Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. február 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201535
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6918201535.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov
Mgr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v právnej veci žalobkyne: K. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom v M. H. XXX, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., skrátený názov: VÚB, a.
s., so sídlom, Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, o zaplatenie 62,65 eur s prísl. a určenie, že
spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Rimavská Sobota č. k. 12Csp/50/2018 - 97 zo dňa 24. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobkyne voči výroku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v časti o zaplatenie 62,65 Eur
s prísl., zastavil (I. výrok) o d m i e t a.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol (II. výrok) a závislom výroku, ktorým rozhodol
o trovách konania (III. výrok) z r u š u j e a vracia súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej tiež ,,okresný súd“, prípadne ,,súd prvej inštancie“, alebo
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie 62,65 Eur s prísl.
zastavil (výrok I. rozsudku). Výrokom II. rozsudku žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobkyni
náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III. rozsudku).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej
inštancie dňa 18.04.2018 domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru a
zaplatenia sumy 62,65 Eur ako bezdôvodného obohatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prípade omeškania spolu aj s 5,5% úrokom z omeškania ročne od uplynutia 3 dňovej lehoty až do
zaplatenia.

3. Žalobkyňa po doručení výzvy zo strany prvej inštancie zo dňa11.06.2018, zobrala svoju žalobu z časti
späť, a to do povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom.

4. V dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie konanie o v časti o zaplatenie 62,65
Eur s prísl. zastavil.

5. Po čiastočnom späťvzatí žaloby, bol predmetom konania len nárok žalobkyne na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dňa
29.05.2014 uzatvorila so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička (ďalej len
„zmluva o úvere“), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 8.000,- Eur. Žalobkyňa sa domáhala
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy o úvere z toho dôvodu, že v zmysle § 11

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere(ďalej len „ZoSÚ“), v zmluve o úvere bola nesprávne a v jej neprospech uvedená ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len „RPMN“) a celková čiastka , ktorú by mala zaplatiť. Podľa názoru žalobkyne,
žalovaný nezapočítal do celkových nákladov poistné, pričom vynechaním tohto nákladu vo výpočte

RPMN sa jeho hodnota znížila. Poukázala na to, že do podania žaloby zaplatila v splátkach na úver
celkom sumu 8.062,65 Eur, a teda istinu už preplatila.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“) , § 9 ods. 2, písm. a) až y), § 11 ods. 1, písm. a) až d) § 2 písm. g), h), i) ZoSÚ, pričom

na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
Uviedol, že zo žiadnych dojednaní v zmluve ani z obchodných podmienok nevyplýva, že by poistenie
bolo podmienkou poskytnutia úveru, pričom poukázal na to, že samotná žalobkyňa vo svojej replike
uviedla,žejejbolaponúknutádoplnkováslužba-poistenieúveru,azatotozískalazľavuzvýškyúrokovej
sadzby. Konštatoval, že bolo na žalobkyni, či takto ponúkanú službu príjme alebo nie, jej rozhodnutie
však nemalo priamy vplyv na to, či jej úver bude poskytnutý alebo nie. Podľa názoru súdu prvej inštancie

pri poistení ide o doplnkovú službu, a preto nejde o náklady v zmysle § 2 písm. g) ZoSÚ, ktoré by
malo byť zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Súd teda
uzavrel, že vstupné údaje pri výpočte RPMN sú správne, keď neobsahujú údaj o nákladoch súvisiacich
s poistením.

7. Prvoinštančný súd žalobu žalobkyne o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere
zamietol, keďže dospel k záveru, že predmetná zmluva, obsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa §
9 ods. 2 ZoSÚ a RPMN nie je uvedená nesprávne v neprospech žalobkyne.

8. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), tak, že nakoľko v spore bol žalovaný úspešný,
súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie v celom rozsahu, ktoré odôvodnila
odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f) a h) CSP.

10. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 62,65
Eur s prísl. zastavil, žalobkyňa uviedla, že dňa 16.06.2018 prezvala výzvu súdu prvej inštancie zo
dňa 11.06.2018, ktorou bola vyzvaná na zváženie, či žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
nezoberie späť, lebo z procesnoprávneho hľadiska nie je možné takejto žalobe vyhovieť. Taktiež ju

vyzval, aby zvážila aj to, či bude trvať aj na žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
keďže túto otázku by riešil ako prejudiciálnu v rámci žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa na základe tejto výzvy listom zo dňa 18.06.2018, ktorým žalobu o uloženie povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie, ako aj k nej vzťahujúci sa žalobný návrh zobrala späť a požiadala, aby okresný
súd ďalej konal a rozhodol o žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru

zmluvy o úvere. Žalobkyňa je presvedčená, že na čiastočné späťvzatie žaloby nebol zákonný dôvod, a
tento úkon urobila len z podnetu súdu, a z obavy, nie z vlastného rozhodnutia. Podľa názoru žalobkyne
v úkonoch súdu prvej inštancie je vidieť zjavnú snahu odradiť žalobkyňu od podaných žalôb a nájsť
cestu k vyhoveniu žalovanému. Z tohto dôvodu sa domnieva, že vady v konaní týkajúce sa procesných
postupov súdu prvej inštancie, mali za následok nesprávne rozhodnutie v výroku I. rozsudku, nakoľko

žalobkyňa by sama od seba žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia nevzala späť, čo zapríčinilo
vznik škody na jej strane o sumu 62,65 Eur s príslušenstvom.

11. K výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žaloby zamietol žalobkyňa uviedla, že toto
rozhodnutie vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalobkyne prvoinštančný

súd evidentne ponechal úplne nepovšimnutú ďalšiu časť skutkovej podstaty § 2 písm. g) ZoSÚ, ktorá sa
týka získania spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok. Z tohto dôvodu považuje rozhodnutie
okresného súdu za nesprávne, lebo je zamerané len na získanie úveru ako takého a nie na jeho
získanie za ponúknutých podmienok. V odvolaní žalobkyňa citovala ustanovenia § 2 písm. g), h), i),
j), § 11 ods. 1 písm. b) a d) a ustanovenie § 19 ods. 1, 2 ZoSÚ. Poukázala aj na definíciu RPMN od

Národnej banky Slovenska zverejnenej na jej webovom sídle, z ktorej vyplýva, že do RPMN okrem
úrokovej miery v sebe zahŕňa aj ďalšie iné poplatky súvisiace s úverom ako napr. poplatok za vybavenie
účtu, poistenie úveru, ak je podmienkou pri získanie výhodnejšieho úroku. Taktiež uviedla, že poistenie
priamo súvisí s poskytnutou zľavou na úroku, ktorá je v príčinnej súvislosti s poistením, pričom poistnéje priamo zahrnuté v mesačnej splátke úveru. Podľa názoru žalobkyne možno s istotou tvrdiť, že
náklady na doplnkovú službu poistenie úveru, patria do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom, lebo žalobkyňa získala úver v rámci žalovaným ponúkanej podmienky, že ak

uzatvorí poistenie úveru, dostane za to zľavu na úrokovej sadzbe, ktorú prijala. Keďže poistné patrí
do celkových nákladov spotrebiteľa, malo byť zahrnuté aj do výpočtu RPMN. Nakoľko poistné nebolo
zahrnuté do výpočtu RPMN žalovaný skreslil výšku RPMN v neprospech žalobkyne o 2,69%. Taktiež
namietala, že žalovaný nezahrnul poistne do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa § 2
písm. h) ZoSÚ, čím v zmluve uviedol údaj, ktorý je v skutočnosti o 1.420,49 Eur vyšší.

12. Rovnako žalobkyňa považuje za nesprávny aj závislý III. výrok o trovách konania, ktorým súd priznal
žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom odvolaní
k I. a II. výroku rozsudku.

13. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a zaviaže

žalovaného k povinnosti vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie v sume 62,65 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a určí, že spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 29.05.2014 je bezúročný a bez poplatkov a žalobkyni
prizná plnú náhradu trov konania.

