Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. október 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/218/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209586
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7616209586.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: H. Y.,

Q.. X. XX. XXXX, U. N. X, XXX XX S., právne zastúpený JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom
Štefánikova 8, Poprad, proti žalovaným: 1./ J. H., Q.. XX. X. XXXX, U. Š.R. X, S., 2./ J. H., Q.. XX. XX.
XXXX, U. Š. X, S., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o.,
29. augusta 36A, 81109 Bratislava - Staré Mesto, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a
neplatnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca H. Y., Q.. X. XX. XXXX je výlučným vlastníkom stavby - rodinného domu, súp.
č. XX, postaveného na pozemku reg. C KN parc. č. XXX o výmere 92 m2, druh pozemku zastavané

plochy a nádvoria, pozemku reg. C KN parc. č. XXX o výmere 92 m2 druh, pozemku zastavané plochy a
nádvoria, pozemku reg. C KN parc. č. XXX o výmere 23 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria,
pozemku reg. C KN parc. č. XXX o výmere 202 m2, druh pozemku záhrady, všetko Okres S., obec S.,
kat. územie S., zapísané v katastri nehnuteľností SR na LV č. XXXX.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prvým výrokom žaloby podanej na tunajší súd dňa 20. 6. 2016 domáhal, aby súd určil,

že odstúpenie žalovaného od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v kat.
území S. uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 15. 10. 2007 je platné.
Druhým výrokom sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXXX v kat. území S. k domu č. súp. XX postavenom na parc. č. XXX, ako aj parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 92 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 202 m2 a parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2 je neplatná.
Tretím výrokom sa domáhal, aby súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom v 2. výroku popísaných

nehnuteľností v celosti. Zároveň požadoval náhradu vzniknutých trov konania od žalovaných v 1. a 2.
rade.

2. V odôvodnení žalobného návrhu uviedol, že dňa 4. 1. 2008 podpísal on a žalovaný v 1. rade kúpnu
zmluvu. Následne žalovaný v 1. rade odstúpil so súhlasom žalobcu od predmetnej kúpnej zmluvy a to
dodatkom k zmluve zo dňa 4. 1. 2008. Následne potom žalovaný v 1. rade previedol nehnuteľnosti, ktoré
boli predmetom kúpnej zmluvy a odstúpenia od nej, na svojho brata - žalovaného v 2. rade.

3.Nakoľkožalovanýv1.radevčaseuzatváraniakúpnejzmluvysožalovanýmv2.radenebolvlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. území S., keďže odstúpil od kúpnej zmluvy, ktorú
pôvodne uzavrel s H. Y., z uvedeného vyplýva, že nikdy sa nestal vlastníkom sporných nehnuteľností, ateda predmetná kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený v konaní V XXX/XXXX, je absolútne neplatným
právnym úkonom.

4. V ďalšom texte odôvodnenia žalobca s poukazom na ustanovenie § 80 písm. c/ O.s.p. uviedol, že na
určení vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti má naliehavý právny záujem, nakoľko žalovaný v 2.
rade je v evidencii nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností, pričom vlastníctvo
nadobudol titulom zápisov neplatných právnych úkonov.
Naliehavosť právneho záujmu žalobca odôvodnil predovšetkým právom na ochranu vlastníckeho práva

s tým, že konaním žalovaných v 1. a 2. rade došlo k tomu, že žalobca nie je vedený ako skutočný vlastník
nehnuteľností. Je teda zrejmý nevlastník. Jeho právne postavenie vlastníka je vážnym spôsobom
ohrozené, preto nemá inú možnosť, ako v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. domáhať sa vyslovenia neplatnosti
úkonov učinených žalovanými v 1. a 2. rade.

5. Nakoľko z doterajšieho správania žalovaných v 1. a 2. rade vyplýva reálna hrozba, že žalovaný v 2.

rade prevedie sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, alebo iným spôsobom zaťaží spornú nehnuteľnosť,
čo by mohlo byť neskôr napravené len s veľkými ťažkosťami, preto žalobca spolu s podanou žalobou
podal aj návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e/ O.s.p. v
spojení s § 102 ods. 1 O.s.p.

6. Súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uznesením vyhovel, ktorým výrokom zakázal
žalovanému v 2. rade akokoľvek nakladať so spornými nehnuteľnosťami, najmä ich scudziť, zaťažiť,
či prenajať, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Po podaní odvolania žalovaným v
2. rade bolo uznesenie súdu prvej inštancie zmenené a uznesením Krajského súdu v Košiciach, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 1. 12. 2016, bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý

a žalovanému v 2. rade bolo priznané právo na náhradu trov odvolacieho konania.

7. V ďalšom konaní sa súd zaoberal meritom veci, vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán,
za použitia dôkazných listín predložených žalobcom, a to výpisu z LV č. XXXX v kat. území S., kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 15. 10. 2007, ktorej vklad bol povolený

pod č. T. XX/XX Správou katastra v Levoči, dodatkom k zmluve zo dňa 5. 1. 2008 podpísaným
žalobcom a žalovaným v 1. rade, ktorého predmetom bola dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy, súdom
vyžiadanými spismi z Katastrálneho úradu Prešov, Správa katastra Levoča pod sp. zn. T. XXX/XX a T.
XXX/XX (obsahujúce kúpne zmluvy o prevode sporných nehnuteľností) a zistil tento skutkový stav:

8. Dňa 15. 10. 2007 uzavreli H. Y. ako predávajúci a J. H. ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorou
žalobca odpredal žalovanému v 1. rade nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX (pôvodné označenie
listu vlastníctva), a to rodinný dom č. súp. XX, parc. č. XXX, XXX a XXX v tam uvedených výmerách.
Nehnuteľnosť bola odpredaná za kúpnu cenu 5.700.000,- Sk na základe dohody účastníkov zmluvy,
pričom podľa bodu III. predmetnej zmluvy kupujúci mal zaplatiť preddavok vo výške 2.000.000,- Sk pri

podpise zmluvy a zvyšok kúpnej ceny mal byť vyplatený v hotovosti do 15 dní od zápisu vlastníctva
do katastra nehnuteľností. Predávajúci podpisom v kúpnej zmluve potvrdil prevzatie preddavku kúpnej
ceny. Kúpnu zmluvu podpísali obaja účastníci právneho úkonu, pričom podpisy boli overené dňa 4. 1.
2008 na Notárskom úrade JUDr. E. Lukáčovej v Levoči. Návrh na vklad bol podaný dňa 9. 1. 2008, vklad
zmluvy bol povolený dňa 28. 2. 2008 Správou katastra v Levoči pod č. T. XX/XX.

