvateľov. Ďalšie pochybenie znalca je v tom, že nepriznal náhradu do X.XXX mX podľa § 14 ods.
1 písm. a) vyhlášky, pretože v spise nie je žiadny doklad o tom, že by pozemky boli mimo zastavané
územie obce. Podľa kúpnej zmluvy mala výmeru X.XXX mX záhrada; právny predchodcovia neboli o
skutočnosti, že cena je stanovená v rozpore s vyhl. č. XX/XXXX Zb. informovaní a tak nemali vedomosť o
tom, že cena dohodnutá je nižšia ako by im podľa predpisu prislúchalo, čo robí kúpnu zmluvu neplatnou.

7. Brojili, že v kúpnej zmluve je uvedené, že kúpnu zmluvu schvaľuje „Y. výstavby hl. mesta W. O., V O.,
dňa X. E. XXXX. s nečitateľným podpisom“, čo súd prvej inštancie považoval za dostatočný dôkaz, že
kúpna zmluva bola schválená príslušným orgánom ako to vyžadoval § 30 ods. 2 vyhl. č. 104/1966 Zb. o
správe národného majetku, čo sa v kúpnej zmluve aj výslovne uvádza (bod 8. kúpnej zmluvy). Súd prvej

inštancie však bližšie nerozvádza, prečo považuje za preukázané, že kúpna zmluva bola schválená
nadriadeným orgánom. Ozrejmili, že v § 30 ods. 2 citovanej vyhlášky sú uvedené tri prípady pod písm. a)
- c), kedy treba kúpnu zmluvu schváliť; súd prvej inštancie neuvádza, podľa ktorého písmena mala byť v
danom prípade kúpna zmluva schválená a čím má preukázané, že bola splnená podmienka schválenia
kúpnej zmluvy v zhode s konkrétnym zákonným ustanovením. V tejto časti preto považovali rozhodnutie

súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné a napadnutým rozsudkom bolo porušené ich právo
na spravodlivý proces. Z vyššie spomínaného textu tiež nie je zrejmé, kto podpísal text, akú funkciu
zastával a nenachádza sa tam ani pečiatka spomínanej organizácie. Bez
týchto skutočností nemožno hovoriť o vierohodnosti záznamu. Namietali tiež, že ide o organizáciu K.
výboru hl. mesta W. O. a tak tento národný výbor by mal byť nadriadeným orgánom kupujúceho a

nie Y. výstavby hl. mesta W. O.; aj v znaleckom posudku sa uvádza, že investorom je K. výbor hl. mesta
O. a nie kupujúci, pričom považovali za nesprávne posúdenie ťarchy dôkazného bremena, pokiaľ súd
prvej inštancie tvrdí, že žalovaní mali preukázať, že Y. výstavby hl. mesta W. O. bolo oprávnené schváliť
kúpnu zmluvu z X.X.XXXX; táto dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu, pričom žalobca disponujevšetkými relevantnými písomnosťami týkajúcimi sa založenia H., investorsko-inžinierskej organizácie
K. výboru hl. mesta W. O. ako aj založenia Y. výstavby hl. mesta W. O. a predmetu ich činnosti. Ako
vyplýva z uznesenia prijatého 3. plenárnym zasadnutím K. výboru hl. mesta W. O. dňa X.XX.XXXX tieto

organizácie aj zrušil. Poukázali na zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch (§ 21 a
nasl.), v zmysle ktorého národné výbory si na zabezpečenie plnenia svojich úloh zriaďujú organizácie
a tieto následne aj riadia. Ak je národnému výboru daná právomoc na plnenie svojich úloh zriaďovať,
riadiť a rušiť organizácie je logické, že podľa § 30 ods. 2 písm. b) prípadne písm. c) vyhl. č. XXX/XXXX
Zb. bude oprávnený aj schvaľovať kúpne zmluvy.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že dôvody žalovaných uvedené v podanom
odvolaní považuje za účelové; na všetky námietky žalovaných podrobne reagoval vo svojich
vyjadreniach a súd prvej inštancie sa so všetkými námietkami v rozhodnutí náležite a správne
vysporiadal, riadne ich odôvodnil. Poukázal na to, že žalovaní sa dvakrát nezúčastnili vytýčeného
súdneho pojednávania, kde priamo na pojednávaní mohlo dôjsť ku konfrontácii vzájomných námietok,

a preto sa domnievajú, že jediným cieľom podaného odvolania je predĺžiť súdne konanie.

9. Žalovaní v stanovisku k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu uviedli, že tak ako v konaní ani
teraz žalobca nevyvrátil tvrdené skutočnosti v priebehu pojednávania a uvádzané v odvolaní. Žalobca
doposiaľ napr. nepredložil doklady, ktorými iba on disponuje, že kúpnu zmluvu schválil nadriadený orgán

H., investorsko-inžinierskej organizácie NV hl. m. W., pričom je to podmienkou, aby zmluva bola platná;
tieto doklady bol žalobca povinný predložiť už spolu s podanou žalobou čo neurobil a neurobil tak ani
vtedy, keď túto skutočnosť namietali.

10. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaných bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p., keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem; dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vo výroku vecne správny, preto ho v súlade s § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil

XX.X.XXXX (§ 219 ods. 3 C.s.p.).

11. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku,
konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.) a v podrobnostiach poukazuje na vyčerpávajúce
skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými

aspektmi prejednávaného prípadu; dostatočne rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh
konania, uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného
dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil
svoje právne závery, ktoré adekvátne vysvetlil.

12. Žalovaní v podanom odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal
už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa preto javí
úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 C.s.p.) ako
kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalovanými prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo
všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

13. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých
právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na
uvedenom základe, neboli z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalovaných spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré považuje uzavretú zmluvu za
platný právny úkon a v odôvodnení svojho rozsudku poskytol žalovaným odpoveď na všetky právne
významné otázky, ktoré uplatnili v priebehu konania. Jeho skutkové zistenia zodpovedajú vykonaným
dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov je v súlade s § 191 C.s.p. Pokiaľ ide o geometrický plán č.

XXXXX zo dňa XX.X.XXXX uvedený v kúpnej zmluve, odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu
prvej inštancie, že išlo o zrejmú chybu v písaní, ktorá bola odstránená opravou, nakoľko geometrický
plán č. XXXXX zo dňa XX.X.XXXX sa týkal celkom iných nehnuteľností, ktoré vôbec neboli predmetom
kúpnej zmluvy. Pokiaľ aj žalovaní namietali, že nie je zrejmé, kedy a kým bola oprava vykonaná, či to bolopred podpisom kúpnej zmluvy alebo po podpise kúpnej zmluvy a či toto sa udialo so súhlasom
všetkých účastníkov zmluvy, odvolací súd uvádza, že z predzmluvných rokovaní je nepochybné, že
právni predchodcovia žalovaných mali vedomosť o tom, ktorých nehnuteľností, resp. ich častí sa

prevod pozemkov týka a že podkladom prevodu je práve geometrický plán č. XXXX/X-XXX-XXX-XX z
XX.X.XXXX; žalovaní zároveň v priebehu konania neposkytli súdu prvej inštancie žiaden dôkaz o tom,
že ich právni predchodcovia podpísali zmluvu v znení bez vykonanej zrejmej chyby v písaní.

15. Na margo námietky žalovaných, ktorí spochybňovali výšku dohodnutej kúpnej ceny a tvrdili, že táto

bola nižšia ako cena stanovená cenovými predpismi, o čom ich právni predchodcovia nemali vedomosť,
odvolací súd uvádza, že Občiansky zákonník (pod sankciou neplatnosti zmluvy vyjadrenej v § 39)
určoval, že dohodnutá kúpna cena nesmie presahovať cenu stanovenú cenovým predpisom, a tam,
kde nie je možné cenu takto určiť, cenu stanovenú odhadom (§ 399 ods. X). Toto ustanovenie tak
bránilo tomu, aby cena bola dohodnutá čiastkou vyššou, než zodpovedá cenovému predpisu; nebránilo
však tomu, aby bola dohodnutá čiastkou nižšou. Z uvedeného potom vyplýva, že ak si účastníci kúpnej

zmluvy dohodli cenu nehnuteľnosti, ktorá bola nižšia ako cena podľa cenového predpisu, nemalo to za
následok neplatnosť kúpnej zmluvy; pokiaľ preto došlo k omylu v skutočnostiach rozhodných pre dohodu
o kúpnej cene, mohol byť takýto omyl iba dôvodom na odstúpenie od zmluvy v zmysle § 49 Občianskeho
zákonníka (Rc 3 Cz 36/74).

16. K námietke žalovaných, že súd prvej inštancie bližšie nerozviedol, prečo považuje za preukázané,
že kúpna zmluva bola schválená nadriadeným orgánom, odvolací súd uvádza, že z uzavretej kúpnej
zmluvy vyplýva, že zmluva podlieha zo strany kupujúceho schváleniu podľa § 30 ods. 2 vyhlášky č.
104/1966 Zb.; z doložky uvedenej na zadnej strane zmluvy vyplýva, že zmluva bola schválená Y.
výstavbyhlavnéhomestaW.O..Odvolacísúdsastotožňujesozáveromsúduprvejinštancie,žežalovaní

dostatočne relevantným spôsobom nespochybnili, že by týmto orgánom nebolo práve Y. výstavby
hlavného mesta W. O., pričom dodáva, že extenzívnym prístupom nemožno spochybňovať, či otvárať
záležitosti, ktoré pred mnohými rokmi založili právne vzťahy. V sporoch, v ktorých časový odstup od
rozhodných skutočností podstatne prekračuje aj skartačné lehoty, je požiadavka dokladať existenciu
skutočností, či právnych úkonov, ku ktorým pravidelne, resp. obvykle dochádzalo nepatričná.

Ak preto nie je žiaden rozumný dôvod pochybovať o tom, že určité veci pred dlhšou dobou (v danom
prípade sa jedná o takmer XX rokov) sa uskutočňovali obvyklým, či pravidelným spôsobom, či úradným
postupom, je dôkazné bremeno o tom, že to tak v danom prípade nebolo na tom, kto to tvrdí.

17. Na uvedenom základe s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a

právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žaloby, neboli žalovanými uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej
spôsobilézmeniťsprávnosťzáverovnapadnutéhorozsudkusúduprvejinštancie,naktorýchzaložilsvoje
rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalovaných. Odvolací súd tak neakceptoval
opodstatnenosť dôvodov, na ktoré žalovaní poukazovali vo svojom odvolaní a napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania ako vecne správny v zmysle § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným plný

nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov X:X.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).