Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204567
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7616204567.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s.
ViennaInsuranceGroup,Štefanovičova4,Bratislava,protižalovanej:W.S.,nar.XX.XX.XXXX,bytomM.
- B., X. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Karolom Pudlákom, advokátom, so sídlom v Poprade, Štefánikova
70, o zaplatenie istiny 19.929,25 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad
zo dňa 12.09.2019, č. k. 12C/101/2016 - 231 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 09.10.2019, č. k.
12C/101/2016 - 244 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 3.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy
od 21.03.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a vyslovil, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady sa rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie vyhodnotil podanú žalobu, čo do základu ako dôvodnú. Poukázal na ust. § 12
ods. 1 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení. Zdôraznil, že právny vzťah založený poistnou
zmluvou medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským a pri uplatnení náhrady poistného plnenia
vo vzťahu k osobe poistenej, ktorá porušila povinnosť včasnej úhrady poistného, zákon vytvára určitý
priestor na určenie výšky náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Nie je preto výlučne na
úvahe poisťovateľa, v akom rozsahu výšku náhrady určí. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že

iba poisťovňa je oprávnená stanoviť výšku regresnej náhrady a v tomto smere poukázal aj na závery
vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR IV. ÚS 377/2018. Regresná náhrada má plniť výchovný účel, nie
účel likvidačný a zohľadniť okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku škody. Súd prvej inštancie v nadväznosti
na uvedené, na základe vlastnej úvahy, dospel k záveru, že pri priznaní náhrady vo výške 3.000,-
eur, sú zohľadnené kritériá ustálené rozhodovacou činnosťou súdov. Zistil, že žalovaná je od svojho
narodeniaosobousozdravotnýmhendikepomobmedzujúcimjuvpracovnomuplatnení,osobnomživote
aodkázanúnapomocinýchosôbaštátu.Odroku2013jejejjedinýmzdrojompríjmuinvalidnýdôchodok,

v čase nehody predstavoval sumu 160,- eur mesačne. Žalovaná je nemajetná, poukázal na rozsah jej
nákladov na živobytie. Zistil, že nie je držiteľkou vodičského oprávnenia, vodič motorového vozidla vo
vlastníctve žalovanej, ktorý zabezpečoval v prípade potreby prepravu žalovanej ako ťažko zdravotne
postihnutej osoby, odkázanej na individuálnu prepravu, nespôsobil škodovú udalosť úmyselne ani podvplyvomalkoholu.Súdprvejinštanciezistil,žedoterajšiepoistnéplnenie,ktoréhradilžalobcavsúvislosti
s touto dopravnou nehodou je viac ako 90.000,- eur, ide o pomerne vysokú sumu a môže dôjsť k jej
nárastu vzhľadom k prebiehajúcemu ďalšiemu súdnemu sporu. Podiel 30 % z tejto výšky vzhľadom na

okolnosti prípadu nie je naplnením spomínaných zásad. Pri zachovaní zásady primeranosti a princípu
proporcionality by náhrada mala byť prijateľná a únosná pre obe strany a nesmie byť na úkor len
jednej z nich. Zdôraznil, že žalobca je významný podnikateľský subjekt, ktorého predmetom podnikania
je vykonávané zaisťovanie činnosti pre poistný druh neživotného poistenia. Žalovaná je ale osobou
nemajetnou, ťažko zdravotne postihnutou, žijúcou na hranici sociálnej odkázanosti. Výška žiadaného

regresu je podľa súdu prvej inštancie neprimerane vysoká a vo vzťahu k žalovanej by predstavovala
jej ekonomické zruinovanie. Z toho dôvodu v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O
príslušenstve pohľadávky rozhodol podľa § 517 OZ a o trovách konania strán sporu podľa § 255 a §
262 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v spojení s dopĺňacím rozsudkom, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania, podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol,
aby odvolací súd v tejto časti rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zmenil a aby žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi ešte sumu 16.929,25 eur s prísl. Má za to, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Celková výška poistného plnenia,

