Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204567
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:7616204567.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, proti žalovanej W. S., nar. X.XX.XXXX, bytom
M. - B., X. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom, so sídlom Poprad, Štefánikova
98/70, o zaplatenie istiny 19.929,25 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu

Poprad z 22.11.2017 č. k. 12C/101/2016 - 138 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
19.929,25 eur s prísl. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žaloba je opodstatnená a zdôraznil,
že právny vzťah založený medzi stranami sporu poistnou zmluvou je vzťahom spotrebiteľským. Je
daná aktívna legitimácia žalobcu na uplatnenie si poskytnutého plnenia poškodeným, pretože škoda
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ktorá v čase vzniku poistnej udalosti
nemala uhradené dojednané poistné. Žalobca preukázal, že v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa

X.X.XXXX zavinenou rodinným príslušníkom žalovanej ako vodičom motorového vozidla, vlastníkom a
prevádzkovateľom ktorého bola žalovaná, v súlade s § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. uhradil poškodeným
celkovú čiastku 65.970,83,- eur. Uvedené nebolo sporným medzi stranami sporu. Strany sa ďalej
dohodli na splatnosti poistného za obdobie jedného roka v štvrťročných splátkach splatných dňom
10.10.,10.1.,10.4. a 10.7. príslušného roka. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou ročného poistného
už od štvrťročných splátok splatných dňom 10.1.2013,10.4.2013 aj 10.7.2013. Poistné za celý rok

bolo splatné najneskôr poslednou štvrťročnou splátkou 10.7.2013., pričom k dopravnej nehode došlo
dňa 1.8. 2013 o 5:30 hod.. V čase, keď nastala poistná udalosť, bola žalovaná v omeškaní s platením
poistného minimálne od 11.7.2013. Úhradou poistného dňa 1.8.2013 po dopravnej nehode, ako je to
zrejmé z relácie banky, žalovaná uhradila iba omeškané splátky poistného v jednomesačnej lehote po
splatnosti poistného, čím zanikol iba dôvod pre zánik poistenia na základe zákona pre nezaplatenie
poistného, no nezanikol dôvod na náhradu poistného plnenia. Poukázanie úhrady žalovanou nie je

možnépriradiťspätnekčasu00.00dňa1.8.2013.Súdprvejinštancieneuznalakodôvodnúaninámietku
premlčania, ktorá bola uplatnená žalovanou, a to s poukazom na to, že uplatnený nárok žalobkyne
nie je nárokom na náhradu škody, ide o osobitný nárok vyplývajúci z poistného vzťahu založeného
poistnou zmluvou pri omeškaní s platením poistného. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku
je vyplatenie poisťovateľom poškodenému za poistníka poistného plnenia z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla v lehote troch rokov od poskytnutého plnenia. K poistnej udalosti došlo

1.8.2013, žaloba bola doručená 22.4.2016, a preto nemohlo dôjsť k premlčaniu pohľadávky. Vzhľadom
k porušeniu povinností žalovanou vyplývajúcej z dojednaného zmluvného vzťahu, keď žalobca uplatnilnáhradu plnenia vo výške 30% z vyplateného plnenia poškodeným mal za to, že výkon práva žalobcom
nie je možné posúdiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. O príslušenstve pohľadávky rozhodol
podľa § 517 OZ a o trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal dôkazom,
ktorý predložila a síce, že poistenie bolo zaplatené včas prostredníctvom internetbankingu a predložila
potvrdenie o transakcii. Súd sa týmto dôkazom nezaoberal. Skutočnosť o transakcii potvrdzuje, že

nebola v omeškaní s platením poistného v čase poistnej udalosti, poisťovateľ voči nej nemá nárok na
náhradu poistného plnenia a v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR MCdo
73/02. Poukázala na ust. §122 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva počítanie času. § 12 ods. 1
písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že v čase, keď nastala poistná udalosť bol v
omeškaní s platením poistného sa na účely tohto zákona rozumie deň a nie konkrétna hodina, minúta
a sekunda.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379, § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru,
že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu preskúmavaného
rozhodnutia, keď zároveň súd prvej inštancie sa nezaoberal všetkými okolnosťami podstatnými pre
správne rozhodnutie o veci.

6. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 10.10.2011 strany sporu uzatvorili
poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so
začiatkom poistenia 10.10.2011 o 00:00 hod.. Poistná zmluva bola dojednaná na dobu neurčitú so
základným ročným poistným 84,46 eur s určením prvej platby poistného za obdobie od 10.10.2011
do 10.1.2012 vo výške 21,12 eur. Stranami sporu bolo dohodnuté štvrťročné platenie poistného so

splatnosťou k 10.10., 10.1., 10.4. a 10.7. príslušného kalendárneho roka.

7.Podľačl.9Všeobecnýchpoistnýchpodmienokten,ktospoisťovňouuzavrelpoistnúzmluvujepovinný
platiť poistné za dohodnuté poistné obdobie. Poistné za poistné obdobie je splatné prvého dňa poistného
obdobia.

