Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/242/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118217995
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118217995.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Márie Dubcovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35
709 332, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou, advokátkou, so sídlom Z. A.
XX, XXX XX A., v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 214,55 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/99/2018-155 zo dňa 8. februára

2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/99/2018-155 zo dňa 8. februára 2019 v napadnutom výroku
II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a vo výroku
o náhrade trov prvoinštančného konania
p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zastavil konanie v časti prevyšujúcej právo žalobcu
na zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018
do zaplatenia, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5 %
úrokomzomeškaniaročnezosumy30,-Eurod5.1.2018dozaplatenia,všetkodo3dníodprávoplatnosti
rozsudku, a výrokom III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 214,55 EUR spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto

sumy od 5.1.2018 až do zaplatenia. Zároveň navrhol priznať náhradu trov konania. Na odôvodnenie
žalobou uplatneného práva uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých dňa 17.6.2017 došlo v
Žiline ku dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Passat,
EČV: ZA034GZ, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený Z. L., bytom O. X/XX, XXX
XX . Y.. Vznik škody bol spôsobený prevádzkou motorového vozidla Hyundai i30, EČV: ZA671GD, ktoré
v čase vzniku škody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola u žalovaného
zaevidovaná pod č. 4780541798. Poškodený nechal vykonať opravu motorového vozidla, na ktorú

bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 29/2017 zo dňa
23.6.2017, na základe ktorej žalobca prenajal poškodenému náhradné motorové vozidlo značky Citroën
C4, EČV: ZA576CL. Po skončení trvania nájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 2017027,
splatnú 13.7.2017, na sumu 498,- EUR. Táto suma zahŕňala nájomné za 12 dní, a to konkrétne za časod 23.6.2017 do 4.7.2017 pri výške denného nájomného 39,- EUR, a sumu 30,- EUR ako jednorazový
poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie náhradného vozidla. Poškodený dňa 4.7.2017 postúpil
žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti

č. 4780541798 z titulu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla v sume 498,- EUR s
príslušenstvom a s právami s ňou spojenými. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky
u žalovaného listom zo dňa 14.7.2017. Keďže žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil, bola mu zo
strany žalobcu zaslaná výzva na zaplatenie postúpenej pohľadávky zo dňa 7.9.2017. Žalovaný reagoval
zaslaním žiadosti o doplnenie údajov ku škodovej udalosti zo dňa 12.9.2017, v zmysle ktorej bolo

žalovanémuzaslanéčestnéprehláseniepoškodenéhoaprehlásenieautoservisu.Zoznámeniaozaslaní
poistného plnenia zo dňa 20.12.2017 jasne vyplýva, že došlo ku skončeniu prešetrovania a následnému
vybaveniu poistnej udalosti. Dňa 28.12.2017 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom
náhradného vozidla vo výške 283,45 EUR. Krátenie poskytnutého poistného plnenia žalovaný odôvodnil
určením doby prenájmu v rozsahu len 8 dní. Žalovaný krátil poistné plnenie aj o poplatok za pristavenie,
prevzatie a čistenie vozidla, a to napriek tomu, že skutočnou škodou sú všetky vynaložené náklady.

Takto určené poistné plnenie bolo tiež znížené o svojvoľný odpočet nákladov, ktoré by vznikli užívaním
poškodeného vozidla vo výške 28,55 EUR. Žalobca uplatnil v konaní aj úroky z omeškania v nadväznosti
na oznámenie o poistnom plnení z 20.12.2017, kedy bolo skončené prešetrovanie poistnej udalosti. So
zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní od 5.1.2018. Uplatnený nárok vo výške 214,55 EUR
predstavuje rozdiel sumy 498,- EUR, uvedenej na faktúre č. 2017027 za nájom náhradného motorového

vozidla, a poskytnutého poistného plnenia vo výške 283,45 EUR.

