Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. august 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318201909
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318201909.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX J. - H., V. ulica č. XXXX/XX, zastúpený: Advokátska kancelária Hagara - Hagarová,
s.r.o., so sídlom 010 01 Žilina, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: Groupama
poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom 821 08 Bratislava - Staré Mesto,

Miletičova21,IČO:47236060,zastúpený:JAVOR-TOKÁRadvokátskakancelária,s.r.o.,sosídlom831
04 Bratislava, Stará Vajnorská cesta 37, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 1.428,50 eur s príslušenstvom,
rozhodujúc o späťvzatí žaloby po vydaní rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 17C/7/2018-95 zo dňa
28.03.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a
konanie z a s t a v u j e .

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví uvedenom rozsudku rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 1.428,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy
od06.10.2017dozaplatenia,atovšetkodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Súdpriznalžalobcovi

voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným
uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Predtým, ako tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, žalobca podaním doručeným súdu dňa
24.06.2019 zobral žalobu späť v plnom rozsahu, z dôvodu zaplatenia žalovanej pohľadávky na základe
mimosúdnej dohody, podľa ktorej žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Súd s poukazom na ust. § 370 ods. 1 a 2 C.s.p. žiadal žalovaného, aby sa vyjadril, či so späťvzatím
súhlasí. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby ako aj s rozhodnutím o náhrade trov konania,
preto odvolací súd podľa ust. § 370 ods. 1 až 3 C.s.p. za použitia ust. § 145 ods. 2 C.s.p. pripustil
späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a zastavil konanie.

4. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

5. Ust. § 256 ods. 1 CSP ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie sa
muselozastaviť.Vyžadujetedazodpovednosťzazavineniestrany,ktorejprocesnýúkonmalzanásledok
zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie

však podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej tak,
že by po zastavení konania súd neprípustne ďalej skúmal dôvodnosť uplatneného nároku.6. Nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva,
preto otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, t.j. z

hľadiska vzťahu výsledku správania sa žalovaného k požiadavke žalobcu. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní
úspešný alebo nie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25.10.2010, sp. zn. 3 Sžo 225/2010).

7. Pri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (účinného do

30.06.2016) je súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov zastavenia konania pre späťvzatie žaloby, ku ktorému došlo
pre správanie odporcu, pričom žaloba bola podaná dôvodne, čo zakladá právo žalobcu na náhradu trov
zastaveného konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. marca 2011, sp. zn. 2 Sžf 2/2011).

8. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje procesnej zodpovednosti žalobcu
nazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonaniavdôsledkuspäťvzatiažaloby,potom
je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení
konanianaobochprocesnýchstranách(nastranenavrhovateľaiodporcu)adefinitívnejuvyriešiťvrámci
právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 146 ods. 2 O.s.p. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne

došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady aj na aplikáciu ustanovenia § 150 O.s.p. (nepriznanie
náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). O náhrade trov konania pri späťvzatí
žaloby (v sporovom konaní) súd preto rozhoduje podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s §
150 O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

9. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý
sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre
možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej
požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku
príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí

návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010).

10.Všeobecneplatí,žepokiaľlenjednaprocesnástranazavinízastaveniekonania(pretoovecinemôže
byť meritórne rozhodnuté), vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania.
V prejednávanom spore došlo k zastaveniu konania pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu z dôvodu

uzavretia mimosúdnej dohody o urovnaní, obe sporové strany navrhli rozhodnúť o náhrade trov konania
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Vychádzajúc z princípu zmluvnej voľnosti a
povinnosti rešpektovať zmluvne prejavenú vôľu oboch sporových strán nie je dôvod, aby súd o náhrade
trov konania rozhodol v rozpore s dohodou strán.

11. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).