Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/323/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208211527
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208211527.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej, v právnej veci žalobcu: Y. R., X. Č. D.. Č.. X, X., zast.
advokátom JUDr. Jozefom Boledovičom, Rovinka č. 578, proti žalovanému: GGT, a. s., Prístavná ul. č. 1,
Bratislava, zast. advokátom JUDr. Dušanom Repákom, Krížna ul. č. 47, Bratislava, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta, Bratislava, zast. advokátkou
JUDr. Dagmar Kubovičovou, Nám. Biely kríž č. 3, Bratislava, o náhradu škody z pracovného úrazu,
na odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 24.
septembra 2014, č. k. 14C/135/2008-314, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody
z pracovného úrazu. O trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol s tým, že o nich rozhodne po
právoplatnosti napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca pracoval u právneho predchodcu
žalovaného X., U.. U. G.. C.., ako obchodný zástupca. Dňa 30. 6. 2005 žalobca pri plnení pracovných
povinností viedol motorové vozidlo T. U., Q.: X. XXX R. smerom od mesta Hurbanovo na Zelený Háj, kde

neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim schopnostiam a poveternostným podmienkam, následkom čoho
dostal šmyk a prešiel do protismeru jazdy, zišiel vľavo do trávnatej priekopy, kde došlo k zrážke s pevnou
prekážkou - stromom. Pri tejto dopravnej nehode žalobca utrpel traumatické poranenie hlavy a mozgu,
zmliaždenie mozgu, opuch mozgu, zlomeninu lebečnej bázy, zlomeninu krčnej chrbtice s ochrnutím
a s nedostatočnou dychovou aktivitou, pomliaždenie pľúc, zlomeninu hornej čeľuste, stav po traume
krčnej chrbtice s posunom druhého stavca voči tretiemu stavcu, krvnú podliatinu za telom druhého
stavca, v oblasti krčnej miechy prítomné 7 mm ložisko následkom poškodenia miechy krvácaním a

zmliaždením. Keďže pri tejto nehode došlo aj k zraneniu spolujazdca vo vozidle Y. J., policajný orgán
PZ uznesením z 30. 6. 2005 č. C.-XX/DI-W.-XX obvinil žalobcu pre trestný čin ublíženia
na zdraví podľa § 223 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.). Uznesením z 23. 4. 2008 č. Č.: C.-XX/DI-W.-
XXXX Okresné riaditeľstvo PZ v Komárne trestné stíhanie žalobcu prerušilo z dôvodu, že žalobcu -
obvineného nemožno pre ťažkú chorobu postaviť pred súd. Znalec N.. R. X. v znaleckom posudku
č. XXX/XXXX, ktorý je súčasťou vyšetrovacieho spisu, uviedol, že technika jazdy žalobcu bola po
technickej stránke nesprávna v tom, že neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim schopnostiam, povahe

a stavu vozovky, v dôsledku čoho vozidlo dostalo šmyk, prešlo do protismeru a následne narazilo do
stromu. Rýchlosť vozidla na začiatku nehodového deja bola 117,3 km/hod, pričom najvyššia povolená
rýchlosť bola 90 km/hod. T.. W. lekárskym posudkom z 23. 3. 2005 potvrdila fyzickú a psychickú
spôsobilosť žalobcu viesť motorové vozidlo. Žalobca sa dňa 23. 1. 2005 zúčastnil školenia a overeniavedomostí zamestnancov z bezpečnostných predpisov a dňa 28. 4. 2005 sa zúčastnil školenia vodičov.
Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Súd prvého stupňa
poukázal na právny názor odvolacieho súdu, vyslovený v zrušujúcom uznesení z 20.6. 2013, č. k.

6Co/323/2013-284, a v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol: „Keďže súd je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu, rozhodol preto v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu s prihliadnutím
aj na citované ustanovenie Zák. práce a citovaný Zákon o sociálnom poistení, s prihliadnutím i na
citovaný záver znaleckého posudku a vyššie špecifikované listinné dôkazy tak, že návrh zamietol. Keďže
odporca sa zbavil zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze, nemožno od neho požadovať ani

náhradu vecnej škody podľa ZP, ktorá zostala ako jediný nárok upravený v ZP z titulu pracovného úrazu
alebo choroby z povolania. Ostatné nároky, ako uviedol i Krajský súd vo svojom rozhodnutí, sú upravené
vZákoneosociálnompoisteníaod1.1.2004otýchtonárokochrozhodujeSociálnapoisťovňa,pretosúd
zamietol aj nároky týkajúce sa uplatnenej náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.“ S
poukazom na tieto závery súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania nerozhodol (§ 151
ods. 3 O. s. p.).