9. Žalobca k žalobe predložil písomný dodatok k predmetnej kúpnej zmluve, ktorý bol spísaný dňa 5. 1.
2008 a podpísaný H. Y. a J. H., pričom podpisy boli overené na Mestskom úrade v Levoči dňa 4. 1. 2008.
V bode 2.3 predmetného dodatku k zmluve je uvedené, že zmluvné strany výslovne súhlasia s týmto
dodatkom a svojím podpisom na ňom potvrdzujú, aby Katastrálny úrad v Levoči vykonal spätný prevod

vlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam na predávajúceho, teda na H. Y. a zároveň podpisom tento
potvrdzuje prevzatie zaplateného preddavku kúpnej ceny vo výške 2.000.000,- Sk, ktorý mal prevziať
dňom podpisu, teda dňa 5. 1. 2008 od predávajúceho v hotovosti.
V bode 2.4 predmetnej zmluvy je uvedené, že zúčastnené strany sa vzájomne dohodli, že dodatkom
odstupujú od kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v celom rozsahu. V bode 2.8

predmetnej zmluvy sa konštatuje, že predávajúci, teda H. Y., je oprávnený dňom podpísania dodatku
predložiť tento Katastrálnemu úradu na zápis zrušenia prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na
LV č. XXXX v kat. území S. v celom rozsahu.10. Žalobca v účastníckej výpovedi uviedol, že na druhý deň po podpísaní kúpnej zmluvy žalovaný v
1. rade od tejto zmluvy odstúpil, čo odôvodnil slovami, že nemá dostatok peňazí. Preto je žalobca toho
názoru, že následný vklad predmetnej kúpnej zmluvy nie je platný. Ďalej uviedol, že o odpredaji spornej

nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade sa dozvedel až 28. 7. 2014, kedy potreboval zapísať dcéru na
trvalýpobytnaadresuN.Ž.X.Vtedybolinformovaný,ževlastníkomdomujeužžalovanýv2.rade.Zjeho
výpovedí ďalej súd zistil, že návrh na vklad kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním a žalovaným v 1. rade zo
dňa 15. 10. 2007 podával on a ani žalobca, ani žalovaný v 1. rade nepredložili dodatok o odstúpení od
tejto kúpnej zmluvy na správu katastra v rámci predmetného vkladového konania. Žalobca to odôvodnil

tým, že žalovaný v 1. rade mu sľúbil, že zoženie peniaze, a teda prevod sa uskutoční. V závere uviedol,
že peniaze od žalovaného v 1. rade neprevzal. O tomto tvrdení nenavrhoval žiadne dôkazy.

11. Žalovaný v 1. rade v účastníckej výpovedi uviedol, že so žalobcom sú vzdialená rodina a aj preto
mu v roku 2007 na jeho požiadanie zapožičal sumu 1.000.000,- Sk, o čom však nemá písomný doklad.
Nakoľko žalobca mu nebol schopný požičané peniaze vrátiť, dohodli sa, že prepíše naňho svoj dom, a

preto pristúpili k uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy. Písomné vypracovanie kúpnej zmluvy, ako aj dodatku
k nemu zabezpečil žalobca. Žalovaný v 1. rade ďalej vypovedal, že v hotovosti vyplatil žalobcovi pri
podpisovaní kúpnej zmluvy 1.000.000,- Sk, takže aj s požičaným 1.000.000,- Sk, mal takto žalobca
vyplatený preddavok za predaj domu vo výške 2.000.000,- Sk. Ústne sa dohodli, že zvyšok kúpnej ceny
mu vyplatí do roku 2010. Kúpnu cenu mu vyplatil postupne v hotovosti, pričom peniaze si zapožičal od

žalovaného v 2. rade, ktorý je jeho bratom.

12.Žalovanýv1.radeďalejvypovedal,ženiekoľkomesiacovpopodpísaníkúpnejzmluvyžalobcaprišiel
za ním s návrhom, že od tejto kúpnopredajnej zmluvy obaja odstúpia a že on mu 1.000.000,- Sk vráti.
Žalovaný s takýmto návrhom súhlasil, a preto podpísal odstúpenie od kúpnopredajnej zmluvy - dodatok,

na ktorom podpisy si overili dňa 4. 1. 2008 (4 mesiace po podpísaní kúpnej zmluvy - poznámka súdu).
Avšak hneď po podpísaní dodatku - odstúpenia od zmluvy mu žalobca povedal, že peniaze mu nedá,
lebo ich nemá. Po týchto slovách mu žalovaný povedal, že pokiaľ je takáto situácia, trvá na pôvodnej
kúpnopredajnej zmluve, preto následne žalobca podal návrh na vklad kúpnej zmluvy dňa 9. 1. 2008
a predmetný vklad bol povolený pod č. T. XX/XX dňa 28. 2. 2008. Žalovaný v 1. rade takto považuje

predmetnú kúpnu zmluvu za platný a účinný právny úkon. V závere dodal, že následne prepísal domovú
nehnuteľnosť na brata, teda žalovaného v 2. rade, nakoľko on mu zapožičal zvyšnú časť kúpnej ceny,
ktorú postupne v hotovosti vyplácal žalobcovi, o čom však nemá žiadne písomné doklady. Peniaze mu
dával, ako sa hovorí „cash“. Uviedol, že dodatok ku kúpnej zmluve podpísal len preto, že uveril slovám
žalobcu, že mu vráti 1.000.000,- Sk, resp. 2.000.000,- Sk, k čomu však nikdy nedošlo, teda jeho slová

neboli pravdivé. Odstúpenie od zmluvy inicioval žalobca.

13. Žalovaný v 2. rade J. H. potvrdil, že je bratom žalovaného v 1. rade a vzdialený príbuzný so
žalobcom. Uviedol, že z mailovej komunikácie so svojím bratom - žalovaným v 1. rade, teda s bratom,
v čase, keď boli obaja v zahraničí, sa dozvedel, že požičal žalobcovi nejaké peniaze. Neskôr sa od

neho dozvedel, že odkúpil od H. Y. jeho dom. Vedel však, že v dome naďalej býval H. Y. so súhlasom
jeho brata. Žalovaný v 1. rade v dome nikdy nebýval. Mal vedomosť, že kúpna zmluva bola spísaná
len z toho dôvodu, že žalobca nemal dostatok peňazí, ktoré mal vrátiť titulom pôžičky žalovanému v
1. rade. Neskôr on požičiaval peniaze bratovi na doplatenie kúpnej ceny domu. Nakoľko však brat mu
nemal z čoho požičané peniaze vrátiť a jemu sa narodilo dieťa, potreboval financie, preto pristúpili k

uzavretiu kúpnopredajnej zmluvy dňa 16. 7. 2015, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v Levoči
pod č. T. XXX/XX dňa 11. 3. 2016. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť naďalej
užíva výlučne žalobca, ktorý v dome býval. Domovú daň však platí žalovaný v 1. rade. Navyše bol
problém aj s hradením nedoplatku za plyn, nakoľko veriteľ - plynová spoločnosť žalovala žalovaného v
1. rade za neoprávnený odber plynu a vo veci bolo podané aj trestné oznámenie. Problém sa nakoniec

vyriešil tak, že za odber plynu zaplatil žalobca, ktorý tento plyn v dome spotrebovával. Žalovaný v 2.
rade poukázal na tú skutočnosť, že žalobca celých 10 rokov vo veci nerobil žiadne úkony, navyše on
bol práve tým, ktorý podal návrh na vklad kúpnej zmluvy na správu katastra, takže ním podaná žaloba
je preňho nepochopiteľná.