14. Podaním zo dňa 13.11.2018, označeným ako „DOPLNENIE ODVOLANIA“ zaslala žalobkyňa
vyjadrenie Národnej Banky Slovenska, ktoré malo podporne preukazovať, že v konaní pred súdom prvej
inštancie došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, podľa ktorého žalobkyňa ad absurdum

namieta čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie 62,65 Eur s prísl.. Poukázal, že späťvzatie žaloby je
jednostranným procesným úkonom, ktorý žalobkyňa prejavila svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s
úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia. Uviedol, že súd je povinný dispozičný
prejav vôle žalobkyne rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračovať v konaní tak, aby bolo toto
konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené resp. sčasti zastavené. Žalobca ako strana, ktorej

sa pripustením čiastočného späťvzatia žaloby vyhovelo, nie je v zmysle § 359 CSP oprávnený podať
odvolanie proti výroku o zastavení konania z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

16. Žalovaný nepopiera, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, avšak
názor žalobkyne podľa ktorého, súd zlyhá, ak vo vzťahu spotrebiteľa nerozhodne v jeho prospech

nemožno v právnom štáte za žiadnych okolností akceptovať. Súdna ochrana spotrebiteľa v konaní má
svoje medze a nemôže byť bezbrehá, v opačnom prípade by došlo k priamemu porušeniu čl. 6 ods. 1
základných princípov CSP. V tomto smere poukázal, aj na odlišné stanovisko bývalého podpredsedu
Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Milana Ľalíka vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 547/2012.
Žalovanýjetohonázoru,žesúdprvejinštanciesvojerozhodnutiepresvedčivoodôvodnil,jasným,právne

korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.

17. Vo vzťahu k novotám v odvolacom konaní žalovaný uviedol, že vyjadrenie NBS má len konzultačný
charakter a nie je právne záväzné. Uviedol, že žalobkyňa mala počas konania na súde prvej inštancie

aj pred ním obrátiť sa so svojou žiadosťou o vysvetlenie pojmu RPMN na Národnú banku Slovenska, čo
však neurobila, pričom v získaní tohto dôkazného prostriedku ešte pred začatím konania alebo počas
neho jej objektívne nebránila žiadna prekážka. Poukázal na to, že v prípade odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP, použitie doteraz neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo
prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto dôvodov neprichádza do úvahy.

18. Na záver žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 12
Csp/50/2018 - 97 zo dňa 24.10.2018 v zmysle § 387 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného v súdom stanovenej lehote nevyjadrila.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa
§ 34 CSP, preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
(a contrario) v rozsahu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1, 2CSP a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd žalobu zamietol a závislom výroku III. o
trovách rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvej inštancie v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie žalobkyne

voči výroku súdu prvej inštancie, ktorým konanie v časti o zaplatenie 62,65 Eur s prísl. zastavil (I. výrok),
podľa § 386 písm. b) CSP odmietol.

21. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou,

22.OdvolacísúdodvolaniežalobkynevočivýrokuI. rozsudkuvzmysle§386písm.b)CSPodmietol,ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvej inštancie
výzvou zo dňa 11.06.2018 vyzval žalobkyňu na zváženie, či nezoberie žalobu späť vo vzťahu len k
uplatnenému príslušenstvu s poukazom na to, že rozhodujúci bude stav v čase vyhlásenia rozsudku,
pričom poukázal aj na nesprávnu výšku úrokov z omeškania. Taktiež žalobkyňu vyzval k tomu, aby
zvážila, či zotrvá na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, keďže v prípade žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o úvere súd túto otázku rieši vo veci samej ako prejudicionálnu.
Z uvedenej výzvy je teda zrejmé, že súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu na zváženie, či nezoberie
žalobu z časti späť, a to len do uplatňovaného príslušenstva zo sumy 62,65 Eur ako aj časti žaloby
týkajúcej sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Na predmetnú výzvu reagovala žalobkyňa
svojím podaním označeným ako „Čiastočné späťvzatie žaloby, ktoré bolo doručené okresnému súdu

v elektronickej forme - e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu dňa 18.06.2018 a následne
písomne dňa 22.06.2018. Z obsahu predmetného podania žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa sa rozhodla
svoju žalobu v zmysle § 145 ods. 2 CSP zobrať v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 62,65 Eur s príslušenstvom späť. Zároveň uviedla, že za prioritnú považuje žalobu o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, na ktorom žalobnom návrhu zotrvala.