ktoré žalobca za žalovanú vyplatil, predstavuje 96.324,87 eur, pričom v prípade neúspechu v ďalších
súdnych konaniach bude táto suma predstavovať čiastku minimálne 133.961,87 eur. Zdôrazňuje ďalej
to, že v čase dopravnej nehody, ku ktorej došlo 01.08.2013 o 5.30 hod., bola žalovaná v omeškaní
s platením poistného z danej poistnej zmluvy. Žalovaná uvádzala nepravdivé skutočnosti o tom, že
v čase dopravnej nehody mala riadne zaplatené poistné - všetky jeho splátky. V priebehu konania

sa zistilo, že žalovaná účelovo uhradila dlžné poistné po tejto dopravnej nehode dňa 01.08.2013 o
6.53 hod. Rozhodujúcim pre posúdenie otázky omeškania poistného so zaplatením poistného v čase
poistnej udalosti je presný čas, kedy nastala poistná udalosť a práve v tom čase žalovaná bola v
omeškaní s platením poistného. Žalobca zdôrazňuje, že v prípade nároku podľa § 12 ods. 1 zákona o
povinnom zmluvnom poistení ide o originálny nárok poisťovne proti poistenému z poistného pomeru,

teda špecifické právo poisťovne upravené špeciálnym zákonom. V tejto súvislosti tak nemožno uplatniť
tzv. moderačné právo súdu podľa § 450 Občianskeho zákonníka. V tejto veci žiadal žalobca regresnú
náhradu vo výške 30 % zo sumy, ktorá bola vyplatená a súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď
vlastnou úvahou dospel k záveru, že primeranou má byť suma iba 3.000,- eur. Žalobca poukazuje na
predložené dôkazy v danej veci, na to, že na vytváraní rezerv na poskytovanie poistných plnení sa

poskytujú všetci poistenci žalobcu, ktorí si na rozdiel od žalovanej plnia zmluvné povinnosti, uhrádzajú
poistné včas, a ak by sa rovnakým spôsobom ako žalovaná správala väčšina poistencov žalobkyne,
žalobkyňa by žiadne rezervy tvoriť nemohla. Má za to, že v konaní nie sú dôvody pre zníženie
požadovanej regresnej náhrady. Žalovaná namiesto toho, aby si priznala pochybenie a požiadala pred
začatím konania o zníženie regresnej pohľadávky alebo splátkový kalendár, v súdnom konaní účelovo

uvádzala nepravdivé skutočnosti, čím prispela k zbytočnému predlžovaniu sporu. Priznaná regresná
náhrada podľa žalobcu nielenže neplní výchovnú funkciu, ale môže podnecovať poistených k tomu, aby
neplatili poistné, nakoľko v prípade, ak dôjde k poistnej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla, vzniknutú škodu aj tak uhradí poisťovňa bez ďalšej sankcie. Na základe týchto dôvodov navrhol
žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výrokoch o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania, v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a

nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré
ich vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov opodstatnené nie je.

6. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.

zn. IV. ÚS 377/2018, ako aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/73/2019.

7. Ako už bolo v predchádzajúcom štádiu konania uvádzané, ust. § 12 ods. 1 písm. f) zákona č.
381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, priznáva poisťovateľovi proti poistníkovi nárok na celúalebo len čiastočnú náhradu poistného plnenia, pričom však je zrejmé aj to, že zákon a ani iný právny
predpis konkrétne kritériá na určenie výšky náhrady neobsahuje. Možnosť priznania čiastočnej náhrady
pritom vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia. To vytvára určitý zákonný priestor na určenie výšky

náhrady poistného plnenia na základe úvahy súdu. Zákon neuvádza, že výšku rozsahu plnenia určuje
poisťovateľ, preto nemožno bez ďalšieho akceptovať názor, že je výlučne na úvahe poisťovateľa, v akom
rozsahu výšku náhrady určí. V kontexte uvedeného je potom potrebné prijať záver, že aj súd v konkrétnej
veci môže určiť výšku takejto náhrady a takýto postup vyplýva priamo z citovaného ust. § 12 ods. 1
zákona o povinnom zmluvnom poistení.