14. Žalovaný v 2. rade navrhoval žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, kúpnu zmluvu uzavretú medzi jeho
bratom a žalobcom považuje za platný právny úkon a platnou a účinnou je tak aj kúpna zmluva, ktorou
on odkúpil od brata spornú nehnuteľnosť. O žiadnom dodatku - odstúpení od zmluvy žalovaný v 2. rade
nemá vedomosti. V závere dodal, že žalobca naďalej býva v dome, preto on mieni podať žalobu navypratanie z nehnuteľnosti aj z toho dôvodu, že žalobca sa mu nebezpečne vyhráža, preto naňho podal
aj trestné oznámenie na polícii.

15. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 470 ods. 1, 2 CSP spolu s § 137 písm. c), d)
CSP, keď ako prvé skúmal, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcu na
odstránenie spornosti práva a či nejde len o zbytočne vyvolanú konanie, ktorému by muselo nasledovať
iné súdne konanie, pričom uzavrel, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na predmetnej
žalobe, pretože jeho právo ako vlastníka je vážnym spôsobom ohrozené a nemal inú možnosť ako sa

domáhať vyslovenia platnosti a neplatnosti jednotlivých právnych úkonov.
Následne aplikujúc ust. § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 47 ods. 1, 2, § 48 ods. 1, 2 a §
588 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba vo všetkých troch výrokoch
je nedôvodná, a preto rozsudkom zo dňa 20. 2. 2017 žalobu zamietol.
V úvode sa súd zaoberal zistením, či dodatok ku kúpnej zmluve - odstúpenie od zmluvy, ktorý bol
podpísaný žalobcom a žalovaným v 1. rade dňa 4. 1. 2008 (dátum vyhotovenia dodatku je 5. 1. 2008),

je platným právnym úkonom. V súvislosti s obsahom výkladu k § 37 súd poukázal na poruchy vážnosti
prejavu vôle , kde sa zaraďujú aj prípady vnútornej výhrady predstieraných právnych úkonov (simulácie)
a právnych úkonov vyvolaných žartom, alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé,
že vôľa konajúceho nie je vážna ( tzv.vedomé vady). Od toho je potrebné odlišovať nevedomé vady
vážnosti vôle, kedy konajúca strana (alebo aj obe strany) nevie o nezhode medzi vôľou a jej prejavom,

napr. omyl - § 49a. Vnútorná výhrada je prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením, aby nastali
právne následky právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú. Vnútorná výhrada spočíva
v obmedzení, alebo podmienení vôle, ktoré nie je prejavené, prejav sa tak s vôľou čiastočne prekrýva.
V súlade s teóriou ochrany dôvery v takýchto prípadoch nepôjde o neplatný právny úkon. Pokiaľ však
o vnútornej výhrade vedel konajúci aj adresát, pôjde o prípad spoločnej simulácie a právny úkon bude

neplatný z toho dôvodu. Simulovaný, predstieraný právny úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako
vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený, alebo žiaden prejav vôle.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané , že predmetný právny úkon bol
spísaný žalobcom, ním bol predložený žalovanému v 1. rade na podpis so slovami, že vráti peniaze
1.000.000,-Skžalobcažalovanému,ktorémuonvminulostizapožičal.Zároveňsúdvzalzapreukázané,

že nedošlo k vráteniu pôžičky vo výške 1.000.000,- Sk žalobcom, čo mal potvrdiť aj sám žalobca
slovami pred žalovaným v 1. rade v deň podpisu dodatku ku kúpnej zmluve. Práve to bol dôvod, prečo
následne sám žalobca na tomto dodatku nezotrvával a podal návrh na zápis - vklad vlastníckeho práva
nazákladekúpnopredajnejzmluvy,ktorouodpredalsvojudomovúnehnuteľnosťzapísanúnaLVč.XXXX
(pôvodne LV č. XXXX), kat. územie S.. Z takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru a k

jednoznačnému právnemu posúdeniu, že právny úkon - odstúpenie od zmluvy zo dňa 5. 1. 2008 je
neplatným právnym úkonom. Dôvodil, že predmetný úkon nebol urobený vážne ani zo strany žalobcu a
ani zo strany žalovaného (aj napriek tomu, že ho podpísal), nakoľko vôľa oboch účastníkov v skutočnosti
spraviť taký úkon a ním sledovaný právny následok daná nebola, práve naopak, existovala tu vôľa
v úplne inej kvalite, a to predložiť pôvodnú kúpnu zmluvu na vkladové konanie. Dôkazom fiktívnosti

predmetného odstúpenia od zmluvy bolo podľa prvoinštančného súdu aj ďalšie konanie žalobcu, ktorý
aktívne odstraňoval vady predloženej kúpnej zmluvy na vtedajšej správe katastra. V tom čase nepodal
ku zmluve žiaden dodatok, žiaden opravný prostriedok, ani podnet prokurátora. V závere teda súd
konštatoval, že pri uzatváraní dodatku ku kúpnej zmluve a hlavne po jej podpísaní vôľa strán existovala
v úplne inej kvalite, než ako vo vzťahu k odstúpeniu od zmluvy tvrdí žalobca. Súd mal zato, že v danom

prípade išlo o simulovaný právny úkon, nakoľko žalobca pred žalovaným ústne prejavil pred podpísaním
odstúpenia od zmluvy vôľu, že mu vráti zapožičané peniaze, ale hneď po podpísaní predmetného
právneho úkonu tento prejav zmenil, teda hneď nato mu oznámil, že peniaze mu nevráti.S poukazom
na ustanovenie § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd ďalej konštatoval, že predmetné odstúpenie
od zmluvy nie je právnym úkonom, ktorý by bol urobený tak, ako je uvedené v § 37 ods. 1, 2 a §

39 Občianskeho zákonníka slobodne, vážne a zrozumiteľne, a preto je takýto právny úkon neplatný
a neúčinný. Navyše súd poukázal na to, že odstúpenie od zmluvy je jednostranným právnym úkonom,
ktorý má byť adresovaný druhej strane predmetného pôvodného úkonu. Žalobca predmetné odstúpenie
vyhotovil ako dodatok ku kúpnej zmluve. Tento dodatok nepredložil správe katastra spolu s návrhom na
vkladové konanie kúpnej zmluvy, takže aj z tohto dôvodu je úkonom neplatným a neúčinným.