2. Okresný súd uviedol, že medzi stranami nebol sporný vznik dopravnej nehody dňa 17.6.2017 v
Žiline, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bol Z. L., motorovým
vozidlom, ktoré bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené u žalovaného, likvidácia

predmetnej poistnej udalosti v zmysle oznámenia zo dňa 20.12.2017, uzatvorenie Zmluvy o nájme
č. 29/2017, vystavenie a obsah protokolu o nájme náhradného vozidla, vystavenie faktúry žalobcom
na poškodeného Z. L. v sume 498,- Eur za prenájom náhradného vozidla za 12 dní od 23.6.2017
do 4.7.2017 a na zaplatenie poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla v sume 30,- Eur,
uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2017, vystavenie a obsah čestného prehlásenia

Z. L. z 22.9.2017, prehlásenie autoservisu, ktorým bolo poškodené vozidlo opravované, obsah cenníka
žalobcu,obsahVšeobecnýchobchodnýchpodmienokpreprenájomosobnýchautomobilovaskutočnosť
realizácie úhrady časti žalovanej pohľadávky v sume 186,14 Eur.

3. Okresný súd na základe dispozitívneho úkonu žalobcu, ktorý pred otvorením prvého pojednávania

zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej právo žalobcu na zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s 5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia, rozhodol podľa § 145 ods.
2 CSP o čiastočnom zastavení konania. Po zastavení konania bolo predmetom konania žalobcom
uplatnené právo na zaplatenie sumy 30,- Eur spolu s úrokom z omeškania, ktoré žalobca uplatnil
ako právo na náhradu nákladov zodpovedajúcich poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla.

Žalovaný túto časť pohľadávky namietal tvrdiac, že nie je dôvodná ani preukázaná, nakoľko zo zmluvy
o nájme uzatvorenej medzi žalobcom a poškodeným a ani zo Všeobecných obchodných podmienok
nevyplýva dôvodnosť tejto pohľadávky. Žalobca poukazoval okrem obsahu zmluvy o nájme, ktorej
neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, aj na cenník, v obsahu ktorého je
uvedená položka jednorazového poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla 30,- Eur vrátane DPH.

Zároveň na pojednávaní dňa 8.2.2019 žalobca cestou právneho zástupcu tvrdil, že medzi žalobcom a
poškodeným bolo účtovanie tohto poplatku dojednané ústne. Okresný súd s prihliadnutím na úpravu
zmluvného typu nájomnej zmluvy podľa § 663 Občianskeho zákonníka, ktorá úprava nevyžaduje
pre platné uzatvorenie takejto zmluvy písomnú formu, a v spojení so Všeobecnými obchodnými
podmienkami a aktuálnym cenníkom žalobcu konštatoval po vyhodnotení dôkazov podľa § 191 ods. 1

CSP preukázanie základu žalovanej pohľadávky v rozsahu 30,- Eur z titulu nákladov zodpovedajúcich
uvedenému poplatku. Týmto základom je podľa okresného súdu ústne dojednanie medzi žalobcom
ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom, ktorým bol doplnený písomne vyhotovený obsah
zmluvy medzi nimi uzavretej, na základe ktorého bol žalobca oprávnený nájomcovi - poškodenému
účtovať aj predmetný poplatok. Pokiaľ sa žalovaný bránil tvrdením o nepreukázaní takéhoto dojednania

medzi žalobcom a poškodeným, bolo podľa okresného súdu, s ohľadom na žalobcom produkované
dôkazy, predpokladom pre účinné popretie tohto tvrdenia žalobcu zo strany žalovaného v súlade
s § 151 ods. 1, 2 CSP obsahom procesnej povinnosti žalovaného navrhnúť vlastné dôkazy na
preukázanie svojich skutkových tvrdení. Žalovanému nič nebránilo, aby na preukázanie absencie takejtodohody medzi žalobcom a poškodeným ohľadom predmetného poplatku navrhol napríklad vypočuť
samotného poškodeného. Takýto dôkaz žalovaný nenavrhol a nenavrhol ani žiaden iný dôkaz, a teda
popretie tvrdenia žalobcu o existencii dojednania o účtovaní tohto poplatku zostalo výlučne v rovine