8. Podľa § 796 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ten kto z poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude
zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).
Ak nebolo dohodnuté inak, je bežné poistné splatné prvého dňa poistného obdobia a jednorazové

poistné dňom začiatku poistenia.

9. Žalovaná ako poistená dňa 7.8.2013 oznámila škodovú udalosť, ku ktorej došlo dňa 1.8.2013 o 05:30
hod. spôsobenej vodičom B. S. (synovcom žalovanej). Podľa relácie Dopravnej polície PZ ODI I. k
dopravnej nehode v uvedený deň došlo tak, že vodič B. S. na vozidle U. D. nedal prednosť vozidlu B. S.

vedenému vodičom W. A.. Pri dopravnej nehode došlo k ťažkému zraneniu, k poraneniu hlavy vodiča
W. A. a k ľahkému zraneniu, otrasu mozgu vodiča B. S..

10. Žalobca preukázal, že v súvislosti s poistnou udalosťou zo dňa X.X.XXXX zavinenou rodinným
príslušníkom žalovanej ako vodičom motorového vozidla, vlastníkom a prevádzkovateľom, ktorého bola

žalovaná podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z. z., uhradil poškodeným celkovú čiastku 65.970,83 eur, čo
žalovaná nerozporovala. V zmysle § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. uplatňuje žalobca vo
vzťahu k žalovanej náhradu vyplateného poistného plnenia v rozsahu 30%.

11. Je potrebné predovšetkým poukázať na to, že žalovaná nerozporovala tú skutočnosť, že pokiaľ

ide o uzatvorenú poistnú zmluvu, strany sa dohodli na splatnosti poistného za obdobie jedného roka
v štvrťročných splátkach splatných vždy dňom 10.10., 10.1., 10.4. a 10.7.. Z výpisu inkasného účtu
poistnej zmluvy strán sporu za obdobie od 10.10.2011 do 29.9.2016 je zrejmé, že žalovaná štvrťročnú
splátku poistného za obdobie od 10.10.2012 do 9.1.2013 vo výške 21,12 eur uhradila dňa 24.12.2012.Ďalšie štvrťročné splátky splatné v dňoch 10.1.2013, 10.4.2013 a 10.7.2013 v sume po 21,12 eur ( spolu
63,36 eur) uhradila žalovaná dňa 1.8.2013 o 06:53 hod. čo vyplynulo zo správy Slovenskej sporiteľne,
a.s. (č.l. 128).

12. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v podmienkach praktického života poistení nemajú vždy
záujem platiť poistné za celé poistné obdobie naraz, a preto poisťovatelia umožňujú poisteným platiť
poistné v pravidelných splátkach. Dohoda o platení poistného v splátkach musí mať podľa § 791 ods.
1 OZ písomnú formu. V prípade platenia poistného v splátkach je potrebné si uvedomiť, že rozložením

poistného na splátky nedochádza k zmene poistného obdobia, tým naďalej zostáva ročné obdobie.
Podľa § 796 OZ je poistený povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobie. K nezaplateniu
poistného za poistné obdobie v danom prípade dochádza až momentom nezaplatenia poslednej splátky
za príslušné poistné obdobie. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.10.2002 sp.
zn. MCdo 73/02, dlh zaniká okamihom zaplatenia. Najvyšší súd ďalej zdôraznil, že: „V prejednávanom
prípade poistná udalosť, ako aj zaplatenie zákonného poistenia žalovaným nastala v ten istý deň, a

preto pre regres poisťovne podľa § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 423/1991 Zb. bude rozhodujúce, kedy bolo
zákonné poistné žalovaný skutočne zaplatené, či sa tak stalo pred alebo po poistnej udalosti, ktorá sa
stala o 14:45 hod.. Len vtedy totiž bude možné posúdiť otázku, či žalovaný bol alebo nebol s platením
poistného v omeškaní. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného, aby preukázal kedy, teda
v ktorom čase v deň 3.októbra 1995 si dlh voči žalobcovi z titulu zákonného poistenia splnil. Ak v konaní

bude preukázané, že žalovaný splnil dlh pred poistnou udalosťou, treba súhlasiť s právnym názorom
generálneho prokurátora, že v čase poistnej udalosti už nebol v omeškaní s platením poistného. Ak
však tak žalovaný urobil až po poistnej udalosti, teda 3.októbra 1995 po 14:45 hod., žalovaný s platením
poistného bol v omeškaní a podmienky pre regresnú náhradu v zmysle § 11 ods. 4 Vyhlášky č. 423/1991
Zb. sú dané.“

13. Javí sa preto ako správny záver súdu prvej inštancie v tom zmysle, že v čase poistnej udalosti
žalovaná bola v omeškaní s platením poistného, keďže aj poslednú štvrťročnú splátku poistného
uhradila dňa 1.8.2013 o 06:53 hod., po dopravnej nehode.

14. Podľa § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. v znení platnom k 1.8.2013, poisťovateľ má proti
poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s
platením poistného.

