Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/256/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225492
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111225492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľov: 1. U. K., bytom Y. Z. XXX,
2. O. L., bytom X., E. XXX/X, obaja zastúpení Mgr. Jurajom Kindlom, advokátom so sídlom Krížna 21,
Bratislava, proti odporcovi: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35697270, o určenie
neexistencie práva zodpovedajúce vecnému bremenu zriadiť, prevádzkovať a stavať stavbu, o odvolaní
navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 21. marca 2013 č. k. 9C/170/2011-185, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa) rozsudkom zo dňa 21. marca 2013 č. k. 9C/170/2011-185

(napadnutý rozsudok) zamietol návrh navrhovateľov a odporcovi nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali
určenia, že právo odporcu zodpovedajúce vecnému bremenu zriadiť, prevádzkovať a stavať stavbu
Regionálny Nitra ring, úsek Nitra - Levice (kód RFO-011-NR/LV) umiestnenej územným rozhodnutím
Okresného úradu v Nitre č. A/2001/09847-002-F36 na parcelách registra „C“ č. 414/4, 414/6, 414/7,
414/33, 414/34 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. Z., obec Y. Z., okres X. v časti, v ktorej sa
odklonili od trasy určenej vyššie uvedeným územným rozhodnutím o umiestnení stavby z 24.08.2001,

ktoré vydal Okresný úrad v Nitre, odbor životného prostredia, neexistuje. Návrh odôvodnili tým, že
navrhovateľka v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX a to parcely č.
414/6, 414/7, 414/33, 414/34, navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX v kat. úz. Y. Z. a to parc. č. 414/4, ktoré sú podľa územného plánu obce plánované ako
stavebné pozemky určené pre individuálnu bytovú výstavbu, navyše navrhovateľ v 2. rade (pôvodný)
realizoval výstavbu rodinného domu na parc. č. 414/4 a počas prípravy projektovej dokumentácie bolo
zistené, že na parcelách bola už skôr uskutočnená a aj postavená líniová stavba - optický kábel s

názvom podľa príslušného územného rozhodnutia: Regionálny Nitra ring, úsek Nitra - Levice, ktorá
bola uskutočnená v októbri 2001 stavebnými prácami na základe právoplatného územného rozhodnutia
respektíve rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré v tom čase vydal stavebný úrad Okresný úrad v
Nitre, pričom táto líniová stavba spĺňa definíciu stavby v zmysle stavebného zákona a jej vlastníkom je
prevádzkovateľ telekomunikačného zariadenia, respektíve telekomunikačnej siete - odporca, s ktorým
navrhovatelia ako vlastníci pozemkov neuzatvorili s odporcom zmluvu, predmetom ktorej by bolo
udelenie súhlasu zriadiť stavbu na ich pozemku podľa ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka,

líniová stavba sa v traťovom smerovaní odchýlila od záväznej časti územného rozhodnutia, respektíve
jej prílohy situačného výkresu č. 6, pretože podľa územného plánu mala byť umiestňovaná na parc. č.
414/7 a parc. č. 414/33 a bezprostredne z parcely č. 414/7 križovať asfaltovú cestu, jej trasa nerátala
s trasovaním cez parcely č. 414/7, 414/6, 414/15, 414/5, 414/4 ani 414/34. Uskutočnenie tejto líniovejstavbynapozemkochzmariloriadneoptimálnevyužitiepozemkovnavrhovateľmiazvolenátrasalíniovej
stavby je neprimeraným zásahom do ich vlastníckeho práva a nie je v súlade s princípom zásahu do
vlastníckeho práva iba v nevyhnutnej miere - trasa optického kábla nebola použitá po okrajoch parciel,

ale preťala parcely spôsobom, ktorým znemožnila ďalšiu výstavbu na parcelách. Ďalej poukázal na
skutočnosť,ževroku2001,keďdošlokrealizovaniulíniovejstavbybolonato,abynavrhovateľovivzniklo
a aby disponoval zákonným právom zodpovedajúcim vecnému bremenu potrebné, aby v súvislosti
s činnosťou týkajúcou sa zriadenia a prevádzkovania vedenia verejnej telekomunikačnej siete na
cudzom pozemku existoval verejný záujem ako aj súlad s územným rozhodnutím, pričom poukázal

