Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4320010572
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4320010572.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Štefana Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD., v trestnej veci odsúdeného H. A., o sťažnosti
odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24.07.2020 sp. zn. 10Pp/6/2020,
na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre, dňa 16. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku, sťažnosť odsúdeného H. A., narodeného

XX.XX.XXXX,

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Levice podľa § 66 odsek 1 písmeno a/, odsek 2 Trestného
zákona, zamietol návrh odsúdeného H. A. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov, pre ktorý bol zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia a ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 13.06.2017, sp. zn. 1T/70/2016, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 23.01.2019, sp. zn. 3To/119/2017.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený, v ktorej podstate opakoval argumenty uvádzané v
jeho návrhu, t.j. že situácia jeho rodiny je zlá, pretože družka nezvláda výchovu štyroch maloletých detí
a je možné, že všetky deti budú umiestnené v náhradnej výchove. Sľúbil, že sa zamestná v stavebnej
firme, kde pracoval pred výkonom trestu odňatia slobody. Následne podaním doručeným Krajskému
súdu v Nitre dňa 12.08.2020 túto argumentáciu zopakoval a prisľúbil viesť riadny život.
Prokurátor sa po vyhlásení uznesenia vzdal práva sťažnosti a k obsahu sťažnosti odsúdeného sa do

momentu konania neverejného zasadnutia žiadnym spôsobom nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou
osobou v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, b/ Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého
uznesenia i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.
Súd I. stupňa v napadnutom uznesení správne argumentoval, že zo strany odsúdeného neboli
zistené také skutočnosti, na podklade ktorých by bolo možné akceptovať jeho návrh na podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Trestnú činnosť, pre ktorú toho času vykonáva trest odňatia
slobody, páchal počas skúšobnej doby iného odsúdenia a ani priebeh výkonu trestu nie je iný ako
štandardný.
Krajský súd k argumentácii súdu I. stupňa dodáva, že odsúdený musel byť dodaný do výkonu trestu
odňatia slobody príslušníkmi polície. V priebehu výkonu trestu sa podarilo jeho premiestnenie do
diferenciačnej skupiny A, no získal iba jednu disciplinárnu odmenu. Z tohto pohľadu je nutné uviesť, že

materiálna podmienka spočívajúca v prejavoch odsúdeného pri plnení povinností a vlastným správaním
a celkovom polepšení sa, nebola z jeho strany naplnená.Obvyklý spôsob rešpektovania ústavného poriadku odsúdeným nepostačuje k tomu, aby bolo možné
považovať túto materiálnu podmienku uvedenú v ustanovení § 66 odsek 1 Trestného zákona za splnenú.
Popri tejto podmienke je druhou perspektíva toho, že v budúcnosti povedie riadny život. Ak odsúdený

s poukazom na nebezpečenstvo umiestnenia maloletých detí do ústavu argumentuje snahou pomôcť
rodine, je nutné poukázať na jeho minulosť zvýraznenú v odpise z registra trestov, pretože dosiaľ bol 7
krát právoplatne odsúdený, pričom v piatich prípadoch za trestný čin zanedbania povinnej výživy, teda
pre neplnenie povinných úhrad výživného voči tým deťom, ktoré sú v súčasnosti podľa jeho údajov v
ohrození pre ich umiestnenie v detskom domove. Samotné podmienečné prepustenie odsúdeného z

výkonu trestu odňatia slobody by z tohto pohľadu situáciu, kedy družka odsúdeného sa o maloleté deti
riadne nestará a tieto sa podľa údajov odsúdeného túlajú, neriešili problém výchovy detí, keďže samotný
odsúdený by bol nútený sa zamestnať a opätovne počas jeho pracovnej činnosti by za deti zodpovedala
jeho družka. Opierajúc sa o tieto skutočnosti s poukazom na správnosť výroku napadnutého uznesenia
i konanie predchádzajúce tomuto uzneseniu, bola sťažnosť odsúdeného ako nedôvodná zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.