16. Súd prvej inštancie zamietol aj druhý výrok žalobného návrhu, ktorým sa žalobca domáha určenia
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2007,pretože vôľa oboch účastníkov tohto právneho úkonu
bola podať návrh na vklad vlastníckeho práva, a teda v súlade s § 47 Občianskeho zákonníka dovŕšiťnadobudnutie vlastníckeho práva žalovaným v 1. rade na základe predmetnej kúpnej zmluvy. Samotný
žalobca potvrdil, že návrh na vkladové konanie podával dňa 9. 1. 2008, teda 5 dní potom, čo došlo k
podpisu dodatku ku kúpnej zmluve (na základe ktorého malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy) on sám so

súhlasom žalovaného v 1. rade. Tejto vôli žalobcu zodpovedá aj rukou dopísaná poznámka uvedená
na strane 3 kúpnej zmluvy z 15. 10. 2007, ktorá bola dopísaná osobne žalobcom 27. 2. 2008, t. j.
deň po povolení vkladu vlastníckeho práva, čo len nasvedčuje tomu, že žalobca trval na zavkladovaní
vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1. rade.
Pri posudzovaní, či predmetná kúpna zmluva je v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, súd odkázal

aj na nález Ústavného súdu SR z 3. 7. 2008 sp. zn. I. ÚS 242/07. Dôvod na zamietnutie prvoinštančný
súd videl aj v tej skutočnosti, že žalobca v petite žalobného návrhu nevyšpecifikoval a presne neoznačil
kúpnu zmluvu, neplatnosti ktorej sa domáha. Vo výroku žaloby chýba označenie, medzi kým bola kúpna
zmluva uzavretá, s ktorým dátumom a kedy bol povolený vklad správou katastra podľa vtedy platného
Katastrálneho zákona. Druhý výrok žaloby je pre uvedené nedostatky nevykonateľný už aj vzhľadom
na to, že ako žalovaní sú označené subjekty, ktoré následne pristúpili k uzavretiu ďalšej kúpnej zmluvy,

ktorej predmetom bola rovnaká nehnuteľnosť ako je uvedené vo výroku žaloby.
S poukazom na vyššie uvedené závery a právne posúdenia súd zamietol aj tretiu časť výroku žaloby,
ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia, že je výlučným vlastníkom spornej nehnuteľnosti. V závere súd
konštatoval, že v tomto konaní nezistil iný dôvod, alebo skutočnosti, pre ktoré by mala byť predmetná
kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade neplatná. Pokiaľ by tým malo byť tvrdenie

žalobcu,žemukúpnacenanebolavcelkuvyplatená,takétotvrdenieneboložalobcomžiadnymidôkazmi
v tomto konaní preukázané. Súd uveril výpovedi žalovaného v 1. rade, že žalobcovi zaplatil zvyšnú
časť kúpnej ceny z finančných prostriedkov, ktoré si zapožičal od brata, teda žalovaného v 2. rade, čo
aj bolo dôvodom odpredaja spornej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva. Zároveň konštatoval,
že ako predávajúci, tak aj kupujúci si žiadnymi listinnými dokladmi nepodložili svoje tvrdenia o výplate

kúpnej ceny, ani o zapožičaní 1.000.000,- Sk, takže tieto ich tvrdenia súd v tomto konaní neposudzoval.
V závere vychádzal z písomných údajov v oboch kúpnych zmluvách týkajúcich sa zaplatenia kúpnej
ceny, ktoré neboli v tomto konaní žiadnymi dôkazmi vyvrátené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 ,2 C.s.p. Nakoľko žalovaní v 1. a 2.
rade mali v konaní plný úspech im priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP a žiadal, aby Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

18. Vyjadril názor, že prvoinštančný súd pochybil, keď nevyslovil názor, žeby sa mohlo jednať o
predstieraný právny úkon a v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Nakoľko bolo rozhodnuté na
prvom pojednávaní, žalobca na preukázanie týchto skutočností nenavrhol ďalšie dôkazy a rozhodnutie
súdu bolo preňho prekvapivé. Nestotožnil sa so záverom, že odstúpenie od zmluvy bol predstieraný
právny úkon a kúpna zmluva je platný právny úkon, pričom mal zato, že oba tieto právne úkony je

potrebné hodnotiť jednotne, vo vzájomnej súvislosti. Zdôraznil, že žalovaný v 1. rade nijako nepreukázal
zaplatenie aspoň časti kúpnej ceny, a tým súd nemal podporený názor, že v danom čase existovala vôľa
účastníkov kúpnu zmluvu naplniť. Pokiaľ súd vzal za preukázané, že žalobca si od žalovaného v 1. rade
požičal 1 mil. Sk (aj keď žalovaný nepreukázal kedy a ako mu tú sumu požičal), súdu malo byť zrejmé,
že kúpna zmluva a jej predmet mal slúžiť na zabezpečenie pôžičky a nie o predaj domu. Poukázal na

to, že žalobca svojím konaním prejavil svoju pevnú vôľu nepredávať dom, keď následne odstúpil od
zmluvy a nedomáhal sa zaplatenia kúpnej ceny, keďže považoval kúpnu zmluvu za zrušenú. Za veľmi
závažnú okolnosť považoval žalobca to, že žalovaní sa nikdy neujali držby kúpeného domu a nikdy sa
ani nesprávali ako jeho skutoční vlastníci.

19. V závere žalobca zdôraznil, že oba právne úkony, ako odstúpenie od zmluvy, tak aj samotná kúpna
zmluva, sú absolútne neplatné a súd nesprávne a svojvoľne vyvodil neplatnosť len odstúpenia od zmluvy
a ponechal bez právneho dôvodu v platnosti kúpnu zmluvu bez určenia záväzku žalovaného v 1. rade
zaplatiť kúpnu cenu zo zmluvy. V ďalšom sa žalobca vyjadril k protirečivej výpovedi žalovaného v 1. rade
ohľadom vyplácania kúpnej ceny.

