Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/436/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319202185
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1319202185.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Michaely Královej, v právnej veci manželky - navrhovateľky:
J.. Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. XX, XXX XX A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr.
Zoltán Sťahula, s.r.o., AK v Bratislave, Dunajská 6, 811 08 Bratislava, IČO: 50 686 861, proti manželovi
povinnému platiť výživné: V. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX A., t.č. bytom T. XX, XXX

XX A., zastúpený Advokátskou kanceláriou MAJLING & NINČÁK, s.r.o., v konaní o určenie vyživovacej
povinnosti manžela voči manželke, o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 07.05.2019, č.k. 44Pc/8/2019-26, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že

Osoba povinná platiť výživné - manžel je povinný do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej prispievať
navýživunavrhovateľkysumou100eurmesačnevždydo15dňavmesiacidorúknavrhovateľky,počnúc
dňom 07.05.2019.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 07.05.2019, č.k. 44Pc/8/2019-26 nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uložil manželovi povinnosť prispievať navrhovateľke na výživu sumou 500 eur

mesačne, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, §
329 ods. 1 veta prvá, ods. 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 2
ods. 1, § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), § 71 ods. 1,
2 Zákona o rodine a na základe navrhovateľkou osvedčených skutočností dospel k záveru o dôvodnosti

návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a potrebe bezodkladne upraviť pomery
medzi manželmi do času právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. do právoplatnosti rozhodnutia
o určení vyživovacej povinnosti medzi manželmi. Mal preukázané, že bez dočasnej úpravy pomerov
do rozhodnutia vo veci samej hrozí navrhovateľke ujma, keď manžel jej prestal poskytovať finančné
prostriedky na chod domácnosti a na jej základné osobné potreby (v e-mailovej komunikácii medzi nimi
uviedol, že jej mieni ďalej uhrádzať len škôlku pre ich maloletú dcéru a že bude ďalej financovať úver

v banke), pričom dosahuje príjem cca 3.000 eur netto, ktorý mu umožňuje prispievať v určenej výške
na nevyhnutnú výživu navrhovateľky a to bez ohrozenia úhrady jeho potrieb, vrátane výživného na
maloletú. Prihliadol na príjem navrhovateľky pozostávajúci (do 30.11.2019) z rodičovského príspevku
na maloletú dcéru a príjmu z podnikania predstavujúceho cca 300 eur mesačne, pričom jej priemerné
mesačnévýdavkyzahŕňajústravu,bývanie,zdravotnústarostlivosť,dopravuvovýške 765eur. Stotožnil
so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a výživné určil v sume 500 eur mesačne s prihliadnutím na súčasné zárobkové pomery
manžela a navrhovateľky a považujúc ho za primerané a vyrovnávajúce životnú úroveň manželovvyplývajúcuzrovnéhopostaveniaobochmanželovvmanželstve,vichprávachapovinnostiach.Vyslovil,
že o trovách konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne v súlade
s ust. § 58 CMP v rozhodnutí vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu podal prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu odvolanie manžel -
osoba povinná podľa návrhu platiť výživné (ďalej len „povinný“), žiadajúc, aby odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zmenil a návrh zamietol, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd vzal do úvahy len

tvrdenia a názor navrhovateľky, ktoré sa nezakladajú na pravde, sú zavádzajúce a zámerne zamlčujúce
rozhodujúce skutočnosti. Súdu prvej inštancie vytkol, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a procesného útoku ((§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP),
jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a že
súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Poukázal

na to, že obsahom neodkladného opatrenia je výživné len v nevyhnutnej miere podľa § 366 CMP
zabezpečujúce úhradu základných nevyhnutných životných nákladov potrieb manželky. Určené výživné
považoval za neprimerane vysoké a nezodpovedajúce nevyhnutnej miere z dôvodu, že navrhovateľka
má zabezpečené životné náklady z jeho strany. Vyslovil presvedčenie, že nárok na výživné voči
manželovi nie je daný a nie sú splnené ani zákonné predpoklady na jeho určenie. Poukázal na ust. §