23. V zmysle vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodol vo výroku I. rozsudku správne, ak konanie
o zaplatenie sumy 62,65 Eur s príslušenstvo zastavil v zmysle § 145 ods. 2) a 3) CSP, keďže žaloba bola
žalovanémudoručenávtenistýdeň,akožalobkyňazobralažalobuvčastispäť.Odvolacísúdpoukazuje,
že ustanovenie § 145 CSP je prejavom toho, že žalobkyňa ako pán sporu (dominus litis), mohla

kedykoľvek počas konania zobrať svoj žalobný návrh v celom rozsahu alebo len v časti späť. Späťvzatie
žaloby je jedným z prejavov dispozičnej zásady, ktorá je procesným vyústením autonómnej vôle
žalobkyne ako jednej zo základných zásad, ktorými sa riadia právne vzťahy v oblasti súkromného práva.
Súd prvej inštancie nemohol svojvoľne zastaviť konanie bez takéhoto procesného úkonu žalobkyne,
pričom z obsahu podania žalobkyne je zrejmé, že táto sa sama rozhodla zobrať žalobu o zaplatenie

sumy 62,65 Eur, ako vydanie bezdôvodného obohatenia späť spolu s príslušenstvom, pričom zo strany
súdu prvej inštancie nebola vôbec vyzývaná k tomu, aby zvážila možnosť vziať svoju žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 62,65 Eur späť. Tvrdenia žalobkyne v odvolaní o tom, že súd
prvej inštancie sa mal snažiť odradiť žalobkyňu od podania žaloby a nájsť cestu vyhoveniu žalovanému
považoval odvolací súd za nedôvodné a irelevantné, snažiac sa preniesť zodpovednosť za následok

spojený s vlastným konaním spočívajúcim vo vykonaní jednostranného právneho úkonu (čiastočného
späťvzatia žaloby) prináležiaceho výlučne žalobkyni ako pánovi sporu na prvoinštančný súd.

24. Rovnako odvolací súd uvádza, že oprávnenie na podanie odvolanie má tá strana sporu v ktorej
neprospechbolorozhodnuté,pričomrozhodujúcijevýrokrozhodnutia,ktorýbolstranousporuodvolaním

napadnutý, pretože existenciu možnej ujmy je možné hodnotiť len z procesného hľadiska. Pri hodnotení
však odvolací súd neprihliada na subjektívne presvedčenie žalobkyne, ale na objektívnu skutočnosť, že
rozhodnutím súdu prvej inštancie jej mohla byť spôsobená určitá ujma. Keďže odvolaním napadnutým
výrokomI.rozsudku,súdprvejinštancienávrhužalobkyneočiastočnéspäťvzatiežalobyvyhovelavtejto
časti konanie v súlade s ustanovením § 145 ods. 2 CSP zastavil, žalobkyňa nie je osobou oprávnenou

na podanie odvolania voči tomuto výroku. Z tohto dôvodu odvolací súd rozhodol tak ako je uvedení vo
výroku I. výrokovej časti tohto rozhodnutia.

25. Odvolací súd ďalej preskúmal odvolanie žalobkyne smerujúce aj voči výroku II. rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu zamietol a dospel k záveru, že v tejto časti je odvolanie dôvodné, keďže

rozhodnutie vychádza s nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP.26. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

27. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na
zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu ide vtedy, ak súd nepoužije
správny predpis, alebo ak síce aplikoval správny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

28. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa práve dopustil vyššie
uvedeného pochybenia.

29. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na
doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí
navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby
ho získal za ponúkaných podmienok.

31. Podľa § 2 písm. i) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

32. Podľa § 19 ods. 1 ZoSÚ, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta

podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

33. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

34. Podľa § 12 ods. 2 prvá veta ZoSÚ, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo

uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver.

35. V konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluva o úvere je spotrebiteľským vzťahom v
rámci ktorého žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ, pričom sám žalovaný
vo svojom vyjadrení k odvolaniu túto skutočnosť de facto potvrdil.

36. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie síce aplikoval na predmetný spor správny právny
predpis, a to okrem príslušných ustanovení OZ týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, aj príslušné
ustanovenia ZoSÚ, ktorý je lex specialis vo vzťahu k OZ, avšak v tomto prípade okresný súd nesprávne
interpretoval príslušné ustanovenia ZoSÚ, a to s ohľadom na zistený skutkový stav veci.