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietol, že súd prvého stupňa napadnutý rozsudok
nedostatočne odôvodnil. Odvolací súd podľa neho v zrušujúcom uznesení ignoroval podstatnú časť
výsledkov vykonaného dokazovania, o ktoré súd prvého stupňa oprel vyhovujúci rozsudok. Sociálna

poisťovňa doposiaľ nerozhodla o dávkach úrazového poistenia, a preto je podľa žalobcu nepochybné,
že je daná právomoc súdu rozhodnúť o určení miery zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmetná dopravná nehoda bola výsledkom súhry okolností,
z ktorých relevantnými sú 1/ únava vodiča po 10 hodinách práce, tu zlyhal priamy nadriadený žalobcu,
ktorý nereagoval na vzniknutý stav a neurobil nič pre to, aby únava vodiča nebola príčinou nehody, 2/

stav vozovky, 3/ dážď a mokrá vozovka, 4/ neprimeraná rýchlosť motivovaná zrejme tiež snahou po čo
najskoršom návrate tolerovaná prítomným nadriadeným. Žalobca v kritický deň pracoval od 7.00 hod do
17.00 hod a žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi poskytol prestávky na oddych a na obed. Svedok
J. - priamy nadriadený žalobcu, v čase pred nehodou netrval na tom, aby žalobca ako vodič dodržiaval
predpísanú rýchlosť a najmä neodňal žalobcovi riadenie vozidla pre nebezpečný spôsob jazdy. Z toho je

podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný nedodržal povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov na zaistenie
BOZP, nevytvoril žalobcovi podmienky pre bezpečný výkon práce a sústavne nevyžadoval dodržiavanie
predpisov cestnej premávky a bezprostredne pred nehodou toleroval ich nedodržiavanie. Samotné
zavinenie dopravnej nehody žalobcom nestačí na zbavenie sa zodpovednosti na škodu zamestnávateľa.

Žalovaný a vedľajší účastník vo vyjadreniach k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

Odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho uznesenia z 20. 6. 2013, č. k. 6Co/323/2013-284,
okrem iného uviedol: „Doposiaľ vykonaným dokazovaním bolo podľa názoru odvolacieho súdu celkom
jednoznačne preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zavinil žalobca tým, že nerešpektoval

dopravné predpisy, konkrétne ako vodič vozidla neprispôsobil rýchlosť vozidla svojim schopnostiam a
poveternostným podmienkam. Zo znaleckého dokazovania, vykonaného v trestnom konaní, vedenom
proti žalobcovi vyplynulo, že rýchlosť vozidla bola 117 km/hod, hoci v danom úseku bola najvyššia
povolená rýchlosť 90 km/hod (viď znalecký posudok znalca N.. R. X. č. XXX/XXXX na č. l. 61 pripojeného
vyšetrovacieho spisu OR PZ v Komárne č. Č.:C.-XX/DI-W.-XXXX). Tieto skutočnosti ani neboli medzi

účastníkmi konania sporné. Z toho je zrejmé, že žalobca porušil svojím zavinením právne predpisy
(pravidlá cestnej premávky upravené v tom čase platnom zákone č. 315/1996 Z. z.). Ako to aj súd
prvého stupňa konštatuje v odôvodnení napadnutého rozsudku, žalobca bol poučený o ochrane zdravia
a bezpečnosti pri práci. V spise sa na č. l. 75 nachádza prezenčná listina zo školenia vodičov z
vyhl. č. 208/1991 Zb. a zák. č. 315/1996 Z. z., ktoré prebehlo dňa 28. 4. 2005. Žalobca sa na

tomto školení zúčastnil. Okrem toho, predpokladá sa, že žalobca, ako vodič s vodičským preukazom,
ovládal pravidlá cestnej premávky. Vzhľadom na tieto skutočnosti, sa žalovaný zbavil zodpovednosti
za škodu pri predmetnom pracovnom úraze v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ Zák. práce. Odvolací súd
sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že porušenie právnych predpisov zo strany žalobcubolo iba jednou z príčin škody a že teda žalovaný sa svojej zodpovednosti za škodu zbavil iba v časti
(§ 196 ods. 2 písm. a/ Zák. práce). Nezabezpečenie riadnych prestávok v práci by malo vplyv na
vznik predmetnej dopravnej nehody iba v prípade, ak by žalobca v dôsledku vyčerpania spôsobeného

nezabezpečením prestávok napr. za volantom zaspal. Bolo však preukázané, že dopravnú nehodu
žalobca zavinil neprimerane rýchlou jazdou. To, že žalobca išiel s vozidlom neprimerane rýchlo, nemá
žiadnu súvislosť s tým, či mu žalovaný zabezpečil alebo nezabezpečil prestávky v práci. Záver súdu
prvého stupňa, že spolujazdec žalobcu a jeho nadriadený, Y. J., neurobil nič preto, aby žalobca znížil
rýchlosť, je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Y. J. totiž na pojednávaní dňa 10. 5. 2010

ako svedok vypovedal, že upozorňoval žalobcu na nebezpečenstvo a že mu niekoľkokrát prikázal, aby
znížil rýchlosť. Naviac, odvolací súd je toho názoru, že žalobca mal aj bez upozornenia spolujazdca
rešpektovať a dodržiavať dopravné predpisy. Inými slovami, ak by aj Y. J. žalobcu nevyzval na zníženie
rýchlosti, táto skutočnosť by nemohla mať za následok vznik zodpovednosti žalovaného za škodu pri
predmetnom pracovnom úraze.“

