Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1P/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202297
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620202297.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci starostlivosti o maloleté deti N. G., nar. XX. X. XXXX, a N. G.,
nar. X. XX. XXXX, obidve deti bytom pri rodičoch, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794
536, deti matky X. G., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, X. S., a otca X. G., nar. X. X. XXXX,
trvale bytom S. K. XXX/XX, X. S., zastúpeného advokátom Mgr. Samuelom Dorociakom, so sídlom

Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, v konaní o návrhu otca na zrušenie výživného, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 10. 8. 2020 návrh na zrušenie výživného pre
maloleté deti N. G., nar. XX. X. XXXX, a N. G., nar. X. XX. XXXX, spolu s návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorý žiada, aby súd dočasne znížil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť k
maloletým deťom na sumu 75,- eur mesačne na každé dieťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom
tunajšieho súdu sp. zn. 9P/31/2018 zo dňa 16. 4. 2018 bolo manželstvo rodičov rozvedené a na základe
schválenej rodičovskej dohody boli deti zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Otec sa
zaviazal prispievať na výživu každého dieťaťa po 150,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že od
poslednej úpravy výšky výživného nastala u neho podstatná zmena pomerov. Dňa 25. 7.

2020uzatvorilmanželstvoačoskoromupribudnevyživovaciapovinnosťkďalšiemumaloletémudieťaťu.
Zároveň sa v dôsledku celosvetovej pandémie COVID-19 výrazne znížil jeho príjem, mal zrušený ročný
bonus.Ďalšouskutočnosťoujezvýšeniepotriebmaloletýchdetí,nakoľkomaloletýN.nastúpivseptembri
2020 do prvého ročníka základnej školy. Medzi jeho pravidelné mesačné výdavky patria náklady na
bývanie vo výške 953,- eur (úver, elektrina, voda, poistenie), platby za nehnuteľnosť nevysporiadanú
v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 545,- eur (úver, nájomné, elektrina, plyn,

poistenie), výživné na deti vo výške 300,- eur, poistenie členov rodiny 85,- eur. Okrem toho hradí ďalšie
výdavky spojené s deťmi, na ktorých sa matka nepodieľa (Gopass, poistenie, sporenie pre maloletého
N., okuliare pre deti, krúžok a mobil pre maloletú N.). Otec ďalej uviedol, že na strane matky mohlo dôjsť
k zvýšeniu príjmu, bola preradená na inú pracovnú pozíciu, jej životná úroveň je vysoká. Matka nehradí
žiadne náklady na spoločnú nehnuteľnosť patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
ešte nebolo vysporiadané, poberá prídavky na maloleté deti. Napriek tomu, že deti sú zverené do

osobnej striedavej starostlivosti rodičov, on ako otec hradí mesačné výživné na obidve deti vo výške
300,- eur. Životná úroveň matky prevyšuje jeho životnú úroveň. Matka nezabezpečuje starostlivosť o deti
spôsobom, ktorý by odôvodňoval trvanie určenia vyživovacej povinnosti. Maloletí majú často oblečenie
kúpené zo second-handu alebo zdedené oblečenie. Matka mu deti neodovzdáva riadne pripravené
(napr. neodovzdá lieky na alergiu, knihy do školy), nerešpektuje odporúčania psychológa ohľadne
diagnostikovaného ADHD u obidvoch detí. Tiež poukázal na to, že matka nehradí náklady na maloleté

deti v rozsahu, v akom by ich mala hradiť. Od rozvodu manželstva uhradila len dve platby, a to 57,60 eur
za obedy maloletej N. a 150,- eur na dioptrické okuliare. Jeho priemerné mesačné náklady prevyšujújeho príjem. Potreby detí zabezpečoval z bonusu, ktorý mu bol od zamestnávateľa vyplatený minulý rok.
Podľa otca, nie je dôvod, aby naďalej trvala jeho vyživovacia povinnosť k maloletým deťom, nie je v jeho
možnostiach a schopnostiach hradiť výživné v sume 300,- eur mesačne. Deťom riadne zabezpečuje

starostlivosť, hradí takmer všetky ich potreby.

2. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), neodkladné opatrenie
možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

3. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

4. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

5. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas

konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia

sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s
výrokom vo veci samej.

12. Podľa čl. 5 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „ZR“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

13. Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní
chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

14.Podľa§62ods.1,2a3ZR,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

15. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

17. Civilný mimosporový poriadok ako osobitný, teda špeciálny právny predpis (lex specialis) v § 360
a nasl. obsahuje niektoré ustanovenia o neodkladných opatreniach - vo veciach ochrany maloletého,

vo veciach výživného, vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého a o povolení súdu na výkon
oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých. Otec podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
vo veci výživného podľa § 366 CMP z dôvodu podstatnej zmeny jeho pomerov. Vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutná potreba bezodkladnej úpravy pomerov

účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahe súdu. Okrem toho
je základným zákonným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia aj hodnoverným spôsobom
osvedčená dôvodnosť a trvanie uplatneného nároku, ktorému sa má súdom poskytnúť neodkladná
ochrana. Neodkladné opatrenie si teda vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti
práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia je

rozsah dokazovania, na rozdiel od konania vo veci samej, značne zúžený. Povinnosť tvrdenia, dôkazná
povinnosťadôkaznébremenovkonaníonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaspočívajúnajmä
v povinnosti aspoň osvedčiť tvrdené skutočnosti. Táto povinnosť zaťažuje výlučne navrhovateľa (otca).