71 ods. 1 Zákona o rodine a potrebu pri určení výživného na manželku prihliadať aj na starostlivosť o
domácnosť. Uviedol, že vyživovaciu povinnosť si plní, aj keď vzhľadom na príjmy oboch manželov by
si túto nemusel plniť, keďže navrhovateľka má dostatočné príjmy, naviac jej hradí množstvo výdavkov,
čím v zásade vyrovnáva ich životnú úroveň. Zdôraznil, že navrhovateľka podniká, dosahuje veľmi
slušné obraty z podnikania, ktoré sa každoročne zvyšujú, okrem predaja tovaru na trhoch prevádzkuje

online obchod, ktorý rozšírila aj mimo územia SR. Navrhovateľku podporil v podnikaní, má kancelárske
priestory a tržby jej spoločnosti vzrástli podľa údajov H. v roku 2017 (oproti roku 2016) o 93 % na
úroveň 47.090 eur ročne a podľa aktuálne účtovnej uzávierky za rok 2018 až na sumu 72.883 eur
ročne. Vyslovil názor, že súd musí prihliadať na domácnosť a jej zabezpečenie, aktuálne dohodnutú a
vykonávanú striedavú starostlivosť o spoločné maloleté dieťa v domácnosti každého z rodičov. Dal do

pozornosti, že na súde prebieha konanie o výživné na maloletú vo výške 1.200 eur mesačne, pričom
navrhovateľke prispieva na dieťa sumou 200 eur mesačne a hradí jej aj iné platby. Mal za to, že
navrhovateľke ako osobe uznanej ZŤP s mierou poruchy 50% (trpí celiakiou), nebráni táto diagnóza
pracovať, čo dokazuje aj úspešným podnikaním, pričom má zároveň výhody, napr. zdarma MHD, vstupy,
rôzne zľavy. Poukázal na to, že pred nástupom na materskú dovolenku dosahovala navrhovateľka

nadpriemerný príjem, neuvažuje o návrate do tejto práce, striedavo sa starajú o dcéru, môže teda
podnikať. Tvrdenia navrhovateľky o výške jej príjme považoval za zavádzajúce, v snahe navodiť dojem
o rozdielnych príjmoch. Spochybnil náklady vyčíslené navrhovateľkou, keď poplatok za internet, auto,
servis a diaľničnú známku využíva na účely podnikania a tieto má hradiť firma navrhovateľky. K výdavku
za poistenie bytu uviedol, že túto platbu zaplatil on. Platby za zdravotnú starostlivosť považoval za

nadhodnotené z dôvodu, že tieto poplatky sú v SR zdarma, pričom navrhovateľka ako osoba ZŤP má
úľavy na poplatkoch. K životnému, úrazovému, nemocenskému a dôchodkovému poisteniu uviedol, že
ide o dobrovoľné a nie povinné poistenia. Vyslovil názor, že príjem navrhovateľky činí 520 eur mesačne,
t.j.rodičovskýpríspevoka priznanýpríjemzpodnikania,jejnevyhnutnénákladytvoriapoplatokzanájom
135 eur, parkovacie miesto 15 eur, elektrina 28 eur, strava 200 eur, kozmetika 80 eur, spolu 408 eur. Svoj

príjem vyčíslil sumou 3.000 eur mesačne, z toho hradí hypotéku za byt, ktorý obýva navrhovateľka s
maloletouvsume750eurmesačne,škôlku,aktivityavýdavkymaloletej750eurmesačne,prenájombytu
500 eur mesačne, stravu a ostatné jeho náklady 550 eur mesačne a každoročne liečenie pre maloletú.
Zdôraznil, že navrhovateľka tri roky užíva byt patriaci do BSM, platil jej všetky náklady vrátane hypotéky,
navrhol jej odkúpenie bytu a úhrady všetkého, avšak akékoľvek riešenia odmieta. Mal za to, že inštitút

neodkladného opatrenia by nemal byť zneužívaný na zabezpečenie si nadštandardných príjmov, keď
navrhovateľkasamaúspešnepodniká,nemáproblémtráviťdovolenkuvzahraničíavbytežijesosvojom
priateľom, čo vyplynulo z vyjadrení maloletej dňa 30.06.2019. Poukázal na pripojenú účtovnú uzávierku
spoločnosti V. K., s.r.o. zaznamenávajúcu obrat spoločnosti za rok 2018 a na správu ÚPSVaR Bratislava
z 20.03.2019 a potvrdenie navrhovateľky o výkone jej práce a príspevkoch z jeho strany. V ďalšom