na skutočnosť, že účinnosťou zákona o elektronických komunikáciách sa viaže ku dňu 01.01.2004,
pričom stavba predchádzala nadobudnutiu účinnosti tohto zákona, a preto sa spravuje právnou úpravou
v zmysle zákona č. 195/2000 Z. z. o komunikáciách, ktorý nepoužíval pojem vecné bremeno, odporca
nerealizoval líniovú stavbu v súlade s územným rozhodnutím, čo znamená, že jeho konanie nie je
možné považovať za konanie vo verejnom záujme, keďže nebolo schválené príslušným správnym
orgánom, odklonil sa od územného rozhodnutia a predĺžil plánovanú trasu vedenia optického kábla

tak, nevzniklo zákonné právo zodpovedajúce vecnému bremenu podľa vtedy platného práva a v
časti odklonu trasového smerovania nebol oprávnený na zriadenie a prevádzkovanie líniovej stavby,
čo znamená, že došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov, a teda v
spornej časti mu v čase uskutočňovania líniovej stavby na predmetných parcelách nevzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ohľadne zriadenia a prevádzkovania podľa vtedy platného práva.

Ďalej uviedol, že odporca faktickou realizáciou líniovej stavby nedodržal jej nevyhnutný rozsah tak, ako
to vyplýva z jej traťového vedenia tým, že bezprostredne z parcely č. 414/7 sa nekrižovala asfaltová
cesta, ale naopak, boli zastavané nesúvisiace dotknuté parcely, a tým, že predĺžil dĺžku optického
kábla a obmedzil tak väčšie územie nie v nevyhnutnej miere. V dôsledku odchýlenia sa od územného
rozhodnutia na parcele č. 414/7: zriadenie líniovej stavby v sledovanom úseku fakticky v nevyhnutnom

rozsahu, nekrižovanie cesty 1. triedy I/51 v určenom mieste, prevádzkovanie na zvyšných dotknutých
parcelách bez toho, aby to predpokladalo územné rozhodnutie, celkové predĺženie celkovej trasy
líniovej stavby cez dotknuté pozemky a nie nevyhnutné obmedzenie zvyšných dotknutých parciel,
mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu v spornej časti na predmetných pozemkoch nevzniklo
a došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníctva navrhovateľov, pričom predmetným návrhom sa

chcú navrhovatelia domôcť právnej ochrany ohľadne preskúmania existencie oprávnenosti prípadne
neoprávnenosti takéhoto užívania predmetných pozemkov odporcom a určenie respektíve neurčenie
existencie predmetného práva zodpovedajúce vecnému bremenu účinnejšie ako iné právne prostriedky
zodpovedá obsahu a povahe vlastníckeho právneho vzťahu k tretím osobám aj s ohľadom na
komplikovanosť telekomunikačného práva ohľadne vzniku zákonného vecného bremena.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka v 1. rade je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. 414/6 - orná pôda, 414/7
- orná pôda, 414/33 - orná pôda a 414/34 - orná pôda, ktoré nehnuteľnosti podľa záznamov titulom
nadobudnutia nadobúdala po roku 2007. Navrhovateľ v 2. rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXX okrem iných aj parcely č. 414/4 - orná pôda o výmere 449 m2, ktorú

nehnuteľnosť nadobudol od pôvodného navrhovateľa K. K. kúpnou zmluvou, ktorou došlo k prevodu
nehnuteľnosti z pôvodného navrhovateľa v 2. rade K. K.. V časti „C“ LV č. XXXX bolo zapísané vecné
bremeno v rozsahu ustanovenia § 66 ods. 1 písm. a/ zákona o elektronických komunikáciách v prospech
odporcu pre parcelu 414/4 a tiež toto vecné bremeno bolo zapísané aj na LV č. XXXX, kde je zapísaná
navrhovateľka v 1. rade ako výlučná vlastníčka parcely č. 414/7. Líniová stavba bola uskutočnená v