20. Žalovaní navrhovali rozsudok prvoinštančného súdu v celom rozsahu potvrdiť, nakoľko na základe
vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam. Popreli všetky skutkové tvrdenia
žalobcu, podľa ktorých žalovaný v 1. rade, ako kupujúci, si nesplnil povinnosť zaplatiť kúpnu cenu, ako ajskutočnosť uvádzanú žalobcom, že kúpna zmluva je v skutočnosti zastretým právnym úkonom. Popreli
tvrdenie žalobcu, že neinicioval odstúpenie od zmluvy.

21. Žalobca v replike zdôraznil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy považoval za nesporný platný právny
úkon, preto nenavrhoval na preukázanie tejto skutočnosti dokazovanie a práve žalovaný má povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce opak tvrdenia žalobcu. Tak isto žalobca nie je povinný preukazovať, že
mu žalovaný žiadne peniaze nepožičal a že zaplatil celú kúpnu cenu. Toto tvrdenie musí preukazovať
žalovaný v 1. rade.

22. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/150/2017 zo dňa 26. 1. 2018 bol rozsudok
prvoinštančného súdu zrušený a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd
uviedol, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o danosti naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určení, či tu právo je, alebo nie je vo vzťahu k tretiemu výroku, ktorým sa žalobca domáhal
určenia, že je výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.

22.1. Za dôvodnú považoval námietku žalobcu, že súd neskúmal platnosť, resp. neplatnosť všetkých
právnych úkonov uzatvorených medzi stranami sporu, pričom nedostatočným sa javí posúdenie
danosti vôle iba pri odstúpení od kúpnej zmluvy, nakoľko súd mal skúmať náležitosti vôle aj pri
uzatváraní samotnej kúpnej zmluvy. Vyvodil záver, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude zisťovať,

či aj pri kúpnej zmluve sa nejedná o zastretý právny úkon, napr. o zabezpečovací prevod práva k
nehnuteľnostiam.

22.2. Akceptoval námietku žalobcu o nesprávnych a predčasných záveroch súdu prvej inštancie o
úhrade kúpnej ceny s tvrdením, že dôkazné bremeno na preukázanie úhrady kúpnej ceny zaťažuje

žalovaného v 1. rade, ktorý nekonkretizoval, kedy presne a v akej výške bol doplatok alebo jednotlivé
splátky žalobcovi uhradené. Nezrozumiteľný je preto záver súdu o výplate kúpnej ceny, ako aj o
zapožičaní 1 mil. Sk.

22.3. Odvolací súd ďalej konštatoval, že prvoinštančný súd vôbec neskúmal vážnosť vôle a úmysel

žalovaného v 1. rade, či mal predmetnú nehnuteľnosť zakúpiť a či jeho vôľou nebolo dosiahnuť iný cieľ
(vrátenie pôžičky atď.) Poukázal na výpoveď žalovaného v 1. rade, v ktorej tento uviedol, že súhlasil a
podpísal dohodu o odstúpení od kúpno-predajnej zmluvy a až následne po podpísaní dodatku zmenil
svoj postoj. Z uvedeného by malo byť zrejmé, že úmysel žalovaného v 1. rade bol od predmetnej kúpnej
zmluvy odstúpiť, a teda nemal záujem o jeho realizáciu, naopak mal záujem o vyplatenie peňažných

prostriedok.

22.4. Odvolací súd upriamil pozornosť aj na potrebu odstránenia rozporu medzi tvrdením žalovaného
v 1. rade , že v čase spísania odstúpenia mala byť uhradená záloha na kúpnu cenu vo výške 2 mil.
Sk (pozostávajúca z čiastky 1 mil. pôžičky a sumy 1 mil. vyplatenej v hotovosti pri podpisovaní kúpnej

zmluvy), a jeho tvrdením, že podpísal odstúpenie, keď žalobca navrhol, že mu vráti 1 mil. Sk. Z
uvedeného vyplýva, že pokiaľ pre odstúpenie postačovalo vrátenie iba čiastky 1 mil. Sk, možno z toho
vyvodiť, že druhá časť zálohy vo výške 1 mil. Sk vtedy uhradená nebola.

23. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu tunajší súd vo veci opakovane

vypočul strany sporu a na návrh žalovaných vypočul svedkyňu - ich matku E. T..

24. Žalobca zotrvával na svojom tvrdení, že nikdy nemal v úmysle nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX
vkat.územíS.(pôvodneLVč.XXXXvkat.územíS.)previesť,resp.predaťžalovanémuv1.rade,kčomu
predložil ako doplňujúci dôkaz emailovú a SMS-kovú komunikáciu medzi stranami sporu. Navrhoval,

aby súd posudzoval kúpnu zmluvu a dohodu o odstúpení od zmluvy vo vzájomnej súvislosti. Čo sa
týka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu - odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 15. 10. 2007,
k tomu uviedol, že žiaden z účastníkov sa nedovolával neplatnosti tohto právneho úkonu. Predmetný
právnyúkonnadobudolúčinnosťokamihom,kedyvošieldodispozičnejsférydruhejstrany,tedavdanom
prípade žalovaného v 1. rade. Z dodatku k zmluve - odstúpenie od kúpnej zmluvy, vyplýva doručenie

obom účastníkom tohto právneho úkonu s dátumom 4. 1. 2008. Z dokazovania opak nevyplynul, a preto
žalobca považuje tento právny úkon za platný a účinný.
Žalobca zotrvával na svojom tvrdení, že žalovaný v 1. rade nijakým relevantným spôsobom nepreukázal
zaplatenie kúpnej ceny a poukázal na jeho výpoveď, z ktorej jasne vyplýva, že on považoval uzavretiekúpnej zmluvy za zabezpečovací právny úkon, ktorým si mal zabezpečiť jeho pôžičku, ktorú mal dať
žalobcovi. Z uvedeného dôvodu žalobca považuje kúpnu zmluvu za simulovaný právny úkon, a teda
za absolútne neplatný právny úkon. Prehlásil však, že nikdy od žalovaného žiadne peniaze neobdržal,

teda že tento klame, keď tvrdí, že mal mu zapožičať pred uzavretím kúpnej zmluvy 1 mil. Sk. Žalovaný
v 1. rade mu zálohu uvádzanú v kúpnej zmluve nezaplatil, a aj keď v následnom odstúpení od kúpnej
zmluvy potvrdil prevzatie zálohy späť v hotovosti, v skutočnosti žiadne peniaze nezaplatil a ani neprevzal
späť. Ďalej uviedol, že potvrdenie o prevzatí zálohy bolo do odstúpenia od zmluvy pribraté z dôvodu,
aby žalovaný v 1. rade nemohol neskôr sa domáhať vrátenia tejto nezaplatenej zálohy uvádzanej v

zmluve, čo sa v tomto spore ukázalo ako veľmi dôležité. To je aj dôvod, prečo žalovaný v 1. rade
nedisponuje žiadnym príjmovým dokladom o zaplatení časti kúpnej ceny, ani dokladom o poskytnutí
pôžičky žalobcovi, ktorá by mala byť započítaná na kúpnu cenu. V závere uviedol, že obaja žalovaní
klamú, a vymýšľajú si dôvody dúfajúc, že im súd uverí.