15. Podľa § 12 ods. 3 citovaného zákona, výška náhrady poistného plnenia alebo jej časti, na ktorú
vznikne poisťovateľovi nárok podľa ods. 1 alebo 2, nesmie presiahnuť úhrn poistných plnení, ktoré
poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistnej udalosti.

16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Ako súd prvej inštancie správne zdôraznil, právny vzťah založený poistnou zmluvou medzi stranami
sporu je vzťahom spotrebiteľským, na ktoré je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, keď zároveň ide o spor spotrebiteľský medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a teda spor s

ochranou slabšej strany v zmysle predpokladov § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. Žalovaná
nepochybne v priebehu celého konania spochybňovala samotnú existenciu základu nároku žalobcu, v
rámci ktorého je obsiahnutá aj konkrétna výška uplatnenej náhrady poistného plnenia vo vzťahu k jej
osobe. Súd prvej inštancie pritom bez ďalšieho akceptoval žalobcom žiadaný 30% rozsah náhrady a
nijako sa nevypriadal s konkretizáciou dôvodov, pre ktoré by mal byť nárok žalobcu práve v tejto výške

opodstatnený.

18. Ust. § 12 ods. 1 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi
špecifický nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s

platením poistného. Nárok upravený v tomto ustanovení nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej
poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu kto škodu spôsobil; ide o
osobitný (originálny) nárok poisťovateľa vyplývajúci z poistného vzťahu založeného poistnou zmluvou.19. Citované zákonné ustanovenie priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi nárok na celú alebo
len čiastočnú náhradu poistného plnenia, pričom však je zrejmé aj to, že zákon a ani iný právny
predpis konkrétne kritéria na určenie výšky náhrady neobsahuje. Možnosť priznania čiastočnej náhrady

pritom vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia. To vytvára určitý zákonný priestor na určenie
výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Zákon neuvádza, že výšku rozsahu plnenia
určuje poisťovateľ. Preto nemožno bez ďalšieho akceptovať názor žalobcu, že je výlučne na úvahe
poisťovateľa, v akom rozsahu výšku náhrady určí. V kontexte uvedeného je potrebné prijať záver, že
aj súd v konkrétnej veci môže určiť výšku takejto náhrady a takýto postup vyplýva priamo z ust. § 12

ods. 1 citovaného zákona.

20. Primeranosťnáhradyjepotrebnévždyposúdiťvzávislostinaskutkovýchokolnostiachtej-ktorejveci,
pričom podobne treba posudzovať aj nárok plynúci z § 12 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistní.
Je potrebné v tejto súvislosti vyhodnotiť závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti poistníkom, keď je
nepochybne podstatný rozdiel v tom, ak poistený spôsobí škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo

pod vplyvom návykovej látky alebo, ako je tomu aj v prejednávanej veci, v čase, keď nastala poistná
udalosť bol v omeškaní s platením poistného. Nemožno v tejto súvislosti tiež opomenúť, že právna
úprava, ktorá umožňuje poisťovateľovi možnosť domáhať sa regresu v celom rozsahu spôsobenej škody
napriek skutočnosti, že poistený mal platne uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je z ústavnoprávneho hľadiska problematická. V

tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 22.11.2011 sp. zn.
6Co/42/2011 v podobnej právnej veci pri posudzovaní primeranosti výšky náhrady poistného plnenia,
podľa ktorého, cit.: „Na dôvažok odvolací súd poznamenáva, že vec nepredložil ústavnému súdu len
z dôvodu, že nič nebránilo rozhodnúť vo veci podľa podústavných noriem. Odvolaciemu súdu sa totiž
nepozdáva a považuje právnu úpravu, podľa ktorej sa poisťovňa môže domáhať neobmedzeného

regresu až do výšky celej škody, bez ohľadu na formu zavinenia, z ústavnoprávneho hľadiska za
problematickú. Pre porovnanie poisťovňa Allianz v C. uplatňuje regres len pri úmyselnom nenahlásení
škodovej udalosti, zákon explicitne neupravuje regres, ale všeobecné podmienky a je pravidlom
limit náhrady do 2.500,- eur bez ohľadu na výšku škody. Aj uvedená úprava indikuje pochybnosti o
proporcionalite slovenskej právnej úpravy.“

21. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie,
napr. v náleze III. ÚS 119/03 - 30. Ústavný súd vyslovil, že: „Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

22. Súd prvej inštancie sa v konaní o nároku žalobcu podľa zákona č. 381/2001 Z.z. nezaoberal
opodstatnenosťou výšky uplatneného nároku so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci,
nevyhodnotil závažnosť porušenia povinnosti zo strany žalovanej a nijako nezdôvodnil prečo až 30%

náhrada poistného plnenia je primeraná. Odvolací súd preto rozsudok zrušil postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b/, c/ CSP a vrátil vec na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie sa
v zmysle vyššie naznačených právnych záverov bude zaoberať prípadnou možnosťou primeraného
zníženia žiadanej náhrady so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci. V novom rozhodnutí sa
rozhodne taktiež o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).