podaní poukázal na pripojenú Dohodu o pracovnej činnosti uzatvorenú od 08.07.2019 do 30.11.2019
medzi navrhovateľkou a spol. P3 R. W. B. s.r.o. a výplatnú pásku, z ktorej vyplýva, že navrhovateľke
bola vyplatená v mesiaci júl 2019 mzda vo výške 604,72 eur netto. Zároveň oznámil, že navrhovateľkebolo dňa 30.11.2019 ukončené vyplácanie rodičovského príspevku z dôvodu dosiahnutia veku 6 rokov
maloletej T..

4. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu povinného prostredníctvom právneho zástupcu navrhla
napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na to, že povinný nechápe pojmy bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov a vyživovacia povinnosť medzi manželmi a práva a povinnosti z nich
vyplývajúce. Mala za to, že v odvolaní potvrdil, že na jej výživu neprispieva a dobrovoľne to
ani neplánuje. Nenamietala, že býva s maloletou v byte, ktorý povinný opustil z dôvodu svojho

mimomanželského pomeru, byt je stále v ich spoluvlastníctve, preto je splátka hypotekárneho úveru
aj jeho nákladom a nemožno ju považovať za formu výživného na manželku, keďže po rozvode môže
nastať situácia, že byt bude nakoniec vo výlučnom vlastníctve povinného a splátku hypotéky teda
investuje do svojho majetku. Za zarážajúce považovala výroky povinného o ZŤP, ktoré prezentuje ako
výhodu, pretože má zdarma MHD. Tvrdenia povinného ohľadne zabezpečenia starostlivosti o spoločnú
dcéru považovala za neopodstatnené. Rovnako vyhodnotila ako zavádzajúce a účelové tvrdenia o jej

príjmoch. Zdôraznila, že počas rodičovskej dovolenky sa primárne starala o maloleté dieťa a domácnosť,
pričompodniká,avšakpríjmyztejtočinnostiniesútakvysoké,akouvádzamanžel.Stržbamispoločnosti
nemá možnosť disponovať výlučne ona a jej príjem zo spoločnosti za rok 2018 bol nižší v sume 114
eur mesačne. Uviedla, že rozšírenie podnikania na zahraničný trh zatiaľ nespôsobilo zvýšenie zisku,
naopak doposiaľ predstavovalo najmä nemalé navýšenie nákladov. Jej celkový príjem teda predstavuje

sumu 359,04 eur mesačne a jej životná úroveň v porovnaní s príjmom manžela nie je porovnateľná.

5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie manžela - osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné je čiastočne dôvodné.

6. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej prevencie, ktorým sa predbežne, dočasne a

urýchlene upravujú pomery účastníkov. Neodkladné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho
účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že
bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až
rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením

je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti, potrebné pre záver pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že existuje nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Osvedčovanie nároku na rozdiel od dokazovania (vo veci samej) znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní sa nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako

pri riadnom procesnom dokazovaní, avšak výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti
sa so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako vysoko pravdepodobné. Obsahom neodkladného
opatrenia vo veciach výživného má byť uloženie povinnosti platiť výživné. Neodkladným opatrením
možno nariadiť povinnej osobe platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo
aspoň na uhrádzanie základných nevyhnutných životných nákladov. Z ustanovenia § 71 Zákona o

rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia
majú mať rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené rovným postavením v právach a povinnostiach
oboch manželov v manželstve. Ak si niektorý z manželov túto vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní,
môže sa druhý z nich obrátiť na súd. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu je ten manžel, ktorého
životná úroveň je nižšia ako životná úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva

na výživu tak, aby životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je potom druhý manžel. Pokiaľ ide
o rozsah neodkladným opatrením uloženej vyživovacej povinnosti zo strany povinného, rozsah tejto
vyživovacej povinnosti vyplýva z § 366 CMP. Rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne
odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne
aj limitom schopností a možností povinného manžela. Výrok neodkladného opatrenia nepredurčuje

obsah meritórneho rozhodnutia. Výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojenie základných
osobných (životných) potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie
dávky výživného tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Takáto úprava
výživného je možná len po vykonanom dokazovaní, vo veci samej, v konaní o výživné na manžela.8. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade navrhovateľka
preukázala potrebu bezodkladne upraviť pomery určením výživného povinnému. Odvolací súd uvádza,