mesiaci október 2001, na základe právoplatného územného rozhodnutia - rozhodnutia o umiestnení
stavby zo dňa 24.08.2001 vydaného stavebným úradom Okresným úradom v Nitre odbor životného
prostredia Čj.: A/2001/09847-002-F36, ktorým predmetné územné rozhodnutie rozhodlo o umiestnení
stavby v rozsahu zemné práce v úseku Nitra - Levice na pozemkoch parc. č.: líniová stavba cez viaceré
katastrálne územia okrem iných aj Y. Z. ako je zakreslené v situačných výkresoch, ktoré sú súčasťou

rozhodnutia. V čase realizácie predmetnej líniovej stavby neboli nehnuteľnosti, cez ktoré bola líniová
stavba realizovaná zapísané vo vlastníctve navrhovateľov. Pozemky mali iné označenie, a to parc. č.
425 a 426 a boli zapísané podľa LV č. XXXX ešte ku dňu 2007 na vlastníka J. E. v spoluvlastníckom
podiele 17/180-ín. Samotná navrhovateľka v 1. rade potvrdila, že je vlastníčkou sporných pozemkov od
roku 2008, kedy ich vysporiadala, nakoľko v roku 2001 pozemky neboli ešte usporiadané. K projektu

Regionál. Nitra ring úsek Nitra - Levice dala vyjadrenie Slovenská správa ciest, že v intraviláne treba
viesťtrasusúbežnesoštátnoucestouminimálne15modkrajnicecestyavextravilánedodržaťochranné
pásmo 50 m od osi vozovky cesty prvej triedy. Podľa vyjadrenia odporcu bol súčasťou projektovej
dokumentácie výkres č. 16 dátum 6/2001 a polohopisný plán, výkres č. 13 a taktiež poukázal natechnickú dokumentáciu z porealizačného zamerania, listy 29 a 30 ako aj z knihy plánov, listy 50 a
51, v zmysle ktorých bola stavba zrealizovaná v naprojektovanej trase, t.j. v trase ako bola územným
rozhodnutím povolená. Užívateľom sporných pozemkov, cez ktorú bola líniová stavba realizovaná bol

v tom čase Agrodvor Pohranice, pozemky boli súčasťou extravilánu. Podľa čestného prehlásenia a
dohody o odpredaji parcely č. 430 kat. úz. Y. Z. H. D. prehlásil, že odpredal navrhovateľke v 1. rade
poľnohospodársku pôdu v kat. úz. Y. Z. parc. č. 430 a parc. č. 431/1 vo vl. 623, ktorá bola združená v
bývalom JRD zlúčenej parcele č. 414, ktorú jeho otec nerušene užíval na základe rodinnej dohody a túto
mal odpredať v roku 1994 navrhovateľke v 1. rade, kedy prebral zálohu a neskôr doplatok. Predmetné

prehlásenie bolo overené, podpis na ňom v marci 2008. Ďalším čestným prehlásením U. K. a P. V. rod.
D. ako zástupkyňa E. Z. spoluvlastníka nehnuteľnosti parc. č. 430, ktorú vlastní E. Z. v ?-ine prehlásili,
že uzavreli dohodu, podľa ktorej navrhovateľka v 1. rade vyplatila P. V. jej podiel v ?-ici ako aj podiel E.
Z. v ?-ine za sumu 1 mil. Sk, v zmysle návrhu na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti
podľa osvedčenia N 243/2008, Nz 38413/2008, v zmysle ktorého súhlasila, aby nehnuteľnosť zapísaná
na LV č. XXXX bola vedená na navrhovateľku v 1. rade v ?-ici. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka

v 1. rade nadobudla nehnuteľnosti, na ktorých je líniová stavba následne až po roku 2008, kedy došlo
k zápisu jej vlastníckeho práva na sporné parcely.
Predmetný návrh je tzv. určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ OSP, v zmysle ktorého
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Pri takejto žalobe súd vždy musí skúmať, či je daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Návrhom v zmysle § 80 písm. c/ OSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny
záujem. O určovaciu žalobu ide iba tam, kde má súd deklarovať existenciu (neexistenciu) práva, či

právneho vzťahu. Základnou podmienkou dôvodnosti a východiskom úspešnosti určovacej žaloby je
existencia právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť podľa zákona kvalifikovaný
t.j. naliehavý a posúdenie naliehavosti je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre
žalobcutoznamenánevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými

aspektami: žalovaným nepopieraná existencia (neexistencia) práva či právneho pomeru žalobcu, teda
je tu stav, že právo, respektíve právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie
práva, či právneho vzťahu respektíve stav neistoty právneho postavenia, ktorý nemožno odstrániť
inak, iba určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty respektíve ohrozenie práva
alebo právneho vzťahu. Žaloba o určenie práva bola a je nástrojom ochrany subjektívneho práva

pred neoprávnenými zásahmi, má preventívnu povahu, pretože jej účelom je predísť stavu neistoty
ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický - nastoliť istotu v ohrozených
právnych vzťahoch. Ak totiž už bolo právo porušené, nemá preventívna ochrana postavenia žalobcu
žiaden zmysel, lebo jej prostredníctvom už v zásade nemožno spory, ktoré by mohli v budúcnosti
vzniknúť alebo ktorých vznik už bezprostredne hrozí, odvrátiť. Určovacia žaloba preto vo všeobecnosti

nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o
splnenie povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP, preto v prípade možnosti žalovať priamo na splnenie
povinnosti treba vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického
života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,
že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa

môže domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ OSP však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek
možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení
určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za
procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý
v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie

spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením,
či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu
a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o určovaciu žalobu samu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím

petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Záver súdu o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje
a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.Zápis vecného bremena má deklaratórny charakter, vecné bremeno vzniká v zmysle cit. zákonnej
úpravy zo zákona a vyhovením návrhu podľa určovacieho petitu sa nezmení stav a ani právne vzťahy
účastníkov konania, nedôjde k žiadnej náprave, ani k zániku vecného bremena alebo k odstráneniu

stavby. Konštatoval, že navrhovatelia požadovaným určením nevyriešia svoje postavenie, predmetná
žaloba nemá preventívny charakter a požadovaným určením by sa nevyriešila spornosť vzťahov medzi
účastníkmi konania. Navrhovatelia v návrhu uvádzajú, že bolo zasiahnuté do ich vlastníckeho práva, ale
požadovaným určením sa pre nich ochrana nedosiahne, táto žaloba nie zárukou odvrátenia budúcich
sporov. Vzhľadom na nepreukázaný naliehavý právny záujem nebolo potrebné v konaní vykonávať

ďalšie dokazovanie, pretože chýba tento základný zákonný predpoklad určovacej žaloby (návrhu). Súd
z uvedených dôvodov návrh zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že plne úspešnému odporcovi náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko ich nežiadal priznať.
Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie navrhovatelia, žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňazrušiťavecmuvrátiťnaďalšiekonaniezdôvodunesprávnehoprávnehoaskutkovéhoposúdenia

veci. Uviedli, že nemajú inú možnosť ako docieliť výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností,
pretože správa katastra vyhovie návrhu na výmaz vecného bremena zapísaného v prospech odporcu
len na základe určovacieho rozsudku súdu. Úspechom v tomto konaní, teda určením, že vecné bremeno
nie je, by docielili nielen výmaz vecného bremena z katastra nehnuteľností, ale vzhľadom na povahu
odporcu ako významnej a dôveryhodnej právnickej osoby možno odôvodnene predpokladať, že súd

by tým položil dostatočný právny základ na vyrovnanie medzi účastníkmi a ďalšie konanie by nebolo
potrebné. Právny záujem je daný tým, že nemá právnu istotu v právnom vzťahu k odporcovi ohľadne
existencie alebo neexistencie vecného bremena. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo 56/2009 s tým, že určenie, či vecné bremeno je alebo nie je, je samo o sebe schopné odstrániť
spornosť medzi stranami a viesť k usporiadaniu vzájomných vzťahov účastníkov. Ďalej uviedli, že ak