18. Pri určovaní výšky výživného sa vychádza z premisy, že obidvaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov v zmysle § 62 ods. 2 ZR.
Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, avšak zákonná vyživovacia povinnosť
oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa aj z individuálnych schopností, možností
a majetkových pomerov každého z rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti sú určujúcim
kritériom odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného. Pri posudzovaní

schopnosti a možnosti povinného rodiča nie sú rozhodné len jeho skutočné zárobkové (majetkové)
pomery, ale jeho potenciálne zárobkové pomery dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom
získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Na zníženie, prípadne stratu príjmu povinného
rodiča, súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol
objektívne bez zavinenia povinného (napríklad zhoršením zdravotného stavu).

19. Z pripojeného spisu 9P/31/2018 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn.
9P/31/2018 zo dňa 16. 4. 2018, právoplatným dňa 28. 4. 2018, bolo manželstvo rodičov rozvedené a
súčasne bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej boli maloleté deti zverené do striedavej
osobnej starostlivosti rodičov v týždenných intervaloch. Otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletých

detí sumou 150,- eur mesačne, na každé z nich. Podaným návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia sa otec domáha, aby súd dočasne, do rozhodnutia do veci samej, znížil výživné na sumu
75,- eur mesačne na každé dieťa. Dôvodom je tvrdená podstatná zmena pomerov na jeho strane,
spočívajúca najmä v znížení príjmu a blízke pribudnutie vyživovacej povinnosti k ďalšiemu maloletémudieťaťu. Podľa § 78 ods. 1 ZR možno dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť len vtedy, ak sa
zmenia pomery. V rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné
skutočnosti zjednodušeným spôsobom, pričom spravidla vychádza len z návrhu a pripojených listín.

Podľa tvrdení otca, prezentovaných v návrhu, sú aktuálne jeho výdavky vyššie ako príjmy. Z lustrácie
údajov v registri Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec je od 24. 9. 2012 zamestnaný v
spoločnosti U. &. M. S., N..V..Q.., F.: XX XXX XXX. V roku 2020 je jeho priemerný mesačný vymeriavací
základ vo výške 5 114,87 eur. Podobne tomu bolo aj v roku 2019.

20. Súd poukazuje na to, že v konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti je účelom neodkladného
opatrenia v prvom rade ochrana maloletých. Záujem maloletého dieťaťa je vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru
o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie). V konaniach týkajúcich sa
výživného pre maloleté deti, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, a teda sú odkázané na výživu rodičov, je
vždy potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré by pre deti nastali nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým by bola znížená vyživovacia povinnosť rodiča, určená predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom.

Z charakteru inštitútu neodkladného opatrenia plynie, že predpokladom pre jeho nariadenie je potreba
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Ohľadom určenia výživného pre maloleté deti, v súčasnosti
existuje právoplatné súdne rozhodnutie, vydané v roku 2018 (rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 9P/31/2018). Na základe osvedčených skutočností dospel súd k záveru, že v danej
veci si pomery účastníkov nevyžadujú okamžitú úpravu formou neodkladného opatrenia. Otec síce

osvedčil existenciu právneho vzťahu účastníkov, právny záujem na vydaní neodkladného opatrenia,
avšak neosvedčil dôvodnosť trvania svojho nároku a skutočnosť, že pomery účastníkov si vyžadujú
dočasnú úpravu okamžitým zásahom súdu. V zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie
rozhodujúci stav v čase vydania tohto uznesenia. Súd nemal osvedčené, že na strane otca nastala taká
zmena pomerov, pre ktorú by bolo nutné bezodkladne rozhodnúť o znížení výživného. Otec k návrhu

nepripojil žiadne listinné dôkazy preukazujúce zníženie jeho príjmov alebo vynaloženie zvýšených
výdavkov. Podľa § 326 ods. 2 CSP musí navrhovateľ k návrhu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Skutočnosti odôvodňujúce jeho návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúce sa navýšenia
výdavkov a poklesu príjmu, zostali len v rovine tvrdení a neboli žiadnym spôsobom osvedčené, navyše
jedným z dôvodov podaného návrhu je ešte len očakávaná udalosť, ktorým je narodenie ďalšieho

dieťaťa, pričom súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní je súd povinný prihliadať na aktuálny skutkový stav,
a nie na okolnosti, ktoré nastanú, aj keď v blízkej, budúcnosti. Súd tiež upriamuje pozornosť na jeden z
dôkazov zadovážených súdom úradnou činnosťou, a to je údaj o vymeriavacom základe príjmu otca,
ktorého výška, pri braní do úvahy všeobecne štandardných výdavkov populácie, spochybňuje legitimitu
tvrdení otca o prevýšení výdavkov nad príjmami. Na základe uvedených skutočností súd v danom štádiu

vyhodnotil návrh otca ako nedôvodný, preto ho podľa § 328 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol. O
jeho návrhu na zrušenie výživného bude súd rozhodovať vo veci samej. Za tým účelom vykoná potrebné
dokazovanie a rozhodne s prihliadaním na najlepší záujem maloletých detí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresnom

súde Liptovský Mikuláš (písomne v štyroch vyhotoveniach). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).