37. Z vyššie citovaného ustanovenia § 2 písm. g) ZoSÚ vyplýva, že do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytnutím úveru patria aj iné doplnkové služby, pričom tieto sú uvedené demonštratívnym
výpočtom. K týmto doplnkovým službám je možné okrem iného zaradiť aj poistné, ktoré je potrebné
zahrnúť do celkových nákladov len v tom prípade, ak by bez tejto doplnkovej služby spotrebiteľ nemohol

získaťpredmetnýúveraleboprostredníctvomtakejtodoplnkovejslužbymôžezískaťúverzaponúkaných
podmienok.38. V danom prípade si žalobkyňa nemusela dať poistiť úver k tomu, aby ho získala, avšak pri uzatváraní
zmluvy o úvere bola ovplyvnená tým, že v prípade poistenia úveru mala možnosť získať predmetný
úver za zvýhodnených podmienok, ktoré spočívali v znížení úrokovej sadzby. V zmysle čl. I bod 1.1

zmluvy o úvere poistením úveru získala zľavu z úrokovej sadzby vo výške 0,20%. Ak táto doplnková
služba, ovplyvňovala rozhodnutie žalobkyne na získanie predmetného úveru za ponúknutej podmienky
(zvýhodnených podmienok), mala byť zahrnutá do celkových nákladov uvedených v zmluve o úvere v
čl. I bod 3 zmluvy o úvere.

39. Ak súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v časti o určenie, že predmetný spotrebiteľský úver je
bezúročný a bez poplatkov, ako nedôvodnú zamietol dôvodiac, že dospel k záveru, že zo žiadnych
dojednaní v zmluve ani z obchodných podmienok nevyplýva, že by poistenie bolo podmienkou
poskytnutia úveru, pričom poukázal na to, že samotná žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že jej bola
ponúknutá doplnková služba - poistenie úveru, a za toto získala zľavu z výšky úrokovej sadzby, jeho
právny záver nie je správny.

40. Nie je rozhodujúce ako sa v replike vyjadrila žalobkyňa, ale dôležité je či poistenie bolo podmienkou
poskytnutia úveru so zvýhodnenou úrokovou sadzbou, teda či by bola žalobkyňa aj bez poistenia získala
výhodnejšiu úrokovú sadzbu. Okresný súd však týmto smerom žiadne dokazovanie nevykonal (§ 295
CSP), iba skonštatoval, že dospel k záveru, že zo žiadnych dojednaní v zmluve ani z obchodných

podmienok nevyplýva, že by poistenie bolo podmienkou poskytnutia úveru, pričom poukázal na to, že
samotná žalobkyňa vo svojej replike uviedla, že jej bola ponúknutá doplnková služba - poistenie úveru,
a za toto získala zľavu z výšky úrokovej sadzby.

41. Z vyššie uvedených dôvodov odvolaciemu súdu preto neostala iná možnosť, ako rozsudok v

odvolaním napadnutom výroku II. a v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) podľa ust. § 389
ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie v tomto rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

42. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané nedostatky doterajšieho

rozhodovania a opätovne posúdiť žalobkyňou uplatňovaný nárok na určenie bezpoplatkovosti a
bezúročnosti zmluvy o úvere, pričom predmetný nárok žalobkyne posúdi aj v súlade s príslušnými
ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vo veci následne znova rozhodne.
43. Vo vzťahu k dôkazu, ktorý predložila žalobkyňa v rámci odvolacieho konania, odvolací súd uvádza,
že na tento listinný dôkaz neprihliadal, keďže preskúmaním rozhodnutia nedospel k záveru, aby

bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, v prípade ktorého je v odvolacom
konaní prípustná novota procesného útoku v zmysle § 366 písm. c) CSP. Z tohto dôvodu odvolací súd
nevykonal žalobkyňou navrhnutý dôkaz, pričom však žalobkyni nič nebráni, aby po vrátení veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie navrhla vykonať aj ďalšie dôkazy podstatné na
posúdenie žalobkyňou uplatňovaného nároku.

44. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

45. V novom rozhodnutí rozhodne prvoinštančný súd i o náhrade trov celého, teda aj odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 CSP).

46. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).