8. Primeranosť náhrady je potrebné vždy posúdiť v závislosti na skutkových okolnostiach v tej -
ktorej veci, s čím súvisí nepochybne aj závažnosť porušenia konkrétnej povinnosti poistníkom, keď je
nepochybne podstatný rozdiel v tom, ak poistený spôsobí škodu úmyselne alebo viedol motorové vozidlo
pod vplyvom návykovej látky, alebo ako je tomu aj v prejednávanej veci, v čase, keď nastala poistná
udalosť, bol v omeškaní s platením poistného.

9. Primeranosť žiadanej náhrady možno ustáliť skúmaním výšky sumy vyplatenej z titulu poistenia (pri
zohľadnení, či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa v budúcnosti bude zvyšovať) zohľadnením
okolností, za ktorých škoda vznikla a skúmaním pomerov toho, kto škodu spôsobil. Posúdením týchto
troch komponentov možno dospieť k záveru o tom, či regresná náhrada je primeraná. Skúmanie

pomerov toho, kto škodu spôsobil, umožní primerane určiť výšku regresnej náhrady tak, aby plnila
výchovný účinok a vyhnúť sa tomu, aby výška regresnej náhrady nebola príliš nízka, keď neplní svoj
účel a na druhej strane, aby nebola (ekonomicky) likvidačná.

10. Všetky vyššie spomínané okolnosti súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žiadanom regresnom

nároku vyhodnotil správnym spôsobom. Nemôže byť pochýb, že otázka výšky sumy, ktorá bude
žalovanou vyplatená žalobcovi titulom regresnej náhrady, musí byť ustálená aj s ohľadom na to,
či ide o sumu konečnú alebo o sumu, ktorá sa bude v budúcnosti zvyšovať. Zo skutkového stavu
prezentovanéhožalobcomjezrejmé,ženejednásaosumukonečnú,sozreteľomnaďalšieprebiehajúce
súdne konania vo vzťahu k poškodenému z dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 01.08.2013. Žalovaná

je povinná vo forme regresnej náhrady platiť žalobcovi náhradu vyplatených súm tak, aby táto regresná
náhrada mala výchovný účinok. Je však nutné, aby žalovaná aj po plnení v prospech žalobcu mala
zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň, aby mala dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie
základných životných potrieb seba a svojej rodiny. Je teda zrejmé, že túto sumu je nutné ustáliť tak,
aby zohľadňovala jej mesačné náklady na stravu, bývanie a ostatné výdavky - oblečenie, hygiena,

bežné potreby, ako aj určitú finančnú rezervu pre použitie v mimoriadnych situáciách. Právo každého
občana na zabezpečenie dôstojnej životnej úrovne je právom, ktoré je v súlade s ústavou, s nálezmi
Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika
viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná je od
svojho narodenia osobou so zdravotným hendikepom, s obmedzeniami v jej pracovnom a osobnom

živote. Je poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý v čase dopravnej nehody predstavoval sumu 160,-
eur mesačne. Nemožno opomenúť, že poistnú udalosť nespôsobila osobne žalovaná, ktorá nie je
držiteľkou vodičského oprávnenia, keď zároveň vodič motorového vozidla vo vlastníctve žalovanej, ktorý
zabezpečoval v prípade potreby jej prepravu ako ťažko zdravotne postihnutej osoby, nespôsobil túto
škodovú udalosť úmyselne ani pod vplyvom alkoholu. So zreteľom na všetky tieto okolnosti súd prvej

inštancie výšku uplatnenej regresnej náhrady opodstatnene vyhodnotil ako neprimerane vysokú, ktorá
by vo vzťahu k osobe žalovanej mala fatálne ekonomické následky.
11. So zreteľom na všetky tieto dôvody hodnotí odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
dopĺňacím rozsudkom ako vecne správny a za situácie, že správny je aj výrok o trovách prvoinštančného
konania, odvolací súd rozhodnutie potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP v spojení s § 255 a nasl. CSP.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).