žalobca môže preukázať, že má právny záujem na tom, aby rozhodnutím súdu bolo určené určité právo
alebo právny pomer napriek tomu, že by mohol žalovať priamo na plnenie, nemožno mu určovaciu
žalobu odoprieť. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu a môže sa ňou predísť žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je
možná i žaloba na plnenie.

K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadril odporca, navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že navrhovatelia v odvolaní neuvádzajú žiadne nové právne
argumenty. Uviedol, že vecné bremeno podľa zákona o elektronických komunikáciách nevzniká zápisom
do katastra nehnuteľností, nakoľko ide o zákonné vecné bremeno, čoho dôkazom je aj forma zápisu
do katastra nehnuteľností - záznamom, nie konštitutívny vklad. Vecné bremeno existovalo aj v čase

podania žaloby, a to bez ohľadu na jeho deklaratórny záznam. Podľa jeho názoru navrhovatelia v
návrhu naliehavý právny záujem neuviedli a ani v priebehu konania neuniesli dôkazné bremeno pri
odôvodnení naliehavého právneho záujmu. Naopak z výpovede navrhovateľa v 2. rade vyplýva, že
ako nadobúdateľ nehnuteľnosti bol finančne kompenzovaný v nadobúdacej zmluve z titulu existencie
vedení verejnej elektronickej komunikačnej siete, požadoval zľavu z kúpnej ceny za dostatočnú

satisfakciu, a najmä nadobúdal nehnuteľnosť v stave so vzniknutým vecným bremenom, dokonca
zapísaným na LV, a teda o naliehavom právnom záujme nemožno hovoriť, keďže akceptoval právny
stav nadobúdanej nehnuteľnosti. Podľa jeho názoru jediným problémom bola dohoda ohľadne výšky
náhrady za obmedzenie navrhovateľov.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie navrhovateľov (§ 212 ods.

1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 a § 156 ods. 3 OSP) a dospel k záveru,
že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací
súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne

argumentačnevysporiadalsoskutkovýmstavomiprávnymposúdením,nemusívyhotovovaťštandardné
rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnostiv prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§ 212 ods. 1), uvedie úvahy,
či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal.
Veľakrátideovyjadrenia,ktorésúužreakciounazáveryprvostupňovéhosúdu,pretologickypredstavujú

novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu
dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec
rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne
posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že navrhovatelia v 1. a 2.

rade sa domáhali určenia, že odporca nemá právo zodpovedajúce vecnému bremenu v súvislosti so
zriadením, prevádzkovaním a stavaním stavby Regionálny Nitra ring, úsek Nitra - Levice (kód RFO-011-
NR/LV) umiestnenej územným rozhodnutím Okresného úradu v Nitre č. A/2001/09847-002-F36 na
parcelách registra „C“ č. 414/4, 414/6, 414/7, 414/33 a 414/34 nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Y. Z., obec Y. Z., okres X. v časti, v ktorej sa odklonili od trasy určenej predmetným úradným

rozhodnutím o umiestnení stavby z 24.08.2001, ktoré vydal Okresný úrad v Nitre, odbor životného
prostredia. Navrhovatelia tvrdili, že s odporcom neuzavreli žiadnu zmluvu na zriadenie predmetnej
stavby a jej zriadenie zmarilo riadne užívanie vlastníckeho práva. Tvrdili, že v tomto prípade nešlo o
konanie vo verejnom záujme, v čase realizácie líniovej stavby taktiež neexistoval pojem vecné bremeno
podľazákonaoelektronickýchkomunikáciách,pričomúčinnosťtohtozákonasaviažekudňa01.01.2004