nepreukázaného tvrdenia. Skutočnosť vynaloženia prostriedkov v rozsahu uvedeného poplatku 30,- Eur,
a teda aj samotný vznik škody v tomto rozsahu, preukazuje predložená zmluva o postúpení pohľadávky,
a to ťažiskovo bod 4 a 5 tejto zmluvy. Vo vzťahu k samotnej účelnosti vynaloženia nákladov poukázal
okresný súd na rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/110/2017 a rozsudok sp.zn.
13Cob/121/2017, ktoré závery podľa okresného súdu možno vztiahnuť aj na predmetný poplatok, keďže

tento náklad bol nesporne vynaložený v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Pokiaľ
by k takejto dopravnej nehode nedošlo, nemusel by poškodený pristúpiť k riešeniu vzniknutej situácie
prenájmomnáhradnéhovozidla.Niejepretomožnésúhlasiťsovšeobecnouargumentácioužalovaného,
podľa ktorého by v prípade pripustenia, že takýto poplatok je účelný, mohlo dochádzať k situáciám, kedy
by prenajímatelia náhradných vozidiel účtovali stále ďalšie nezmyselné poplatky. Len podporne okresný
súd poukázal na žalobcom predložené Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou uzatvorenej

Zmluvy o nájme, v ktorých pre prípad potreby čistenia veľmi znečisteného vozidla boli dojedané náklady
mokréhočisteniavsume50,-Eur,pričomžalobcomuplatnenýpoplatok,zahrňujúciprevzatie,pristavenie
aj čistenie vozidla, je oproti tomuto poplatku podstatne nižší. Okresný súd preto žalobe ako skutkovo a
právne dôvodnej vyhovel a priznal žalobcovi sumu 30,- Eur.

4. Okresný súd ďalej uviedol, že so splnením záväzku, ktorý má povahu peňažného záväzku, je žalovaný
v omeškaní, pričom pri ustálení momentu vzniku omeškania vychádzal okresný súd z právneho názoru,
podľa ktorého žalobcom uplatnené právo zodpovedá právu na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona
o PZP, ktoré právo žalobca uplatnil voči žalovanému ako voči poisťovateľovi, ktorý má povinnosť uhradiť
škodu za svojho zmluvného partnera - škodcu. Okresný súd vychádzal z úpravy § 11 ods. 7, 8 Zákona

o PZP, keď zohľadnil oznámenie o zaslaní poistného plnenia zo dňa 20.12.2017 v spojení s obsahom
dokladu - uplatnenia náhrady škody z postúpenej pohľadávky zo dňa 14.7.2017. Z časových súvislostí
uvedených dôkazov vyplýva, že zo strany žalovaného nebola dodržaná trojmesačná lehota odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti v zmysle § 11 ods. 6 Zákona o PZP, a preto sú splnené
podmienky na priznanie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 tohto zákona. Pri uvedenom závere je

s ohľadom na skutkovú odlišnosť irelevantný poukaz žalovaného na závery rozsudku NS SR vo veci
sp.zn. 3Cdo 145/2017.

5. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania okresný súd uviedol, že procesné zavinenie na čiastočnom
zastavení konania nesie žalovaný, nakoľko ku čiastočnému zastaveniu došlo z dôvodu úhrady časti

žalovanej pohľadávky zo strany žalovaného po začatí konania. Túto časť je potom potrebné zahrnúť do
úspechu žalobcu a keďže vo zvyšnej časti okresný súd žalobe vyhovel, má žalobca voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku v časti výroku II. a III. podal žalovaný cestou právnej zástupkyne v zákonnej

lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaný namietal, že okresným
súdom priznaný poplatok v sume 30,- Eur nevyplýva zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej nájomnej
zmluvy a ani zo všeobecných obchodných podmienok a má vyplývať len z predloženého cenníka a z
ústneho dojednania medzi žalobcom a poškodeným. Žalovaný sa s takýmto právnym posúdením nároku
nestotožnil.Pokiaľajcenníkobsahujepoložkujednorazovéhopoplatkuzapristavenieaprevzatievozidla