Odvolací súd trvá na týchto svojich záveroch, keďže z dokazovania, vykonaného súdom prvého
stupňa, po zrušení jeho skoršieho rozsudku, nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by tieto závery
vyvracali. Možno teda zhrnúť, že a/ dopravnú nehodu zavinil žalobca nerešpektovaním dopravných
predpisov (prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, neprispôsobenie rýchlosti svojim schopnostiam a
poveternostným podmienkam), čo ani samotný žalobca v odvolaní nespochybňuje, b/ príčinou dopravnej

nehody teda nebola únava žalobcu spôsobená tým, že by mu žalovaný neposkytol prestávky v práci, ale
prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti, c/ pravidlá cestnej premávky bol žalobca ako vodič povinný
rešpektovať aj v prípade, ak by ho na to nikto neupozornil, pričom však svedok J. vypovedal, že žalobcovi
niekoľkokrát prikázal, aby znížil rýchlosť, d/ žalobca bol poučený o ochrane zdravia a bezpečnosti pri
práci, pričom ani túto skutočnosť žalobca nespochybňoval. Jedinou a výlučnou príčinou vzniku škody

teda bola skutočnosť, že žalobca svojím zavinením porušil právne predpisy, hoci bol s nimi riadne a
preukázateľne oboznámený. Vzhľadom na to, sa žalovaný zbavil v celom rozsahu zodpovednosti za
škodu v zmysle § 196 ods. 1 písm. a/ Zák. práce, v znení platnom ku dňu 30. 6. 2005. Súd prvého stupňa
preto rozhodol správne, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozsudku, toto podľa názoru odvolacieho súdu nie je celkom
v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. Na druhej strane však žalobcovi z tohto dôvodu nebola odňatá
možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na
dôvody zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 20.6. 2013, č. k. 6Co/323/2013-284, v ktorom
odvolací súd zaujal stanovisko, že žalovaný sa zodpovednosti za škodu zbavil. Toto zrušujúce uznesenie

bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené. Keďže v čase od vyhlásenia tohto zrušujúceho
uznesenia do vyhlásenia napadnutého rozsudku nedošlo k zmene skutkového stavu, nemožno súdu
prvého stupňa vytýkať, že v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na právny názor odvolacieho
súdu.

Namargoargumentáciežalobcu,ženebolisplnenézákonnépodmienkynazrušenieskoršiehorozsudku
súdu prvého stupňa odvolacím súdom, odvolací súd uvádza, že ak by skorší rozsudok súdu prvého
stupňa z 9. 1. 2013, č. k. 14C/135/2008-260, zmenil a žalobu by zamietol, odňal by žalobcovi možnosť
konať pred súdom, pretože žalobca by tak nemal možnosť vyjadriť sa k právnemu názoru odvolacieho
súdu.

Žalobca sa svojou žalobou domáha náhrady škody vo forme bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Po tom, ako nadobudol účinnosť zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. od 1. 1.
2004, nie je daná právomoc súdu na prejednanie žaloby zamestnanca na náhradu škody, spôsobenej
pracovným úrazom okrem iného i vo veci nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského

uplatnenia v základnej výške (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/253/2004). Zákon č.
461/2003 Z. z. totiž s účinnosťou od 1. 1. 2004 zrušil (okrem iných) § 198 ods. 1 písm. a/ až c/ Zák.
práce. Jednotlivé náhrady, na poskytnutie ktorých mal zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz, podľa
§ 198 ods. 1 písm. a/ až c/ nárok, sa stali s účinnosťou od 1. 1. 2004 predmetom úpravy zákona č.
461/2003 Z. z. To však neplatí vo vzťahu k nároku na zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského

uplatnenia, pretože o tomto nároku rozhoduje súd (§ 5 ods. 5 vyhl. č. 437/2004 Z. z.). Ako to uviedol
odvolací súd už v zrušujúcom uznesení z 20. 6. 2013 č. k. 6Co/323/2013-284, zo žiadneho ustanovenia
zákona č. 461/2003 Z. z. nemožno vyvodiť, že by tu nebola právomoc súdu na prejednanie žaloby o
určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa na náhradu škody pri pracovnom úraze. Ak by všaknárok žalobcu bol čo do základu dôvodný, súd by mohol rozhodnúť iba o zvýšení odškodnenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktorý nárok žalobca v konaní aj uplatnil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.