25. V písomnom podaní zo dňa 28. 3. 2018 právny zástupca žalobcu zmenil, resp. doplnil petit žaloby,

kde vyšpecifikoval jednotlivé právne úkony - odstúpenie od zmluvy zo dňa 4. 1. 2008 a kúpnej zmluvy
zo dňa 15. 10. 2007 (z dôvodu, že prvoinštančným súdom mu bolo vytknuté, že predmetný výrok
neobsahoval označenie prevádzaných nehnuteľností). Súd uznesením v zmysle ustanovení § 142 ods.
1 C.s.p. pripustil zmenu žaloby, resp. doplnenie žaloby.

26. Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 28. 3. 2018 uviedol, že jeho sesternica E. T. -
matka žalovaných, ho poprosila, aby pomohol jej synovi - žalovanému v 1. rade, ktorý si mienil vybrať
z peňažného ústavu úver na výstavbu nehnuteľnosti, a to takým spôsobom, aby naňho prepísal na pár
mesiacov jeho rodinný dom. Žalovaný v 1. rade by tak mohol pred peňažným ústavom preukázať svoju
solventnosť na vybavenie úveru. Preto je kúpna zmluva zo dňa 15. 10. 2007 predstieraným právnym

úkonom, a preto aj následne bol podpísaný ďalší právny úkon, a to odstúpenie od tejto kúpnej zmluvy.
V tom čase v dome býval on s družkou E. M.P. a s jeho dcérou X. G. Y. a synom Y. H. Y.. Kúpna cena
uvedená v zmluve bola tiež predstieraná a bola tak vysoká z toho dôvodu, aby bolo možné žalovanému
v 1. rade poskytnúť úver. Nemali vypracovaný žiaden znalecký posudok a žalobca je presvedčený o
tom, že dom takúto hodnotu nemá. Toho času jeho cenu odhaduje na 120.000,- eur. Aj dohoda, že 2

mil. Sk majú byť zaplatené preddavkovo, bola predstieraná, ako aj ďalšia časť textu v bode 3 kúpnej
zmluvy o doplatení kúpnej ceny bola len vymyslená a spôsob výplaty navrhol žalovaný v 1. rade. V
závere žalobca vypovedal, že cieľom spísania kúpnej zmluvy bolo preukázanie solventnosti žalovaného
v 1. rade v peňažnom ústave. Dodal, že 1 mil. Sk, ako pôžičku od žalovaného v 1. rade, nikdy neprevzal.
V čase, keď fiktívnu kúpnu zmluvu podpisoval, podnikal. Mal s. r. o.-čku na výrobu okien a dverí, z čoho

živil svoju rodinu. Poukázal na to, že pravdivosť jeho slov je potvrdená aj tým, že žalovaní v 1. a 2. rade
v jeho dome nikdy fyzicky nebývali. V dome býval vždy on so svojou rodinou a nikdy nemal zmenený
trvalý pobyt.

27. Žalovaný v 1. rade k vyššie uvedenej výpovedi žalobcu na pojednávaní konanom dňa 28. 3. 2018

uviedol, že zotrváva na svojom doterajšom tvrdení, že požičal žalobcovi 1 mil. Sk a pri podpise zmluvy
mu dal ďalší milión. Potom dostal od banky úver 2 mil. Sk, ktorú sumu cashom odovzdal žalobcovi,
pri čom neboli žiadni svedkovia a nemá o tom žiaden písomný doklad. Zvyšnú sumu na doplatenie
kúpnej ceny 1.700.000,- Sk mu mal požičať jeho brat - žalovaný v 2. rade, ktoré v hotovosti vyplatil
žalobcovi niekedy v roku 2010. Žalovaný súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy o vyplatení kúpnej

ceny žalobcovi, na čo mu súd poskytol 30-dňovú lehotu. Uviedol, že žalobca od neho žiadal pôžičky z
toho dôvodu, že mal vo firme problémy. Dodal, že pri podpise kúpnej zmluvy sa so žalobcom dohodol,
že môže v dome naďalej bývať, dokonca že môže v dome dožiť. Následne odpredal dom bratovi z toho
dôvodu, že mal od neho napožičaných viac peňazí. Okrem sumy 1.700.000,- Sk mal od neho požičaných
120.000,- eur. Peniaze si zapožičal na stavbu jeho rodinného domu, ktorý začal stavať asi v roku 2012.

V závere zotrvával na svojom pôvodnom tvrdení, že žalobca mal byť ten, ktorý prišiel osobne za ním
s požiadavkou, či neodkúpi od neho rodinný dom, nakoľko mu dlhuje 1 mil. Sk a žiadal od neho ďalšiu
pôžičku vo výške 1 mil. Sk. Keď mu mal požičať ďalší 1 mil. Sk, vtedy už trval na tom, aby mu žalobca na
to vyhotovil písomný doklad a práve vtedy mu mal žalobca navrhnúť spísanie predmetnej kúpnej zmluvy.

28. Žalovaný v 2. rade v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 28. 3. 2018 uviedol, že rodinný dom
odkúpil od brata z toho dôvodu, že brat mu dlhoval 125.000,- eur, ktoré mu on odovzdal v hotovosti.
Predmetný rodinný dom nekupoval pre účel bývania, ani pre účely bývania jeho rodiny, nakoľko on je
rozvedený, s deťmi nebýva. Vlastní spoluvlastnícky podiel v rodinnom dome na ulici Š. X T. S., ktorýnadobudol spolu s bratom darovacou zmluvou od babky a prechodne býva na chate za Levočou. Dodal,
že brat si od neho požičal peniaze na stavbu domu v Levočskej Doline a už v roku 2007 si brat od neho
chcel peniaze požičať so slovami, že dlhuje časť kúpnej ceny žalobcovi za kúpu rodinného domu. Preto

mu od roku 2007 postupne peniaze požičiaval. Spolu mu mal tak požičať 125.000,- eur. Z týchto peňazí
mal časť ceny vyplatiť žalobcovi a časť peňazí mal použiť na výstavbu jeho rodinného domu.