v sume 30,- Eur s DPH, tak tento nezodpovedá položke, ktorá bola poškodenému fakturovaná vo faktúre
č. 2017027. Žalovaný zároveň namietol, že v zmluve o nájme je uvedené, že prenajímateľ nie je platcom
DPH a v cenníku bola dohodnutá cena s DPH. V cenníku nie je uvedený ani dátum jeho vyhotovenia a
cenník nie je podpísaný nájomcom a je teda otázne, či bol cenník vôbec nájomcovi predložený a z akého
obdobiapochádza.Podľažalovanéhocenníkakojednostrannevystavenýdokumentnemôžesámosebe

založiť akékoľvek zmluvné povinnosti na strane nájomcu. Vo Všeobecných obchodných podmienkach
je ohľadne čistenia stanovená povinnosť nájomcu v prípade, ak bude vozidlo veľmi znečistené, uhradiť
náklady na mokré čistenie v sume 50,- Eur. Jedná sa teda o poplatok dojednaný pre prípad tzv. mokrého
čistenia vozidla, v ktorej súvislosti poukázal žalovaný na obsah protokolu o prenájme náhradného
vozidla, v ktorom sa uvádza, že klient vráti vozidlo v stave, v akom mu bolo odovzdané. Z uvedeného

podľa žalovaného možno vyvodiť povinnosť nájomcu vrátiť vozidlo v stave, v akom bolo odovzdané,
t.j. bez potreby kompletného čistenia, keďže je dôvodné predpokladať, že žalobca vozidlo prenajíma v
čistom stave.7. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že poplatok za prevzatie, čistenie a pristavenie vozidla bol dojednaný
s poškodeným ústne, uviedol žalovaný, že žalobca takúto argumentáciu netvrdil ani v žalobe, ani vo
vyjadreniach k písomným podaniam žalovaného, hoci bol okresným súdom poučený o sudcovskej

koncentrácii konania, a na takúto obranu žalobcu vznesenú až na pojednávaní preto okresný súd nemal
prihliadať. Navyše dôkazná povinnosť v tomto smere nemala zaťažovať žalovaného, ako to vyplýva
z odôvodnenia rozsudku, ale žalobcu, ktorý z takéhoto tvrdenia odvodzuje pre seba priaznivé závery.
Posúdenie uplatneného nároku preto žalovaný považuje za nesprávne a nemajúce oporu vo vykonanom
dokazovaní. S ohľadom na nesprávnosť výroku II. rozsudku namieta žalovaný aj nesprávnosť výroku

III. rozsudku o náhrade trov konania. Žalovaný tak žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu o
zaplatenie sumy 30,- Eur s príslušenstvom zamietnuť.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne. Podľa žalobcu sa pre uzavretie nájomnej zmluvy nevyžaduje obligatórne písomná forma a
v danom prípade okrem výslovných písomných dojednaní bola zmluva doplnená o ústne dojednanie

poplatku vo výške 30,- Eur. Poškodený bol oboznámený so všetkými okolnosťami vzniku nájomného
vzťahu aj s obsahom nájomnej zmluvy, a preto má poplatok 30,- Eur nesporný hmotnoprávny základ,
vyplývajúci zo zmluvného vzťahu a z hľadiska nutnosti a účelnosti jeho vynaloženia je aj táto časť krytá
príčinnou súvislosťou spojenou so vznikom dopravnej nehody. Podľa žalobcu v zmysle ust. § 151 CSP
to bol práve žalovaný, ktorý adekvátne nereagoval na procesnú obranu žalobcu, pričom okresný súd

sa dôsledne vysporiadal so skutkovými a právnymi okolnosťami uplatneného nároku. Podľa žalobcu
je potrebné odlišovať náklady za samotný denný nájom, jeho opotrebenie v konkrétny deň nájmu a
náklady spojené s jeho prevzatím a odovzdaním. Podľa žalobcu je všeobecne akceptovateľné, že
prenajímateľovi vznikajú náklady v súvislosti s odovzdaním, prevzatím a pripravením vozidla očisteného
pre ďalšieho klienta. Poškodený má síce povinnosť vrátiť vozidlo v stave, v akom mu bolo odovzdané, v