že navrhovateľka osvedčila rodinný vzťah s osobou povinnou podľa návrhu platiť výživné, ktorá je jej
manželom, a ktorý vzťah opodstatňuje platenie výživného pre ňu ako pre manželku, ako aj osvedčila
skutočnosť, že manželia spolu nežijú a nehospodária. Uvedené skutočnosti povinný nerozporoval.
Výživné nariadené neodkladným opatrením podľa § 366 CMP sa určuje len v nevyhnutnej miere, t.j.
bez ohľadu na rozsah odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, pričom výživné má postačovať len na

uhrádzanie základných životných potrieb oprávnenej osoby a nie je rozhodujúce určiť výživné v takej
výške, aby životná úroveň obidvoch manželov bola v zásade rovnaká. Odvolací súd sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, avšak výšku výživného určenú súdom prvej inštancie považuje
za neprimerane vysokú a nezodpovedajúcu výživnému v nevyhnutnej miere. Z obsahu spisového
materiálu vyplynulo, že navrhovateľka v návrhu potvrdila výšku svojho príjmu 520 eur pozostávajúceho
z rodičovského príspevku a príjmu z podnikania. V danom prípade je teda jednoznačne preukázané, že

navrhovateľka má príjem, zdravotné obmedzenie jej dovoľuje vykonávať prácu, je čiastočne schopná
zabezpečiť svoje minimálne životné potreby a preto možno uzavrieť, že navrhovateľka v zmysle §
325 ods. 1 CSP nepreukázala ohrozenie svojich pomerov a existencie a potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov neodkladným zásahom súdu určením výživného vo výške 500 eur mesačne. Námietky
navrhovateľa vo vzťahu k nákladom vyčísleným navrhovateľkou odvolací súd čiastočne zohľadnil. Je

potrebné konštatovať, že náklady súvisiace so zabezpečením bývania sú nákladom každej bývajúcej
osoby a základnou potrebou každého. Nemožno však prihliadať ako na nevyhnutný náklad na výdavok
súvisiaci s používaním motorového vozidla a poplatky týkajúce sa poistení. Odvolací súd dospel k
záveru,že nevyhnutnénákladynavrhovateľkypredstavujúsumu505eurmesačne(poplatkyzabývanie,
stravu a kozmetiku), avšak v danom prípade treba prihliadať na to, že časť príjmu navrhovateľky

pozostáva z rodičovského príspevku v sume 220 eur mesačne, z ktorého má súčasne povinnosť
podieľať sa i na nákladoch na zabezpečenie časti bežných potrieb maloletého dieťaťa. Životnú úroveň
manželov, ako aj ďalšie námietky povinného vzťahujúce sa k platbám splátok úveru a výdavkom
navrhovateľky na úhrady poplatkov za poistenia a iné jej výdavky posúdi súd prvej inštancie v konaní
vo veci samej, a to po riadne vykonanom dokazovaní. Odvolací súd dáva do pozornosti povinnému, že

predmetom daného konania je určenie výživného na manželku, teda výživné vzťahujúce sa výhradne
k jej osobe. Plnenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu je predmetom konania o rozvod
manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Výživné na manželku
sa určuje bez ohľadu na výšku nákladov na maloleté dieťa, ktoré náklady sú hradené iným typom
výživného, a to výživným na maloleté deti. Zohľadňujúc všetky uvedené skutočnosti, odvolací súd dospel

k záveru, že nariadenie neodkladného opatrenia uložením povinnosti prispievať na výživu manželky je
dôvodné a výška výživného v nevyhnutnej miere predpokladaná ustanovením § 366 CMP je, podľa
názoru odvolacieho súdu, primeraná v sume 100 eur mesačne.

9. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil, tak

ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).