29. Svedkyňa E. T., N.. X., matka žalovaných v 1. a 2. rade, vo svedeckej výpovedi na pojednávaní
konanom dňa 12. 9. 2018 uviedla, že niekedy na jar roku 2007 ju oslovil jej bratranec - žalobca, či by

mu jej synovia nepožičali 1 mil. Sk, nakoľko mal vedomosť, že jej synovia vtedy pracovali v zahraničí, a
teda boli solventní. Syn J. pracoval od 16 rokov v Nórsku. Istý čas pracoval v Rakúsku, kde mu prácu
vybavoval žalobca. Neskôr pracoval aj v Anglicku. Z rozprávania od syna vie, že dal žalobcovi 1 mil. Sk.
Ona však osobne pri odovzdávaní peňazí nebola. V jeseni v roku 2007 žalobca mal prísť za ním opäť so
slovami,abyjejsynJ.mupožičalďalší1mil.Sk.SynJ.vtedypovedal,žeužoprvejpôžičkenemážiaden
písomný doklad, takže bez akéhokoľvek dokladu alebo zmluvy mu ďalší 1 mil. Sk nepožičia. Žalobca

mu mal vtedy navrhnúť, že mu predá svoj rodinný dom, pričom 2 mil. Sk budú zálohou kúpnej ceny.
Má vedomosť, že žalobca vypracoval tri verzie zmluvy, pričom raz chcel peniaze vrátiť a kúpnu zmluvu
zrušiť. Potom vypracoval ďalšiu kúpnu zmluvu so slovami, že jej syn mu vráti peniaze. Potvrdila, že jej
syn mal žalobcovi odovzdať 2 mil. Sk, pričom kúpna cena bola dohodnutá na 5,6 mil. Sk, pričom syn
mal žalobcovi zvyšok kúpnej ceny neskôr doplatiť. Následne bola jej synovi poskytnutá z VÚB pôžička

vo výške 2 mil. Sk niekedy koncom roku 2007, pričom ona sama vybavovala predmetný úver na základe
plnomocenstva. Potvrdila, že žalobca a žalovaný v 1. rade podpisovali kúpnu zmluvu a zároveň žiadal
jej syna, aby podpísal aj, že predmetná zmluva sa ruší. Žalobca synovi žiadne peniaze nevrátil, a preto
kúpna zmluva bola predložená na zápis vkladu do katastra. Dodala, že až do podania žaloby za predošlé
roky žalobca nikdy neprišiel za jej synom a nežiadal, aby mu mal jeho dom spätne zmluvne vrátiť. Jej syn

bral kúpu domu ako investíciu do budúcna. Nikdy v dome nebýval. Žalobca mal vo firme veľké problémy
už od roku 2007.

30.Žalobcavýpoveďsvedkynepoprelvtejčasti,kdeuvádzala,žeonmalbyťiniciátoromkúpnejzmluvyz
dôvodu, že si požičal peniaze od jej syna J.. Opakovane tvrdil, že dom mu odpredal len na pár mesiacov,

aby ho mohol použiť ako zálohu na zabezpečenie úveru.

31. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

33. Podľa § 137 písm. c/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

34. Podľa § 137 písm. d/ C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

35. Po podaní žaloby nadobudol právne účinky zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok,
takže súd v tomto konaní v zmysle ustanovení § 470 ods. 1, 2 C.s.p. Preukázanie naliehavého právneho

záujmu v tomto konaní posudzoval už podľa ustanovení § 137 písm. c/, d/ C.s.p. platného a účinného
od 1. 7. 2016.

36. V konaní súd skúmal, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práv žalobcu na
odstránenie spornosti práva a či nejde len o zbytočne vyvolané konanie, ktorému by muselo nasledovať

iné, resp. ďalšie súdne konanie.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je tvrdené právo neisté,
alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatnýmspôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany
tvrdeného práva.

37. Nakoľko žalobca sa zmeneným návrhom domáhal určenia vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, naliehavý právny záujem odôvodnil právom na ochranu vlastníckeho práva s tým, že
žalovaní v 1. a 2. rade vytvorili svojím konaním situáciu, kedy na Okresnom úrade, odbore katastrálnom
v Levoči v evidencii nehnuteľností nie je žalobca vedený ako skutočný vlastník. Právo žalobcu ako
vlastníka je vážnym spôsobom ohrozené, a preto nemal inú možnosť ako domáhať sa v zmysle vyššie

citovanýchzákonnýchustanoveníurčeniavlastníckehoprávakspornejnehnuteľnosti.Súdtedavzávere
mal zato, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na predmetnej žalobe.

38. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

39. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

40. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde
k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť

prejavy účastníkov na tej istej listine.

41. Podľa § 47 ods.1 Občianskeho zákonníka ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

42. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh
na rozhodnutie podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

43. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

44. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

45. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť

predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

46. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že nie je sporné tvrdenie oboch strán sporu, že bola medzi
nimi uzavretá kúpno-predajná zmluva dňa 15. 10. 2007, ktorej vklad bol na Správe katastra v Levoči

povolený pod č. V XX/XX dňa 28. 2. 2008. Ďalej nie je sporné, že žalobca H. Y. a žalovaný v 1. rade
J. H. podpísali dňa 5. 1. 2008 Dodatok k vyššie uvedenej zmluve, ktorého predmetom bola vzájomná
dohoda o odstúpení od kúpnej zmluvy podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Aj napriek tomu,
že k odstúpeniu od zmluvy došlo dňa 5. 1. 2008, žalobca podal návrh na Správu katastra na povolenie
vkladu predmetnej zmluvy, ku ktorej došlo, ako je už vyššie uvedené dňa 28. 2. 2008, teda po dátume

odstúpenia od zmluvy.

47. Sporné bolo medzi účastníkmi tvrdenie, aká kúpna cena bola za prevádzanú nehnuteľnosť
žalovaným žalobcovi vyplatená a či vôbec došlo k výplate kúpnej ceny. Ďalej sporné bolo tvrdenie
žalobcu, že predmetná kúpna zmluva bol predstieraný právny úkon, nakoľko on ju mal spísať z toho

dôvodu, aby žalovaný zakúpenú nehnuteľnosť mohol použiť pre účely výberu úveru od peňažného
ústavu ako zábezpeku. Sporné bolo tvrdenie žalovaného v 1. rade, že tento mal žalobcovi požičať sumu
1 mil. Sk a následne, keď ho žalobca mal žiadať zapožičanie ďalšieho 1 mil. Sk, dohodli sa na spísaní
kúpno-predajnej zmluvy, aby si takto zabezpečil požičané peniaze.