skutočnosti je však žalobca nútený zabezpečiť čistenie vozidla po skončení každého nájmu, keďže po
používaní vozidla sú na vozidle známky používania a väčšieho alebo menšieho znečistenia. Žalobca
aj iné požičovne preto fakturujú spolu s nájmom aj poplatok za služby nevyhnutne spojené s nájmom.
Je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že pri dopravnej nehode sa nejedná o bežný plánovaný
nájom vozidla, ale o náhodnú udalosť, kedy je poškodený vinou inej osoby vystavený skutočnosti, v

dôsledku ktorej je obmedzený v užívaní svojho vozidla. K takejto situácii by následne musel vynaložiť
ďalšie náklady, napr. na zabezpečenie odvozu vozidla do opravy, vyzdvihnutie opraveného vozidla,
vyzdvihnutie a odovzdanie prenajatého vozidla, a to vo forme nákladov na taxi službu alebo prostriedky
hromadnej dopravy. Aj takéto náklady by nepochybne boli súčasťou skutočnej škody, ktorá vznikla v
príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Žalobca však poskytuje svojím klientom komplexné služby

zahrňujúce administratívu a zároveň pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. V praxi to znamená,
že žalobca dané vozidlo privezie, odovzdá poškodenému a po skončení nájmu vyzdvihne priamo na
mieste určenom poškodeným, v mnohých prípadoch v mieste jeho trvalého pobytu, resp. v autoservise
pri vyzdvihnutí opraveného vozidla. Poškodený tak nemusí vynaložiť ďalšie náklady súvisiace s
odstraňovaním následkov škodovej udalosti. Je zrejmé, že žalobca pri vykonávaní týchto činností musí

vynaložiť určité náklady, napr. na pohonné hmoty, prácu osoby, ktorá vozidlo pripraví k prevzatiu a
vyzdvihne po skončení nájmu, a pod. Predmetný poplatok je odôvodneným nárokom a je nepochybne
súčasťou skutočnej škody. Žalobca tak žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať
náhradu trov odvolacieho konania.

9. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu cestou právnej zástupkyne uviedol, že trvá na argumentácii
uvedenej v odvolaní. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal, že medzi ním a poškodeným bolo
dojednanie o poplatku za prevzatie a pristavenie vozidla dohodnuté v ústnej forme. Podľa žalovaného
je v zmysle ust. § 664 Občianskeho zákonníka prenajímateľ povinný prenechať prenajatú vec v
stave spôsobilom na dohodnuté užívanie a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. Je teda

povinnosťou prenajímateľa starať sa o prenajímanú vec na svoje náklady po celú dobu nájmu. Žalovaný
tak trval na argumentácii o nedôvodnosti uvedeného poplatku. Podľa žalovaného sú aj náklady
spojené s odovzdaním predmetu nájmu nájomcovi nákladmi, ktoré sú už zahrnuté v cene nájmu, a
je neprijateľné, aby takéto plnenie bolo osobitne spoplatňované. Žalovaný namieta tiež tvrdenie, že
vynaloženie predmetného poplatku je v príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Žalobca

nepreukázal, v čom konkrétne má spočívať nutnosť a účelnosť vynaloženia takéhoto poplatku, ktorý
nebol dojednaný v nájomnej zmluve. Týmto poplatkom žalobca neposkytuje nájomcovi žiadnu konkrétnu
službu, pretože je samozrejmé, že žalobca ako prenajímateľ poskytne vozidlo v stave pripravenom
na prevzatie nájomcom. Neexistuje preto dôvod, aby žalobca požadoval úhradu takéhoto poplatku.Položky pristavenie a prevzatie vozidla tak nemôžu byť účtované nad rámec dojednanej výšky denného
nájomného a predstavujú náklady spojené s podnikateľskou činnosťou prenajímateľa a nejedná sa o
žiadnu špeciálnu službu pre klienta. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je nútený po skončení nájmu

zabezpečiť čistenie vozidla, tak uvedené nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keďže sa jedná o povinnosť,
ktorej splnenie má žalobca vyžadovať od každého nájomcu. Pre prípady značného znečistenia má
žalobca dojednaný poplatok vo výške 50,- Eur, čo však nie je uvedený prípad.