Z. z. Stavba však predchádzala nadobudnutiu účinnosti tohto zákona, a preto sa spravuje právnou
úpravou v zmysle zákona č. 195/2000 Z. z.. Odporca realizáciou líniovej stavby nedodržal jej nevyhnutný
rozsah tak, ako to vyplýva z traťového vedenia z parcely č. 414/7, v dôsledku čoho boli zastavané
nesúvisiace dotknuté parcela, a tým, že predĺžil dĺžku optického kábla obmedzil väčšie územie ako
bolo nevyhnutné. Z uvedeného mali za preukázané, že neboli dodržané zákonné podmienky, a teda

stavba nebola uskutočnená v súlade s územným rozhodnutím a nebol tak zachovaný verejný záujem
a podmienka nevyhnutného rozsahu. Navrhovatelia sa domáhajú predmetného určenia v záujme ich
právnej istoty, či je odporca oprávnený zasahovať do ich vlastníckeho práva, teda či existuje právo
stavby. Navrhovateľka je vlastníčkou pozemkov od roku 2008, kedy ich usporiadala, pričom stavba sa
umiestňovala v roku 2001, teda v čase, keď pozemky ešte neboli usporiadané. Navrhovateľ v 2. rade

mal vedomosť o optickom kábli, v dôsledku čoho mu pri kúpe parcely č. 414/4 bola poskytnutá zľava
z kúpnej ceny.

Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu
práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem
sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s

vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Na vznik právneho záujmu žalobcu na určení stačí také správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle
porušiť právo navrhovateľa resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom,
ktorý navrhovateľovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo

porušené, má teda preventívny charakter.
Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh
je procesne prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len

zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej
praxe pod č. 40/1996).Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má
povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo.

Odvolací súd dodáva, že určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo
právo porušené boli a kde je treba domáhať sa ochrany žalobou o plnenie. Ak v prípade, keď už je
možnéžalovaťpožadovanéplnenie,môžebyťnaliehavýprávnyzáujemnaurčenívtedy,aksaurčovacou
žalobou vytvorí právny základ pre účastníkov konania a predíde sa tak prípadným žalobám o plnenie,
alebo v prípade, že žaloba o plnenie

nerieši a ani nemôže vyriešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie) rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011.
Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný
a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací
návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým

alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci
(otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak
nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý

právny záujem na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej
stránke.
V prípade, ak by súd vyhovel zápornej určovacej žalobe, je tým vyriešený základ neskoršej žaloby na
plnenie. Základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah, alebo právo je, alebo

nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a druhou,
že na určení je naliehavý právny záujem.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo

patria určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu

alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Vpredmetnejveciideovecnébremenozriadenézozákona.Pokiaľideoobmedzenievlastníckehopráva
vo verejnom záujme je mnoho zákonných obmedzení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zákon

umožňuje obmedziť vlastnícke práva priamo zákonom, tým dochádza k oprávneniam cudzích osôb,
pričom nie je nutné zisťovanie podmienok verejného záujmu a nevyhnutnosti samotného obmedzenia,
prípadne posúdenia rozsahu primeranosti takéhoto obmedzenia.
Možnosť zákonného obmedzenia vlastníckeho práva umožňuje ustanovenie § 66
zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, ktoré prevzalo skoro doslovne znenie § 69

zrušeného zákona č. 610/2003 Z. z. v znení zákona č. 241/2012 Z. z., za účinnosti ktorého vzniklo
predmetné vecné bremeno.
Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z., podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť, je vo verejnom záujme
a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený
a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,

b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu
nehnuteľnosť,c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné
porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník
alebo užívateľ pozemku.

