Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Bolebruch

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317216199
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1317216199.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobkyne: V.. I. H., Ľ. XX, H., zastúpenej
advokátskou kanceláriou agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, Špitálska 10, Bratislava, proti
žalovanej: S. S., Y. C. G. XXX, zastúpenej advokátom Mgr. Marekom Hanicom, Majoránová 71,
Bratislava, B. F. X.XXX J. G. C.., na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III

zo dňa 05.12.2018, č.k. 17C/118/2017-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania m e n í tak,
že žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.

Žalovanej priznáva proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal (II. výrok) a vrátil žalobkyni súdny poplatok za podanú žalobu v sume
143,30 eur, prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., po právoplatnosti predmetného uznesenia (III.
výrok).

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 15.08.2017

sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 2.500 eur s prísl. titulom bezdôvodného
obohatenia. Žalobkyňa pred otvorením pojednávania písomným podaním doručeným konajúcemu súdu
dňa 03.12.2018 zobrala žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Súd prvej inštancie
prihliadajúc na dispozičný úkon žalobkyne, v súvislosti s ktorým nebolo potrebné žiadať o súhlas
žalovanej, nakoľko k nemu došlo pred prvým pojednávaním vo veci samej, rozhodol podľa § 144, § 145
ods. 1, 2 a 3, § 146 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) o

zastavení konania.

3. O náhrade trov konania rozhodol konajúci súd podľa § 255 ods. 2 C.s.p. vysloviac, že žiadnej zo
strán nárok na ich náhradu nepriznal. Vychádzal z toho, že žalobkyňa vo svojom späťvzatí náhradu trov
konania z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody výslovne nežiadala.

4. Konajúci súd rozhodol i o vrátení súdneho poplatku zaplateného v sume 150 eur, kráteného o sumu
6,70 eura, t.j. v sume 143,30 eura v súlade s § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov.

5. Proti výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, podala žalovaná
v zákonom stanovenej lehote odvolanie dôvodiac, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Mala za to, že žalobkyňa v dôsledku späťvzatia žaloby procesne zavinila zastavenie konania, a
preto jej vznikol voči nej v zmysle § 256 C.s.p. nárok na náhradu trov konania. Poukázala na to, žežalobkyňa sa žalobou zo dňa 10.08.2017 podanou na súde prvej inštancie domáhala zaplatenia sumy
2.500 eur titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia, pričom svoj nárok odôvodnila tým, že pri kontrole
pohybov na svojom súkromnom bankovom účte zistila, že z tohto boli poslané finančné prostriedky

na účet č. XXXXXXXXXX/XXX (ďalej aj ,,bankový účet“) údajne, bez právneho dôvodu. Žalovaná
podala v predmetnej veci dňa 18.09.2017 odpor a potvrdila, že žalobkyňa poslala finančné prostriedky
na predmetný bankový účet, avšak tieto finančné prostriedky boli poukázané ako zálohové platby za
tovary a služby dodané žalobkyni od samostatne zárobkovej činnej osoby: I. S. - I., miesto výkonu:
Y. C. G. XXX, XXXXX Y. C. G., V.: XXXXXXXX, a preto nemohlo ísť o bezdôvodné obohatenie. Tieto

skutočnosti pritom žalovaná v podanom odpore náležite preukázala, a práve v dôsledku toho žalobkyňa
zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Žalovaná poukázala i na to, že jej splnomocnený právny zástupca
vykonal v predmetnej veci tri úkony právnej služby, a to prevzatie veci a príprava zastúpenia, odpor proti
platobnému rozkazu zo dňa 18.09.2017 a účasť na pojednávaní dňa 25.10.2018, a preto žiadala aby
odvolací súd zmenil výrok o trovách konania tak, že jej nárok na ich náhradu voči žalobkyni prizná v
celej výške.

6. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
výrokuzneseniasúduprvejinštancietýkajúcisanáhradytrovkonania,prejednalodvolaniežalovanejbez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej je dôvodné.

8. V zmysle § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

9. V sporových konaniach sa v prípade zastavenia konania uplatňuje vo všeobecnosti zásada zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o
trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť na zastavení konania na oboch procesných stranách,
tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného. Zodpovednosť na zastavení konania, t.j. zavinenie,

sa posudzuje len z hľadiska procesného, a nie z hľadiska hmotného práva, keďže v takom prípade
by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej; zavinenie je potrebné posudzovať
objektívne, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku
sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzala žalobu späť. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom, či v relevantnom rozsahu

zachoval v zmysle žalovanej požiadavky, potom nemožno nachádzať súvislosť, a teda ani procesné
zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke.

10.Vposudzovanomprípadezpísomnéhopodaniažalobkynezodňa03.12.2018,vyplýva,žežalobkyňa
vzala žalobu v celom rozsahu späť pred prvým pojednávaním vo veci samej bez uvedenia konkrétneho

dôvodu. Súd prvej inštancie však výrok o náhrade trov založil na zistení, že žalobkyňa pristúpila k
tomuto dispozičnému úkonu z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody, ktorá skutočnosť však nemá oporu
v písomnom podaní žalobkyne, ani v obsahu súdneho spisu. Je síce pravdou, že podľa zápisnice
z pojednávania zo dňa 25.10.2018 pristúpil konajúci súd k jeho odročeniu za účelom mimosúdnych
rokovaní strán sporu, avšak táto skutočnosť, bez ďalšieho, nepreukazuje, že k mimosúdnym rokovaniam

strán sporu skutočne došlo a že tieto následne uzavreli mimosúdnu dohodu, v ktorej sa dohodli i o
náhrade trov konania, resp. z ktorej by vyplývalo zavinenie tej ktorej procesnej strany. Za tejto situácie,
keď súd prvej inštancie nemal osvedčené, že by žalobkyňa pristúpila k späťvzatiu žaloby v dôsledku
neskoršieho správania žalovanej, ktorá by sa zachovala celkom alebo v relevantnom rozsahu v zmysle
jej žalobnej požiadavky, nebolo preukázané procesné zavinenie žalovanej na späťvzatí žaloby a trovy

takého konania je povinná znášať žalobkyňa.

11. S poukazom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie za stavu, keď žalobkyňa zobrala žalobu v
celom rozsahu späť bez udania dôvodu a teda nepreukázala, že k tomuto dispozičnému úkonu pristúpila
pre správanie žalovanej, rozhodol nesprávne pokiaľ žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal; za

tejto procesnej situácie totiž niesla procesnú zodpovednosť na zastavení konania žalobkyňa. Odvolací
súd preto podľa § 388 C.s.p. zmenil napadnutý výrok uznesenia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania.12. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní úspech,
priznal proti žalobkyni, ktorá úspech nemala, plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.