10. Na doručené vyjadrenie žalovaného žalobca písomne nereagoval.

11. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 v
spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským
súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
II. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30,- Eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 30,- Eur od 5.1.2018 do zaplatenia a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania potvrdený

ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.

12. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/242/2019-223 zo

dňa 7.4.2020 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní
pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z
titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli
zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia.
Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím
dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského

súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra
2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno
posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria
jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj

odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho
konania". V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo
170/2005, v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého
stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu", a
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa

ktorého ..."odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v
odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a
navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu."18. Za aplikácie relevantných zákonných ustanovení bol rozsudok okresného súdu posudzovaný
krajským súdom v zmysle odvolacích dôvodov, ktoré v podanom odvolaní vymedzil žalovaný, keď
namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K

tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak odvolateľ v podanom odvolaní namietal
skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia
vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy
hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;

pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci
(§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí
z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním

a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi
názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu
v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález

Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania

sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý
by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu
saopieralootvrdeniaarelevantnédôkazyprodukovanéstranamivprvoinštančnomkonaníavychádzalo

zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový
stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci
okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis,
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej
právnej veci nenastala.

19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy
30,- Eur s príslušenstvom, ktorý zodpovedá poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie motorového
vozidla, napriek tomu, že tento poplatok nevyplýval zo žiadneho ustanovenia uzatvorenej nájomnej
zmluvy. Žalovaný pritom spochybnil záver súdu prvej inštancie, že tento poplatok mohol byť dojednaný
aj ústne. Vo vzťahu k týmto odvolacím námietkam žalovaného poukazuje krajský súd na relevantné

závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožnil. Pri posudzovaní otázky, či zo strany žalobcu bola
alebo nebola preukázaná dohoda o účtovaní tohto poplatku v sume 30,- Eur, tak ako bola táto dohoda
žalobcomtvrdená,tedadohodauzatvorenávústnejforme,bolopotrebnévychádzaťzkomplexuzáverov
plynúcich z vykonaného dokazovania. Okresný súd vecne správne konštatoval, že zmluva o nájme
môže byť v zmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka uzatvorená aj v ústnej forme, a teda

žalobcovi ako prenajímateľovi a poškodenému ako nájomcovi nič nebránilo uzavrieť dohodu o účtovaní
tohto jednorazového poplatku práve ústnou formou. Okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že
suma predmetného poplatku je súčasťou pohľadávky, ktorú poškodený ako postupca postúpil žalobcovi
ako postupníkovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 4.7.2017 (č.l. 13-14 spisu). Z
tejto zmluvy vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu v celkovej výške 498,- Eur,

vymedzená ako nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti so škodou. V ods. 4 tejto zmluvy je pritom priamy odkaz na faktúru č. 2017027,
ktorá faktúra je založená na č.l. 12 spisu a v zmysle ktorej súčasťou fakturácie za prenájom náhradného
vozidla bol aj poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla vo výške 30,- Eur. V zhode so súdomprvej inštancie tak možno konštatovať, že existenciu dohody žalobcu a poškodeného o predmetnom
poplatku a skutočnosť vynaloženia prostriedkov v rozsahu tohto poplatku v sume 30,- Eur poškodeným,
a teda samotný vznik škody v tomto rozsahu, preukazuje aj predložená zmluva o postúpení pohľadávky,

ktorou samotný poškodený postúpil žalobcovi svoju pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému
vrátane sumy 30,- Eur, zodpovedajúcej tomuto poplatku. Z uvedeného preto okresný súd vecne
správne konštatoval existenciu dohody o uplatnení tohto poplatku ako súčasti zmluvy o nájme, teda
existenciu zmluvného základu v podobe dohody medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným
ako nájomcom. Ak žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie existenciu takejto dohody

a tým existenciu nároku na zaplatenie tohto poplatku poprel, tak za situácie, kedy existencia takejto
dohody vyplynula z komplexného vyhodnotenia dôkaznej situácie súdom prvej inštancie, bolo obsahom
procesnej povinnosti žalovaného navrhnúť alebo predložiť také dôkazy, ktoré jeho procesnú obranu
potvrdia. Ak žalovaný žiadne takéto dôkazy nepredložil a ani vykonanie žiadnych ďalších dôkazov
nenavrhol, konštatoval vecne správne okresný súd, že sa jedná len o ničím nepreukázané tvrdenie
žalovaného.

20. Vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadom neúčelnosti tohto poplatku uvádza krajský súd, že
v danom prípade išlo o poplatok, ktorý bol poškodený povinný zaplatiť v súvislosti s nájmom a ktorý
tak predstavuje súčasť nákladov, vynaložených poškodeným v súvislosti so zabezpečením náhradného
motorového vozidla, a teda predstavuje súčasť nároku poškodeného na náhradu škody vzniknutej v

súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady
zmenšenia majetku ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených v súvislosti so vznikom škody.
Je nepochybné, že poškodený v dôsledku dopravnej nehody, zavinenej klientom žalovaného, stratil
možnosť využívať svoje osobné motorové vozidlo a túto situáciu riešil zapožičaním náhradného
motorového vozidla od žalobcu. V príčinnej súvislosti s riešením tejto poškodenému vnútenej situácie

vznikla na strane poškodeného aj škoda v rozsahu jednorazového poplatku za pristavenie, prevzatie
a čistenie vozidla. Ak žalovaný argumentoval tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach je
dojednaný iný poplatok, ktorý predstavuje náklady na mokré čistenie vo výške 50,- Eur, uvádza krajský
súd,žezaplatenietohtopoplatkunebolopredmetomkonania,keďžežalobcauplatnilnároknazaplatenie
poplatku vo výške 30,- Eur za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla. Ak zo strany okresného súdu

bolo ustálené, že k dohode o účtovaní tohto poplatku došlo medzi žalobcom a poškodeným v ústnej
forme, s ktorým záverom ako vecne správnym sa krajský súd stotožnil, tak nemôže obstáť odvolacia
argumentácia žalovaného, že by tento poplatok mal byť žalobcom požadovaný na základe cenníka
ako jednostranne vystaveného dokumentu. Ústnou dohodou medzi žalobcom a poškodeným sa tento
poplatok stal súčasťou dohody poškodeného a žalobcu o odplate, ktorú bude poškodený povinný

žalobcovi zaplatiť titulom nájmu náhradného vozidla.

21. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o ústnom dojednaní predmetného
poplatku namietal, že takúto argumentáciu žalobca neuplatnil v žalobe ani vo vyjadreniach v priebehu
konania, ale takúto argumentáciu uplatnil až na súdnom pojednávaní napriek tomu, že bol poučený o

sudcovskej koncentrácii konania. Krajský súd vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného poukazuje na
ust. § 153 ods. 1 CSP, ktoré ustanovenie upravuje sudcovskú koncentráciu konania. Toto ustanovenie
v ods. 2 dáva možnosť súdu neprihliadnuť na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas. Je teda na úvahe konajúceho súdu, či na prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas, prihliadne alebo uplatní sankčný

dôsledok v podobe neprihliadnutia na takýto omeškaný procesný úkon. V prejednávanom prípade
okresný súd na toto tvrdenie žalobcu sudcovskú koncentráciu neaplikoval, a preto bolo v zmysle ust.
§ 154 CSP možné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany uplatniť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedenú námietku žalovaného preto nie je možné
hodnotiť ako dôvodnú.