48. Na pojednávaní dňa 21. 5. 2018 súd uznesením pripustil zmenu, resp. úpravu žaloby, ktorou sa
žalobcadomáhalužlenurčeniavlastníckehoprávakspornejnehnuteľnosti.NetrvaltedanaI.aII.výroku
pôvodnej žaloby, ktorým by mal súd určiť, že kúpna zmluva je neplatná a odstúpenie od tejto kúpnej
zmluvy je platné. Súd v konaní po úprave petitu tieto otázky riešil prejudicionálne.49. Z výpovede žalovaného v 1. rade súd zistil a vzal za preukázané, že tento pristúpil k odstúpeniu od
kúpnej zmluvy, keď ho vlastnoručne podpísal, pričom z dokazovania vyplynulo, že k tomuto právnemu

úkonupristúpilztohodôvodu,žežalobcamumalsľúbiťvrátenie1mil.Sk,tedapôžičky,ktorúmužalobca
mal poskytnúť. Predmetné odstúpenie od zmluvy súd hodnotí za platný právny úkon.

50. Už toto samotné odstúpenie od zmluvy spochybňuje vážnosť uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy.
Ohľadom kúpnej ceny v kúpnej zmluve sú výpovede strán sporu rozporné, z čoho vyplýva, že nie

je zrejmé, aká časť kúpnej ceny bola reálne vyplatená. Logicky to vyplýva aj z už vyššie uvedeného
tvrdenia, že kúpna cena mala pozostávať z časti nesplatenej pôžičky a zvyšok mal byť doplatený v
hotovosti. Už z takto zisteného skutkového stavu je zrejmé, že predmetná kúpna zmluva je simulovaný
právny úkon. V danom prípade súd hodnotí predmetný právny úkon ako zastretý právny úkon, čo
potvrdzuje výpoveď žalovaného v 1. rade o poskytnutí pôžičky a o zabezpečí si vrátenia tejto pôžičky
predmetnou zmluvou od žalobcu. V neposlednom rade súd konštatuje, že žalovaný v 1. rade neuniesol

dôkazné bremeno na preukázanie úhrady kúpnej ceny v takej výške, ako bola v kúpnej zmluve
dohodnutá.

51. Skutočnosti vyššie popísané týkajúce sa pôžičky, ktorú mal syn J. poskytnúť žalobcovi vo výške 1
mil. Sk a následne ďalšieho 1 mil. Sk, boli potvrdené aj výpoveďou svedkyne E. T., matky žalovaných

v 1. a 2. rade. Svedkyňa zároveň potvrdila, že sám žalobca navrhol, že odpredá žalovanému v 1. rade
svoj dom a že požičané peniaze vo výške 2 mil. Sk budú ako záloha. Svedkyňa potvrdila, že syn J. ju
splnomocnil na vybavovanie úveru v peňažnom ústave, kde predmet spornej kúpnej zmluvy bol použitý
na zabezpečenie úveru, ktorý mu bol poskytnutý a ktorý použil na výstavbu jeho rodinného domu. Z
tejto svedeckej výpovede vyplýva, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že predmetnú nehnuteľnosť mal

odpredať žalovanému v 1. rade pre účely zálohu pri čerpaní úveru.

52. Z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný v 1. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy nemal
skutočne vôľu predmetnú nehnuteľnosť odkúpiť. Jeho vôľa nebola vážna. Predmetný právny úkon bol
len predstieraný, nakoľko ním žalovaný chcel dosiahnuť cieľ, a to vrátenie pôžičky, resp. zabezpečenie

pohľadávky. To, že kúpna cena nebola v celosti uhradená, čím je spochybnená vôľa žalovaného v 1. rade
nehnuteľnosť skutočne odkúpiť, svedčí aj skutočnosť, že žalovaný v 1. rade (ani žalovaný v 2. rade) sa
nikdy neujali držby a predmetnú nehnuteľnosť užíval po celú dobu práve žalobca, pričom obaja žalovaní
dôvody takéhoto postoja nikdy nevysvetlili. Tvrdenie žalovaného v 1. rade, že spornú nehnuteľnosť mal
zakúpiť ako investíciu do budúcna, sa pre daný prípad súdu javí ako tendenčné a účelové.

53. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

54. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

55. V súvislosti s obsahom výkladu k § 37 súd uvádza nasledovné: Právny úkon nie je vykonaný
vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností daného prípadu konajúci nechcel vyvolať následky, ktoré
s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. Medzi poruchy vážnosti prejavu vôle sa

zaraďujú prípady vnútornej výhrady, predstieraných právnych úkonov (simulácie) a právnych úkonov
vyvolaných žartom, alebo v prípade inej situácie, z ktorej má byť adresátovi zrejmé, že vôľa konajúceho
nie je vážna. Tieto vady vážnosti vôle sa označujú aj ako vedomé vady. Od toho je potrebné odlišovať
nevedomé vady vážnosti vôle, kedy konajúca strana (alebo aj obe strany) nevie o nezhode medzi vôľou
a jej prejavom, napr. omyl - § 49a. Vnútorná výhrada je prejav vôle vykonaný s vnútorným presvedčením,

aby nastali právne následky právneho úkonu s nádejou, že jeho následky nenastanú. Vnútorná výhrada
spočíva v obmedzení, alebo podmienení vôle, ktoré nie je prejavené, prejav sa tak s vôľou čiastočne
prekrýva. V súlade s teóriou ochrany dôvery v takýchto prípadoch nepôjde o neplatný právny úkon.
Pokiaľ však o vnútornej výhrade vedel konajúci aj adresát, pôjde o prípad spoločnej simulácie a právny
úkon bude neplatný z toho dôvodu. Simulovaný, predstieraný právny úkon je taký, kedy prejav vôle má

pôsobiť ako vážny, ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok prejavený, alebo žiaden prejav vôle.
Tým sa simulácia líši od vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať
chce.56. Aplikujúc vyššie uvedené zákonné ustanovenie súd z dokazovania vyvodil, že obe strany sporu, teda
žalobca, aj žalovaný v 1. rade vedeli o svojich vzájomných vnútorných výhradách (prečo mali kúpnu
zmluvu podpísať, a potom od nej následne odstúpiť), išlo teda o príklad spoločnej simulácie, z ktorého

dôvodu je predmetný právny úkon neplatný. Súd predmetnú kúpnu zmluvu hodnotí ako simulovaný a
predstieraný právny úkon.
Nakoľko žalovaný v 1. rade v čase uzatvárania kúpnej zmluvy so žalovaným v 2. rade nebol vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v kat. území S., z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 15. 10. 2007, z uvedeného vyplýva, že nikdy sa nestal vlastníkom sporných

nehnuteľností, a teda predmetná kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený v konaní V XXX/XXXX, je
absolútne neplatným právnym úkonom.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobca je výlučným
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

57. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

60. Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 C.s.p. mu priznal
náhradu trov konania od žalovaných v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

61. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.