Podľa§69ods.2zákonač.610/2003Z.z.povinnostizodpovedajúceoprávneniampodľaodseku1písm.
a/ sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do
katastra nehnuteľností podá podnik.
Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z., ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu
práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú

primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si
môže vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa vzniku núteného
obmedzenia užívania nehnuteľnosti, inak toto právo zaniká. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na
výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do
šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.
Zákon konštatuje v ods. 1 uvedeného ustanovenia, že podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je

to vo verejnom záujme, podľa písm. a/ zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia
na cudzej nehnuteľnosti, pričom podľa ods. 2 toho istého ustanovenia povinnosti zodpovedajúce
týmto oprávneniam podľa odseku 1 písm. a/ sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých
nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik.
Pri zápise vecných bremien vyplývajúcich zo zákona do katastra, ich vznik neskúma žiadna zákonná

inštitúcia, pretože pri ich zápise do katastra nehnuteľností sa využíva zápis záznamom. Vyplýva to z §
34 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam (ktoré sa zapisujú do katastra
a medzi ktoré patria aj vecné bremená), ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, sa zapisujú do
katastra záznamom. V zmysle § 35 ods. 2 písm. c/ je k návrhu na záznam potrebné pripojiť verejnú listinu
alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ale z vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu

zákonu č. 461/2009 Z. z. Paragraf 28 ods. 1 písm. c/ vyplýva, že spôsobilým na zápis záznamom pri
právach k cudzím veciam je už samotný návrh. Pokiaľ si oprávnený z vecného bremena požiada o zápis
vecného bremena prináležiaceho osobe, vtedy musí doložiť podľa písm. d/ toho istého ustanovenia aj
doklad viažuci sa k vzniku tohto práva. Tento doklad teda nie je povinný pri zápise vecného bremena
k veci vzniknutého zo zákona.

V danej veci je preukázané, že vecné bremeno zaťažujúce predmetné pozemky vzniklo za účinnosti
zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách a zostalo zachované a nedotknuté aj po
nadobudnutí účinnosti nového zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách od 01.11.2011.
Zákon o elektronických komunikáciách je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis. Umožňuje
a umožňoval aj v minulosti, aby si dotknutá osoba uplatnila nárok na jednorazovú náhradu za podstatné

obmedzenie v užívaní pozemku zriadením vecného bremena zo zákona. V zmysle uvedeného zákona
je odporca ako poskytovateľ verejnej siete vo verejnom záujme oprávnený zriaďovať a prevádzkovať
verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti. Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam
podľa odseku 1 písm. a/ (povinnosti strpieť výkon týchto oprávnení) sú vecnými bremenami viaznucimi
na dotknutých nehnuteľnostiach, ide o tzv. zákonné vecné bremená, za ktoré zákon priznáva právo

na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva. Režim tzv. zákonných vecných bremien nie je celkom
totožný s režimom zmluvných vecných bremien, lebo sa riadi špeciálnou úpravou právnych predpisov,
ktoré upravujú činnosti, na ktorých prevádzkovanie vznikli. Ak by špeciálne zákony neupravovali
náhrady súvisiace s výkonom zákonných vecných bremien, potom v tomto smere sa použije úprava
súkromnoprávna (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 89/2008).

Odvolací súd poukazuje na to, že ak dané vecné bremeno vzniklo zo zákona okamihom umiestnenia
zriadenia verejnej siete na predmetných pozemkoch, následne prešlo aj na nového nadobúdateľa, teda
k predaju pozemkov došlo aj s vecným bremenom.
Na porovnanie odvolací súd poukazuje na to, že aj zákon č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v §
46 upravuje oprávnenia a povinnosti k cudzím nehnuteľnostiam. Obmedzenie vlastníka nehnuteľnosti v

jej obvyklom užívaní v dôsledku realizácie výkonu práv prevádzkovateľa telekomunikačného zariadenia
a verejnej telekomunikačnej siete však necharakterizuje ako vecné bremeno, stanovuje právo na
primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že nie
je daný naliehavý právny záujem na určení, že neexistuje navrhovateľmi špecifikované vecné bremeno,

pretože ide o zákonné vecné bremeno, ktoré nie je možné zrušiť súdnym rozhodnutím. Zákon stanovil
jeho vznik bez podmienenia splnením nejakých osobitných podmienok. Navrhovatelia nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neexistencie práva vecného bremena.Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1
OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,

že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože náhradu nepožadoval.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.