22. Žalovaný v podanom odvolaní vo vzťahu k poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla namietal,
že pokiaľ aj cenník obsahuje položku tohto jednorazového poplatku v sume 30,- Eur s DPH, tak
tento nezodpovedá položke, ktorá bola poškodenému fakturovaná v predmetnej faktúre, s tým, že v
Zmluve o nájme č. 29/2017 je uvedené, že prenajímateľ nie je platcom DPH a v cenníku je dohodnutá

cena s DPH, hoci žalobca podľa nájomnej zmluvy v uvedenom čase platcom DPH nebol. Ďalej vo
vzťahu k tomuto cenníku žalovaný v podanom odvolaní namietal, že na ňom nie je uvedený dátum
jeho vyhotovenia, tento nie je podpísaný nájomcom a je teda otázne, či bol vôbec cenník nájomcovi
predložený a z akého obdobia cenník pochádza. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného krajskýsúd uvádza, že sa jedná o tvrdenia, ktoré neboli žalovaným uplatnené v konaní pred súdom prvej
inštancie. Vo vyvolanom odvolacom konaní môžu byť z odvolacích dôvodov žalovaného vzaté do úvahy
len tie, ktoré nemali charakter novo tvrdených skutočností neuvádzaných žalovaným v konaní pred

súdom prvej inštancie. Rozsudok okresného súdu preto mohol byť posudzovaný na základe podaného
odvolania len v medziach tých odvolacích dôvodov, ktoré nemali charakter skutočností neuplatnených
v konaní pred súdom prvej inštancie. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle
ust. § 366 CSP, len za naplnenia ktorých by v odvolaní bolo možné použiť prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

Krajský súd v tomto smere poukazuje na zákonnú koncentráciu konania upravenú v ust. § 154 CSP,
podľa ktorého ustanovenia je možné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Toto uznesenie bolo vyhlásené
okresným súdom na pojednávaní dňa 8.2.2019 (zápisnica o pojednávaní založená na č.l. 147-150
spisu). Krajský súd ako súd odvolací bol preto v zmysle ust. § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie. Krajský súd zvýrazňuje, že koncepcia odvolacieho konania vychádza

z tzv. neúplného apelačného systému, v ktorom je obmedzené právo strany použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli stranou včas uplatnené
pred súdom prvej inštancie. Obdobné závery je možné vztiahnuť aj na žalovaným dodatočne, až po
uplynutí odvolacej lehoty, uvádzané skutočnosti v zmysle jeho vyjadrenia zo dňa 3.9.2019. Vo vzťahu k
týmto vyjadreniam je potrebné poukázať zároveň na skutočnosť, že sa jedná o tvrdenia, ktoré neboli zo

strany žalovaného uvedené ako odvolacie dôvody do okamihu uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Krajský súd v tomto smere poukazuje na ust. § 365 ods. 3 CSP, podľa ktorého možno odvolacie dôvody
a dôkazy na ich preukázanie meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

23. Žalovaný vo vzťahu k priznanému úroku z omeškania v podanom odvolaní žiadne odvolacie

dôvody nezadefinoval. Krajský súd viazaný vymedzenými odvolacími dôvodmi žalovaného tak mohol
posudzovať rozsudok okresného súdu len v rozsahu a v medziach týchto odvolacích dôvodov
žalovaného, obsiahnutých v ním podanom odvolaní. Ak dôvody odvolania žalovaného nesmerovali k
dobe omeškania a priznanej výške úroku z omeškania tak potom krajský súd ako súd odvolací nemal
priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia okresného súdu, ktoré sa viazali k tejto časti žalobcom

uplatneného nároku. Vo všeobecnosti platí, že odvolací súd môže posudzovať rozhodnutie okresného
súdu len v rozsahu a v rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vyjadrí. Krajský súd preto
nezistil vecnú nesprávnosť rozsudku okresného súdu ani v časti okresným súdom priznaného nároku
na zaplatenie úroku z omeškania.

24. Na základe uvedeného nevyhodnotil krajský súd odvolacie dôvody žalovaného ako relevantné.
Krajským súdom bolo preto pristúpené k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku II.
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 30 Eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj vo výroku
III. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správneho rozhodnutia podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP. Výrok o trovách konania pred súdom prvej inštancie nebol odvolaním žalovaného osobitne

napadnutý a ako výrok závislý od výroku v merite veci, bol preto pri potvrdení rozsudku okresného súdu
rovnako potvrdený ako vecne správne rozhodnutie.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému tak

bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.